Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/235/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213221782 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213221782.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: X.. O. Y., B.. XX.XX.XXXX, X. L. Č.. XX/C, X., proti odporcovi: T. Y., B.. XX.XX.XXXX, X. L.Á. Č.. X, X., o zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 15. januára 2014, č.k. 58C/146/2013-44, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti odporcu zo sumy 130,- eur na sumu 250,-eur mesačne; odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal z výsluchu navrhovateľa, z ktorého zistil, že jeho matka je nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi, že stratil brigádu, školné predstavuje sumu 1.700,- eur, pričom dlžná suma na výživnom predstavuje 1.580,- eur. Z výsluchu odporcu zistil, že pracuje ako správca nehnuteľností, je živnostník, jeho mesačný príjem je 700,- eur brutto, má ešte dve vyživovacie povinnosti, syn maturuje a dcéra je v druhom ročníku strednej školy, má úvery na vyplatenie dlžnej sumy 5.600,- eur, prišiel aj o byt a platí na nájomné sumu 350,- eur mesačne, má účet vedený v Č., H..U.. s aktuálnym zostatkom 304,- eur. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa § 62, § 78 ods. 1 Zákona rodine č. 36/2005 Z.z. a dospel k záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti odporcu nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti na navrhovateľa. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola zvýšená vyživovacia povinnosť odporcu minimálne na sumu 150,- eur mesačne dôvodiac tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietal, že odporca nepredložil celú špecifikáciou svojich príjmov, keď nedoložil príjmy svojej manželky. Poukazoval na to, že odporca mu riadne neplatí výživné od júna 2009 a začal ho platiť až v novembri 2013, teda po začatí súdneho sporu o zvýšenie výživného. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je možné preskúmať z hľadiska jeho zákonnosti a vecnej správnosti - v dôsledku nedostatku dôvodov, ktoré viedli súd prvého stupňa k jeho záverom o neexistencii zmeny pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Inou vadou konania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdom konaní. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Na takúto vadu konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada aj keď nebola výslovne v odvolaní namietaná (§ 212 ods. 3 O.s.p.). O takúto inú vadu konania ide aj vtedy, ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie v súlade so zákonom a spôsobom upraveným v zákone alebo ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v dôsledku absencie náležitostí podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci, nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, avšak vo všetkých svojich častiach musí zodpovedať zákonným požiadavkám uvedeným v § 157 O.s.p. Toto ustanovenie vo svojom odseku 2 vymedzuje obligatórne náležitosti odôvodnenia rozsudku, ktoré má svoj význam z hľadiska kontroly správnosti rozhodnutia a postupu súdu pri jeho vydávaní, resp. z hľadiska preskúmateľnosti zákonnosti, opodstatnenosti a spravodlivosti jeho výroku, ktorý musí zodpovedať právnemu posúdeniu skutkových zistení nadobudnutých na základe vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia rozsudku musí predovšetkým vyplývať, čoho sa navrhovateľ domáhal svojím žalobným návrhom, na základe akých rozhodujúcich skutočností a z akých dôvodov, v čom spočívala obrana a námietky odporcu, aké dôkazy boli vo veci vykonané, resp. prečo neboli vykonané ďalšie navrhované dôkazy, akými úvahami sa súd spravoval pri ich hodnotení, a teda ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, k akým skutkovým zisteniam na tomto základe dospel, podľa akých ustanovení právnych predpisov zistený skutkový stav posúdil a v konečnom dôsledku je potrebné, aby súd zdôvodnil, na základe akých úvah a k akým právnym záverom dospel. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Jednotlivé skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním treba vyhodnotiť z hľadiska ich významu pre posúdenie veci, ich pravdivosti a hodnovernosti, a to aj v ich vzájomných súvislostiach a následne výsledky takéhoto hodnotenia premietnuť do záveru o skutkovom stave veci, rozhodnom pre jej právne posúdenie, ktoré predpokladá úvahy súdu o tom, prečo podriadil zistený skutkový stav práve pod konkrétne ustanovenia zákona, ako tieto vyložil a aké práva a povinnosti účastníkov konania na ich základe vo vzťahu k predmetu konania vyvodil. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť jasným, zrozumiteľným a presvedčivým podkladom pre zistenie opodstatnenosti výroku súdneho rozhodnutia. Iba uvedenie všeobecných téz či abstraktných myšlienok nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať spôsobom uloženým v § 157 ods. 2 O.s.p. je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie účastníkov konania, že súd sa ich vecou dostatočne náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností v záujme zabezpečenia efektívnej ochrany porušených či ohrozených práv a oprávnených záujmov (§ 1 O.s.p.). Dodržanie zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že súd sa v ňom adekvátne, čo do myšlienkových postupov racionálne logickým spôsobom, vyporiada so všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré inak v konaní vyšli najavo a tiež aj s argumentačnými tvrdeniami účastníkov konania, na ktorých spočívajú ich námietky a je založená ich obrana, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. Porušenie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozsudku znamená upretie jeho práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, a súčasne mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne jeho výrok nevyplýva, teda nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý podklad pre tento výrok, odvolací súd bez ďalšieho takéto rozhodnutie zruší a to aj vtedy, ak by sa tento výrok pri riadnom - dostatočnom odôvodnení javil ako vecne správny, keď odvolaciemu súdu neprináleží svojím rozhodnutím odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu nahrádzať. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Základnou podmienkou zmeny predchádzajúcej úpravy o výživnom je taká kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá je dôsledkom výraznejšej zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili podklad pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom a ktorá zmena sa zásadným a trvalejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov. K takejto podstatnej zmene pomerov môže dôjsť buď v dôsledku zmien v odôvodnených potrebách detí, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým rastom, s duševným dospievaním, školskou dochádzkou, spôsobom prípravy na budúce povolanie, zdravotným stavom, nadaním, zručnosťami; schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov je potrebné hodnotiť najmä v súvislosti so vzrastom či poklesom ich zárobku, zmenou počtu vyživovacích povinností, ich zdravotným stavom, úbytkom či nárastom majetku. Avšak odôvodnenými potrebami detí nemožno chápať len náklady na ich výživu (stravu, ošatenie, obuv, bývanie, hygienu), ale aj náklady na uspokojovanie všetkých osobných životných potrieb dôležitých pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa (náklady na vzdelanie, kultúrne a športové podujatia a záujmovú činnosť), pričom odôvodnenosť týchto potrieb je determinovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov a hranicami ich životnej úrovne, ktorú by rodičia deťom zaisťovali, keby spolu žili v spoločnej domácnosti. Súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného z aktuálnych majetkových, zárobkových a osobných pomerov odporcu bez toho, aby tieto porovnal s jeho pomermi, existujúcimi v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Zmenu na strane odôvodnených potrieb navrhovateľa rovnako nevyhodnotil ich porovnaním za obdobie od poslednej úpravy výživného. Záver súdu prvého stupňa, že nenastala zmena pomerov, ktorá by v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine odôvodňovala zvýšenie výživného, preto nemožno; bez vykonania porovnania pomerov na strane účastníkov konania, za obdobie od predchádzajúcej úpravy výživného; v odvolacom konaní preskúmať z hľadiska jeho vecnej správnosti. Správne súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že životná úroveň rodiča a dieťaťa by mala byť približne rovnaká, a pokiaľ je životná úroveň rodiča nízka a nemá aktuálne možnosť ju zvýšiť, je nevyhnutné obmedziť i nároky oprávneného a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. V nadväznosti na uvedené, bude potrebné vyhodnotiť nárast nákladov navrhovateľa na štúdium na súkromnej vysokej škole, ktorý zrejme nebude môcť zakladať relevantnú zmenu pomerov, pokiaľ nebudú pomery odporcu dovoľovať prispievať mu na tieto nadštandardné výdavky v súvislosti s jeho štúdiom na súkromnej škole, kedy je na navrhovateľovi, aby si pokryl tieto zvýšené náklady vlastným pričinením, a to z príjmov z vlastnej brigádnickej činnosti. Zvyšovanie týchto nákladov navrhovateľa nemôže byť na úkor životnej úrovne odporcu a jeho detí, a teda navrhovateľ musí obmedziť, resp. prispôsobiť svoje nároky, životnej úrovni odporcu a jeho pomerom. Avšak v prípade, ak odporca uhrádza náklady na štúdium na súkromnej strednej pedagogickej škole aj svojej dcére vo výške 100,- eur mesačne, nemohla by byť opodstatnená námietka odporcu vo vzťahu ku zvýšeným nákladom navrhovateľa na jeho štúdium na súkromnej škole. Navrhovateľ tiež dôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že nezisťoval celkové príjmy domácnosti odporcu, na ktorých sa spolupodieľa aj jeho manželka, a preto nemožno vychádzať pri posudzovaní celkovej finančnej situácie odporcu z toho, že tento sám uhrádza všetky ním deklarované výdavky. Súd prvého stupňa tiež pochybil, pokiaľ sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s návrhom odporcu na zníženie výživného zo sumy 130,- eur na 65,- eur, a nezisťoval, či išlo z jeho strany o protinávrh (§ 97 O.s.p.), o ktorom bude potrebné meritórne rozhodnúť, alebo len o jeho procesnú obranu v konaní. Rozsudok súdu prvého stupňa tak nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia a je preto v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a z neho vyplývajúcej požiadavky preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. S poukazom na tieto nedostatky dospel odvolací súd k záveru, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného, nemá dostatočnú oporu v jeho odôvodnení, ktoré pre nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý a presvedčivý podklad pre tento jeho výrok. Pre túto inú vadu konania, spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa, pre ktorú nie je možné preskúmať výrok jeho rozhodnutia, z hľadiska posúdenia jeho vecnej správnosti, nemožno považovať rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny. Vzhľadom na túto inú vadu konania, ktorá tak mala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, zrušil odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p., v ktorom súd prvého stupňa odstráni vytknuté nedostatky vo vyššie naznačovanom smere tak, že svoje úvahy, na základe ktorých dospel k svojim záverom, riadnym (zákonným, zrozumiteľným) spôsobom odôvodní a posúdi aj odporcom podaný návrh (protinávrh) na zníženie výživného. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.