Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/587/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212231989 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212231989.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: maloletá S. Z., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, XXX XX T., zastúpená matkou E. Z., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, XXX XX T., proti povinnému: E. Z., Q. XX, XXX XX T., štátny občan SR, pre vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 37Er/2880/2012-70, zo dňa 22.02.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave v uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 37Er/2880/2012-70, zo dňa 22.02.2013 p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa námietkam povinného voči exekúcii vyhovel s odôvodnením, že námietky boli podané v zákonnej lehote a dôvodne. Zo strany povinného bol podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca od 01.01.2012 s tým, že Krajský súd v Bratislave dňa 30.05.2012 uznesením č.k. 11CoP 239/2012-27 rozhodol tak, že návrhu povinného vyhovel a rozhodol, že maloletá sa dočasne zveruje do osobnej starostlivosti otca a matka maloletej je povinná prispievať na starostlivosť o maloleté úhradou výživného v sume 100,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 03.02.2012. Vydané uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2012. Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení vydaného uznesenia ktorým námietkam povinného, po preskúmaní povinnosti uhrádzať výživné v čase od 01.07.2011 do 01.01.2012 mal zistené, že po sčítaní jednotlivých platieb ku dňu zániku vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, t.j. do 03.02.2012 vyplatené čiastky zo strany povinného boli realizované nad povinnosť uloženú mu súdom, a to vo výške 646,78 Eur, čím bol dôvod námietkam povinného vyhovieť. Súd prvého stupňa mal na základe oznámenia Okresného súdu Bratislava IV jednoznačne preukázané, že predbežným opatrením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2012 súd zveril do starostlivosti otca maloletú S. Z., nar. XX.XX.XXXX a matku maloletej zaviazal na úhradu výživného v sume 100,- Eur mesačne. Nakoľko povinný preukázal že dlžné výživné na maloletú uhradil, vo veci samej rozhodnuté ku dňu vydania rozhodnutia o námietkach povinného rozhodnuté nebolo, postupom podľa § 50 Ex. poriadku súd prvého stupňa, nakoľko došlo k zániku vymáhaného nároku námietkam povinného vyhovel. Voči vydanému uzneseniu podala odvolanie oprávnená, ktorá uviedla, že súd prvého stupňa rozhodol o námietkach povinného pred doručením jej vyjadrenia k podaným námietkam, na ktoré bola vyzvaná súdom prvého stupňa, avšak súd prvého stupňa pred uplynutím lehoty a bez preštudovania vyjadrenia vo veci rozhodol, čomu oprávnená nerozumie a vníma to ako ujmu na jej občianskych právach. Predmetná výzva na vyjadrenie sa k námietkam povinného bola uložené pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty, čo považuje oprávnená taktiež za stresujúce pri stanovení možnej pokuty až do výšky 1.640,- Eur. Taktiež poukázala na tvrdenie povinného, ktoré označila za účelové, resp. účelovo usporiadané fakty, tak ako sa to hodí povinnému. Oprávnená v odvolaní uvádzala ,že bolo síce preukázané, že maloletá S. bola síce zverená „akože povinnému“ spätne od 03.02.2012, ale ani povinný, ani súd už nespomína, že maloletá S. bola v trvalej starostlivosti oprávnenej znovu od 22.03.2012 až do konca októbra 2012. Ak by dcéru „vyhodila“ tak ako to uvádzal povinný v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, a Krajský súd v Bratislave mal za to, že dcéra sa nemá u oprávnenej dobre, prečo bola potom opäť vyše pol roka u oprávnenej? Oprávnená uvádzala, že sa o maloletú starala a vynakladala na ňu všetky peniaze. Povinný tento stav akceptoval a prispieval na starostlivosť o maloletú, čiže nie je pravda, že platil nejaké dlžné výživné. Od novembra 2012 je maloletá S. opäť u otca - povinného, a odvtedy riadne platí výživné oprávnená. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že povinný naďalej dlhuje oprávnenej zameškané výživné vo výške 353,32 Eur. Oprávnená ďalej v odvolaní uvádza, že povinný platil náklady na starostlivosť na S. a nie dlžné výživné. Záverom uviedla, že maloletá opäť častejšie komunikuje s oprávnenou, počas uplynulých jarných prázdnin bola od piatku do štvrtku u matky (5 dní) čo konštatuje aj otec, že dcéra prejavuje viac záujmu tráviť s matkou viac času. Ohľadne platenia zameškaného výživného poukázala na vyjadrenie, ktoré podala oprávnená voči námietkam povinného a uviedla, že sa nebude opakovať, a preto prikladá celé vyjadrenie k odvolaniu voči uzneseniu zo dňa 22.02.2013. Žiadala vydané uznesenie zrušiť a rozhodnúť tak, že povinný dlhuje oprávnenej sumu 353,32 Eur. K odvolaniu oprávnenej sa vyjadril povinný, ktorý uviedol, že celé odvolanie oprávnenej sa nesie v duchu účelových tvrdení, neprávd a oprávnená nepredložila jediný argument, dôkaz, prečo súd nemal rozhodnúť tak, ako rozhodol. Oprávnená tvrdí, že ona výživné platí riadne a včas, čo nie je pravda, nakoľko vydané predbežné opatrenie, uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP 239/2012-27 zo dňa 30.05.2012 ignoruje, dlžné výživné za mesiac február a marec 2012 neuhradila vôbec. Vo veci tzv. rodičovskej dohody povinný uvádzal, že táto dohoda i keď nebola schválená súdom, bola uzavretá len za účelom, aby práve oprávnená neplatila výživné, ku ktorému bola zaviazaná spomenutým uznesením Krajského súdu v Bratislave v čase, keď sa dcéra zdržiavala u oprávnenej. V podanom vyjadrení povinný zdôraznil, že vyživovacia povinnosť voči dcére S. zanikla dňa 03.02.2012, dcéra naďalej žije s otcom, povinným, ktorý zabezpečuje jej každodenné potreby. Vzhľadom na uvedené žiada, aby odvolanie oprávnenej odvolací súd zamietol. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP ), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej dôvodné nie je. Z predloženého spisu mal odvolací súd jednoznačne preukázané, že návrhom na začatie exekúcie zo dňa 15.11.2012 formou zápisnice spísanej u súdneho exekútora: JUDr. Mária Zervanová oprávnená požiadala návrhom na vykonanie exekúcie na vymoženie povinnosti úhrady nedoplatku na výživnom vo výške 1.078,32 Eur s príslušenstvom, v zmysle rozsudku č.k. 38P 208/2011-56 vydaný Okresným súdom Bratislava III zo dňa 25.10.2011. Súd prvého stupňa dňa 28.11.2012 vydal poverenie na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 1.078,32 Eur v zmysle žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdnym exekútorom dňa 22.11.2012. Dňa 29.01.2013 doručoval povinný na adresu súdneho exekútora námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, v ktorých uviedol a preukazoval jednotlivými platbami, že zročné výživné ako aj výživné na maloletú S. Z. riadne uhradil, dokonca nad rámec povinnosti uloženej súdom vo výške 646,78 Eur. Exekúciu ako takú žiadal zastaviť. Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu - listinných dokladov mal jednoznačne preukázané, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 11CoP 239/2012-27 dňa 30.05.2012 vo veci nariadenia predbežného opatrenia starostlivosti o maloletú S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom t.č. u otca rozhodol tak, že uznesenie súdu prvého stupňa, č.k. 37P 27/2012-12 zo dňa 03.02.2012 zmenil a dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca, E. Z., nar. XX.XX.XXXX. Oprávnenú zaviazal na úhradu výživného spätne, počnúc dňom 03.02.2012. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2012. Z obsahu spisu, ako aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že väčšinu času v období od 02.01.2012 sa maloletá zdržovala u otca, pričom vyživovacia povinnosť v čase zverenia do starostlivosti matky, zanikla povinnému ku dňu 03.02.2012. Povinný úhrady platieb za výživné, na ktoré bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P 209/2011-56 preukazoval výpismi z účtu, ako aj výpismi z účtu R., ako aj príkazmi na úhradu. Dňa 12.03.2013 doručovala súdna exekútorka na návrh oprávnenej, návrh na čiastočné zastavenia exekúcie v časti vymoženia zročného výživného vo výške 400,- Eur. Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V ustanovení § 205 sú vymenované náležitosti, ktoré musí obsahovať každé odvolanie, bez ohľadu na to, v akej forme je urobené. Z obsahu podania oprávnenej, ako aj z priloženého vyjadrenia voči podaným námietkam povinného je zrejmé, že oprávnená nesúhlasí s vydaným rozhodnutím, ktorým súd prvého stupňa námietkam povinného vyhovel, avšak tvrdenia ohľadne nezaplatenia dlžného výživného v zmysle podaného odvolania nepreukázala. Oprávnená sa domáha úhrady dlžného výživného za február, marec a apríl 2012, avšak z predloženého spisu je zrejmé, že vyživovacia povinnosť povinnému zanikla v zmysle vydaného uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP 239/2012-27 ku dňu 03.02.2012. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP s tým, že žiadne trovy úspešnému účastníkovi nevznikli a preto o nich súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.