Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/311/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211221363 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211221363.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: L.. U. C., M.. XX.XX.XXXX, Q. B. XX, XXX XX Q., zast.: Advokátska kancelária Marko, s.r.o., Budatínska 47, 851 06 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská agentúra pre cestovný ruch, so sídlom nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, zast.: AK STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. januára 2013 č.k. 51C/160/2011 - 248 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil neplatnosť výpovede z pracovného pomeru zo dňa 12.01.2011, danej odporcom navrhovateľovi. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 63 ods.1, 2, § 76 ods. 1, 2, 5, § 77 a § 79 ods. 1, 3, 4 Zák. práce a na základe návrhu a jeho zmeny pripustenej uznesením súdu zo dňa 13.06.2012, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou odporcu, listom zo dňa 12.01.2011 je neplatné a pracovný pomer medzi účastníkmi trvá. Súčasne sa domáhal náhrady mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku 803,50 € mesačne brutto, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 14.04.2011 do dňa nástupu do práce a náhrady trov konania. Vychádzal z pracovnej zmluvy navrhovateľa, podľa ktorej bol - 2 - s odporcom ako zamestnávateľom v pracovnom pomere od 15.02.2008, vo funkcii referent tlačenej propagácie a edičnej činnosti. Od 01.04.2009 na základe dodatku č. 2 zo dňa 10.02.2009 bol pracovný pomer medzi účastníkmi dohodnutý na dobu neurčitú. Dňa 12.01.2011 boli viacerí zamestnanci odporcu, vrátane navrhovateľa, požiadaní aby zostali v práci dlhšie. Navrhovateľ bol za prítomnosti MUDr. N. P. J. T.. U. Q. postavený pred rozhodnutie, či súhlasí s dohodou o zrušení pracovného pomeru, a po jeho nesúhlase mu bola doručená výpoveď z pracovného pomeru, podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce z dôvodu organizačnej zmeny, ako aj rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, ktorej súčasťou bola aj organizačná schéma, platná od 15.01.2011 a päť analytických listov na pozície referent pre produktové línie, vedúci odboru marketingovej komunikácie, referent pre kreatívu a tvorbu komunikácie, vedúci odboru kongresového turizmu a referent pre marketingové komunikácie. Navrhovateľovi, napriek tomu, že aj naďalej chodil do práce, nebola prideľovaná práca, bol mu odňatý počítač a ďalšie pracovné pomôcky. Tvrdenie zamestnávateľa, že počas výpovednej doby do práce nechodil, nie je pravdivé. Pri ukončovaní pracovného pomeru mu neboli ponúknuté žiadne pracovné miesta, bolo mu predložených len 5 analytických listov s oznámením, že na voľné miesta nespĺňa požiadavky. Navrhovateľ má pritom ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore masmediálnej komunikácie, u odporcu pracoval 3 roky na pozícii referent tlačovej propagácie a edičnej činnosti. Dňa 17.01.2011 navrhovateľ odporcovi písomne oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní a výpoveď považuje za neplatnú z dôvodu, že nad predtlačeným menom a priezviskom generálneho riaditeľa Ing. U. Q., ktorý sa dňa 12.01.2011 nachádzal po celý deň na pracovisku, čo je preukázateľné aj z dochádzkovej knihy a navrhovateľ ako aj iní zamestnanci boli s ním v ten deň v kontakte, je podpis inej osoby, pravdepodobne MUDr. N. P. a z výpovede nie je jasný dôvod takéhoto konania. V čase výpovede nebolo preukázané, že MUDr. P. môže za generálneho riaditeľa konať, nakoľko v tom čase bol vedúcim odboru stratégie a rozvoja a tento právny úkon nebol vykonaný zrozumiteľnou a predpísanou formou, a je na základe § 17 Zák. práce neplatný. Okrem toho si odporca nesplnil ponukovú povinnosť a účelovo ju obišiel. Vo výpovedi a v zázname z prerokovania sa len konštatuje, že odporca nemá pre navrhovateľa žiadnu vhodnú pracovnú pozíciu, dňa 12.01.2011 predložil navrhovateľovi päť analytických listov na voľné pracovné pozície s tvrdením, že na ne nespĺňa kvalifikačné predpoklady. Neponúkol mu ale voľné pracovné miesta, ktorými podľa predloženej organizačnej schémy disponoval a tak upozornil odporcu, že rozhodnutie zo dňa 12.01.2011 je v rozpore s organizačnou schémou. Podľa rozhodnutia sa zmena mala dotknúť sekcie marketingu, sekcie financovania, sekcie štrukturálnych fondov EÚ, právneho odboru, odboru vnútornej kontroly a komunikačného odboru. V schéme, ktorá by mala kopírovať toto rozhodnutie, sa však nenachádzajú aj ďalšie pracovné pozície, ktoré sa nachádzali v - 3 - predtým platnej organizačnej schéme (od 11.10.2010). Ide o pozíciu referenta kongresového turizmu a o sekretariát generálneho riaditeľa, ktoré nespadajú pod žiadny z odborov dotknutých organizačnou zmenou. Analytické listy predložené navrhovateľovi boli vyhotovené účelovo, aby tieto pozície nemuseli byť ponúknuté navrhovateľovi. Odborná prax a príprava sú nastavené tak, aby ich navrhovateľ nemohol spĺňať. Napríklad vedúci odboru financovania je pozíciou, na ktorú odporca vyžaduje podľa analytického listu vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa - ekonomického zamerania, pričom na úplne rovnakej pozícii v Banskej Bystrici pracuje zamestnanec so stredoškolským vzdelaním. Rovnako podriadení zamestnanci musia preukázať štátnou skúškou spĺňanie požiadavky ovládania jedného cudzieho jazyka, pričom nadriadený tohto zamestnanca len uvádza (bez určenia spôsobu preukazovania) ovládanie cudzieho jazyka, prípadne nemusí vôbec cudzí jazyk ovládať. Je teda zrejmé, že odporca vytvoril analytické listy rýchlo a účelovo, až po doručení výpovede, aby navrhovateľovi dokázal, že na tieto pracovné pozície nespĺňa požiadavky. Od zamestnancov na rovnakých, už obsadených pozíciách sa v analytických listoch novostanovené podmienky nevyžadujú. Odporca výpoveď považoval za platnú, v súlade s príslušnými ustanoveniami Zák. práce (§ 9 ods. 1). Výpoveď nepodpísal Ing. Q., čo dokazuje aj pripojené v.z., podpísala ju osoba v zastúpení, MUDr. P., osobne za prítomnosti navrhovateľa a po jej prerokovaní s ním. Toto oprávnenie vyplývalo MUDr. P. priamo z Dodatku č. 4 organizačného poriadku, účinného do 01.10.2010. Odporca potvrdil, že došlo k organizačným zmenám, realizovaným formou písomného rozhodnutia vydaného a podpísaného Ing. Q., štatutárnym orgánom, pričom jeho neoddeliteľnou súčasťou bola aj organizačná schéma platná od 15.01.2011, ktorá bola zverejnená na intranete odporcu a bola voľne prístupná všetkým zamestnancom dávno pred uvedenou organizačnou zmenou a ktorá nahradila pôvodnú organizačnú schému. V rozhodnutí o organizačnej zmene nie sú vymenované všetky organizačné útvary odporcu, v rámci ktorých došlo k organizačným zmenám a výslovne sa neuvádza, že dôjde k zrušeniu odboru tlačovín a edičnej činnosti, avšak z obsahu rozhodnutia to jednoznačne vyplýva. Rovnako podmienka ponukovej povinnosti bola z jeho strany splnená, navrhovateľovi bolo predložených 5 analytických listov, bol oboznámený so štruktúrou voľných pracovných miest, s ich obsahovou náplňou, ako aj s požiadavkami a predpokladmi na tieto pracovné miesta s vyjadrením odporcu, že žiadne z nich nie je miestom, ktoré by navrhovateľovi mohol ponúknuť, nakoľko nespĺňal kvalifikačné predpoklady a prax. K zvyšným pracovným miestam odporca analytické listy nepredkladal, nakoľko ich pracovná náplň bola od pracovnej náplne a zamerania odboru tlačovín a edičnej činnosti odlišná a na ne navrhovateľ tiež zjavne nespĺňal požiadavky a predpoklady. Navyše predloženie analytických listov nie je podmienkou splnenia zákonnej ponukovej povinnosti inej vhodnej práce zo strany zamestnávateľa v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 Zák. práce. Miesto asistentky na sekretariáte riaditeľa sekcie marketingu - 4 - cestovného ruchu nebolo v čase prerokovania výpovede voľným pracovným miestom, bolo obsadené Ing. Š., ktorá bola dlhodobo práceneschopná a na jej miesto bola na zastupovanie podľa pracovnej zmluvy zo dňa 10.05.2011 s dohodnutým dátumom nástupu do práce 11.05.2011 prijatá na dobu určitú pani Q.. Odporca v čase výpovede danej navrhovateľovi, nepovažoval ešte dlhodobé zastupovanie Ing. Š.j za potrebné, resp. za nevyhnutné. MUDr. P. uviedol, že dňa 12.01.2011 sa Ing. Q. nachádzal na pracovisku, podpísal pripravené materiály a to zmenu organizačného poriadku a dohody o rozviazaní pracovného pomeru, no následne sa musel zúčastniť rokovania na Ministerstve dopravy SR a na pracovisko sa vrátil sa až okolo 15.30 - 15.45 hod. Uznesením vlády SR boli zaviazaní znižovať náklady a prehodnotiť finančné nároky a rozhodnutie o znížení nákladov za prenájom miestností, práve na odbore, na ktorom pracoval navrhovateľ, bolo dotknutých 5 pracovných miest, štyri boli z jedného odboru, ktorý bol celý zrušený a jedno miesto bolo miestom právnika. Tieto funkcie boli ešte rozhodnutím bývalého vedenia SACR, vykonávané externými subjektmi, prvá zmluva bola podpísaná niekedy v auguste 2010 a druhá za nového vedenia, pričom verejná súťaž prebehla ešte v čase bývalého vedenia niekedy v septembri 2010. Náplne práce a kvalifikačné predpoklady na jednotlivé pracovné miesta museli vychádzať aj z katalógu pracovných činností, do ktorého odporca ale nie je zaradený, išlo vždy o kombináciu pracovných pozícii pre Ministerstvo hospodárstva SR a agentúry SARIO. Na voľné pracovné pozície neboli v čase výpovedí vytvorené analytické listy, takže sa museli dopracovať následne. Mohlo sa stať, že na totožné pracovné pozície v Bratislave a Banskej Bystrici sa vyžadovali rôzne kvalifikačné predpoklady, ale nebolo to vedomé. Potom ako došlo k doručeniu výpovedí (po 12.01.2011) bola robená kontrola obsadených pracovných pozícii a bolo zistené, že zamestnanci boli na niektoré pozície zaradení nesprávne, problém bol tak v platovom ako aj kvalifikačnom zaradení, najmä pri štrukturálnych fondoch. Z výpovede Ing. U. Q., štatutárneho orgánu odporcu vyplynulo, že vzhľadom na rozsah jeho povinností a časté zdržiavanie sa mimo pracoviska, musel poveriť zastúpením niektorého zo svojich zamestnancov a to MUDr. P.. Na organizačnú zmenu a teda zrušenie niektorých pracovných miest, existovali dva dôvody. Odbor tlačovín už naplnil svoju podstatu, nakoľko materiály boli vytlačené a ďalším dôvodom bolo rozhodnutie vlády o zefektívnení činnosti. 12.01.2011 musel ráno medzi 9.00-10.00 hod. opustiť agentúru a vrátil sa medzi 16.00-17.00 hod. Ráno ešte podpísal nejaké listiny, ktoré s tým súviseli, pričom prioritne malo dôjsť so zamestnancami k dohode, a až potom mali dostať výpovede, ktoré podpisoval MUDr. P., ktorý mal na starosti celý proces. Uviedol, že po ukončení organizačnej zmeny boli vytvorené aj nové pracovné miesta, napríklad kvôli tomu, že sa nečerpali štrukturálne fondy. Tieto nové pozície vychádzali z aktuálnej potreby a - 5 - požiadaviek vlády. Nevedel sa vyjadriť, či boli vytvorené aj pracovné miesta, ktoré boli zrušené organizačnou zmenou, tieto veci neriešil. JUDr. U. Q., zamestnaný na pozícii právnik, bol v čase výpovedí riaditeľom právneho odboru, ktorý bol organizačnou zmenou tiež zrušený. O organizačnej zmene sa dozvedel deň pred doručovaním výpovedí, keď bol zavolaný na stretnutie k MUDr. P., ktorému vysvetlil, aké právne kroky je potrebné uskutočniť. Následne vypracoval text rozhodnutia generálneho riaditeľa o organizačnej zmene, keďže však nemal vedomosť o rozhodujúcich skutočnostiach, vypracoval len jeho stručné znenie, ktoré potom doplnil MUDr. P.. Následne bol požiadaný MUDr. P. o vypracovanie textov dohody o ukončení pracovného pomeru a zároveň pripravil aj text zápisnice o prerokovaní organizačnej zmeny. Bol prítomný pri rokovaní so zamestnancami, ktorých sa táto organizačná zmena týkala. Najskôr boli zamestnancom ponúknuté dohody o ukončení pracovného pomeru, keďže si ale vyžiadali čas na rozmyslenie, z čoho vyplývalo, že niektorí možno dohody nepodpíšu, pripravil aj výpovede. Následne postupne boli zamestnanci volaní jednotlivo na rokovanie, MUDr. P. výpoveď podpísal pred nimi a zamestnanec podpísal, že prevzal výpoveď. Na vypracovaní analytických listov sa nepodieľal, len MUDr. P. upozornil na splnenie ponukovej povinnosti. Nevie kto vypracoval analytické listy, vie že v deň výpovede ich bolo päť. Keďže zo strany odporcu došlo k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, súd prvého stupňa skúmal, či došlo k organizačnej zmene zo zákonného dôvodu, či sa zamestnanec stal nadbytočným a či existuje príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca za súčasného splnenia ponukovej povinnosti v zmysle ust. § 63 ods. 2 ZP. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca nesplnil všetky podmienky stanovené zákonom pre platnosť výpovede, z dôvodu nesplnenia si ponukovej povinnosti v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP v spojení s § 63 ods. 2 ZP. Za nesporné a preukázané považoval rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, zrušenie pracovného miesta navrhovateľa a neprijatie iného zamestnanca na toto miesto. Navrhovateľ poukazoval na viaceré voľné pracovné miesta, na ktoré by mohol spĺňať kvalifikačné predpoklady a odporca nepreukázal, že nemal pre navrhovateľa ponuku inej vhodnej práce. Nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide tu teda o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ musí zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v dobe výpovede. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca mal v čase výpovede okrem pracovných miest uvádzaných v analytických listoch k dispozícii aj ďalšie voľné pracovné miesta, vo vzťahu k nim tvrdil, že pre nesplnenie kvalifikačných predpokladov na týchto miestach navrhovateľa zamestnať nemohol, a preto mu ani nebol povinný ich ani ponúknuť. Nesplnenie kvalifikačných predpokladov odvodzoval od kvalifikačných predpokladov - 6 - uvedených v existujúcich, ako aj v "novo vypracovaných" analytických listoch. Z výpovede svedkyne Adriany Ž., ktorá pracovala v rozhodnom období u odporcu ako personalistka - referentka, však vyplynulo, že kvalifikačné predpoklady na tieto ďalšie miesta neboli pôvodne a ani v čase výpovede známe, neboli stanovené žiadnym interným predpisom a svedkyňa nemala ani z iných zdrojov vedomosť o tom, že by sa pre zamestnancov na týchto miestach vyžadovalo splnenie osobitných kvalifikačných predpokladov. Zároveň z výpovede tejto svedkyne vyplynulo, že kvalifikačné predpoklady pre tieto miesta boli vytvorené až v súvislosti s výpoveďou navrhovateľa a ďalších zamestnancov, s ktorým bol rozviazaný pracovný pomer z organizačných dôvodov. Niektoré z voľných pozícií v rozhodnom období, podľa jej názoru boli vhodné aj pre navrhovateľa, boli tam pozície na ktoré postačovalo stredoškolské vzdelanie, a išlo o pozície na oddelení marketingu, kde bolo voľné miesto asistenta riaditeľa marketingu. Asistentka na tomto mieste, pani Šramková, bola dlhodobo PN, táto pozícia sa mohla ponúknuť aj navrhovateľovi, nakoľko na túto pozíciu bola neskôr prijatá nová asistentka a túto prácu napríklad počas praxe zastávala aj študentka. Problematickosť existencie a určovania kvalifikačných predpokladov na pracovné pozície odporcu odznela aj z výpovede svedka MUDr. P., že s riaditeľom zistili, že na voľné pracovné pozície nie sú vytvorené analytické listy, išlo o väčšinu pozícii, a museli sa dopracovať následne. Nevedel uviesť, či v čase ukončovania pracovného pomeru s navrhovateľom boli pripravené a vypracované podklady aj na ostatné vtedy voľné pracovné miesta, okrem tých, ktoré im ponúkali. Potom ako došlo k doručeniu výpovedí (po 12.01.2011) bola robená kontrola obsadených pracovných pozícii a bolo zistené, že zamestnanci boli na niektoré pozície zaradení nesprávne, problém bol tak v platovom zaradení ako aj kvalifikačnom zaradení. Aj z uvedeného je zrejmé, že odporca nemal jasne stanovené kvalifikačné predpoklady na jednotlivé pracovné pozície a navyše na obdobné pracovné miesta s rovnakou pracovnou náplňou sa niektoré kvalifikačné predpoklady ani nezhodovali. Otázka určovania kvalifikačných predpokladov pre konkrétne pracovné miesto je výsostne vecou zamestnávateľa a ani súd nemôže (napr. obdobne, ako pri rozhodnutí o organizačnej zmene) do tohto práva zamestnávateľa zasahovať. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní ale vychádzal aj z tej skutočnosti, že odporca je príspevkovou organizáciou, napojenou na štátny rozpočet, a pri určovaní kvalifikačných predpokladov a náplne práce musí vychádzať aj z nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme. Toto nariadenie v § 1 ustanovuje katalóg pracovných činností s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorý tvorí jeho prílohu č. 1. V zmysle § 2 tohto nariadenia zriaďovateľ zamestnávateľa alebo zamestnávateľ, ktorý nemá zriaďovateľa, predkladá žiadosť o zmenu alebo o doplnenie katalógu ustanoveného podľa § 1 Ministerstvu práce, sociálnych vecí a - 7 - rodiny SR s písomným stanoviskom ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, do ktorého pôsobnosti navrhovaná pracovná činnosť vecne patrí. Súčasťou takejto žiadosti je analytický list. Odporca v konaní ale nepreukázal, že by jednotlivé voľné pracovné pozície boli zaradené do katalógu pracovných činností resp. že by prostredníctvom zriaďovateľa žiadal o ich zaradenie postupom v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nariadenia vlády. Posudzovanie kvalifikačných predpokladov pritom upravuje § 2 a § 3 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov vo verejnom záujme, v zmysle ktorého kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé pracovné činnosti vypracované v súlade s charakteristikami platových tried sú uvedené v katalógu pracovných činností s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme. Odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ním stanovené predpoklady zodpovedali niektorému druhu práce určenému v tomto katalógu. Pritom v zmysle tohto zákona platí, že v prípade, ak pracovná činnosť uvedená v pracovnej náplni, ktorú má zamestnanec vykonávať v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, nie je uvedená v katalógu, zamestnávateľ určí kvalifikačný predpoklad porovnaním tejto pracovnej činnosti z hľadiska miery jej zložitosti a zodpovednosti, psychickej záťaže a fyzickej záťaže s obdobnými pracovnými činnosťami uvedenými v katalógu. Ani jednu z týchto skutočností však žalovaný v konaní nepreukázal, keď súdu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že ním stanovené kvalifikačné predpoklady na jednotlivé voľné pracovné pozície zodpovedajú obdobnej pracovnej pozícii určenej v katalógu pracovných činností, ktorá sa náplňou práce približuje pracovnej pozícii, ktorá bola v rozhodnom čase označená ako voľná pracovná pozícia u odporcu. Odporca teda v čase doručenia výpovede navrhovateľovi, nemal pre voľné pracovné miesta, určené ani internými predpismi a ani inak, žiadne kvalifikačné predpoklady. Z toho potom vyplýva, že zamestnanec, ktorý mohol vykonávať pre odporcu prácu na týchto pracovných miestach, nemusel spĺňať žiadne osobitné kvalifikačné predpoklady. Súd prvého stupňa potom uzavrel, že pracovné miesta, ktoré v čase doručenia výpovede žalobcovi (teda čase rozhodujúcom pre posúdenie splnenia ponukovej povinnosti) nevyžadovali splnenie osobitných kvalifikačných predpokladov, treba považovať za voľné pracovné miesta, ktoré mu odporca bol povinný ponúknuť v rámci plnenia ponukovej povinnosti v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Záverom uviedol, že v prípade, ak sa stane zamestnanec v pracovnom pomere nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov alebo z dôvodu organizačnej zmeny, je zamestnávateľ povinný v súlade s § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce ponúknuť zamestnancovi iné pre neho vhodné pracovné miesto najmä na dobu neurčitú. V prípade, ak nemá zamestnávateľ takúto prácu bez časového obmedzenia v dobe výpovede preukázateľne voľnú, ale má reálnu potrebu výkonu práce, ktorá je pre zamestnanca vhodná iba na určitú, vopred stanovenú dobu, je povinný ponúknuť - 8 - zamestnancovi aj toto pracovné miesto, aj keď len na určitú dobu. Súd mal za to, že práve pracovná pozícia asistentky na sekretariáte riaditeľa sekcie marketingu cestovného ruchu bola takouto pozíciou, na čo bolo aj v konaní zo strany navrhovateľa poukazované. Už v čase, keď došlo k organizačnej zmene, bola zamestnankyňa odporcu pracujúca na tejto pozícii dlhodobo PN, túto prácu vykonávala študentka v rámci praxe a následne na toto miesto bola prijatá iná zamestnankyňa, hoci len na dobu určitú. Táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede svedkyne Ž., ktorá uviedla, že na tomto mieste pracovala v tom čase brigádnička - študentka v rámci praxe a napokon to vyplynulo aj zo samotného písomného podania odporcu, ktorý sám potvrdil, že na toto miesto neskôr na dobu určitú, na zastupovanie prijal novú pracovníčku. Súd prvého stupňa uviedol, že aj na toto miesto sa vzťahovala ponuková povinnosť odporcu v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Vzhľadom k uvedenému súd prvého stupňa skonštatoval, že odporca mal v čase výpovede k dispozícii voľné pracovné miesta, ktoré bol povinný ponúknuť navrhovateľovi, čo neurobil, preto nebol splnený jeden zo zákonných predpokladov platnosti výpovede a výpoveď zo dňa 12.01.2011 daná navrhovateľovi je preto neplatná. S tvrdeniami navrhovateľa vo vzťahu k povinnosti odporcu prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov v zmysle ust. § 74 Zák. práce súd uviedol, že takúto povinnosť má zamestnávateľ len vtedy, ak u neho pôsobia zástupcovia zamestnancov, ktorými sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. V prípade absencie zástupcov zamestnancov koná celkom autonómne, bez rizika, že jeho úkony nebudú platné. Keďže v rozhodnej dobe u odporcu nepôsobil žiaden zástupca zamestnancov v zmysle § 11a Zákonníka práce, nie je možné, aby došlo v zmysle § 74 Zákonníka práce k prerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov a z tohto dôvodu potom nie je daný ani tento dôvod neplatnosti výpovede. Otázka neplatnosti výpovede z dôvodu, že bola podpísaná osobou, ktorá nebola oprávnená konať za odporcu, bola vykonaným dokazovaním vyvrátená, keď bolo jednoznačne preukázané, že MUDr. František P., ktorý bol vedúcim odboru stratégie a rozvoja, bol v zmysle Dodatku č. 4 k Organizačnému poriadku poverený zastupovať riaditeľa v čase jeho neprítomnosti na pracovisku a táto skutočnosť bola zamestnancom oznámená zverejnením Dodatku č. 4 k Organizačnému poriadku na intranete. Súd prvého stupňa teda uzavrel, že zo strany odporcu nebol splnený jeden zo zákonom vymedzených predpokladov platnosti výpovede, ponuková povinnosť, a preto návrhu v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyhovel a určil, že skončenie pracovného pomeru navrhovateľa dané mu odporom výpoveďou zo dňa 12.01.2011 je neplatné. - 9 - Z dôvodu účelnosti a hospodárnosti súd v prejednávanej právnej veci rozhodol v súlade s § 152 ods. 2 O.s.p. len o jednom z nárokov navrhovateľa, o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, napadnuté rozhodnutie žiadal zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, odňal mu možnosť konať pred súdom a súdne rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na existenciu organizačných zmien u odporcu, v dôsledku ktorých sa navrhovateľ stal nadbytočným a v súvislosti s neexistenciou vhodného voľného pracovného miesta mu voči nemu nevznikla ponuková povinnosť. Uviedol, že zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje iba odmeňovanie zamestnancov z hľadiska ich zaradenia do jednotlivých platových tried. Žiadnym spôsobom v ňom nie je upravená ponuková povinnosť zamestnávateľa, ani pojem vhodného voľného pracovného miesta a či u zamestnávateľa existovala v čase doručenia výpovede zamestnancovi vhodná voľná pracovná pozícia je možné vychádzať iba zo Zákonníka práce. S poukazom na rozhodnutia R 51/1975 a R 15/1978 ako aj na rozhodnutie NS ČR 21 Cdo 1235/2002 uviedol, že súd prvého stupňa mal posudzovať splnenie ponukovej povinnosti iba vo vzťahu k Zákonníku práce a nemožno dospieť k záveru, že u zamestnávateľa neboli určené žiadne kvalifikačné kritériá na voľné pracovné pozície. Je teda nepochybné, že nedodržaním formálneho postupu pri určovaní kvalifikačných kritérií nedochádza k zmene faktickej potreby, aby bola určitá činnosť vykonávaná osobou spĺňajúcou zamestnávateľom stanovené predpoklady. V ďalšom odporca v odvolaní uviedol, že skutočnosti týkajúce sa nedodržania postupov upravených v zákone o odmeňovaní ako aj v nariadení nikdy neboli v konaní sporné a navrhovateľ v priebehu celého konania nenamietol, že by boli kvalifikačné predpoklady stanovené v rozpore či už so zákonom o odmeňovaní alebo Nariadením. V tejto súvislosti poukázal na výsluch svedka MUDr. P., ktorý uviedol, že pri stanovení kvalifikačných predpokladov sa vychádzalo z katalógu pracovných činností, nakoľko však nebol odporca v tomto katalógu zaradený, vychádzalo sa najmä z pracovných činností upravených pre Ministerstvo hospodárstva SR a agentúru SARIO. Zo zákona o odmeňovaní je zrejmé, že kvalifikačné predpoklady sa stanovujú pre konkrétnu pracovnú pozíciu spárovaním najnáročnejšej pracovnej činnosti vykonávanej v rámci tejto pozície s pracovnou činnosťou uvedenou v katalógu pracovných činností ktorý tvorí prílohu č. 1, resp. 2 Nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z.z. ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a doplnení a priradením kvalifikačného predpokladu k tejto činnosti prislúchajúceho. Podľa odporcu k stanoveniu kvalifikačných predpokladov došlo v súlade s týmto postupom, čo vyplýva aj z popisu pracovných činností uvedeného v jednotlivých analytických listoch na predmetné pozície, ktoré boli v rozhodnom čase - 10 - voľnými u odporcu. Ide o pozície vedúci odboru kongresového turizmu, vedúci odboru marketingovej komunikácie, referent pre kreatívu a tvorbu štandardov, referent pre marketingové kampane, referent pre produktové línie (miesto výkonu práce Banská Bystrica), riaditeľ sekcie marketingu cestovného ruchu, regionálny zástupca pre región Trnava, vedúci odboru stratégia a rozvoja, vedúci odboru financovania Bratislava, referent finančnej učtárne a fakturácie II (miesto výkonu práce Banská Bystrica). Je teda na zamestnávateľovi, aké ďalšie predpoklady vyžaduje na obsadenie pracovného miesta, pričom tieto predpoklady vychádzajú z jeho faktických potrieb, obsahu činností, ktoré majú byť na pozícii vykonávané, zo snahy o zefektívnenie činnosti, zvýšenie kvalifikačnej a odbornej úrovne pracoviska, prípadne z iných pohnútok. Nakoľko nedodržanie zákona o odmeňovaní nebolo v konaní namietnuté navrhovateľom, mal skutočnosti rozhodné pre toto posúdenie zisťovať súd, ktorý ale tento záver neskúmal a žiadna zo strán sa nevyjadrila a nemala možnosť sa vyjadriť k tomuto záveru súdu, odporca tak ani len nemohol predpokladať, že by súd túto skutočnosť mohol posudzovať a nemohol sa účinne brániť, čím odňal odporcovi možnosť konať pred súdom. Súdu prvého stupňa tak ďalej vytkol, že rozhodnutie oprel najmä o výpoveď svedkyne Ž., z ktorej vyplýva, že sa na organizačnej zmene nepodieľala, nepripravovala výpovede ani žiadne podklady k výpovediam, ani analýzu voľných pracovných miest a kvalifikačných predpokladov. Jej výpoveď preto nemožno hodnotiť ako relevantnú, nakoľko ako svedok nevypovedala iba o tom, čo na vlastné oči videla a čoho sa priamo zúčastnila. Svedkyňa Žaludová nemala dobré vzťahy s vedením odporcu, a teda odporca má dôvod sa domnievať, že vo svojej výpovedi bola zaujatá, svojimi výrokmi sa snažila vykresliť odporcu v zlom svetle, prostredníctvom uvedených dohadov a vlastných názorov. Napriek tomu z výpovede uvedenej svedkyne súd prvého stupňa vyvodil záver o tom, že kvalifikačné predpoklady na pracovné pozície, ku ktorým neboli predložené analytické listy, neboli ani v čase doručenia výpovede známe. Jej výpoveď bola v priamom rozpore s výpoveďou svedka MUDr. Stana, ktorý uviedol, že pracovná náplň a kvalifikačné predpoklady sa vypracovávali asi 2 týždne predtým, niekedy v januári. Organizačnú zmenu pripravoval práve svedok MUDr. Stano, obsah pracovnej náplne konzultoval s vedúcimi pracovníkmi a súd mal pri vyhodnocovaní svedeckých výpovedí prihliadnuť práve na jeho výpoveď, ako priameho účastníka vypovedaných skutočností. I z tohto dôvodu sa rozhodnutie prvostupňového súdu stalo nepreskúmateľným, keďže nie je zrejmé, akými úvahami sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. Za rozporné s konštantnou judikatúrou ako aj pracovnoprávnou teóriou považuje odporca aj tvrdenie súdu, že pracovná pozícia asistentky na sekretariáte riaditeľa sekcie marketingu cestovného ruchu bola vhodnou voľnou pozíciou, a že aj na toto miesto sa vzťahovala ponuková povinnosť odporcu. Táto pozícia bola preukázateľne obsadená pani Šramkovou, tak pred aj po organizačnej zmene a teda odporca nemohol túto pozíciu ponúknuť navrhovateľovi. Ak by mu chcel takúto pozíciu ponúknuť, musel by ju vytvoriť a takúto povinnosť zamestnávateľ nemal. Z uvedeného teda vyplýva, že odporcovi ponuková - 11 - povinnosť k vyššie uvedenej pozícii nevznikla a inú konkrétnu pozíciu, na ktorú by sa ponuková povinnosť odporcu vzťahovala, súd prvého stupňa neuviedol. Odporca poukázal aj na to, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil aj kvalifikačné predpoklady navrhovateľa v čase doručenia výpovede. Nemožno súhlasiť s tvrdením súdu, že navrhovateľ po ukončení vysokoškolského štúdia v priebehu troch až štyroch mesiacov spĺňa kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Za predchádzajúcu prípravu v spojení s ponukovou povinnosťou sú pracovnoprávnu teóriou považované krátkodobejšie zaškolenia, respektíve rekvalifikačné kurzy, nie sústavná príprava na povolanie na strednej alebo vysokej škole. Či navrhovateľ úspešne dosiahne vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, nebolo v rozhodnom čase zrejmým. Takýto záver by bolo možné prijať, ak by dosiahnutie vysokoškolského vzdelania bolo viazané iba na uplynutie času a nie úspešné absolvovanie štátnych skúšok. Úspešné ukončenie navrhovateľovho vysokoškolského štúdia je ale v danom prípade irelevantné, nakoľko pri posudzovaní kvalifikačných predpokladov treba vychádzať zo stavu v čase rozhodujúcom pre splnenie ponukovej povinnosti. Poukázal i na záver súdu o tom, že v pracovnej zmluve dohodnutým miestom výkonu práce bola Banská Bystrica a Bratislava. Súd prvého stupňa tu rovnako dospel k nesprávnemu vyhodnoteniu pracovnej zmluvy, v ktorej Slovenská agentúra pre cestovný ruch Banská Bystrica jej iba označením zamestnávateľa a miestom výkonu práce dohodnutým v pracovnej zmluve je Bratislava. Táto skutočnosť bola odporcom niekoľkokrát deklarovaná v súvislosti so splnením ponukovej povinnosti, pričom túto skutočnosť navrhovateľ nikdy v priebehu konania nenamietol. Prvostupňový súd teda i tu zjavne dospel k nesprávnemu skutkovému záveru. Odporca svoje odvolanie záverom zhrnul do štyroch bodov a to že zamestnávateľ je oprávnený stanoviť si kvalifikačné požiadavky na voľné pracovné pozície podľa svojich faktických potrieb, otázka dodržania formálnych postupov pre stanovenie kvalifikačných požiadaviek na voľné pracovné pozície nebola v konaní pred súdom prvého stupňa sporná a súčasne ani prípadné formálne nedostatky pri stanovovaní v zmysle Zákona o odmeňovaní alebo Nariadenia, nemôžu mať za následok zmenu faktických potrieb zamestnávateľa na výkon určitej práce, prvostupňový súd svojím postupom odňal odporcovi možnosť konať pred súdom a rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné, nakoľko súd nezdôvodnil rozpor vo výpovediach kľúčových svedkov. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 os. 1 Os.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. - 12 - Vzhľadom ku skutočnosti, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s precíznym a vyčerpávajúcim odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvého stupňa dostatočne a presvedčivo vysporiadal s námietkami odporcu, odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Predmetom prejednávanej veci je neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, doručenou navrhovateľovi dňa 12.01.2011. Ako súd prvého stupňa uviedol, správne pri rozhodovaní veci skúmal naplnenie troch základných podmienok platnosti výpovede, v zmysle § 63 ods. 1, písm. b) Zák. práce, či došlo k organizačnej zmene zo zákonného dôvodu, či sa zamestnanec stal nadbytočným a či existuje príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca, za súčasného splnenia ponukovej povinnosti, ktorá je materiálnou podmienkou platnosti výpovede, v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zák. práce a správne aj skonštatoval nenaplnenie tejto podmienky odporcom. Právna úprava poskytuje zamestnávateľovi dve alternatívy. Ponukovú povinnosť nemá ak nemá možnosť zamestnanca naďalej zamestnávať, t.j. ak nemá pre zamestnanca žiadnu prácu (tzv. absolútna nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať), a ak má pre zamestnanca také voľné pracovné miesto, ktoré je pre neho vhodné, je povinný predtým, než dá zamestnancovi výpoveď, túto prácu mu ponúknuť. Ust. § 63 ods. 2 Zák. práce tak vyžaduje, aby zamestnávateľ ponukovú povinnosť splnil z časového hľadiska ešte predtým, než pristúpi k výpovedi a najmä musí splnenie ponukovej povinnosti preukázať. Za inú vhodnú prácu sa v zmysle uvedeného považuje práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Za vhodnú prácu v tomto smere však možno považovať aj prácu, pri ktorej sa v plnej miere nevyužíva kvalifikácia zamestnanca. Určovať kvalifikačné predpoklady, požadovanú prax a odbornú prípravu má právo zamestnávateľ, avšak preukázanie nesplnenia týchto parametrov dotknutým zamestnancom je taktiež jeho dôkaznou povinnosťou. Ponuková povinnosť platí rovnako aj v prípade, ak sa pri organizačnej zmene stali nadbytočnými súčasne viacerí zamestnanci, pretože zamestnávateľ má voči každému z nich ponukovú povinnosť osobitne. Zamestnávateľ nie je pri výbere vhodného druhu práce limitovaný obsahom pracovnej zmluvy. Z ustanovenia § 63 ods. 2 písm. b) Zák. práce totiž vyplýva, že ak zamestnancovi chýba pre výkon ponúkanej práce potrebná kvalifikácia, je tento nedostatok v niektorých prípadoch možné riešiť predchádzajúcou prípravou na výkon iného druhu práce, ale dôležité je zdôrazniť, že ponuka musí byť daná pred doručením výpovede. Odvolacie námietky odporcu týkajúce sa splnenia ponukovej povinnosti odporcu doručením piatich analytických listov spolu s doručenou výpoveďou navrhovateľovi ako i úvahy odporcu o nepotrebnosti doručovania ďalších analytických listov navrhovateľovi s odôvodnením nesplnenia kvalifikačných predpokladov na v nich uvedené pracovné pozície, odvolací súd považuje za obchádzanie zákonných podmienok. Odporca nie je viazaný náplňou práce - 13 - zamestnanca podľa pracovnej zmluvy a prípravou zamestnanca na výkon iného druhu práce je možné odstrániť nedostatok kvalifikácie, pre miesto na ktoré si kvalifikačné predpoklady vytvára sám zamestnávateľ. Neobstoja potom ani argumenty odporcu o neprijateľnosti tvrdení prvostupňového súdu, podľa ktorých splnenie kvalifikačných predpokladov je rozhodujúce v čase pre splnenie ponukovej povinnosti odporcu a nie napr. ukončením štúdia v priebehu troch až štyroch mesiacov, kedy by navrhovateľ získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Podstatným je, že odporcovou povinnosťou bolo splnenie ponukovej povinnosti vopred, nie súčasne s doručením výpovede a že analytické listy, prostredníctvom ktorých preukazoval splnenie ponukovej povinnosti boli vypracované súčasne s rozviazaním pracovného pomeru, čo vyplýva zo svedeckej výpovede JUDr. Pavla Q., podľa ktorej sa o organizačnej zmene dozvedel deň pred doručovaním výpovedí, keď bol zavolaný na stretnutie k MUDr. P., ktorému vysvetlil, aké právne kroky je potrebné uskutočniť, následne vypracoval text rozhodnutia o organizačnej zmene, keďže však nemal vedomosť o rozhodujúcich skutočnostiach, vypracoval len jeho stručné znenie, ktoré potom doplnil MUDr. P., ktorým bol následne požiadaný o vypracovanie dohôd o ukončení pracovného pomeru a zároveň pripravil aj znenie zápisnice o prerokovaní organizačnej zmeny a aj výpovede, nakoľko sa predpokladalo, že nie všetci dotknutí zamestnanci dohody podpíšu. Na vypracovaní analytických listov sa nepodieľal, len MUDr. Stana upozornil na povinnosť splnenia ponukovej povinnosti. Nevie kto vypracoval analytické listy, vie že v deň výpovede ich bolo päť. Výpoveď uvedeného svedka, ktorá sa v rozhodujúcich momentoch zhoduje i s výpoveďou svedkyne Ž. priamo preukazuje nedodržanie podmienok ponukovej povinnosti limitovanej aj ustanovením čl. 2 Zák. práce, podľa ktorého aj výkon ponukovej povinnosti zamestnávateľa musí byť v súlade s dobrými mravmi. Z hľadiska povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti pri dokazovaní splnenia ponukovej povinnosti platí, že splnenie ponukovej povinnosti musí zásadne tvrdiť a preukázať zamestnávateľ. To znamená, že zamestnávateľ musí tvrdiť a dokázať, že zamestnancovi pred daním výpovede ponúkol inú pre neho vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Ak však zamestnávateľ uvádza, že v čase výpovede nemal možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, lebo nemal v mieste výkonu práce žiadne také voľné pracovné miesto, na ktoré by navrhovateľ mohol spĺňať kvalifikačné predpoklady, je pre posúdenie otázky splnenia jeho ponukovej povinnosti určujúce zistenie, či v rozhodnom čase v mieste výkonu práce boli vôbec pracovné miesta voľné alebo či boli obsadené. V takomto prípade je na zamestnávateľovi, aby tvrdil a preukázal, že ku dňu výpovede všetky pracovné miesta boli obsadené inými zamestnancami (ide tu totiž o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať). Z výpovede navrhovateľa ale i zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že odporca mal v čase doručenia výpovedí voľné minimálne jedno pracovné miesto, ktoré by z hľadiska kvalifikačných predpokladov bol - 14 - navrhovateľ i za stavu neukončeného vysokoškolského vzdelania druhého stupňa spôsobilý zastávať a to bolo miesto asistenta riaditeľa marketingu, na ktoré bola pracovnou zmluvou zo dňa 10.05.2011 s účinnosťou od 11.05.2011 prijatá nová pracovná sila. V procesnej situácii, kedy odporca tvrdil, že ani na jedno z voľných pracovných miest uvedených v analytických listoch navrhovateľ nespĺňal kvalifikačné predpoklady, bolo na navrhovateľovi, aby označil konkrétne voľné pracovné miesta v mieste výkonu jeho práce u odporcu. Navrhovateľ označil pracovné miesto neobsadené v čase rozviazania pracovného pomeru, na ktoré bola dňa 10.05.2011 prijatá nová zamestnankyňa a z toho je jednoznačne zrejmý záver, že odporca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o splnení ponukovej povinnosti ako základného materiálneho predpokladu rozviazania pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ v spojení s ods. 2 cit ustanovenia Zák. práce. Nakoľko sám odporca v odvolaní uviedol, že zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje iba odmeňovanie zamestnancov z hľadiska ich zaradenia do jednotlivých platových tried a žiadnym spôsobom v ňom nie je upravená ponuková povinnosť zamestnávateľa, ani pojem vhodného voľného pracovného miesta a či u zamestnávateľa existovala v čase doručenia výpovede zamestnancovi vhodná voľná pracovná pozícia je možné vychádzať iba zo Zákonníka práce a poukázal na rozhodnutia R 51/1975 a R 15/1978 ako aj na rozhodnutie NS ČR 21 Cdo 1235/2002 s uvedením, že súd prvého stupňa mal posudzovať splnenie ponukovej povinnosti iba vo vzťahu k Zákonníku práce a nemožno dospieť k záveru, že u zamestnávateľa neboli určené žiadne kvalifikačné kritériá na voľné pracovné pozície, odvolací súd tieto skutočnosti v rozhodnutí prvostupňového súdu nepovažoval za nosné a jeho rozhodnutie na nich ani založené. Išlo o podporné konštatovanie súdu o nepreukázaní splnenia ďalších podmienok nepreukázania ponukovej povinnosti zo strany odporcu a nezaoberaním sa ním v rámci prebiehajúceho konania nemôže byť vyvolané odňatie práva účastníkovi konať pred súdom. Pokiaľ ide o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, súd nemusí v ňom dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie s podstatným významom pre vec, a stačí, ak dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých podrobností. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ veci, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces ( IV.ÚS 115/03). Odvolací súd záverom konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie a správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho - 15 - vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods. 3 OSP ). Z obsahu spisu nevyplýva, že by pri svojom rozhodovaní súd odňal odporcovi možnosť konať pred súdom, rozsudok je presvedčivý, obsahujúci všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 OSP. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú a kvalifikovanú argumentáciu o nedostatočnosti preukázania splnenia ponukovej povinnosti odporcom, v priamej príčinnej súvislosti s ktorou skutočnosťou nastáva potom neplatnosť výpovede z pracovného pomeru. V odvolaní odporca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu a jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvého stupňa iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.