Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/429/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212221904 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212221904.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: R. T., U. F. XX, U., zastúpený Angelikou Lazzarini, bytom Herlianska 16, Bratislava, proti odporcovi: J. T., U. F. XX, U., zastúpený advokátom Mgr. Ing. Vladimírom Haukvitzom, so sídlom Lachova 11, Bratislava, o zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.6.2013, č.k. 28P/184/2012-187, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa : - zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu zo sumy X.XXX,- Sk mesačne na sumu XXX euro mesačne od 23.8.2012, ktorú mu uložil uhrádzať vždy do 15- eho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa, - zročné výživné za obdobie od 23.8.2012 do 30.6.2013 vo výške XXX,XX euro povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške XXX euro mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom júl 2013 pod následkom straty výhody splátok, - zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P 187/05-40 zo dňa 7.9.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 385/05-56 zo dňa 23.5.2006 a s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 317/06 zo dňa 8.12.2006, - vo zvyšku návrh zamietol, - účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného právne odôvodnil § 62 ods.1,2,5, § 75 ods.1, § 78 ods.1,3, § 77 ods.1 Zákona o rodine a tým, že po porovnaní pomerov dôležitých pre určovanie výživného v pôvodnom ako i terajšom konaní zistil, že na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov. Konštatoval, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo 7 rokov, navrhovateľ bol v čase pôvodného konania žiakom 2. stupňa základnej školy, v súčasnosti je to dospelý muž, ktorý navštevuje vysokú školu. Vykonaným dokazovaním zistil zmenu pomerov aj na strane odporcu, ktorého príjem sa zvýšil cca o jednu tretinu. Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľ sa pripravuje na budúce povolanie, a i napriek tomu, že na istú dobu došlo k „prerušeniu“ štúdia, v jeho prípade nepochybne pretrváva stav, kedy sú rodičia povinní v zmysle zákona prispievať na jeho výživu V odôvodnení zdôraznil, že plnenie vyživovacej povinnosti voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť - kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí nepochybne i štúdium. Navrhovateľ bol síce po istý čas relatívne krátko trvajúci čas vylúčený z vysokoškolského štúdia, aktuálne je na vysokoškolské štúdium znovu prijatý. Pri určení výšky výživného súd prvého stupňa prihliadal na vek, potreby a pomery navrhovateľa, na príjmy odporcu a jeho rodiny a na možnosti matky navrhovateľa. Konštatoval, že navrhovateľ ako študent vysokej školy má nepochybne výdavky dospelej osoby potrebné na zabezpečenie stravy, ošatenia, kozmetiky, bežných výdavkov, výdavkov na úhradu cestovného, výdavkov na štúdium, náklady na nákup literatúry a iných potrieb. Konajúci súd vzal v úvahu, že odporca nad rámec výživného navrhovateľovi neposkytuje žiadne plnenia a nestretáva sa s ním. Určené výživné považoval za primerané možnostiam odporcu pri súčasnom konštatovaní, že od odporcu nemožno žiadať, aby dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky svojich potomkov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, avšak je nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky detí.. Zročné výživné za obdobie od 23.8.2012 ( od podania návrhu ) do 30.6.2013 súd prvého stupňa vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v napadnutom rozhodnutí a naposledy určeným výživným (10 mesiacov + 9 dní za mesiac august 2012 ).Vzhľadom na možnosti odporcu povolil s použitím § 160 ods.1 O.s.p. splácanie zročného výživného v mesačných splátkach vo výške XXX euro spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p. poukazujúc na to, že účastníci si náhradu trov konania neuplatnili. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a s účinnosťou od 23. 8. 2012 zvýšil vyživovacou povinnosť odporcu na sumu XXX euro mesačne. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na to, že výživné určené súdnym rozhodnutím je mimoriadne nízke voči možnostiam, keď súd prvého stupňa nebral do úvahy okolnosť, že odporca žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá pracuje ako knihárka a jej priemerný mesačný príjem sa zvýšil na sumou XXX,XX euro. V konaní zistená životná úroveň odporcu je skreslená, súd bral do úvahy len jeho príjem, pričom životná úroveň odporcu a jeho rodiny je výrazne ovplyvnená jeho majetkom a majetkom jeho manželky (odporca obýva štvorizbový byt s manželkou a dcérou). Súd prvého stupňa v priebehu konania nevykonal dokazovanie zamerané na zistenie rozsahu majetku odporcu, nežiadal predložiť výpis z listu vlastníctva, výpis z bankových účtov a z evidencie motorových vozidiel. Súd prvého stupňa mal brať do úvahy aj možnosti a schopnosti odporcu, skutočnosť, že odporca má možnosť ubytovať sa za nižšie náklady, čo je jedným z benefitov, ktoré sú spojené s jeho nadpriemerným platom a zároveň tak ušetriť značné finančné prostriedky. Navrhovateľ poukázal aj na to, že v otázke bývania sa spoločná domácnosť jeho a jeho matky značne odlišuje od spoločnej domácnosti odporcu a jeho rodiny. Odporcov mesačný príjem je nadštandartný, tento odporca získava vďaka stabilnému zamestnaniu s ďalšími vyhliadkami na jeho zvýšenie a v spojení s množstvom benefitov. Ďalším dôkazom o nepomerne vyššej životnej úrovni odporcu je zastúpenie odporcu právnym zástupcom, ktoré si vyžaduje nemalé finančné prostriedky. Určené výživné nepokrýva ani jeho najzákladnejšie životné potreby, nieto ešte náklady na ošatenie, kozmetiku a ďalšie bežné výdavky. V rozhodnutí nie sú brané v úvahu zvýšené náklady na štúdium na vysokej škole spojené s ubytovaním a niekoľkonásobne zvýšenie nákladov na cestovné. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na to, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.). V danej veci návrh na začatie konania podala matka dňa 23. 8. 2012 v čase plnoletosti navrhovateľa a celý návrh je koncipovaný o jej výdavkoch a potrebách. Plnomocenstvo navrhovateľa je datované až dňa 27.11.2012 čo znamená, že návrh mal konajúci súd zamietnuť z dôvodu jeho podania neoprávnenou osobou. Plnomocenstvo udelené navrhovateľom ako splnomocniteľom má právnu vadu, keďže neobsahuje prejav vôle splnomocnenca na konanie v mene splnomocniteľa, a teda nie je právne perfektné. Akceptovanie tejto plnej moci vystavanej ex post Okresným súdom Bratislava II na celé konanie zakladá domnienku, že konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci a to skutočnosťou, že súd prvého stupňa nesprávne určil obdobie zročného výživného ako aj jeho výšku. V priebehu celého konania vystupovala matka navrhovateľa v prvej osobe, prezentovala svoje potreby spôsobom ako boli uvedené v návrhu a tieto ešte rozšírila. Navrhovateľ podaným návrhom neprejavil svoju vôľu a v konaní prezentoval svoje životné potreby minimálne. Súd prvého stupňa právne perfektne neurčil oprávnené výdavky navrhovateľa a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď zvýšil mesačné výživné na sumu XXX euro na základe výdavkov, ktoré prezentovala matka navrhovateľa bez zohľadnenia relevantných skutočností a i toho, že odporca je riadne zamestnaný a svoj príjem si musí odpracovať. V konaní navrhovateľ a jeho matka nepreukázali akúkoľvek snahu o zvýšenie si životnej úrovne prácou a z nej vyplývajúcim príjmom. Za nesprávne právne posúdenie veci považoval odporca i to, že vylúčenie navrhovateľa zo štúdia dňa 15. 2. 2013 a jeho následnú registráciu na úrade práce posúdil ako dočasné prerušenie štúdia a nie ako zánik vyživovacej povinnosti v zmysle § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Vyslovil názor, že ak navrhovateľ začne opäť riadne študovať vo forme denného štúdia, má podľa platného právneho poriadku možnosť podať návrh na určenie výživného - až vtedy nezávislý súd rozhodne, či si bude musieť plniť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi alebo nie. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporcu uviedol, že návrh na zvýšenie výživného podaný dňa 23. 8. 2012 bol ním podpísaný osobne a na žiadosť súdu boli upresnené osoby vystupujúce v návrhu. Splnomocnenec prejavil svoju vôľu tým, že sa na súdnom konaní zúčastnil ako zákonný zástupca splnomocniteľa. Dôvodom pre podanie návrhu bola jeho veľmi zlá, kritická situácia a jeho rapídne klesajúca životná úroveň vyvolaná nízkou sumou exekučne strhávaného výživného odporcovi vo výške XX,XX euro , čo už dávno nespĺňa ani životné minimum na nezaopatrené dieťa. Keďže žije spoločnej domácnosti so svojou matkou, v návrhu považoval za potrebné upresniť jej možnosti a schopnosti ako faktor ovplyvňujúci jeho životnú úroveň. Doposiaľ určená výška výživného nemôže pokryť ani potreby základného charakteru, nieto ďalšie nevyhnutné výdavky pre život mladého človeka a jeho rozvoj. Odporca v konaní žiadne výdavky nevydokladoval, naopak, jeho matka je evidovaná na úrade práce, kde dokladuje svoju snahu o zvýšenie životnej úrovne prácou a z nej vyplývajúcim príjmom. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov oboch podaných odvolaní ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tieto nie sú podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa ust. § 62 ods.1,2 zák.č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ( ďalej „ Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ust. § 75 ods.1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ust. § 78 ods.1 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Predmetom konania je návrh navrhovateľa na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu naposledy mu určenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P 187/05-40 zo dňa 7.9.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 385/05-56 zo dňa 23.5.2006 a s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 317/06 zo dňa 8.12.2006,V zo dňa 17.5.2006,č.k. 17P/364/2005- XXX v sume XX,XX euro ( X.XXX,- Sk) mesačne. V posudzovanom prípade, berúc v úvahu odvolacie námietky otca súvisiace s formou a obsahom návrhu na zvýšenie výživného zo dňa 23.8.2012 a v priebehu konania navrhovateľom udeleného plnomocenstva na zastupovanie v konaní svojej matke je treba uviesť, že návrh doručený súdu prvého stupňa dňa 23.8.2012 vykazoval nedostatky riadneho označenia účastníkov konania - z návrhu nebolo jednoznačne zrejmé, kto návrh podal, označenie , okruh a podpisy osôb v návrhu nezodpovedal charakteru sporového , ale ani nesporového konania ( § 90, § 94 ods.1 O.s.p.). Súd prvého stupňa preto postupoval v súlade s § 43 ods.1 O.s.p., ak osoby podpísané na návrhu ( navrhovateľa a jeho matku ) výzvou zo dňa 9.11.2012 vyzval na odstránenie vady návrhu. Uvedené znamená, že následným riadnym označením účastníkov konania v podaní navrhovateľa zo dňa 27.11.2012 ( v prílohe ktorého navrhovateľ doložil písomnú plnú moc udelenú podľa § 24 O.s.p. matke na jeho zastupovanie v tomto konaní ) zostali účinky podania návrhu ku dňu 23.8.2012 zachované. V nadväznosti na citované zákonné hmotnoprávne ustanovenia odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu odkázaného na neho výživou, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného za zmenu pomerov v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo od posledného rozhodnutia o výživnom k zmene pomerov, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného na navrhovateľa naposledy určeného rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P 187/05-40 zo dňa 7.9.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 385/05-56 zo dňa 23.5.2006 a s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 317/06 zo dňa 8.12.2006 z hľadiska jeho súčasných odôvodnených potrieb a z hľadiska schopností a možností rodičov. Určená výška výživného, ktorú napadli odvolaním obaja účastníci, aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám plnoletého dieťaťa súvisiacim s prípravou na budúce povolanie , tak aj v konaní zisteným majetkovým pomerom na strane odporcu. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa nepochybne vyplynulo, že navrhovateľ je absolventom gymnázia, v období od 1.9.2012 do 18.2.2013 bol študentom 1. stupňa vysokoškolského štúdia v dennej forme na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v študijnom programe biológia, dňa 18.2.2013 bol pre nesplnenie požiadaviek študijného programu a študijného poriadku na postup do ďalšieho semestra zo štúdia vylúčený, dňom 20.2.2013 si opätovne podal prihlášky na vysokoškolské štúdium a rozhodnutím o výsledku prijímacieho konania na vysokoškolské štúdium prvého stupňa Fakulty prírodných vied Univerzity X. A. T. Q. zo dňa 26.4.2013 bol v akademickom roku 2013/2014 prijatý na denné bakalárske štúdium študijného programu biológia. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že rozhodnutím o priznaní sociálneho štipendia Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa 9.1.2013 mu bolo priznané sociálne štipendium vo výške XXX euro za obdobie od 1.11.2012 do 30.6.2013, najdlhšie do konca mesiaca, v ktorom prestane byť študentom školy . Z takto zistených skutkových okolností prípadu je potom nesporné, že navrhovateľ mal ( po celé obdobie trvania konania pred súdom prvého stupňa ) a i naďalej má postavenie dieťaťa, ktoré nie je pre absolvovanie prípravy pre výkon budúceho povolania schopné sa živiť ( § 62 ods.1 Zákona o rodine ). Na námietku odporcu týkajúcu sa obdobia po vylúčení navrhovateľa z vysokoškolského štúdia do rozhodnutia o prijatí na Fakultu prírodných vied Univerzity X. A. T. Q. nie je možné prihliadnuť z dôvodu, že v tomto období sa navrhovateľ pripravoval na prijímacie pohovory a nestratil postavenie osoby odkázanej výživou na svojich rodičoch. Pokiaľ ide o výšku určeného výživného, v prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre určenie výšky výživného na navrhovateľa z hľadiska jeho súčasných odôvodnených potrieb a z hľadiska schopností a možností rodičov. Určená výška výživného, ktorú napadli odvolaním tak navrhovateľ, ako aj odporca, aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám plnoletého dieťaťa v súčasnosti študujúceho v 1. ročníku vysokoškolského štúdia, tak aj v konaní zisteným súčasným zárobkovým a majetkovým pomerom na strane odporcu, ktorého plnenia vyživovacej povinnosti sa navrhovateľ v tomto konaní domáha. Výška výživného je zodpovedajúca v konaní zisteným majetkovým a zárobkovým pomerom na strane odporcu, keď výška príjmu odporcu a jeho manželky z pracovného pomeru bola v konaní riadne doložená listinnými dôkazmi. Pokiaľ ide o rozsah potrieb navrhovateľa, ktoré v konaní vyčíslil na sumu XXX euro mesačne je treba uviesť, že tieto sú nezodpovedajúce nielen životnej úrovni odporcu dosahujúceho trvalý príjem, ale ani životnej úrovni domácnosti matky navrhovateľa, s ktorou navrhovateľ býva v jednej domácnosti. Odvolaciemu súdu nedá nepoznamenať, že vyživovaciu povinnosť má voči navrhovateľovi nielen odporca, ale i jeho matka, ktorá má ako povinný rodič rovnakú povinnosť prispievať na uspokojenie potrieb výživou stále odkázaného syna. Odvolaciemu súdu sa preto postoj matky navrhovateľa, ktorá je prakticky od roku 2001 dlhodobo nezamestnaná a odkázaná výlučne na príspevok na výživu od svojho manžela ( resp. príspevky od svojho otca ), javí ako nezodpovedný. Od odporcu, ktorý má okrem navrhovateľa ďalšiu vyživovaciu povinnosť k už plnoletej dcére T., Q.. XX.X.XXXX, preto pri zohľadnení výkonu trvalej pracovnej činnosti ( z ktorej dlhodobo dosahuje stabilný príjem ) nie je možné spravodlivo požadovať, aby svoje výdavky vynakladané na bývanie zredukoval tak, ako to v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a i v odvolaní požadoval navrhovateľ. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že určená výška výživného i pri zohľadnení výživného, na ktorom sa má povinnosť spolupodieľať matka navrhovateľa, predstavuje plnenie vo výške , ktorá dokáže zabezpečiť základné a odôvodnené potreby plnoletého navrhovateľa tak, ako ich uvádzal v priebehu konania pred súdom prvého stupňa. Vo vzťahu k námietke oboch odvolateľov o nesprávnych skutkových záverov prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, na vec aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Okolnosti namietané tak navrhovateľom, ako aj odporcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa. K námietke o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. S poukazom na uvedené, stotožniac sa i s rozhodnutím súdu o zročnom výživnom a o trovách konania, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.2 , § 224 ods.1 O.s.p. poukazujúc na neúspech oboch procesných strán v odvolacom konaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.