Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/156/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211225141 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211225141.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Jozef Maslík - Esos, Slovanská cesta 204, 022 01 Čadca, IČO: 10 840 851, zast. JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom, Námestie Slobody 58, 022 01 Čadca, proti odporcovi: Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, o zaplatenie 140.392,20 Eur istiny s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. 03. 2013 č. k. 24Cb/245/2011-344, takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. 03. 2013 č. k. 24Cb/245/2011-344 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie a rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti uznesenia v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. V odôvodnení uviedol, že odporca dňa 05. 12. 2012 navrhol súdu, aby v predmetnej veci o zaplatenie sumy 140.392,20 Eur s príslušenstvom titulom zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 27. 03. 2004 uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 7.019,61 Eur v lehote nie dlhšej ako 60 dní podľa § 141a O.s.p. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 11. 12. 2012 č. k. 24Cb/245/2011-336 uložil navrhovateľovi a odporcovi zložiť preddavok na trovy konania, každému po 7.019,61 Eur do 60 dní od doručenia uznesenia. Toto uznesenie bolo doručené navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi dňa 20. 12. 2012, odporcovi dňa 14. 12. 2012 a právnemu zástupcovi odporcu dňa 19. 12. 2012, a tak uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 12. 2012 a vykonateľnosť dňa 18. 02. 2013. Odporca dňa 15. 01. 2013 zložil na účet súdu prvého stupňa platbu v sume 7.019,61 Eur, pričom navrhovateľ v súdom určenej lehote do 18. 02. 2013 preddavok na trovy konania v sume 7.019,61 Eur nezložil. Uvedenú sumu uhradil navrhovateľ až dňa 20. 02. 2013, t. j. po lehote. Súd poukázal na ust. § 141a ods. 1 O.s.p. s tým, že toto zákonné ustanovenie je v poslednej vete odseku 1 kogentné a nie dispozitívne, a teda súd je povinný konanie zastaviť, ak sú splnené súčasne tri podmienky, a to: 1/ právoplatné uznesenie súdu o uložení povinnosti navrhovateľovi a odporcovi zložiť preddavok na trovy konania, 2/ nezloženie preddavku na trovy konania v súdom určenej lehote navrhovateľom a 3/ zloženie preddavku na trovy konania v súdom určenej lehote odporcom. Keďže vychádzajúc z uvedených skutočností boli v predmetnej veci súčasne splnené všetky zákonné podmienky podľa ust. § 141a ods. 1 veta posledná O.s.p., súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti uznesenia v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Svoje odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b), c) a f) O.s.p. Namietal, že rozhodnutie súd vydal bez toho, aby skúmal zákonnú podmienku jeho vydania, a to či u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust. § 138 O.s.p. Mal za to, že následky vád rozhodnutia zo dňa 11. 12. 2012 o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, ktoré spočívali v neuvedení údaja o účte, na ktorý mal navrhovateľ preddavok zložiť, a ktoré toto rozhodnutie robia nepreskúmateľným, sa prejavili v nedôvodnom a nesprávnom rozhodnutí súdu o zastavení konania. V dôsledku toho nastal stav, keď súd rozhodnutím o zastavení konania nedôvodne odníma navrhovateľovi právo konať pred súdom. Podľa názoru navrhovateľa súd prísne formálne aplikoval ustanovenie § 141a ods. 1 O.s.p., ktorého význam je v tom, aby súdne konanie ochraňovalo práva a oprávnené záujmy odporcu pred evidentne nedôvodnými až šikanóznymi návrhmi, pričom však navrhovateľom uplatnený peňažný nárok, ktorý vyplýva z objektívneho práva, nie je možné označiť za evidentne nedôvodný a už vôbec nie za šikanózny. Súd rovnako formálne postupoval pri určovaní výšky preddavku, keď mal právo posúdiť jej primeranosť z hľadiska existencie evidentného nepomeru medzi ekonomickou a finančnou silou navrhovateľa ako živnostníka a odporcu patriaceho medzi ekonomicky a finančne najsilnejšie spoločnosti na Slovensku. Toto postavenie má pritom vplyv na posúdenie, aké negatívne následky môže mať súdne konanie na účastníkov pri hľadaní odpovede, nakoľko je dôvodné chrániť právo odporcu pred tým, aby nebol poškodený, pokiaľ ide o náhradu trov konania, ak by mu vzniklo právo na ich náhradu voči navrhovateľovi. Za uvedeného stavu považoval navrhovateľ za nedôvodnú, právne nesprávnu a formalistickú aplikáciu právnej normy v § 141a ods. 1 O.s.p., keď súd zastavil konanie, hoci v čase rozhodovania o zastavení konania už navrhovateľ preddavok zložil. Poukázal tiež na nálezy Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 112/2012 a I. ÚS 207/2012), ktorý v súvislosti s inštitútom preddavku na trovy konania podľa ust. § 141a ods. 1 O.s.p. zdôraznil potrebu rešpektovania princípu proporcionality vyžadujúceho, aby zásahy do majetkových práv účastníka konania boli minimalizované na najnižšiu možnú rozumnú mieru, ktorou by vždy mala byť odhadnutá výška budúceho priznaného nároku v rámci náhrady trov konania. Nesmie ísť teda iba o mechanické určenie zálohy na trovy konania vo výške 5 % z predmetu konania. Podľa názoru navrhovateľa preto súd v posudzovanom prípade mal aplikovať ust. § 141a ods. 1 O.s.p. s akcentom na rešpektovanie práv účastníkov vrátane základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keď uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa pri vydaní napadnutého uznesenia dôsledne vychádzal a správne aplikoval ust. § 141a ods. 1 veta štvrtá O.s.p. upravujúce postup súdu v prípade, ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý mal povinnosť zložiť preddavok podľa ust. § 141a ods. 1 veta druhá O.s.p., tento preddavok zložil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za vecne správne, pričom na doplnenie dôvodov uvádza, že v danom prípade boli všetky podmienky na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania súčasne splnené. Uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa ust. § 141a ods. 1 O.s.p pritom nie je vecou úvahy súdu a v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok túto povinnosť súd účastníkom konania musí uložiť. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že súdom v tejto veci určená lehota 60 dní na zloženie preddavku na trovy konania predstavuje zákonom povolenú maximálnu lehotu podľa ust. § 141a ods. 1 veta prvá O.s.p., ktorá v danom prípade uplynula dňa 18. 02. 2013. Navrhovateľ preddavok zložil po tejto lehote dňa 20. 02. 2013, pričom aj výzvu o oznámenie čísla účtu, na ktorú sa navrhovateľ vo svojom odvolaní odvoláva, zaslal súdu až po lehote dňa 19. 02. 2013 (č. l. 341 spisu), a teda táto námietka navrhovateľa v danej súvislosti nemôže obstáť. K námietke navrhovateľa, že súd neskúmal zákonnú podmienku vydania rozhodnutia podľa ust. § 141a ods. 1 O.s.p., a to z hľadiska, či u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust. § 138 O.s.p., odvolací súd uvádza, že zložením preddavku týmto účastníkom konania dňa 20. 02. 2013, hoci aj po lehote, táto námietka stratila svoje opodstatnenie vo vzťahu k splneniu uvedenej podmienky pre uloženie povinnosti zloženia preddavku na trovy konania podľa ust. § 141a ods. 1 O.s.p. Čo sa týka odvolacej námietky navrhovateľa ohľadom prísne formálnej aplikácie ust. § 141a ods. 1 O.s.p. a postupu pri určovaní výšky preddavku, podľa ktorého mal súd, podľa názoru navrhovateľa, posúdiť primeranosť výšky preddavku z hľadiska existencie evidentného nepomeru medzi ekonomickou a finančnou silou navrhovateľa a odporcu, odvolací súd mal za to, že za daného stavu konania, keď boli kumulatívne splnené podmienky na zastavenie konania podľa ust. § 141a ods. 1 veta štvrtá O.s.p., nie je možné a účelné túto námietku preskúmať, pretože na správnosť rozhodnutia súdu vydaného podľa uvedeného ustanovenia nemôže mať vplyv. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., odporcovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.