Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/405/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213200029 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213200029.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. T., O.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - L. T., V. V., Y. XX, a otec - Y. T., Y. R. V., U. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.06.2013, č.k. 27P/1/2013-63, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa: - od 03.01.2013 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej X. T., O.. XX.X.XXXX, zo sumy XXX euro mesačne na sumu XXX euro mesačne, ktorú sumu mu od júna 2013 uložil platiť vždy do 15- teho dňa v mesiaci, k rukám matky maloletej, - zročné výživné ku dňu 31.05.2013 v sume XXX euro uložil otcovi zaplatiť matke maloletej do 31.08.2013, - zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 20CoP 2/09-91 zo dňa 04.02.2009 v časti výroku o bežnom výživnom, - vo zvyšku návrh zamietol, - určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, 62 ods.1,2,3,4, § 63 ods.1 § 75 ods.1, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine a tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o čiastočnej opodstatnenosti návrhu matky. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného ( od 1.9.2008) nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletej, ktorá je druháčkou na 8-ročnom Gymnáziu G.. O. X. V. a štvrtý rok je členkou tanečnej skupiny Avalon - írske tance. Mal za to, že zmenu pomerov odôvodňujúcu primerané zvýšenie výživného nespochybnil ani otec, ktorý od doručenia návrhu dobrovoľne zvýšil výživné na sumu XXX euro a prejavil vôľu dcére aj v budúcnosti poskytovať plnenia formou darčekových poukážok na nákup potrebných vecí a platiť jej poistku. Po zohľadnení príjmov aj výdavkov v domácnostiach oboch rodičov ( matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi G. G., v Národnej diaľničnej spoločnosti dosahuje príjem cca XXX euro mesačne netto, otec je bez ďalšej vyživovacej povinnosti, je zamestnancom U. P. v Bratislave, jeho príjem predstavoval v roku 2012 sumu XXX euro mesačne netto a za január až apríl 2013 sumu XXX euro mesačne netto ), ich majetkových pomerov a porovnaním z toho sa odvíjajúcej životnej úrovne osôb žijúcich v domácnosti matky so životnou úrovňou otca dospel súd prvého stupňa k záveru, že posledným súdnym rozhodnutím určené výživné v sume XXX euro ( X.XXX,- Sk) nie je postačujúce. Výživné na maloletú zvýšil dňom podania návrhu na sumu XXX euro mesačne na čiastku, zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletej dcéry, ponechávajúc vytrvalo sa snažiacemu otcovi o obnovenie vzťahu s dcérou, aj priestor na poskytovanie plnení nad rámec výživného. Povinnosť zaplatiť zročné výživné v lehote do 31.8.2013 vyčíslené ako rozdiel medzi doterajším a zvýšeným, po započítaní plnení otca nad rámec doterajšieho výživného ( 4x XX euro) určil súd otcovi podľa § 160 ods.l O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Proti výroku o zvýšení výživného na sumu XXX euro od 03.01.2013 a výroku o výške zročného výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec navrhujúc zmeniť rozhodnutie o určení výšky bežného výživného na sumu XXX euro mesačne od 03.01.2013, zrušiť výrok o zročnom výživnom a v tejto časti konanie zastaviť, pretože vzniknuté zmenené zročné výživné v sume XX,XX euro z mesiaca január 2013 bolo z jeho strany uhradené plnením formou nákupných poukážok, ako aj úhradou nákladov na letný tábor D.. Otec poukázal na to, že súd prvého stupňa pri zvyšovaní výživného nesprávne zhodnotil matkou zdokladované potvrdenia o nákladoch na potreby maloletej, keď správne rozpočítané mesačné náklady sú v celkovej sume XXX euro a pozostávajú zo sumy XX euro za obedy v školskej jedálni, XX euro členské v tanečnej skupine Avalon, XX euro ostatné náklady súvisiace s tanečnou skupinou Avalon, XX euro členské v G. akadémii a XX euro za letný tábor alebo inú jednorazovú aktivitu. Súd prvého stupňa nezohľadnil pri rozhodovaní ani príspevok štátu na výživu dieťaťa, ktorý matka poberá v celkovej sume XX,XX euro mesačne. Pri určovaní výšky zročného výživného ďalej nepresne vypočítal výšku pôvodne určenej výšky výživného, keď sumu X.XXX,- Sk určil na 133 euro a správne mala byť táto suma určená prepočítavacím kurzom na XXX,XX euro. Súd prvého stupňa opomenul prihliadnuť aj na plnenie jednorazového príspevku otca na sporenie v poistení dieťaťa ku dňu 3. 3. 2013 v sume XXX euro a nezohľadnil ani nákupné poukážky smerované na nákup každodenných potrieb určených ako výživné v prospech dieťaťa , ktoré v období január až máj 2013 predstavovali sumu XXX euro. Otec uviedol, že aj napriek odmietavému postoju matky súvisiacemu s formou starostlivosti o dieťa oboma rodičmi, zaplatil maloletej na letný tábor sumu XXX euro, ktorú bolo potrebné zohľadniť v časti určovania zročného výživného. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca poukázala na to, že otec nemá základné poznatky, aké sú potreby takmer štrnásťročnej dcéry, pre ktorú musela povinné výživné v minulosti vymáhať cez exekútora. Poštová poukážka, ktorú otec zaslal o úhrade doplatku na letný tábor D. je účelová a irelevantná. Túto správu narýchlo poslal jej a aj na Úrad práce bez predchádzajúcej konzultácie. Uvedeného letného tábora sa dcéra nemohla zúčastniť z dôvodu povinností a príprav na súťaže v írskych tancoch, tento tábor boli nútení zrušiť a ako náhradu pre maloletú zabezpečili dovolenku pri mori Bulharsku, ktorej sa zúčastnila v termíne od 18.07. do 25.07.2013. Výdavok otca v sume XXX euro za lezeckú akadémiu je jeho prvý a jediný jednorázový výdavok po viac ako desiatich rokoch, ktorý následne otec žiadal od akadémie späť. Maloletej už ich následne neposlal pre jej iné, alternatívne účely. Otec v písomnom vyjadrení sa z 18.09.2013 uviedol, že i naďalej posiela k rukám matky výživné v sume 160 euro, ktoré pokladá za dostatočné vo vzťahu k ním zabezpečovaným iným aktivitám dieťaťa. Na začiatku školského roka prispel na školské potreby nákupnými poukážkami v sume 45 euro, ktoré sú preukázateľne určené v prospech a potreby maloletej ( Š., F. ). Ním zaslaných XXX euro v prospech G. akadémie zo dňa 08.07.2013 zostalo na účte akadémie a je ponechané ako kredit v prospech maloletej, ktorý bude čerpať počas školského roka na tréningy, resp. výlety. Od známych, ktorých deti navštevujú tréningy írskych tancov zistil, že mesačný náklad na tréningy v skupine Avalon je XX, euro, resp. XX euro . Pokiaľ ide o letnú dovolenku v Bulharsku, doklad predložený matkou je možné zhodnotiť tak, že maloletá ako dieťa do 15 rokov bola pri dvoch dospelých platiacich osobách na nej zdarma. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca proti výrokom rozsudku, v ktorom mu bola uložená povinnosť s účinnosťou od 03.01.2013 prispievať na výživu maloletej sumou XXX euro mesačne a povinnosť v lehote do 31.08.2013 uhradiť k rukám matky zročné výživné ku dňu 31.5.2013 v celkovej sume XXX euro nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zvýšenie výživného podaného matkou maloletej, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Vo vzťahu k námietkám otca o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výške výživného a zročného výživného dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci ( vrátane majetkových a zárobkových pomerov na strane oboch rodičov, potrieb maloletého dieťaťa ), aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní vo vzťahu k rozhodnutiu o výške bežného a naň nadväzujúceho výroku o zročnom výživnom k 31.05.2013 nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa. Pre doplnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa o výške vyživovacej povinnosti a nadväzujúcom výroku o zročnom výživnom, s ktorého právnymi závermi sa vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej odvolací súd plne stotožňuje, odvolací súd poznamenáva, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Je treba uviesť, že v posudzovanom prípade pri zohľadnení skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa správne pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca zohľadňoval jednak odôvodnené potreby maloletej, ako i zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov na výživu ktorých je maloletá odkázaná. Pokiaľ ide o výšku výživného určenú súdom prvého stupňa je treba uviesť, že táto vychádza zo zistených potrieb maloletej súvisiacich s jej záujmovými aktivitami v tanečnej skupine Avalon a účasťou v Lezeckej akadémii ( doložených listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu ), ako i potrieb súvisiacich so zabezpečením jej bývania, ošatenia, vzdelávania a ostatnými nevyhnutnými výdavkami. Nie je možné sa stotožniť s námietkami otca uvedenými v odvolaní a jeho doplnení , ktorý medzi odôvodnené potreby maloletej zahrnul len výdavky súvisiace so stravovaním sa v škole a jej záujmovými mimoškolskými aktivitami . Zo zákonnej úpravy však vyplýva, že medzi potreby maloletej je nutné zahrnúť i náklady súvisiace so zabezpečením bývania, ošatenia, vzdelávania, lekárskej starostlivosti a ostatných nevyhnutných výdavkov, ktoré je potrebné vynaložiť. Je treba uviesť, že výška vyživovacej povinnosti otca určená súdom prvého stupňa pri zohľadnení, že náklady maloletej sú už nákladmi osoby blížiacej sa veku dospelosti, naviac aktívnej v dlhoročne vykonávanej záujmovej činnosti, zohľadňuje a odzrkadľuje nepochybnú zmenu pomerov na strane maloletej ( zmenu formy štúdia, rast nákladov ), ale i zmenu pomerov na strane jeho rodičov ( matka a i otec v súčasnosti obaja dosahujú vyšší príjem ako v čase poslednej úpravy výživného ). Pokiaľ otec v odvolaní namieta i výrok o určení výšky zročného výživného, nie je možné tejto námietke priznať úspech. Pri určovaní výšky zročného výživného nebolo možné zohľadniť poistenie a sporenie pre maloletú platené otcom a ani tzv. poukážky na nákup spotrebného tovaru, ktoré otec v poslednom roku poskytoval maloletej na nákup spotrebných predmetov - tieto plnenia otca nie je možné ich charakterom podriadiť pod inštitút výživného. Rovnako nebolo možné priznať úspech námietke otca o uhradení poplatkov za tábor D. a tzv. depozitu slúžiaceho na uspokojovanie potrieb dieťaťa v tanečnej skupine Avalon s poukazom na to, že sa jednalo o plnenia poskytnuté otcom po rozhodnutí súdu prvého stupňa nemajúce vplyv na správnosť určenia výšky zročného výživného. Otca je treba upozorniť na to, že vyživovaciu povinnosť k maloletej je potrebné plniť v lehotách a spôsobom určeným v tomto súdnom rozhodnutí a nie je možné si ju plniť spôsobom určeným vlastnou úvahou ( napr. započítaním si poukážok na nákup spotrebného tovaru a plnení poskytnutých maloletej na základe vlastného rozhodnutia ). Za nemajúcu vplyv na správnosť rozhodnutia o výške zročného výživného otca k 31.05.2013 mal odvolací súd námietku otca týkajúcu sa prepočítania sumy X.XXX,- Sk na euro. Súd prvého stupňa vo výroku rozhodnutia správne výšku zročného výživného k 31.05.2013 v sume XXX euro určil ako rozdiel medzi v tomto rozhodnutí určeným výživným vo výške XXX euro a výživným, ktoré otec za uvedené mesiace maloletej skutočne uhradil. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výrokoch o výške vyživovacej povinnosti otca, ako i vo výroku o zročnom výživnom k 31.5.2013 podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods.1,2 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.