Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/315/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212231085 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212231085.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. Q., I.. XX.XX.XXXX, bytom ul. 29. augusta 30 Bratislava, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: W. L., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. XX. F. XX, Z., toho času bytom N. XX Z., a R.. V. Q., I.. XX.XX.XXXX, Z. U.. XX. F. XX Z., zast. JUDr. Ivetou Kalinovou, advokátka so sídlom Cukrová 14 Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.04.2013, č.k. 61P/155/2012-80, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - od 16.10.2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. M. Q., I.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX euro na sumu 300 euro, ktorú povinnosť mu uložil platiť k rukám matky, vždy do 15- eho dňa v mesiaci vopred, - zročné výživné na mal. M. od 16.10.2012 do 30.04.2013 v celkovej sume XXX,XX euro po započítaní XXX,XX euro uložil otcovi uhradiť do 15.05.2013, - vo zvyšku súd návrh matky zamietol, - rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 1P/48/2011-120 zo dňa 20.06.2011 v časti o výživnom, - - deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods.1,2, § 75 ods.1, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine a tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o čiastočnej opodstatnenosti návrhu matky. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného ( od roku 2011) nastala zmena pomerov na strane dieťaťa i oboch rodičov. Maloletý v priebehu obdobia nastúpil na druhý stupeň základnej školy, v súčasnosti navštevuje piatu triedu, čím nepochybne došlo ku podstatnému zvýšeniu výdavkov na dieťa v súvislosti so zabezpečením jeho bežných potrieb, školských alebo mimoškolských aktivít. Porovnávajúc príjem oboch rodičov v čase predchádzajúcej úpravy výživného a v súčasnom období mal za nesporné, že matkin príjem v čase posledného rozhodovania bol XXX euro brutto mesačne a otec maloletého bol vlastníkom nehnuteľnosti na ulici XX. F. XX O. Z., na ktorú splácal úver vo výške XXX euro mesačne. V súčasnosti príjem matky predstavuje XXX euro mesačne brutto zo zamestnania, popri tom stále podniká v spoločnosti Š. X., M..L..T.., jej mesačné výdavky okrem maloletého Samuela sú predovšetkým výdavky na byt vo výške XXX euro mesačne. Poukazujúc na príjem otca v sume X.XXX libier mesačne a sumu XXX.XXX utŕženú z predaja bytu ( ktorej použitie v konaní nepreukázal ) mal za to, že vzhľadom na súčasnú finančnú situáciu matky a záujem maloletého, ktorý si vyžaduje zvýšené náklady na jeho školské a mimoškolské aktivity, je výška výživného v sume XXX euro mesačne primeraná. V odôvodnení ďalej uviedol, že náklady na maloletého od posledného rozhodovania súdu o výživnom vzrástli, otec nad rámec výživného prispieva minimálne a jeho styk s maloletým nie je na aktívnej úrovni z dôvodu jeho práce v zahraničí. Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol z dôvodu, že ňou požadovaná výška výživného je pre maloletého, vzhľadom na jeho potreby a výdavky neprimeraná. Zročné výživné za obdobie od 16.10.2012 - 30.04.2013 (6 mesiacov + alikvotná časť za mesiac október t. j. 16 dní dosahuje XXX, XX euro, naposledy určené výživné vo výške XXX euro v tomto konaní výživné XXX euro, po započítaní sumy XXX,XX euro). Pri výpočte sumy na započítanie vo výške XXX,XX euro súd prvého stupňa vychádzal z rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P 48/2011-120 zo dňa 20.06.2011, podľa ktorého mal otec uhradiť výživné vo výške XXXX,XX euro za obdobie 16.10.2012 - 30.04.2013 (alikvotná časť za október 2012 suma XX,XX eur, XI/2012 - XXX eur, XII/2012 - XXX eur, I/2013 - XXX eur, II/2013 - XXX eur, III/2013 - XXX eur, IV/2013 - XXX eur). Keďže otec uhrádzal výživné vo vyššej sume ako to bolo určené označeným rozsudkom ( od 16.10.2012 - 30.04.2013 uhradil XXXX,XX euro), rozdiel predstavujúci sumu XXX,XX euro (XXXX,XX - XXXX,XX) mu započítal do dlžného výživného. Zročné výživné v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi zaplatiť v lehote do 15.05.2013, keď takto určenú lehotu považoval za primeranú z dôvodu charakteru výživného a jej určenie mal v záujme maloletého dieťaťa. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie .Mal za to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p, podľa jeho názoru súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie dokazovanie, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože súd tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, ktoré účastník bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa Otec poukázal na to, že aj keď maloletý začal navštevovať 2. stupeň základnej školy, táto zmena sa prakticky neodzrkadlila na výške výdajov, keď dokazovaním nebolo preukázané podstatné zvýšenie nákladov na maloletého. Na výživu maloletého poukazoval dobrovoľne o XX euro mesačne vyššiu sumu než na akú ho zaviazal súd rozsudkom zo dňa 20.06.2001 ( XXX euro ). Súd prvého stupňa nevyčíslil príjmy matky z podnikania, a teda ich ani nevzal do úvahy. Výdaje matky v sume XXX euro na byt neboli preukázané a súd ju ani nevyzval, aby dôkaz o výške mesačného nájomného preukázala. Súd nevzal do úvahy ani to, či sú výdaje na byt vzhľadom na veľkosť bytu a potreby maloletého odôvodnené. Tiež neskúmal, či sa matka vzdala bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku vzhľadom k tomu, že v čase posledného rozhodovania bol jej príjem XXX euro mesačne. Nezaoberal sa ďalej ani okolnosťou, na ktorú poukázala jeho právna zástupkyňa na pojednávaní dňa 17.04.2013, a to na neúmerne vysoké náklady a nepomer materiálovej a výrobnej spotreby a tržieb v spoločnosti M., M..L..T., v ktorej je matka jedinou spoločníčkou a konateľkou. Jeho príjem vo výške XXXX libier nevyčíslil v eurách, táto suma by predstavovala príjem vo výške XXXX euro čo nezodpovedá skutočnosti. Jeho príjem tak ako v konaní doložil predstavuje sumu XXXX euro mesačne, a to bez zohľadnenia jeho mesačných nákladov doložených v spise ( zmluva o nájme, úvery). Súd prvého stupňa pri rozhodovaní neposudzoval jeho schopnosť platiť zvýšené výživné, ktoré po odpočítaní preukázaných skromných výdavkov nebude schopný platiť. Za bývanie podľa nájomnej zmluvy platí XXX libier mesačne (XXX euro ) a rovnakú sumu v uhrádza za seba i jeho priateľka. Súd prvého stupňa v priebehu konania nežiadal , aby predložil zmluvu o predaji a nájme bytu v Bratislave. Žiadosť o jej predloženie mu bola doručená až dňa 8.-3.2013 kedy bol odcestovaný a k zmluve už nečmal prístup. Na ďalších pojednávaniach dňa 18.3., 8.4. a 17.4.2013 sudkyňa túto zmluvu nežiadala predložiť. Otec v odvolaní napokon poukázal na to, že na pojednávaní dňa 17.04.2013 súd prvého stupňa neposkytol jeho právnej zástupkyni priestor na záverečnú reč a ani na vyjadrenie sa k prednesu matky na konci pojednávania, sudkyňa ani neoznámila, že dokazovanie vyhlasuje za skončené ( do zápisnice to uviedla až potom, ako účastníci opustili pojednávaciu miestnosť). Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s dôkazmi produkovanými matkou ohľadne svojich príjmov a výdavkov, neodôvodnil, v čom spočíva zmena pomerov maloletého a ani prečo posudzoval doklady predložené účastníkmi konania rôznymi kritériami. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť. Uviedla, že v konaní sa preukázalo, že maloletý začal navštevovať 2. stupeň základnej školy a dosiahol vek, kedy deti blížiac sa k pubertálnemu veku začínajú výrazne rásť, čo ovplyvňuje ich náklady na ošatenie a ostatné nutné potreby ( vrátane stravy ). Pri ukončení súdneho konania pred súdom prvého stupňa nezahrnula do výdajov dieťaťa ani školné vo výške XXXX euro na školsky rok, nakoľko po poslednom pojednávaní súdu maloletý úspešne absolvoval prijímacie pohovory na súkromnú základnú školu s vyučovacím jazykom anglickým na Č. U. Č.. XX O. Z. a ani náklady s tým spojené. Plnenia otca nad rámec naposledy určenej vyživovacej povinnosti súd prvého stupňa zobral na vedomie a spravodlivo ich pri určení vyživovacej povinnosti otca aj zohľadnil. K príjmu otca, ktorý dosahuje vo veľkej Z., zodpovedá výživné v sume XXX euro mesačne ( nie je to ani 30 % jeho príjmu ), keď maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a teda aj na životnej úrovní otca. S príjmom z predaja bytu na U.R. XX. F. O. Z. v sume XXX XXX euro otec naložil neznámym spôsobom a vôbec neumožnil svojmu synovi, aby sa na tomto príjme akokoľvek podieľal. Podľa predpokladu vyjadreného matkou, uvedené prostriedky otec použil na úhradu svojich rizikových investícií na akciových trhoch, keďže týmto spôsobom zhoršoval ekonomickú situáciu rodiny už počas spolužitia ( takéto správanie sa je možné považovať za rizikové a nezodpovedné ). Ani jeho tvrdenie o tom, že z tejto sumy si predplatil nájomné v tom istom malom byte, ktorý predal, pričom nájom si predplatil sumou XXX euro mesačne 5 rokov vopred ( v celkovej sume XX.XXX euro ) nemožno považovať za rozumné, keďže otec aktuálne žijúci vo O. Z. predmetný byt nepotrebuje. Ak by tento výdavok v celkovej sume XX XXX euro bolo aj nutné vynaložiť, nijako to nevysvetľuje, akým spôsobom otec naložil so zostávajúcou sumou XXX. XXX euro, ktorá musí byť zahrnutá ako určujúca pre majetkové pomery otca. Byt na N. U..Č.. XX O. Z. ( 3+1) užíva na základe ústnej dohody s majiteľom bytu výlučne za kompenzáciu nákladov spojených s prevádzkou tohto bytu v sume XXX euro mesačne a majiteľovi bytu neuhrádza žiadne nájomné nad sumu týchto nákladov. Matka ďalej poukázala na to, že jej majetkové pomery boli riadne súdom prvého stupňa pri rozhodovaní posúdené a brané do úvahy. Súd prvého stupňa správne pri určení výživného zohľadnil aj skutočnosť, že sa o maloletého stará trvalo a osobne, pričom táto trvalá denná starostlivosti jej bráni vo výraznejšom ekonomickom uplatnení sa. Nepravdivosť procesných námietok otca (o nevyhlásení dokazovania za skončené a o tom, že právna zástupkyňa otca nemala priestore na prednes záverečnej reči) sú nepochopiteľné a ich nepravdivosť je zrejmá z obsahu zápisníc z pojednávaní. Poučenie o skončení dokazovania bolo súdom prvého stupňa dané a priestor pre záverečné reči bol rovnako všetkým účastníkom poskytnutý. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca proti výrokom rozsudku, v ktorom mu bola uložená povinnosť s účinnosťou od 16.10.2012 prispievať na výživu maloletého sumou 300 euro mesačne a povinnosť v lehote do 15.5.2013 uhradiť k rukám matky zročné výživné za obdobie od 16.10.2012 do 30.4.2013 v celkovej sume XXX,XX euro nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zvýšenie výživného podaného matkou maloletého, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie v časti napadnutej odvolaním, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutých výrokov rozsudku prvostupňového súdu, v ktorých počnúc dňom 16.10.2012 uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého M. Q., I.. XX.XX.XXXX sumou XXX euro mesačne a uložil otcovi v lehote do 15.05.2013 zaplatiť zročné výživné za obdobie od 16.10.2012 do 30.04.2013 v celkovej sume XXX,XX euro k rukám matky. Keďže vo svojom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré otec čiastočne zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku, osvojac si dôvody rozhodnutia , odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Vo vzťahu k námietkám otca o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výške výživného a zročného výživného dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci ( vrátane majetkových a zárobkových pomerov na strane oboch rodičov a potrieb maloletého dieťaťa ), aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní vo vzťahu k rozhodnutiu o výške bežného a naň nadväzujúceho výroku o zročnom výživnom za obdobie od 16.10.2012 do 30.04.2013 nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa. Pre doplnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa o výške vyživovacej povinnosti a nadväzujúcom výroku o zročnom výživnom, s ktorého právnymi závermi sa vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému odvolací súd plne stotožňuje, odvolací súd poznamenáva, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Je treba uviesť, že v posudzovanom prípade pri zohľadnení skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa správne pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca zohľadňoval jednak otcom prezentované zárobkové pomery na jeho strane ( preukázané jednak doloženými listinnými dôkazmi a i skutočnosťami uvedenými otcom v priebehu pojednávania nariadeného na deň 25.02.2013 a 18.03.2013), ako i okolnosť, že otec v čase od posledného súdneho rozhodnutia predal v januári 2012 byt na U.. XX F. Č.. XX O. Z. za sumu XXX.XXX euro. Súd prvého stupňa správne pri určovaní majetkových a zárobkových pomerov na strane otca nezohľadnil jeho tvrdenie o tom, že z uvedenej sumy mu zostalo už iba cca XX.XXX euro ( zápisnica z pojednávania nariadeného na deň 25.02.2013 ), keď sumu XXX.XXX euro mal vynaložiť na „ vyplatenie úveru, prenájmu uvedeného bytu na 5 rokov v sume po XXX euro mesačne a vyplatenie ďalších dlžôb“. Je treba uviesť, že otec ktorý mal povinnosť popri povinnosti tvrdenia predkladať i dôkazy k preukázaniu tvrdení podstatných pre rozhodnutie súdu ( resp. takéto dôkazy označiť ) nebol v tomto smere v priebehu konania pred súdom prvého stupňa aktívny. Výklad právnej zástupkyne otca o tom, že konajúci súd mal povinnosť vyzvať otca na predloženie konkrétnych listinných dôkazov týkajúcich sa uzatvorenia nájomnej zmluvy na predtým predaný byt nie je správna, keďže povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti podstatné pre posúdenie prípadu, ako i predkladanie, resp. označovanie dôkazov, ktorými účastník chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností, je elementárnou povinnosťou účastníka konania ( a to i v konaní starostlivosti súdu o maloletých, ktoré je možné začať i bez návrhu ). Naviac, z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa výzvou zo dňa 26.02.2013 vyzval otca na doloženie zmlúv o predaji a nájme bytu na U.. XX. F. Č.. XX O. Z., ktoré otec do rozhodnutia súdu prvého stupňa a ani v priebehu odvolacieho konania nedoložil. Pokiaľ ide o výšku výživného určenú súdom prvého stupňa je treba uviesť, že táto vychádza zo zistených potrieb maloletého ( doložených listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu ) a zároveň rešpektuje a zohľadňuje fakt, že matka maloletého vzhľadom na vek dieťaťa časť svojej vyživovacej povinnosti nahrádza nepretržitou osobnou starostlivosťou o maloletého , keďže otec styk so synom a spolupodieľanie sa na jeho výchove realizuje v minimálnej miere. Je treba uviesť, že výška vyživovacej povinnosti pri zohľadnení nákladov vzniknutých maloletému po rozhodnutí súdu prvého stupňa po prijatí do Základnej školy na Č. U.. O. Z. ( s povinnosťou platiť školné v sume X.XXX euro za školský rok ) zohľadňuje a odzrkadľuje nepochybnú zmenu pomerov na strane maloletého, ale i zmenu pomerov na strane jeho rodičov . Nie je možné sa stotožniť s námietkou otca o neprimeranosti potrieb maloletého, ktoré boli v konaní riadne zistené a v súčasnosti zodpovedajú skutočným nákladom vynakladaným na zabezpečenie jeho základných potrieb ( bývania, stravy, ošatenia, školských a mimoškolských aktivít a nutnej lekárskej starostlivosti ). Pokiaľ otec v odvolaní namieta, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to, že súd prvého stupňa nevyhlásil dokazovanie za skončené treba uviesť, že v procesnom postupe súdu prvého stupňa nebolo odvolacím súdom zistené žiadne pochybenie. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v priebehu pojednávania nariadeného na deň 17.04.2013 po záverečnom oboznámení prítomných s obsahom spisu uznesením vyhláseným v prítomnosti účastníkov vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 118 ods.4 O.s.p.). I napriek matkou deklarovanému tvrdeniu o tom, že účastníkom bol daný priestor na záverečné zhrnutie je však možné prisvedčiť námietke otca o tom, že súd prvého stupňa ho v súlade s § 118 ods.4 O.s.p. nevyzval na zhrnutie svojich návrhov a k vyjadreniu sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, keď táto skutočnosť z obsahu hore označenej zápisnice z pojednávania nevyplýva. S poukazom na dôvody vedúce odvolací súd k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti , v ktorom sa súd prvého stupňa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne a skutkové posúdenie návrhu matky, na uvedenú vadu konania odvolací súd neprihliadol, keďže táto nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods.3 O.s.p.). Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výrokoch o výške vyživovacej povinnosti otca, ako i vo výroku o zročnom výživnom za obdobie od 16.10.2012 do 30.4.2013 podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods.1,2 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.