Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/493/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211229822 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211229822.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Údernícka 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti odporkyni: N. H., D.. XX. XX. XXXX, H. N. N. X, N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Nám. legionárov č. 5, Prešov, právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 135,78 eur s prísl., o námietke navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporkyne, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. apríla 2014 č. k. 14C/153/2013-58 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa vstupu vedľajšieho účastníka do konania, m e n í tak, že návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vedľajšieho účastníka na strane odporkyne zamieta. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením pripustil vstup Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov č. 5, Prešov, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Vychádzal z podania vedľajšieho účastníka doručeného súdu dňa 25. 04. 2012, ktorým podľa § 93 ods. 2 O. s. p. vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu a žiadal priznať náhradu trov konania. Prípustnosť vedľajšieho účastníctva namietol podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 22. 01. 2013 navrhovateľ, poukázal na ust. § 93 ods. 2, 3 O. s. p., ust. § 3, § 4 ods. 1 písm. a/ a § 7 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a s poukazom na čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR a uviedol, že Združenie sa na základe nie celkom jednoznačného zákona o slobodnom prístupe k informáciám dostáva k údajom o prebiehajúcich súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, čím sú mu sprístupnené veľmi citlivé osobné údaje týkajúce sa účastníka konania (fyzickej osoby). Tieto osobné údaje Združenie získava len na základe vstupu do súdneho konania bez ohľadu na stanovisko osoby (účastníka konania), ku ktorej sa osobné údaje vzťahujú. Súhlas osoby s nakladaním s osobnými údajmi je striktne vyžadovaný, pričom podľa § 49 a nasl. zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov je nakladanie s osobnými údajmi bez súhlasu dotknutej osoby prísne sankcionované. Takýmto súhlasom Združenie nedisponuje a ak súd pripustí jeho vstup do súdneho konania bez súhlasu dotknutej osoby (účastníka, na podporu ktorého vystupuje), umožní tak Združeniu disponovať osobnými údajmi dotknutej osoby, čím dochádza k porušeniu Ústavou SR garantovaných práv zakotvených v čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR. Navrhovateľ zastáva názor, že ust. § 93 ods. 2 O. s. p. je v rozpore s čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR a navrhuje, aby súd nepripustil združenie do súdneho konania, nakoľko pre účasť združenia v konaní je nevyhnutný aj súhlas účastníka, na podporu ktorého vystupuje, ako osobitný predpoklad účasti vyplývajúci zo zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. O prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd rozhoduje až na námietku účastníka. Prvostupňový súd vyhodnotil navrhovateľovu námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva za nedôvodne podanú. Predmetný spor je sporom zo spotrebiteľského záväzkového vzťahu a odporca je fyzickou osobou spotrebiteľom. Súd po ohlásení Združenia o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu - spotrebiteľa, v súlade s § 93 ods. 2 O. s. p., vedľajšiemu účastníkovi zasiela návrh na začatie konania s prílohami, príp. vyjadrenie a poučenie pre účastníka konania, t. j. vedľajší účastník sa s predmetom sporu oboznámi, zašle písomné vyjadrenie k veci. Účastníci majú právo vzniesť námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, o ktorých rozhodne súd. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Osoba vstupujúca do konania ako vedľajší účastník z vlastnej iniciatívy, doručením písomného podania o tom, že do konania vstupuje, alebo oznámením tejto skutočnosti na pojednávaní, vystupuje v konaní ako vedľajší účastník. Zákon pripúšťa, aby v konaní vystupovala ako vedľajší účastník aj právnická osoba splnomocnená na to konkrétnym zákonným ustanovením. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS spĺňa zákonné predpoklady účasti vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. nakoľko je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana občanov spotrebiteľov. Účelom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je ochrana práv spotrebiteľa, preto ako vedľajší účastník nemusí preukazovať v konaní existenciu právneho záujmu na výsledku konania. Zákon č. 250/2007 Z. z. tým, že umožňuje vstup vedľajšieho účastníka do konania sám predpokladá, že vedľajší účastník ako riadny účastník sa môže oboznamovať aj s osobnými údajmi ostatných účastníkov bez ich striktného súhlasu. Proti uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom poukázal na ustanovenia § 93 ods. 2, 3 a 4 O. s. p., čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR, § 4 ods. 1 a 3 a § 11 ods. 1 zák. č. 122/2013 Z. z. Združenie sa podľa jeho názoru na základe nie celkom jednoznačného zákona o slobodnom prístupe k informáciám dostáva k údajom o prebiehajúcich súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, čím sú mu sprístupnené veľmi citlivé osobné údaje týkajúce sa účastníka konania (fyzickej osoby). Tieto osobné údaje Združenie získava len na základe vstupu do súdneho konania bez ohľadu na stanovisko osoby (účastníka konania), ku ktorej sa osobné údaje vzťahujú. Súd by mal vyzvať odporcu ako účastníka konania, na koho strane má vedľajší účastník do konania vstúpiť, na vyjadrenie súhlasu s týmto vstupom. V zmysle právneho názoru Ústavného súdu SR v uznesení sp. zn. PL. ÚS 1/2014-9 je súčasťou zákonných predpokladov prípustnosti vedľajšieho účastníctva súhlas toho účastníka, na koho strane má vedľajší účastník do konania vstúpiť. Navrhovateľ zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/151/2007, v zmysle ktorého je predpokladom účasti vedľajšieho účastníka, že účastník súhlasí s tým, aby niekto na jeho strane vystupoval ako vedľajší účastník. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ považuje vstup vedľajšieho účastníka do konania bez súhlasu odporcu za neúčinný a navrhol, aby odvolací súd uznesenie o pripustení vstupu Združenia preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. ho zmenil tak, že súd vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu do súdneho konania nepripúšťa. Súčasne si navrhovateľ uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd prejednal odvolanie z jeho dôvodov a rozsahu napádajúceho rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel pritom k záveru, že odvolanie navrhovateľa dôvodné nie je. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 428/2002 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie spracúvaním osobných údajov vykonávanie akýchkoľvek operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi, napr. ich získavanie, zhromažďovanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, preskupovanie, kombinovanie, premiestňovanie, využívanie, uchovávanie, likvidácia, ich prenos, poskytovanie, sprístupňovanie alebo zverejňovanie. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 428/2002 Z. z. osobné údaje možno spracúvať len so súhlasom dotknutej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia odseku 5 prvej vety, § 8 ods. 4 písm. b/, § 9 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. b/ a c/, § 10 ods. 6, § 23 ods. 4 písm. a/ a § 23 ods. 5. Podľa § 7 ods. 3 zák. č. 428/2002 Z. z. súhlas podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona, ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a okruh dotknutých osôb. Spracúvané osobné údaje o dotknutej osobe možno z informačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto nie je dotknuté ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a/. Z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov (v súčasnosti už nahradený zákonom č. 122/2013 Z. z. účinným od 1. júla 2013) je zrejmé, že súhlas dotknutej fyzickej osoby so spracovaním jej osobných údajov sa nevyžaduje, ak sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona, ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a okruh dotknutých osôb. Takýmto zákonom v danom prípade je Občiansky súdny poriadok, ktorý ustanovuje tak zoznam osobných údajov (§ 79 ods. 1), účel ich spracovania (§ 1 až § 3), ako aj okruh dotknutých osôb (§ 18 a nasl.). Tento zákon rovnako oprávňuje osoby mimo účastníkov konania, majúce právny záujem na výsledku konania (§ 93 ods. 1) resp. právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2) zúčastniť sa konania ako vedľajší účastník, ktorý má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, hoci koná len sám za seba (§ 93 ods. 4). Z vyššie uvedeného je tak zrejmé, že názor odvolateľa, podľa ktorého, ak súd pripustí vstup združenia do súdneho konania bez súhlasu dotknutej osoby (účastníka, na podporu ktorého vystupuje), umožní tak združeniu disponovať osobnými údajmi dotknutej osoby, čím dochádza k porušeniu Ústavou SR garantovaných práv zakotvených v čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR , je nesprávny a nepodložený. Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov konania. Do konania vstupuje tretia osoba ako vedľajší účastník z vlastnej iniciatívy (vedľajším účastníkom sa stáva tým, že súdu dôjde jej oznámenie o vstupe do konania) alebo na základe súhlasu s výzvou niektorého z účastníkov konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje súd len ak účastník konania namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem toho, kto chce vstúpiť do konania, na výsledku sporu (t. j. jeho právny záujem na úspechu účastníka, na strane ktorého chce vstúpiť do konania). Takýto záujem má ten, právne postavenie ktorého bude rozhodnutím súdu priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené. Vždy však treba, aby sa jeho záujem na úspechu účastníka sporu opieral o konkrétne právo alebo právny vzťah k niektorému z účastníkov, súd rozhodne o pripustení vedľajšieho účastníctva aj proti vôli účastníka, vedľa ktorého sa má vedľajší účastník konania zúčastniť. Odvolací súd poukazuje na zavedenie novej skupiny subjektov vedľajšieho účastníctva, a to s účinnosťou od 15. 10. 2008, ktorej kritérium vstupu je odlišné od prvej skupiny, ktorá musí preukázať hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníctva na výsledku konania. Pri druhej skupine legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Týka sa to najmä sporového konania o ochranu spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V zmysle ustanovenia § 93 ods. 3 vety druhej O. s. p. prípustnosťou vedľajšieho účastníctva sa súd zaoberá až keď niektorý účastník namietne neprípustnosť takéhoto účastníctva, o návrhu na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodne súd uznesením a to tak, že takémuto návrhu vyhovie a neprípustnosť vedľajšieho účastníctva vysloví (v takom prípade môže podať odvolanie vedľajší účastník), alebo návrh na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva zamietne pre bezdôvodnosť (vtedy môže podať odvolanie účastník, ktorý prípustnosť vedľajšieho účastníctva namietal). Tu odvolací súd poznamenáva, že argumentácia navrhovateľa, na ktorej je založené jeho odvolanie je mimo rámec zákonných ustanovení a napokon i uznesenia NS SR sp. zn. 4Obo/151/2007 i ÚS 1/2014-9, ktorými svoju argumentáciu podložil. V prejednávanej veci súdu prvého stupňa možno vytknúť len procesné pochybenie a to, že namiesto vyhovenia alebo zamietnutia návrhu navrhovateľa o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní rozhodol o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu, napriek tomu, že ku vstupu tretích osôb do konania ako vedľajších účastníkov dochádza bez ďalšieho (teda aj bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu), priamo momentom ich oznámenia o vstupe do konania, teda z ich vlastnej iniciatívy, alebo na základe opäť ich súhlasnej reakcie na podnet niektorého z účastníkov konania (§ 93 ods. 3 O. s. p.). Vzhľadom na zhora uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (z dôvodu nesprávne formulovaného výroku inak správneho rozhodnutia) podľa § 220 O. s. p. zmenil a rozhodol o návrhu navrhovateľa o prípustnosti vedľajšieho účastníctva vedľajšieho účastníka spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.