Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/394/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213223243 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213223243.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.X. XX, I., zast. JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátkou, Podbrezovská 34, Bratislava, proti odporcom: 1/ U.. A. I., nar. XX.XX.XXXX, 2/ A. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. XX, I., obaja zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Boris, s.r.o., Vajnorská 8/A, Bratislava, o zaplatenie 9.958,18 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. marca 2014, č.k. 10C 258/2013-67, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 9.958,18 eur spolu so 6 % úrokom z omeškania ročne od 07.09.2005 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 597 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.256,67 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania uzatvorili dňa 06.07.2005 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ požičal odporcom sumu 300.000,- Sk (9.958,18 eur), ktorú sa mu odporcovia zaviazali vrátiť do 06.09.2005. V ten istý deň uzavreli za účelom zaistenia pohľadávky navrhovateľa aj zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva odporcov k bytu č. XX na Z. ulici XX v I. (ďalej „byt“) na navrhovateľa s tým, že ak odporcovia nesplnia svoj záväzok vrátiť požičanú sumu 300.000,- Sk v lehote jeho splatnosti, stáva sa navrhovateľ vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pričom požičaná suma sa stane nadobúdacou cenou a veriteľ môže previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti tretej osobe, a v prípade, že odporcovia svoj záväzok splatia riadne a včas, sa navrhovateľ zaviazal bez zbytočného odkladu previesť na odporcov vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Dňa 07.09.2005 vyzval navrhovateľ každého odporcu samostatne na vrátenie pôžičky, avšak odporcovia pôžičku nevrátili. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 16C 193/05-43 zo dňa 20.02.2006, právoplatného dňa 05.03.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 144/2007-91 zo dňa 20.11.2008, ktorým bol zamietnutý návrh odporcov (v postavení navrhovateľov) zo dňa 09.09.2005 na určenie neplatnosti vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke, zistil, že návrh bol zamietnutý z dôvodu, že zmluva o pôžičke je platným právnym úkonom, keďže pri jej uzatvorení neboli porušené žiadne ustanovenia Občianskeho zákonníka, a tiež z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na určení jej neplatnosti. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 19C 124/2008-219 zo dňa 16.02.2010, právoplatného dňa 04.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co 150/2010-287 zo dňa 20.07.2011, ktorým súd na ich návrh určil, že odporcovia (v postavení navrhovateľov) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 81 na Poľnohospodárskej 34 v Bratislave, zistil, že súd dospel k záveru o neplatnosti vyššie uvedenej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcami dňa 06.07.2005 pre rozpor s dobrými mravmi. Mal za preukázané, že navrhovateľ následne vyzval každého z odporcov samostatne na vrátenie pôžičky vo výške 9.958 eur výzvou zo dňa 30.07.2012, doručenou odporcom dňa 02.08.2012 a 03.08.2012. Uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval obnovením vlastníckeho práva odporcov k bytu, čím zanikla uhradzovacia funkcia prevodu práva, a vznikol jeho nárok voči odporcom na vrátenie pôžičky. Odporcovia vzniesli námietku premlčania, keď mali za to, že vzhľadom na splatnosť pôžičky dňa 06.09.2005 navrhovateľovi márne uplynula premlčacia lehota na uplatnenie nároku súdnou cestou dňa 07.09.2008. Navrhovateľ na to argumentoval nemožnosťou podania žaloby o vrátenie pôžičky s poukazom na zánik dlhu odporcov realizáciou zaisťovacieho prevodu ich vlastníckeho práva k bytu na neho, čím bol uspokojený, pretože bol vlastníkom bytu, ktorý pôžičku zaisťoval, a ktorý následne predal ďalšej osobe, pričom právoplatnosťou rozsudku č.k. 19C 124/2008-219 (teda dňa 04.10.2011) sa odporcovia opätovne stali vlastníkmi bytu, avšak bez toho, aby mu vrátili pôžičku, preto až v tento deň mohlo byť jeho právo na vrátenie pôžičky vykonané prvýkrát (tzv. actio nata), a nie je teda premlčané. Takto zistený skutkový stav súd prvého stupňa posúdil podľa ust. § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1 a 3, § 553 ods. 1 Obč. zák., a dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný a nie je premlčaný. Uviedol, že pôžička v sume 300.000,- Sk, ktorú navrhovateľ poskytol odporcom, bola zabezpečená prevodom vlastníckeho práva odporcov k nehnuteľnosti na navrhovateľa, pričom v ich prípade sa rozväzovacia podmienka nenaplnila pre nesplnenie záväzku odporcov ako dlžníkov. Mal za to, že právoplatnosťou rozsudku, ktorým súd určil, že odporcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, pričom prejudiciálne vyriešil otázku neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, boli účastníci zmluvy povinní vrátiť si navzájom, čo podľa neplatnej zmluvy obdržali. Keďže zmluva o zabezpečovacom prevode práva musela (napriek jej akcesorickému charakteru) obsahovať aj predmet zabezpečenia, teda sumu pôžičky, musia aj odporcovia vrátiť navrhovateľovi poskytnuté peniaze, ktorých vrátenie byt zabezpečoval. Vyslovil názor, že v posudzovanej veci ide o analógiu napr. s kúpnou zmluvou, ktorej následná neplatnosť taktiež spôsobuje účinky podľa § 457 Obč. zák., podľa ktorého ak bola zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Dospel potom k záveru, že v danej veci ide o právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, a ustálil, že navrhovateľ sa o tom, že sa odporcovia na jeho úkor bezdôvodne obohatili, dozvedel až právoplatnosťou rozsudku, v ktorom súd prejudiciálne riešil otázku neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. Na námietku premlčania, vznesenú odporcami, s poukazom na ust. § 107 ods. 3 Obč. zák. neprihliadol, pretože navrhovateľ nemohol premlčanie namietať, keďže vzájomným plnením neboli len plnenia finančné a teda rovnocenné, ale v zmluve išlo aj o nehnuteľnosť, ktorej vydanie premlčaniu nepodlieha, kým peňažný záväzok premlčaniu podlieha. Vyslovil tiež názor, že až právoplatnosťou rozsudku, podľa ktorého sa odporcovia stali opätovnými spoluvlastníkmi bytu (teda dňom 04.10.2011), čím sa obnovil stav ku dňu uzatvorenia zmluvy, nastal okamih, kedy mohlo byť právo navrhovateľa vykonané po prvý raz, pretože až vtedy nadobudol navrhovateľ reálne vedomosť o tom, že sa odporcovia na jeho úkor bezdôvodne obohatili, keď si ponechali pôžičku, ktorú neplatný prevod práva zabezpečoval, pričom k uvedeniu do pôvodného stavu neprišlo v plnom rozsahu, ale len u jednej zo strán sporu a to u odporcov. Keďže navrhovateľ podal žalobu na vrátenie pôžičky dňa 06.08.2013, nepovažoval námietku premlčania za dôvodnú, a vzhľadom na ust. § 107 ods. 3 Obč. zák. na ňu ani prihliadať nemohol. Mal tiež za to, že opačný výklad práva by bol v rozpore s dobrými mravmi aj so spravodlivým usporiadaním vzájomných nárokov účastníkov konania, pretože by nebolo správne a ani spravodlivé, ak by si odporcovia ponechali aj byt a aj peniaze, ktoré boli povinní navrhovateľovi vrátiť, čo doteraz neurobili. Z týchto dôvodov návrhu navrhovateľa vyhovel, a odporcov zaviazal na vrátenie žalovanej sumy, keď poskytnutie pôžičky a jej nevrátenie mal nepochybne preukázané. Po ustálení, že odporcovia sú v omeškaní s vrátením peňazí odo dňa splatnosti pôžičky, zaviazal ich podľa ust. § 121 ods. 3 a § 517 ods. 2 Obč. zák. aj na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 597 eur a náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 1.256,67 eur. Proti tomuto rozsudku podali odporcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť, alebo zrušiť, a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S poukazom na skutkové zistenia o prevodoch a zaťažovaní predmetného bytu v konaní sp. zn. 19C 124/2008 pred Okresným súdom Bratislava II súdu prvého stupňa vytkli, že nevykonal nimi navrhovaný dôkaz, a nepripojil v tomto konaní súdny spis sp. zn. 19C 124/2008. V tejto súvislosti zdôraznili, že navrhovateľ previedol ešte v roku 2005 byt na tretiu osobu za kúpnu cenu 400.000,- Sk, a týmto predajom bytu svoju pohľadávku voči nim uspokojil, čo vyplýva práve zo spisu sp. zn. 19C 124/2008, k čomu však súd prvého stupňa vôbec neprihliadol. Poukázali na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by prijatú odplatu v podobe kúpnej ceny za byt vrátil, a že by jeho pohľadávka voči odporcom bola stále neuspokojená. Namietali, že i keď bol súdu prvého stupňa známy rozsudok z konania sp. zn. 19C 124/2008, pri hodnotení dôkazov neprihliadol na všetko, čo vyplynulo z jeho odôvodnenia. Mali potom za to, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa ich názoru sa súd prvého stupňa nesprávne vysporiadal aj s právnou kvalifikáciou nároku uplatneného navrhovateľom, ako aj s námietkou premlčania, ktorú vzniesli, a to tak vo vzťahu k uplatnenej istine, ako aj vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania. Nesúhlasili s právnym posúdením, že na ich strane došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor navrhovateľa, keď poukázali na to, že súd prvého stupňa ani neuviedol skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, ktorú mali naplniť, pričom tvrdili, že žiadnu z predpokladaných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia nenaplnili. Zdôraznili, že sa na úkor navrhovateľa nemohli bezdôvodne obohatiť a na jeho strane nemohlo dôjsť k zmenšeniu jeho majetku, pretože svoju pohľadávku voči nim uspokojil prijatím kúpnej ceny 400.000,- Sk za predaj bytu. Mali tiež za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil nimi vznesenú námietku premlčania, keď za nesprávny považovali ním vyjadrený názor, že premlčacia doba začala plynúť od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 19C 124/2008, ako i odmietnutie ich námietky premlčania s poukazom na ust. § 107 ods. 3 Obč. zák.. Aplikáciu ust. § 107 ods. 3 Obč. zák. na daný skutkový stav nepovažovali za odôvodnenú, nakoľko súdom prvého stupňa posudzovaná zmluva o zabezpečovacom prevode práva nie je zmluvou so synalagmatickým záväzkom, a preto ani poukaz na ust. § 457 Obč. zák. nie je opodstatnený. Namietali aj rozhodnutie o úrokoch z omeškania, a poukázali na rozpor, spočívajúci v tom, že súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi istinu titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo podľa jeho názoru vzniknúť dňa 04.10.2011, avšak úroky z omeškania spojil so splatnosťou pôžičky. Mali za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne a ani spravodlivé, keďže ním bola poskytnutá súdna ochrana tomu, kto niekoľko rokov konal v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny, a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 628,74 eur. Mal za to, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď neviedol dokazovanie nezmyselným smerom, ktoré by bolo mimo rámec predmetu sporu, ktorým je poskytnutie pôžičky, jej nevrátenie v lehote splatnosti, a uplatnenie nároku na súde. Poukázal na to, že správanie sa odporcov sa vymyká zásade ekvity, nakoľko ich jediným cieľom je nevrátiť požičané peniaze a tváriť sa, že pacta sunt servanda platí vždy iba pre druhú stranu. Mal za to, že odvolací súd musí meritórne rozhodnúť, nakoľko z hľadiska právneho posúdenia veci ide o bežnú vec, jednoduché vrátenie pôžičky. Odvolací súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcov 1/ a 2/ je dôvodné, keď súd prvého stupňa nezistil náležite skutkový stav a ním vykonané dokazovanie nebolo dostatočným podkladom pre jeho rozhodnutie, ktoré je predčasné, a tiež založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Z návrhu navrhovateľa na začatie konania odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa od odporcov 1/ a 2/ domáha vrátenia pôžičky s príslušenstvom v žalovanej výške, ktorú odporcom poskytol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 06.07.2005, a ktorú boli odporcovia povinní vrátiť dňa 06.09.2005. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že záväzok odporcov z pôžičky bol na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 06.07.2005 zabezpečený podmieneným prevodom vlastníckeho práva k ich bytu na neho, a keďže pôžičku včas nesplatili, v súlade s touto zmluvou uspokojil svoju pohľadávku voči odporcom predajom bytu. Tvrdil, že právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 19C 124/2008, ktorým súd určil, že odporcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu, keď v rámci riešenia predbežnej otázky dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 06.07.2005, odpadol dôvod pre domnienku splnenia dlhu odporcami. Obnovením vlastníckeho práva odporcov k bytu musel vrátiť kúpnu cenu, ktorú za predaj bytu získal, ale vznikol mu nárok voči odporcom na vrátenie pôžičky. Preto ich na vrátenie pôžičky opätovne vyzval, ale odporcovia mu pôžičku nevrátili. Odporcovia vzniesli námietku premlčania argumentujúc tým, že navrhovateľ si vrátenie pôžičky na súde uplatnil po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Navrhovateľ nepovažoval námietku premlčania za dôvodnú, keď poukázal na to, že sa nemohol vrátenia pôžičky domáhať skôr, pretože dlh odporcov zanikol realizáciou zabezpečovacieho prevodu práva k ich bytu, a až dňom právoplatnosti rozsudku sp. zn. 19C 124/2008 mohol svoje právo na vrátenie pôžičky uplatniť prvýkrát. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ sa od odporcov domáha vrátenia pôžičky, poskytnutej na základe platne uzavretej zmluvy o pôžičke, tvrdiac, že mu pôžičku nevrátili. V konaní o vrátenie pôžičky bude navrhovateľ vo všeobecnosti úspešný vtedy, ak preukáže poskytnutie pôžičky a tvrdí, že nebola vrátená v dohodnutej lehote, a odporcovia sa úspešne voči návrhu ubránia vtedy, ak preukážu, že pôžičku vrátili, alebo že ich dlh z pôžičky zanikol inak. V posudzovanej veci sám navrhovateľ v návrhu i na pojednávaní uviedol, že záväzok odporcov z pôžičky bol uspokojený, nakoľko predal byt, ktorý na neho previedli odporcovia v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, a získal kúpnu cenu. Odporcovia na pojednávaní pre súdom prvého stupňa taktiež tvrdili, že pohľadávka navrhovateľa z pôžičky bola v plnom rozsahu uspokojená, pretože navrhovateľ predmet zabezpečenia, teda byt, predal a obdržal zaň finančné prostriedky. Navrhovateľ v návrhu uviedol, ale doposiaľ nepreukázal, že kúpnu cenu za byt musel vrátiť, a odporcovia žiadali na preukázanie svojich tvrdení o uspokojení pohľadávky navrhovateľa pripojiť spis (sp. zn. 19C 124/2008, čo vyplýva z odvolania). Ak potom súd prvého stupňa bez vyhodnotenia vyššie uvedenej argumentácie účastníkov konania, bez pripojenia spisu sp. zn. 19C 124/2008, bez vyhodnotenia unesenia dôkazného bremena navrhovateľa, a bez akéhokoľvek zdôvodnenia konštatoval, že „poskytnutie pôžičky a jej nevrátenie mal nepochybne preukázané“, nemá jeho záver oporu vo vykonanom dokazovaní, a nie je ani odvolacím súdom preskúmateľný. Ako k nemu súd prvého stupňa dospel, zostalo nevysvetlené. Z vyššie uvedeného však vyplýva, že súd prvého stupňa nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, a preto sú jeho závery o dôvodnosti návrhu navrhovateľa, založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave, predčasné. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež vyplýva, že súd prvého stupňa posúdil žalovaný nárok na vrátenie pôžičky ako nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, prezentujúc názor, že právoplatnosťou rozsudku sp. zn. 19C 124/2008, ktorým súd určil, že odporcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu, keď prejudiciálne vyriešil otázku neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, boli účastníci zmluvy povinní vrátiť si navzájom, čo podľa neplatnej zmluvy získali. Odvolací súd sa s týmto právnym posúdením nestotožnil. Ak súd prvého stupňa vychádzal z premisy neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že predmetom konania sp. zn. 19C 124/2008 na Okresnom súde Bratislava II bol návrh odporcov (ako navrhovateľov) smerujúci proti O. a S. D., resp. v odvolacom konaní proti O. F. na určenie vlastníckeho práva odporcov k bytu, ktorému bolo právoplatne vyhovené, nie však určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Túto otázku riešil Okresný súd Bratislava II v predmetnom konaní s inými účastníkmi len ako otázku predbežnú, a nerozhodoval o nej záväzným určovacím výrokom rozsudku, ktorým by bol súd prvého stupňa v zmysle ust. § 135 ods. 2 O.s.p. viazaný. Prejudiciálne určenie neplatnosti právneho úkonu nemá právnu záväznosť, nakoľko samotné dôvody rozsudku nie sú právne záväzné a vykonateľné. Ak potom súd prvého stupňa v tomto konaní neriešil otázku platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, a svoje rozhodnutie založil na odôvodnení rozsudku o inom predmete konania konštatujúc, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva je neplatná, nie sú jeho závery vzhľadom na nedostatok odôvodnenia preskúmateľné. Nesprávne je však aj právne posúdenie žalovaného nároku, ktorý posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzajúc zo záveru, že pre neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva boli účastníci zmluvy povinní vrátiť si navzájom to, čo podľa neplatnej zmluvy získali. Od nesprávnosti tohto záveru sa potom odvíja aj nesprávna aplikácia ust. § 107 ods. 3 Obč. zák. v súvislosti s odporcami vznesenou námietkou premlčania. Podľa ust. § 457 Obč. zák. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Teda tak ako pri odplatných zmluvách sú obyčajne práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy vzájomne podmienené, sú vzájomne podmienené aj ich nároky na vrátenie už prijatých plnení, ak išlo o neplatnú zmluvu. Nárok jedného z účastníkov zmluvy na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy je zo zákona podmienený jeho záväzkom voči druhému účastníkovi. Ako správne uviedol súd prvého stupňa, napr. v prípade neplatnej kúpnej zmluvy, ktorou mala byť prevedená nehnuteľnosť, sú si účastníci v zmysle ust. § 457 Obč. zák. povinní vydať vzájomne poskytnuté plnenia (zo strany predávajúceho prevod vlastníctva a zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny). Ide o prípad vzájomného (vzájomne podmieneného) plnenia, keď jedna strana nemôže požadovať plnenie bez súčasného poskytnutia protiplnenia (tzv. synalagmatický záväzok) podľa ust. § 560 Obč. zák.. Len k takto vymedzenému plneniu sa vzťahuje ust. § 107 ods. 3 Obč. zák., ktorého zmyslom je zamedziť nerovnomernosti spočívajúcej v tom, že predávajúci je vo svojom nároku na vydanie nehnuteľnosti zvýhodnený nepremlčateľnosťou vlastníckeho práva oproti kupujúcemu, ktorého nárok na vrátenie peňažného plnenia sa premlčuje. Ustanovenie § 107 ods. 3 Obč. zák. však nie je možné aplikovať na námietky premlčania, smerujúce proti nárokom iným, než nárokom vzájomne podmieneným nárokom druhého účastníka, ako to v tomto prípade urobil súd prvého stupňa. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva nie je zmluvou, ktorá by mala charakter synalagmatického záväzku, preto ani súdom prvého stupňa použitá analógia s neplatnosťou kúpnej zmluvy nemôže obstáť. V prípade zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nejde o nárok podliehajúci režimu ust. § 457 Obč. zák., a nedopadá naň ust. § 107 ods. 3 Obč. zák., nakoľko právo na vzájomné vrátenie plnení sa vzťahuje len na prípady, kedy podľa zmluvy každý z účastníkov získal nejaké plnenie, ktoré je povinný v prípade jej neplatnosti vrátiť. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva nie je zmluvou, na základe ktorej si účastníci navzájom poskytujú plnenia, ale len zabezpečuje iný právny úkon, v posudzovanom prípade pohľadávku navrhovateľa voči odporcom zo zmluvy o pôžičke. Prípadný záver o jej neplatnosti spôsobuje vo vzťahu k hlavnému záväzku, zmluve o pôžičke, len to, že pohľadávka navrhovateľa voči odporcom zo zmluvy o pôžičke nie je zabezpečená. Z uvedeného potom vyplýva, že posúdenie odporcami vznesenej námietky premlčania súdom prvého stupňa nebolo správne, nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, aplikácia ust. § 107 ods. 3 Obč. zák. nie je v posudzovanej veci možná, a keďže navrhovateľom žalovaný nárok nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, jej posúdenie vo vzťahu k záveru, kedy sa mal navrhovateľ dozvedieť o bezdôvodnom obohatení sa odporcov na jeho úkor, je v danej veci bezpredmetné. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa vôbec neposudzoval navrhovateľom žalovaný nárok tak, ako bol návrhom na začatie konania uplatnený (k zmene návrhu počas konania nedošlo), je jeho rozhodnutie nesprávne a hlavne predčasné. Je potrebné si uvedomiť, že navrhovateľ odvodzoval svoj nárok voči odporcom na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom od platne uzavretej zmluvy o pôžičke. V ďalšom konaní bude teda úlohou súdu prvého stupňa spoľahlivo zistiť skutkový stav, keď v prvom rade ustáli a právne posúdi, aký právny vzťah medzi nimi vznikol, a v súvislosti so svojimi závermi sa opätovne vysporiada s námietkou premlčania, vznesenou odporcami, ako i s argumentáciou navrhovateľa, že nárok premlčaný nie je. Následne v nadväznosti na závery, ku ktorým dospeje, vyhodnotí dôvodnosť nároku navrhovateľa, a vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo požiadavku § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd zvlášť zdôrazňuje, že v odôvodnení rozsudku je potrebné uviesť, ako sa vysporiadal s dôkazmi a tvrdeniami účastníkov, nakoľko v napadnutom rozsudku sa s argumentáciou odporcov vôbec nezaoberal. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.