Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/493/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211228517 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211228517.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Danice Michalkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej v právnej veci žalobcu: L.. T. U., Y.., N. D. R. L., XXX XX N., proti žalovanému: BL Slovakia, spol. s r. o., so sídlom Mostná 72, 949 01 Nitra, IČO: 31 396 054, právne zastúpený: Advokátska kancelária AK Gavorová & Partneri, spol. s r. o., Lombardiniho 22/B, 831 03 Bratislava, o určenie porušenia práva na príslušný súd, zákonného sudcu a účinný prostriedok nápravy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. 09. 2012 č. k. 22Cb/277/2011-174 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. 11. 2012 č. k. 22Cb/277/2011-190, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. 09. 2012 č. k. 22Cb/277/2011-174 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. 11. 2012 č. k. 22Cb/277/2011-190 p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,58 Eur, na účet právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol súd prvého stupňa žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určiť, že žalovaný znemožnil žalobcovi podať v prekluzívnej trojmesačnej lehote odo dňa konania valného zhromaždenia návrh na súd na určenie neplatnosti uznesení podľa zápisnice z valného zhromaždenia BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o. zo dňa 28. 11. 2000, ktorými bolo zmenené sídlo spoločnosti, čím mu znemožnil použiť jediný účinný opravný prostriedok na určenie neplatnosti týchto nezákonných uznesení žalovaného. Týmto postupom v súdnych konaniach o návrhoch žalobcu voči žalovanému poškodil žalovaný žalobcu v práve na konanie pred príslušným súdom a zákonným sudcom. Súčasne prvostupňový súd zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 381,40 Eur, na účet právneho zástupcu žalovaného. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 05. 09. 2006 sa z portálu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dozvedel o zmene sídla spoločnosti žalovaného, z pôvodného sídla Nové záhrady III/6, Bratislava na nové sídlo spoločnosti žalovaného zapísané na adrese Cabajská 4, Nitra. Dňa 18. 09. 2006 podal žalobca námietky voči zmene sídla spoločnosti, ktoré boli súdom odmietnuté. Povolením zmeny zápisu v časti sídla spoločnosti žalovaného, rozhodol Okresný súd Bratislava I o návrhu žalovaného doloženého zápisnicou zo zasadnutia valného zhromaždenia zo dňa 28. 11. 2000. Spoločník žalovaného zvolal na deň 28. 11. 2000 pozvánkou doručenou žalobcovi, ako menšinovému spoločníkovi, viac ako 15 dní pred jeho konaním, zasadnutie valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného s bodom programu zmena sídla. Tohto valného zhromaždenia sa žalobca nezúčastnil. Zápisnicu zo zasadnutia valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného žalovaný žalobcovi nezaslal, hoci ho o to opakovanými písomnými výzvami žiadal. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný zvolal zasadnutia valného zhromaždenia s bodom programu týkajúcim sa zmeny sídla spoločnosti aj na deň 16. 10. 2000, 04. 06. 2001, 25. 06. 2002 a 27. 05. 2003, nikdy však v dôsledku neprítomnosti žalobcu nebolo valným zhromaždením rozhodnuté o zmene spoločenskej zmluvy, pretože takéto rozhodnutie si vyžadovalo súhlas všetkých spoločníkov spoločnosti žalovaného. Pretože bolo valné zhromaždenie žalovaného na deň 28. 11. 2000 zvolané riadne v súlade s § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo žalobcu požiadať súd o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia zaniklo dňa 28. 02. 2001. Žalobca tvrdil, že postupom spoločníka žalovaného, bolo žalobcovi úmyselne zabránené podať žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného z 28. 11. 2000 v prekluzívnej trojmesačnej lehote. Žalobca uviedol, že zmena sídla spoločnosti žalovaného má závažné dôsledky na jeho základné ľudské práva a spôsobuje mu škodu, pretože spôsobuje zmenu príslušného súdu spoločnosti. Konanie pred nepríslušným súdom je potom konaním pred nezákonnými sudcami, ktoré zakladá zmätočnosť prebiehajúcich súdnych rozhodnutí v rozsahu, aký bude sotva možné napraviť. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vysvetlil žalobca tým, že jeho právne postavenie je neisté a pochybnosti o tom, ktorý súd je príslušný, budú odstránené jedine rozsudkom s navrhovaným petitom. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a uviedol, že žalobný návrh je založený na nesprávnom výklade hmotného práva. Obchodný zákonník nepozná lehotu počítanú odo dňa zaslania písomného vyhotovenia uznesenia zo zasadnutia valného zhromaždenia spoločníkovi. Valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného bolo riadne zvolané a lehota na podanie žaloby o neplatnosť uznesenia prijatého na valnom zhromaždení je vždy počítaná odo dňa prijatia uznesenia, bez ohľadu na skutočnosť, či dotknutá osoba bola na zasadnutí valného zhromaždenia prítomná. Žalobca sám potvrdil riadne doručenie pozvánky na zasadnutie valného zhromaždenia, svoje právo zúčastniť sa na zasadnutí valného zhromaždenia však nerealizoval. Žalovaný ani žiadna iná osoba neznemožnila preto žalobcovi podať na príslušný súd žalobu na neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného. Prvostupňový súd návrh žalobcu na zmenu petitu, ktorým sa žalobca domáhal určiť, že zmena sídla žalobcu na základe uznesenia spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o., vtedy so sídlom podľa výpisu z obchodného registra na adrese Nové záhrady III/6, Bratislava, IČO: 31 396 054, uvedené v „zápisnici z valného zhromaždenia spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o. konaného dňa 28. 11. 2000 o texte: Valné zhromaždenie spoločnosti súhlasí so zmenou sídla spoločnosti a schválilo nové sídlo spoločnosti na adrese Cabajská 4, 949 01 Nitra a uznesenie: valné zhromaždenie spoločnosti súhlasí so zmenou spoločenskej zmluvy o zmene sídla spoločnosti a schvaľuje Dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve v nasledovnom znení: DODATOK č. 2 k spoločenskej zmluve o založení spoločnosti s ručením obmedzeným BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o., v znení dodatku č. 1 zo dňa 11. 03. 1998 článok 3 - sídlo spoločnosti - doterajšie znenie článku sa ruší a nahradzuje sa novým znením: Sídlom spoločnosti je: Cabajská 4, 949 01 Nitra, ostatné ustanovenia spoločenskej zmluvy ostávajú nezmenené, nenastala, zamietol. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že dňa 28. 11. 2000 sa konalo valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného, kde ako 6. bod programu zasadnutia bola zmena sídla spoločnosti žalovaného. Zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti vyplýva, že pozvánka na valné zhromaždenie bola žalobcovi zaslaná na adresu Kríková 16, Bratislava ako aj Nové záhrady III/6, Bratislava, a túto prevzal. Na zasadnutí valného zhromaždenia spoločnosti bolo za prítomnosti spoločníkov, ktorí mali 70 % všetkých hlasov, prijaté uznesenie, ktorým valné zhromaždenie schválilo zmenu sídla spoločnosti na Cabajská 4, Nitra a súčasne schválilo zmenu spoločenskej zmluvy v jej článku 3 upravujúcom sídlo spoločnosti, a to v súlade s prijatým uznesením valného zhromaždenia. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 28Cb/83/2000 a rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 1Obo/45/2011 a č. k. 1Obo/46/2011 zistil súd prvého stupňa, že žalobca bol vylúčený ako spoločník zo spoločnosti žalovaného. Súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. Konštatoval, že aj keby súd určil, že žalovaný znemožnil žalobcovi podanie návrhu na súd na určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia spoločnosti a týmto postupom poškodil žalobcu v práve konať pred príslušným súdom a zákonným sudcom, postavenie žalobcu by sa nezmenilo. Žalobca sa v žalobe nedomáhal určenia práva alebo právneho vzťahu a ním navrhovaný petit posúdil súd prvého stupňa ako nevykonateľný. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa § 80 písm. c) O.s.p. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal ich náhradu proti v konaní neúspešnému žalobcovi. Podrobné vyčíslenie trov konania je uvedené v odvolaním napadnutom rozhodnutí. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., pretože prišlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., odvolanie žalovaný a žiadal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca odôvodnil svoje odvolanie tým, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca má za to, že súd prvého stupňa pochybil, keď vo veci meritórne konal a rozhodol na pojednávaní nariadenom na deň 11. 09. 2012 napriek tomu, že sa žalobca včas a riadne ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania. Takéto konanie súdu podľa žalobcu je potrebné kvalifikovať ako odňatie možnosti konať pred súdom, pretože sa žalobca zdržoval mimo územia štátu. Žalobca vytýka súdu prvého stupňa nerešpektovanie pokynu dovolacieho súdu, ktorým ho poškodil v práve na prístup k súdu, keď jeho návrh na zmenu petitu zamietol a polemizuje o neexistencii účinného prostriedku nápravy, keď voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na zmenu petitu nie je prípustné odvolanie. V súvislosti s tým navrhuje, aby krajský súd prikázal súdu prvého stupňa konať podľa pôvodného návrhu žalobcu na zmenu petitu. Žalobca namieta nezákonnosť sudcu a za zákonnú sudkyňu považuje JUDr. Fakanovú a to s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 253/2012. Nakoniec žalobca uvádza, že rozhodnutie súdu, ktorý konštatuje nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení bez bližšieho zdôvodnenia, je nepreskúmateľný. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe odvodzuje žalobca z § 84 O.s.p. a má za to, že súd je povinný určiť príslušnosť súdu, práve na základe určovacej žaloby. Žalobca odvolávajúc sa čo do výroku o trovách konania, namietal prekročenie právomoci súdu pri vyčíslení trov právneho zastúpenia za žalovaného. Žalovaný sa k obsahu odvolania žalobcu vyjadril svojim podaním doručeným súdu dňa 26. 11. 2012 a žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom za účelové a to s poukazom na obsah jeho neurčitého ospravedlnenia z účasti na pojednávaní, na ktorom konal a rozhodoval súd prvého stupňa podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu. Pokiaľ prvostupňový súd nepripustil zmenu petitu návrhu žalobcu v tej časti, v ktorej návrh žalobca skôr zobral späť a súd konanie o nej zastavil, považuje takéto rozhodnutie súdu žalovaný za postup v súlade s § 95 ods. 2 O.s.p., a preto znova nepovažuje konanie súdu za odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom. Za nesprávny právny názor považuje tvrdenie žalobcu o nezákonnosti sudcu, a to aj s poukazom na rozhodnutie NS SR č. k. 2Obdo/8/2011, pretože k zmene sudcu prišlo náhodným výberom pri prevedení veci z oddelenia C do oddelenia Cb, teda v súlade so zákonom. Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 253/2012 sa k nezákonnosti postupu alebo odňatiu zákonného sudcu nevyjadruje. Názor žalobcu, ktorý žalobu o určenie príslušnosti súdu podľa § 84 a § 105 O.s.p. vyvodzuje priamo zo zákona, považuje žalovaný za nesprávny. Miestna príslušnosť súdu sa určuje len v súvislosti so súdnym konaním a predmetom samostatného súdneho konania nemôže byť otázka určenia miestnej príslušnosti, prejednávaná ako meritum veci. Určenie miestnej príslušnosti je len procesnou otázkou pri prejednaní sporu súdom, ktorý konkrétnu vec rozhoduje. Nakoniec žalovaný uvádza, že prvostupňový súd nekonal v rozpore s právomocou pri určení trov konania a poukazuje na svoje písomné podania obsahujúce vyčíslenie trov konania z 14. 12. 2009, z 08. 02. 2011 a najmä z 14. 09. 2012, ktoré bolo realizované v zákonnej 3- dňovej lehote. Súčasne si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil vo výške 79,58 Eur. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením uvedeného rozhodnutia. V zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa napadnutým odvolaním. Prvostupňový súd vzal pre svoje skutkové zistenia do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec je i správne právne posúdená. Žalobca namietal vo svojom odvolaní, že mu postupom súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal a rozhodol na pojednávaní, o ktorého odročenie žalobca včas požiadal, bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Podľa § 152 ods. 7 vyhl. č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, ak bola vec zapísaná do nesprávne určeného súdneho registra, môže byť prevedená podľa pokynu predsedu súdu do správne určeného súdneho registra s novou spisovou značkou najneskôr do 30 dní odo dňa zapísania veci do pôvodného súdneho registra. Ak nedôjde v lehote podľa predchádzajúcej vety k prevodu veci do správne určeného súdneho registra, vec dokončí senát alebo samosudca podľa pôvodného pridelenia. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch je zákonný sudca ten sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, samosudcom a súdnym úradníkom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Podľa § 119 ods. 1, 2 O.s.p. platného od 01. 01. 2012 sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. V prejednávanej veci žalobca svojim písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 08. 08. 2012 požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na deň 11. 09. 2012 z dôvodu zahraničnej cesty. Žalobca termín nového pojednávania nariadeného na deň 11. 09. 2012 vzal na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní vo veci, konanom dňa 19. 04. 2012. Na výzvu súdu prvého stupňa doručenú žalobcovi dňa 20. 08. 2012, aby predložením listinného dôkazu preukázal zahraničnú cestu, žalobca svojim písomným podaním doručeným dňa 27. 08. 2012 oznámil súdu prvého stupňa, že jeho obchodní partneri ospravedlnenky nevystavujú a tieto by aj tak tvorili obchodné tajomstvo, preto by ich utajil a súčasne spochybnil dôvod svojej žiadosti o odročenie pojednávania, keď uviedol, že jeho neprítomnosť v SR je len pravdepodobná. V zmysle rozhodnutia NS SR publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky v zošite č. 6, str. 45, por. č. 120/1999 právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré právo zaručuje článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nie je možné chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto jeho práva. Odročiť pojednávanie je možné len z dôležitých dôvodov, teda prekážka alebo okolnosť, ktorá nastala, musí predstavovať „dôležitý dôvod“, teda s ohľadom na jej povahu sa musí vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo iným aspektom ospravedlniteľnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júla 2010, sp. zn. 3 Obdo 11/2009). V tomto prípade žalobca svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré sa malo konať dňa 11. 09. 2012, neospravedlnil dôležitým dôvodom, pretože zahraničnú cestu nie je možné bez ďalšieho považovať za dôležitý dôvod, pre ktorý je potrebné pojednávanie vo veci odročiť. Posúdenie opodstatnenosti dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania patrí v každom konkrétnom prípade konajúcemu súdu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/1998). Ak súd skúma, či na strane účastníka konania sú dané dôležité dôvody na odročenie pojednávania, môže vychádzať len z tých skutočností a okolností, ktoré účastník uviedol vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania. Teda účastník konania je povinný bližšie špecifikovať okolnosti týkajúce sa dôvodu jeho žiadosti o odročenie pojednávania a oznámiť ďalšie údaje, pre ktoré sa nemôže zúčastniť pojednávania týkajúce sa napríklad účelu zahraničnej cesty, jej naliehavosti, nemožnosti vyriešiť časovú kolíziu iným spôsobom a pod. tak, aby mohol súd posúdiť, či ide o také dôvody, ktoré je možné kvalifikovať ako dôležité a následne rozhodnúť o odročení pojednávania. V tomto prípade však žalobca vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania uviedol, že v čase jeho konania nebude prítomný a bude sa zdržiavať v zahraničí, pričom ďalšie okolnosti nešpecifikoval napriek tomu, že sa o termíne pojednávania dozvedel niekoľko mesiacov pred plánovaním zahraničnej cesty, pričom súčasne svoju neprítomnosť na území Slovenskej republiky v ďalšom svojom písomnom podaní spochybnil. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že postupom súdu prvého stupňa nedošlo k porušeniu ani odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Ďalším odvolacím dôvodom žalobcu bola námietka nezákonnosti sudcu, keď za zákonnú sudkyňu považuje výlučne sudkyňu JUDr. Fakanovú. Prejednávaná vec napadla na súd prvého stupňa dňa 17. 09. 2007 a náhodným výberom prostredníctvom technických a programových prostriedkov a v súlade s rozvrhom práce bola pridelená do odd. 19C JUDr. Fakanovej. Z predmetu konania však vyplývalo, že súd prvého stupňa mal prejednať návrh spoločníka spoločnosti na určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti odporcu, teda išlo o obchodnoprávny vzťah a vec bola zapísaná do nesprávneho civilného registra. Z obsahu spisu vyplýva, že vec bola sudkyňou, ktorej bola pôvodne pridelená, predložená predsedovi súdu ako nesprávne zapísaná a následne v súlade s § 152 ods. 7 vyhl. č. 543/2005 Z. z. prevedená, a to v súlade s rozvrhom práce súdu a prostredníctvom technických a programových prostriedkov, do odd. 42Cb. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom, tak aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09). Pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu základného práva na zákonného sudcu a v danom prípade zo zásady prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje zákon, konštatuje, že v prejednávanej veci konala a vec rozhodla zákonná sudkyňa. Žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa pokiaľ ide o jeho záver o nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení a domnieva sa, že súd je vždy povinný na základe určovacej žaloby určiť príslušnosť súdu. Odvolací súd musí prisvedčiť názoru žalovaného, podľa ktorého sa miestna príslušnosť súdu určuje len v súvislosti so súdnym konaním a nemôže byť predmetom samostatného súdneho konania. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, ktorá už v minulosti vyriešila otázku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe podľa § 80 písm. c) O.s.p. napr. rozhodnutia publikované pod č. 115/1967, č. 17/1972, č. 33/1975, č. 19/1983, č. 6/1984 Zbierky rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu. Za dovolenú je v práve možné považovať len takú určovaciu žalobu, ktorá slúži potrebám praktického života, a ktorá nevedie len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Odvolací súd konštatuje, že žaloba žalobcu, ktorou sa tento domáhal určenia, že mu žalovaný znemožnil podať v prekluzívnej lehote žalobu ako jediný opravný prostriedok na určenie neplatnosti uznesení žalovaného a poškodil ho v práve na konanie pred príslušným súdom a zákonným sudcom, nepredstavovala prostriedok spôsobilý k ochrane práv žalobcu, ale len zbytočné rozmnožovanie sporov a to tým skôr, že žalobca bol už skoršími rozhodnutiami súdov právoplatne vylúčený ako spoločník spoločnosti žalovaného (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 28Cb/83/2000 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/45/2011 a 1Obo/46/2011). Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa aj v tom, že petit žalobného návrhu bol nevykonateľný. Žalobca namietal priznaný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, keď mal za to, že priznaniu tohto nároku nepredchádzalo vyčíslenie jednotlivých úkonov právnej služby žalovaným, resp. jeho právnym zástupcom a prvostupňový súd teda priznal ich náhradu v rozpore s § 151 O.s.p. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný si splnil svoju povinnosť a navrhol súdu rozhodnúť o trovách konania a tiež trovy právneho zastúpenia vyčíslil postupne tak, ako jednotlivé úkony právnej služby boli realizované a to vo svojich písomných podaniach zo dňa 14. 12. 2009, zo dňa 10. 02. 2011 a nakoniec písomným podaním zo dňa 14. 09. 2012. Súd prvého stupňa teda o náhrade trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 381,40 Eur rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojením s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. správne, keď žalovanému priznal ich náhradu. Odvolací súd potom čo zistil, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec je i správne právne posúdená, plne sa stotožňujúc s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa ho v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 a § 151 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznal vo výške 79,58 Eur, za jeden úkon právnej služby spočívajúci v písomnom vyjadrení žalovaného z 21. 11. 2012 k odvolaniu žalobcu, pričom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. predstavuje 58,69 Eur a režijný paušál v roku 2012 predstavuje 7,63 Eur, t. j. spolu s 20 % DPH priznaných 79,58 Eur. V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný uloženú náhradu trov konania zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.