Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/395/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213223243 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213223243.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: P. F., C.X. XX, I., zast. advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Advokátska kancelária, Podbrezovská 34, Bratislava, proti odporcom: X/ U.. A. I., Z. XX, I., X/ A. I., Z. XX, I., obaja zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Boris, s.r.o., Vajnorská 8/A, Bratislava, o zaplatenie 9.958,18 eur s príslušenstvom, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. marca 2014, č.k. 10C 258/2013-71, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa mení tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách konania vo výške 33,- eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 162,01 eur, k rukám ich právneho zástupcu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcom 1/ a 2/ uložil zdržať sa predaja a založenia bytu č. XX na Z. XX K. I., v bytovom dome súp. č. XXXXX, zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území K., až do právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie náhrady trov konania navrhovateľa, spočívajúcich v trovách konania vo výške 33,- eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 162,01 eur, na účet jeho právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že návrhu navrhovateľa, ktorým sa voči odporcom domáhal zaplatenia 9.958,18 eur spolu s 6 % úrokom z omeškania ročne od 07.09.2005 do zaplatenia v celom rozsahu vyhovel rozsudkom zo dňa 20.03.2014, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 102 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p., a tým, že zhodne s navrhovateľom nadobudol vzhľadom na postoj odporcov presvedčenie, že títo svoj záväzok nemienia navrhovateľovi dobrovoľne vrátiť, keďže tak neurobili viac ako 8 rokov. Poukázal na to, že na návrh odporcov prebiehali súdne konania, tak o neplatnosť zmluvy o pôžičke, ako aj prejudiciálne o neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, pričom v spore o neplatnosť zmluvy o pôžičke boli odporcovia neúspešní, ale pôžičku navrhovateľovi napriek tomu doteraz nevrátili. Písomne a aj inak dali najavo, že mu poskytnuté finančné prostriedky nevrátia. Dospel potom k záveru, že je namieste nariadiť predbežné opatrenie, nakoľko je tu dôvodná obava, že by výkon vydaného súdneho rozhodnutia vo veci samej mohol byť vážne ohrozený alebo zmarený. O náhrade trov predbežného opatrenia rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- eur a v trovách jeho právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby s režijným paušálom a DPH v celkovej výške 162,01 eur. Proti tomuto uzneseniu podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie odporcovia 1/ a 2/, a žiadali ho zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Súdu prvého stupňa vytkli, že im s napadnutým uznesením nebol doručený návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, čím im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázali tiež na to, že navrhovateľ v tomto konaní už predbežné opatrenie navrhoval, pričom súd prvého stupňa uznesením zo dňa 02.10.2013 jeho návrh v celom rozsahu zamietol. Napriek tomu, napadnutým uznesením totožnému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, hoci nie je zrejmé, aké skutočnosti, odôvodňujúce zmenu jeho právneho názoru mali počas uvedeného časového obdobia nastať. Mali tiež za to, že navrhovateľ neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy, a ani súd prvého stupňa ničím neodôvodnil čo ho viedlo k nadobudnutiu presvedčenia, že by výkon vydaného rozsudku mohol byť vážne ohrozený. Argumentovali, že dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia nemôžu byť len nepreukázané a ničím nepodložené tvrdenia navrhovateľa, ktorý ani nepoukázal na žiadne ich správanie, ktoré by odôvodňovalo záver o bezprostredne mu hroziacej ujme, nepreukázal že by so svojim majetkom nakladali, resp. mali úmysel nakladať, prípadne že by robili úkony smerujúce k zníženiu hodnoty ich majetku. Uviedli, že nikdy nemali záujem predmetný byt predať, keďže k nemu majú silné citové väzby. Pre nariadenie predbežného opatrenia podľa nich neboli splnené podmienky, keďže navrhovateľ nepoukázal na žiadne ich správanie, ktoré by bolo možné považovať za schopné ohroziť akékoľvek tvrdené práva navrhovateľa. Navrhovateľ žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na rozpor v tvrdeniach odporcov, ktorí na jednej strane uviedli, že s bytom nemienia disponovať, a na druhej strane pociťujú ako ujmu nariadené predbežné opatrenie, ktoré nijak do ich vlastníckeho práva nezasahuje, okrem voľnej dispozície s bytom. Dôvodil, že ak mu odporcovia pôžičku dobrovoľne vrátia, čo zrejme nechcú, predbežné opatrenie stratí účinnosť. Námietky odporcov v odvolaní nepovažoval z hľadiska splnenia podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia za relevantné. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., oboznámil sa s obsahom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia s prílohami, ako i s celým súdnym spisom, a dospel k záveru, že odvolanie odporcov 1/ a 2/ je dôvodné, a že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť, nakoľko na jeho nariadenie neboli splnené podmienky. Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie (§ 102 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia musí byť v konaní o nariadenie predbežného opatrenia aspoň osvedčená. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie predbežného opatrenia teda zákon vyžaduje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto dočasnej úpravy pomerov účastníkov, čiže osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. V posudzovanej veci odôvodnil súd prvého stupňa nariadenie predbežného opatrenia len svojím presvedčením, že odporcovia, vzhľadom na ich postoj v konaní, nemienia svoj záväzok voči navrhovateľovi dobrovoľne splniť, z čoho potom vyvodil, že výkon súdneho rozhodnutia by mohol byť ohrozený alebo zmarený. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že práve skutočnosť, že odporcovia nechcú navrhovateľovi dobrovoľne zaplatiť žalovanú sumu, je dôvod, prečo vôbec prebieha súdne konanie. Preto toto zistenie nemôže samé osebe odôvodňovať záver, že prípadný výkon súdneho rozhodnutia by mohol byť ohrozený. Pre nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu obavy, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený resp. zmarený, je nevyhnutné, aby boli dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré reálne odôvodňujú takúto obavu, a kumulatívne, že navrhovateľ má pohľadávku alebo iný nárok, ktorý mu bude pravdepodobne priznaný súdnym rozhodnutím. Záver o opodstatnenosti predbežného opatrenia pri obave z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia sa potom v posudzovanej veci odvíja od splnenia predpokladov uvedených v § 74 ods. 1 O.s.p., a predpokladom jeho nariadenia je stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, v zmysle ktorého bude mať navrhovateľ voči odporcom pohľadávku, a tiež osvedčenie obavy z ohrozenia jeho výkonu. Takáto bezprostredná obava je stav, nútiaci navrhovateľa, aby požiadal o zabezpečenie budúcej exekúcie. Navrhovateľ musí teda tvrdiť a aj osvedčiť, že odporcovia reálne konajú tak, že môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu výkonu súdneho rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, napadnutého uznesenia ako i súdneho spisu nezistil žiadny dôvod, na základe ktorého by bola predbežná úprava pomerov medzi účastníkmi konania naliehavo potrebná, lebo bez nej by bol budúci výkon rozhodnutia ohrozený. I keď navrhovateľ nepreukázal, že má voči odporcom pohľadávku v žalovanej výške, osvedčil však, že v čase jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bol v konaní o veci samej taký stav, že jeho nárok voči odporcom sa javil ako vysoko pravdepodobný, a to vzhľadom na rozsudok zo dňa 20.03.2014, ktorým mu bol žalovaný nárok priznaný, i keď rozhodnutie z dôvodu odvolania odporcov nenadobudlo doposiaľ právoplatnosť. Odvolací súd však dospel k záveru, že ničím neosvedčil, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, a že nebezpečie zmarenia výkonu je reálne a hrozí bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť takým dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998). Navrhovateľ v návrhu tvrdil (a súd prvého stupňa sa s jeho tvrdením stotožnil), že nariadenie predbežného opatrenia je potrebné, keďže v priebehu a aj po skončení pojednávania nadobudol presvedčenie, že výkon vydaného rozsudku môže byť vážne ohrozený vzhľadom na možnú majetkovú dispozíciu odporcov s bytom v ich vlastníctve, nakoľko svoju povinnosť vrátiť mu žalovanú sumu splniť nemienia. Tu je potrebné poukázať na to, že ani sám navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ani súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedli žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by sa javilo aspoň ako pravdepodobné, že odporcovia zamýšľajú predmetnú nehnuteľnosť prevádzať, či inak ňou disponovať, a zároveň, že nemajú žiadny iný majetok, z ktorého by mohol byť prípadný výkon rozhodnutia realizovaný. Je potom namieste konštatovať, že navrhovateľ obavu, že zo strany odporcov hrozí nejaké nakladanie s nehnuteľnosťou, ničím, teda žiadnym listinným dôkazom, resp. iným navrhovaným dôkazom neosvedčil, preto je možné uzavrieť, že jeho tvrdenie zostalo len v rovine jeho vnútorného presvedčenia. Možno teda zhrnúť, že ak navrhovateľ navrhol nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu obáv zo zmarenia výkonu rozhodnutia, mal povinnosť tvrdiť a osvedčiť, že nebezpečie zmarenia výkonu rozhodnutia je reálne a hrozí bezprostredne. Navrhovateľ však v danom štádiu konania nepreukázal naliehavosť potreby dočasnej ochrany svojich práv navrhovaným predbežným opatrením, preto sa odvolací súd v tejto časti s námietkami odporcov v odvolaní stotožnil. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď sa stotožnil s dôvodmi, uvádzanými navrhovateľom v návrhu, a nariadil voči odporcom predbežné opatrenie. Keďže pre nariadenie predbežného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil v zmysle ust. § 220 O.s.p. tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal v odvolacom konaní úspešným odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania, na zaplatenie ktorej zaviazal navrhovateľa k rukám ich právneho zástupcu (ust. § 149 ods. 1 O.s.p.). Trovy konania odporcov spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie vo výške 33,- eur a v trovách ich právneho zastúpenia v celkovej výške 162,01 eur za jeden úkon právnej pomoci (odvolanie) vo výške tarifnej odmeny 126,97 eur, režijný paušál 8,04 eur a 20 % DPH v sume 27,- eur, podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.