Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/369/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212216562 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212216562.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: K. D., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: otec - O. D., R.. XX.XX.XXXX, bytom H. X, D. a matka - C. J., R.. XX.XX.XXXX, bytom J. X, D., o zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.04.2013, č.k. 59P/150/2012-26, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa s účinnosťou od 04.07.2012 znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému K. D., R.. XX.XX.XXXX, zo sumy XXX euro mesačne na sumu XX euro mesačne, splatnú vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, rozhodnutím zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.07.2011, č. k. 28P/416/2010-35 v časti o výške výživného a napokon deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods.1,2, § 75 ods.1, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine konštatujúc, že na strane otca došlo k zníženiu jeho mesačného príjmu z dôvodu jeho práceneschopnosti a od 01.01.2012 následného priznania 50% invalidného dôchodku Sociálnou poisťovňou vo výške XXX euro mesačne v dôsledku závažného zhoršenia jeho zdravotného stavu. Na strane matky maloletého nedošlo žiadnej zmene, keď jej príjem za rok 2012 predstavoval sumu XXX,XX euro. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní zohľadnil, že zhoršený zdravotný stav otca maloletého mu podstatne sťažuje možnosť zamestnať sa, hoci aj brigádnicky, ako aj na to, že otec má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k svojmu ďalšiemu maloletému synovi, s ktorým žije v jednej domácnosti. Na strane matky prihliadol k tomu, že spolu so synom žijú v jednej domácnosti s jej priateľom, ktorý jej tiež finančne vypomáha. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci zohľadnil skutočnosť, že príjem otca sa z objektívnych dôvodov znížil, pričom prognóza tohto stavu je neistá, nakoľko ide o recidivujúce ochorenie. V súvislosti so zhoršením zdravotného stavu otca a odporučením odborného lekára vyhýbať sa fyzickej námahe konštatoval, že možnosti otca zamestnať sa čo i len brigádnicky, sú značne obmedzené. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. l písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a návrh otca ako nedôvodný zamietol. Poukázala na to, že i napriek zdravotnému obmedzeniu sa otec môže zamestnať na miestach nevyžadujúcich žiadnu fyzickú námahu, napr. operátor call centra, alebo priehradkový zamestnanec Slovenskej pošty, kde ona sama pracuje. Súd prvého stupňa neprihliadol k tomu, že na strane jej partnera je existujúca vyživovacia povinnosť vo výške XXX euro mesačne. Má dôvodné pochybnosti o objektivite tvrdenia otca o tom, že na bývanie mu prispievajú jeho rodičia a jeho súčasná partnerka pracuje len brigádnicky. Na jej strane došlo k zmene pomerov tým, že sa jej skončila materská dovolenka a má možnosť sa zamestnať na trvalý pracovný pomer. Rozhodnutie súdu prvého stupňa za situácie, kedy náklady na syna neustále rastú, považovala za nesprávne. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky uviedol, že v konaní pred súdom prvého stupňa dostatočne preukázal svoju nepriaznivú situáciu a táto je dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k synovi. Súd prvého stupňa v konaní vypočul jeho lekárku a dospel k záveru, že jeho nepriaznivá životná situácia mu neumožňuje platiť výživné vo výške určenej v poslednom súdnom rozhodnutí. Väčšinu roka je nútený navštevovať rôzne rehabilitácie, preto nepracuje a okrem invalidného dôchodku nemá žiaden iný príjem a postupne sa zadlžuje. V prípade, ak by súd nemal prihliadať na príjem súčasného partnera matky, nemal by prihliadať ani na príjem jeho partnerky. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nie je odvolanie matky dôvodné. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne v tom, že vykonaným dokazovaním zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na dieťa, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava II, ktorý rozsudkom zo dňa 12.07.2011, č.k. 28P/416/2010-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.02.2012, č.k. 20CoP/74/2011-50 zvýšil s účinnosťou od 16.11.2010 vyživovaciu povinnosť otca na sumu XXX euro mesačne ( v čase rozhodovania bol maloletý žiakom základnej školy, otec mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť a bol nezamestnaný a matka dosahovala približne rovnaký príjem ). Vo vzťahu k odvolacím námietkám matky obsahovo posúdeným ako námietky o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. S poukazom na uvedené, zohľadniac obsah napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a pri rozhodovaní dostatočne zohľadnil skutkové okolnosti podstatné pre rozhodnutie, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa. V danom konaní sa vykonaným dokazovaním nepochybne preukázala podstatná zmena pomerov na strane otca maloletého spočívajúca v obmedzení jeho schopností pracovať - otcovi bol v dôsledku zdravotných problémov od 01.01.2012 rozhodnutím Sociálnej poisťovne priznaný čiastočný invalidný dôchodok ( v čase rozhodovania priznaný vo výške XXX,XX euro). Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, táto je rovnako nesporná - maloletý bol v čase posledného súdneho rozhodnutia o dva roky mladší ( bol a i stále je žiakom základnej školy ) a bez akejkoľvek pochybnosti možno konštatovať, že rozsah a druh jeho odôvodnených potrieb sa úplne logicky zmenili a vzrástli. Zohľadňujúc takto zistený skutkový stav, vzájomne vyvažujúc na jednej strane právo dieťaťa na uspokojovanie základných potrieb zo strany oboch rodičov, ale na strane druhej objektívne existujúcu podstatnú zmenu pomerov na strane otca potom odvolací súd dospel k názoru o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý s účinnosťou od 4.7.2012 ( dňom podania návrhu otca ) znížil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému na sumu XX euro mesačne. Pri vyvažovaní miery schopnosti otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť za situácie, kedy je jeho pracovná schopnosť čiastočne obmedzená, porovnávajúc ju s nepochybne existujúcou zmenou pomerov i na strane maloletého O. dospel k záveru, že možnostiam a schopnostiam otca, ako i základným potrebám maloletého zodpovedá od určenej zmeny pomerov suma 60 euro mesačne. Odvolací súd si je vedomý, že takto určená výška výživného je s prihliadnutím na výšku bežných životných nákladov potrebných k uspokojeniu základných potrieb nízka, avšak v situácii, kedy obaja rodičia patria do kategórie obyvateľov s nižším príjmom, musel pri objektívne existujúcej čiastočnej strate schopnosti otca pracovať pristúpiť k redukcii výživného určeného v roku 2011. Je treba sa stotožniť s námietkami matky prezentovanými v konaní o tom že otec maloletého bol nezamestnaný fakticky od roku 2001. V súčasnosti je však osobou s priznaným 50 % poklesom miery schopnosti pracovať, ktorý mu za situácie, kedy je opakovane dlhodobo práceneschopný výrazne komplikuje možné uplatnenie sa na trhu práce Na základe uvedeného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie sa týka výšky vyživovacej povinnosti otca od 04.07.2012, v záujme právnej istoty účastníkov konania odvolací súd poukazuje na to, že ak dôjde k zníženiu vyživovacej povinnosti pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia ( § 78 ods.2 Zákona o rodine ). Uvedené znamená, že otec, ktorého vyživovacia povinnosť sa za minulé obdobie znížila, sa nemôže s úspechom domáhať ani vyúčtovania preplatku na výživnom z bežného výživného, a ani jeho započítania k výživnému, splatnému v budúcnosti ( § 76 ods.2 Zákona o rodine ). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.