Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/6/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213218352 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213218352.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Bartoli S.p.A, Via Volterrana 9, 50124 Florencia, Talianska republika, zapísaná v Obchodnom registri Florencie pod č. 224750, identifikačné číslo 00430590489, zastúpeného: Biksadský & Partners, s.r.o., Michalská 9, 811 01 Bratislava, IČO: 36 858 552, proti odporcovi: ATRAS Slovaquie, s.r.o., Hraničná 18, 821 05 Bratislava, IČO: 45 897 506, zastúpeného: JUDr. Zuzana Bukvišová, advokátka, Nitrianska 3, 821 08 Bratislava, IČO: 46 025 456, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 26 Cb/166/2013 - 153 zo dňa 18.10.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 26 Cb/166/2013 - 153 zo dňa 18.10.2013 m e n í tak, že nariaďuje predbežné opatrenie v tomto znení: Odporcovi n a r i a ď u j e , aby nenakladal s peňažnými prostriedkami do výšky 200.000 eur na bankovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, C. C. C., O.. I.., K. R. X, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, až do právoplatného skončenia konania o návrhu navrhovateľa na zaplatenie 187.590,89 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 33 Rob/127/2013. C., O.. I.., K. R. X, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, n a r i a ď u j e , aby zablokovala peňažné prostriedky odporcu do celkovej výšky 200.000 eur na akýchkoľvek bankových účtoch odporcu ňou vedených, do právoplatného skončenia konania o návrhu navrhovateľa na zaplatenie 187.590,89 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 33 Rob/127/2013. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 17.06.2013 sa navrhovateľa domáha, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 187.590,89 eur s príslušenstvom, titulom zaplatenia kúpnej ceny za dodané návesy. V priebehu konania navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 03.10.2013 žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by zakázal odporcovi nakladať s peňažnými prostriedkami do výšky 200.000 eur na jeho bankovom účte zriadenom vo C. Ú. D., O..I.., a to až do právoplatného skončenia tohto konania a zároveň prikázal C. Ú. D., O..I.., zablokovať peňažné prostriedky na účte odporcu do uvedenej výšky. Navrhovateľ v uvedenom podaní poukázal na skutočnosť, že odporca je personálne prepojený s talianskou obchodnou spoločnosťou Atras 2, ktorá je v súčasnosti v konkurze a z ktorej bol k odporcovi účelovo prevádzaný majetok. Uviedol tiež, že predbežné opatrenie súd môže nariadiť pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo počas konania vo veci samej (§ 102 O.s.p.), a to z dvoch dôvodov. Jedným je nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov konania, druhým je potreba zabezpečenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mohol byť ohrozený. V obidvoch prípadoch však predbežné opatrenie plní funkciu dočasnej ochrany, ktorou sa má odvrátiť škodlivý následok ujmy bezprostredne hroziacej právam niektorého z účastníkov konania. Navrhované predbežné opatrenie musí byť navyše primerané k zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Účastník konania, ktorý navrhuje nariadenie predbežného opatrenia tak musí osvedčiť, že nenariadením predbežného opatrenia by bolo jeho právo ohrozené, pričom nebezpečenstvo hroziacej ujmy je bezprostredné a konkrétne. V predmetnom prípade navrhovateľ existenciu takéhoto nebezpečenstva neosvedčil. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zrekapituloval a doplnil svoje tvrdenia uvádzané aj v odôvodnení návrhu vo veci samej, avšak nie je z neho zrejmé, akým konkrétnym konaním odporca vymožiteľnosť navrhovateľovho potenciálneho nároku ohrozuje. Skutočnosť, že odporca používa na svoje podnikanie majetok talianskej obchodnej spoločnosti Atras 2, resp. že aktíva z tejto spoločnosti boli prevedené navrhovateľovi, by aj v prípade, že by v konaní bola preukázaná jej pravdivosť, nepredstavuje ohrozenie možnosti budúceho výkonu rozhodnutia. Takýmto konaním by totiž nedochádzalo k zníženiu hodnoty majetku odporcu, teda majetku, z ktorého by navrhovateľ mohol uspokojiť svoje prípadné nároky v rámci výkonu rozhodnutia, ale naopak dochádza k jeho zvýšeniu. Na záver súd považoval za potrebné uviesť, že predbežné opatrenie nesupluje hmotnoprávne zabezpečovacie inštitúty a jeho účelom nie je dočasné zaistenie pohľadávky účastníka, pri ktorom možno predpokladať, že bude úspešný vo veci. Zákonné určenie predbežného opatrenia smeruje k odvráteniu nebezpečenstva ujmy bezprostredne hroziacej právam niektorého z účastníkov konania. Argumenty uvedené navrhovateľom, z ktorých odvodzuje podľa neho možné budúce správanie sa odporcu, sú však v rovine jeho hypotetických úvah, z ktorých žiadne konkrétne a bezprostredne hroziace nebezpečenstvo nevyplýva. Navrhovateľ neosvedčil existenciu zákonných dôvodov pre nariadenie predbežného opatrenia, keďže z jeho návrhu nevyplýva ani naliehavá potreba úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania, ani reálna obava zo zmarenia možnosti výkonu budúceho súdneho rozhodnutia. Konajúci prvostupňový súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a preto návrh na jeho nariadenie zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 145 O. s. p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O. s. p. odvolanie navrhovateľ. Poukázal na argumentáciu prvostupňového súdu, podľa ktorej odporca používa na svoje podnikanie majetok talianskej firmy Atras 2, ktorá však nevyplýva z predložených listín a navrhovateľ takúto skutočnosť nikdy netvrdil, a preto mu nie je zrejmé, akými úvahami súd k tomuto záveru dospel. Konajúci súd sa s tvrdeniami navrhovateľa a ním predloženými dôkazmi vôbec nevysporiadal a ignoroval ich. Odvolateľ preto takéto konanie súdu považuje za porušenie práva na súdnu ochranu. Z množstva dôkazov priložených k návrhu podľa názoru odvolateľa vyplýva, že na základe dohody strán došlo k zmene strán kúpnej zmluvy zo dňa 25.11.2011 tak, že na miesto kupujúceho vstúpil odporca. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje najmä e-mail zaslaný od pani J., konateľky odporcu, zo dňa 26.01.2012, ktorým oznamuje navrhovateľovi fakturačné údaje odberateľa (odporcu), ako aj ostatné skutkové okolnosti a správanie sa strán. Navrhovateľove faktúry, vystavené odporcovi za predaj návesov, neboli zo strany odporcu nikdy spochybňované. Dokumenty o preprave boli vystavené na spoločnosť Atras Slovaquie s. r. o., t. j. odporcu, ktorá je v nich uvedená ako príjemca tovaru a tiež ako miesto dopravy je uvedené sídlo spoločnosti v Bratislave. Návesy boli prihlásené odporcom, ktorý je uvedený ako držiteľ vozidiel, čo je zjavné z osvedčení o evidencii dvoch zo štyroch vozidiel, v ktorom je uvedený ako vlastník C. Q. a ako držiteľ odporca. Spoločnosť Atreas Slovaquie dokonca zaplatila časť kúpnej ceny vo výške 78.000 eur ako to vyplýva z predložených bankových prevodov. Vzhľadom na vyššie uvedené má navrhovateľ za to, že s odporcom je v zmluvnom vzťahu, na základe ktorého navrhovateľ preukázateľne dodal odporcovi predmet kúpy - návesy, odporca ako kupujúci si plnenie navrhovateľa riadne prevzal a dokonca aj čiastočne uhradil kúpnu cenu. Uvedené je v rozpore so skutočnosťou, ktorú v odvolaním napadnutom rozhodnutí uvádza súd prvého stupňa, že odporca používa majetok spoločnosti Atras 2. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 26 Cb/166/2013 zo dňa 18.10.2013, ktorým zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie, t. j. navrhované predbežné opatrenie nariadi a zaviaže odporcu na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), a po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daným rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), a to postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, najmä s dokladmi - kúpnou zmluvou zo dňa 25.11.2011, e-mailom zo dňa 26.01.2012, faktúrou č. XX/FTV zo dňa 04.02.2012, dokladom o preprave - dodacím listom č. XX/DDT zo dňa 04.02.2012, faktúrou č. XX/FTV zo dňa 04.02.2012, dokladom o preprave - dodacím listom č. zo dňa 04.02.2012, faktúrou č. XX/FTV zo dňa 04.02.2012, dokladom o preprave - dodacím listom č. XX/DDT zo dňa 04.02.2012, faktúrou č. XX/FTV zo dňa 04.02.2012, dokladom o preprave - dodacím listom č. XX/DDT zo dňa 04.02.2012, debetným avízom zo dňa 07.05.2012, výpisom z účtovnej evidencie navrhovateľa, výzvou na zaplatenie zo dňa 10.01.2013 dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Súd môže nariadiť predbežné opatrenie iba vtedy, ak sú naplnené formálne a vecné predpoklady uvedené v § 74 a nasl. O.s.p.. Aktuálna právna úprava predbežného opatrenia kladie dôraz na zabezpečenie rýchlej a účinnej ochrany ohrozených práv, aj na úkor zistenia skutočného stavu, a to do takej miery, že zákon nevyžaduje doručenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na vyjadrenie, a ani výsluch účastníkov. Vychádza z predpokladu, že súd v zásade rozhoduje iba na základe tvrdení v samotnom návrhu a prípadne obsahu listín doložených navrhovateľom. To znamená, že konanie o nariadení predbežného opatrenia tak nenadobudne charakter kontradiktórneho konania (ktoré je považované za základ spravodlivého súdneho procesu); ani právna úprava konania na odvolacom súde nevyžaduje nariadenie pojednávania, ani vykonanie dokazovania. Nariadením predbežného opatrenia teda súd poskytuje oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia, a to aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Pred nariadením predbežného opatrenia teda nárok nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou navrhovateľom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní však nemusí dbať na všetky zákonom ustanovené formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobná. Súdna prax sa však už značne odklonila od názoru, že pre osvedčenie práva navrhovateľa - teda pre vyhovenie jeho návrhu - je potrebné, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javili ako vysoko pravdepodobné. Takýto predpoklad by nielenže znamenal neprípustnú prejudíciu, ale najmä neberie do úvahy tú skutočnosť, že súd rozhoduje spravidla bez výsluchu účastníkov a bez vykonania dôkazov; spravidla vychádza iba zo skutočností uvádzaných v návrhu (Občiansky súdny poriadok, I. diel, komentár, V. aktualizované vydanie, EUROUNION, s.r.o., Bratislava 2010, autori: Jaroslav Krajčo, Daniela Sučanská, Agnesa Čierna, Ondrej Krajčo). V tejto súvislosti je preto potrebné poukázať na závery, ktoré prijal NS SR vo veci publikovanej pod R 117/2003, z právnej vety ktorého vyplýva, že návrh na vydanie predbežného opatrenia môže mať v konaní úspech, ak navrhovateľ preukáže danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pre osvedčenie práva je pritom potrebné, aby navrhovateľ bol vecne legitimovaný a aby uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený. Obsahom návrhu musí byť opis skutočností, z ktorých sa vyvodzuje, že právo navrhovateľa je ohrozené do takej miery, že mu bezprostredne hrozí ujma, ktorá môže byť aj iného ako materiálneho charakteru. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb. Potreba dočasnej úpravy pomerov je skutkovou otázkou, ktorú je možné posúdiť iba na základe znalosti (prípadne tvrdených skutočností) konkrétnych okolností danej veci. Všeobecne však možno potrebu dočasnej úpravy akceptovať za stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom predbežného opatrenia, stali neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností jednotlivými stranami, vyplývajúcich z týchto vzťahov by bez tejto úpravy vykazoval znaky zrejmej nevyváženosti (bol zrejme nespravodlivý). Dôležitou súčasťou návrhu je uvedenie toho, čoho sa navrhovateľ domáha, teda „petit“. Dôsledná formulácia petitu má význam najmä preto, že aj konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je návrhovým konaním, ovládaným dispozičnou zásadou, ktorej realizácia zahŕňa určenie toho, o čom má súd rozhodnúť. Viazanosť petitom však neznamená, že súd môže návrhu vyhovieť iba vo formulácii, ktorú uviedol navrhovateľ. Viazanosťou treba rozumieť to, čo chcel navrhovateľ návrhom dosiahnuť, teda rozhodujúci bude obsah celého návrhu, a nie iba doslovná formulácia petitu (§ 41 ods. 2 O.s.p.). Návrhu možno vyhovieť aj čiastočne, vo zvyšku sa však musí návrh zamietnuť, pričom výrok sa musí súd formulovať tak, aby bol zrejmé, v ktorej časti sa návrh zamietol. Pri úvahe o nariadení predbežného opatrenia treba však zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj odporcovi, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby predbežné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Dočasnou úpravou vzťahov uskutočnenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že po vydaní platobného rozkazu Okresným súdom Bratislava II smerujúcemu voči označenému odporcovi ATRAS Slovaquie, s. r. o., Bratislava, IČO: 45 897 506, odporca podal odpor voči platobnému rozkazu, v ktorom namietal nedostatok pasívnej legitimácie s odôvodnením, že zmluvný vzťah existoval medzi navrhovateľom a talianskou spoločnosťou A.TRA.S 2 S.R.L.. Skutočnosť, že odporca uhradil časť kúpnej ceny za taliansku vyššie označenú spoločnosť, bolo podľa tvrdenia odporcu vecou dohody medzi ním a označenou talianskou spoločnosťou ako spoločníkom odporcu. Uvedená úhrada však v žiadnom prípade nezakladá zmluvný ani iný právny vzťah medzi odporcom a navrhovateľom. V tejto súvislosti odporca poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo/214/2011 zo dňa 18.01.2012, podľa ktorého súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. Následne navrhovateľ podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorého dôvodnosť je predmetom odvolacieho konania. Odvolací súd dospel s odkazom na vyššie uvedenú právnu teóriu a vzhľadom na existenciu e-mailu zo dňa 26.01.2012, ktorým konateľka označeného odporcu žiadal, aby navrhovateľ do faktúry doplnil údaje o spoločnosti ATRAS Slovaquie, s. r. o., Bratislava, IČO: 45 897 506, ako aj fakt, že navrhovateľove faktúry boli vystavené na adresu odporcu a obsahom spisu nie sú doklady, ktorým by odporca faktúry vrátil, rozporoval alebo spochybňoval a takéto doklady neboli priložené ani k odporcom podanému odporu voči platobnému rozkazu, ako aj na skutočnosť, že dodacie listy sú vystavené na adresu označeného odporcu ATRAS Slovaquie, s. r. o., Bratislava, k záveru, že vydanie predbežného opatrenia v zmysle návrhu navrhovateľa je dôvodné. Odvolací súd má za to, že boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je tu bezprostredné nebezpečenstvo vzniku ujmy. Taktiež z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva vecná súvislosti medzi navrhovaným predbežným opatrením a rozhodnutím vo veci samej, čo znamená, že je osvedčené, že vzťah, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, bude vyriešený vo veci samej s konečnou platnosťou. Naplnenie skutkovej podstaty konania odporcu je však nepochybne potrebné overiť ďalším dokazovaním, čo v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nie je možné a účelné. Takéto dokazovanie sa musí viesť v konaní vo veci samej. Odvolací súd súčasne uložil povinnosť inej osobe ako účastníkovi konania v súlade s ustanovením § 76 ods. 2 O. s. p., nakoľko dospel k záveru, že je to nevyhnutné pre splnenie povinnosti uloženej účastníkovi konania a od označenej tretej osoby, t. j. banky možno takúto povinnosť spravodlivo požadovať, pričom bola splnená podmienka, že povinnosť tretej osobe môže byť uložená len popri povinnosti uloženej účastníkovi konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 220 O. s. p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 145 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.