Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/88/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213227554 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213227554.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Bratislava, Olejkárska č.1, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom v Bratislave, Námestie Martina Benku č. 9, proti odporcovi: W. R. J. W. Y. M. B. K. Ý. , trvale bytom A., C. Č.. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou C.Y. V., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava II., o zaplatenie sumy 50,70 €, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 18. decembra 2013, č.k. 21C 189/2013-24, vo výroku o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z m e ň u j e tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 16,50 € z dôvodu zaplateného súdneho poplatku, v sume 29,29 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Vladimíra Kána, advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 18.12.2013, č.k. 21C 189/2013-24, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pretože odporca dňa 09.01.2013 cestoval linkou MHD č. 34 v Bratislave bez platného cestovného lístka. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 760 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 2, § 14 ods. 2 a § 17 ids, 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave. Navrhovateľovi zároveň priznal náhradu trov konania v sume 16,50 € v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., § 149 ods. l O.s.p., § 150 ods. 2 O.s.p. Pri rozhodovaní o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania súd prihliadol na výšku pohľadávky, keď ide o drobný spor. Priznal mu len náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 €. Hoci si navrhovateľ uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 87,88 €, čo predstavuje spolu trovy konania v sume 104,38 € (viac ako dvojnásobok dlžnej sumy), takéto trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke, a teda je dôvodné náhradu trov konania v uvedenom rozsahu znížiť. Okrem toho navrhovateľ obdobné nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného lístka a variabilný symbol. Príprava týchto žalôb je rutinná činnosť, nevyžadujúca žiadne odborné znalosti. Pokiaľ aj napriek tomu navrhovateľ splnomocnil na prípravu návrhu advokáta, takýto postup je nanajvýš neúčelný, a teda neúčelne sú vynaložené aj tým vzniknuté trovy. Proti tomuto rozsudku vo výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie navrhovateľ. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok v sume 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 87,88 € (tri úkony á 16,60 € + DPH + 3 x režijný paušál á 7,81 €). Dôvodil tým, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávne použil ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., na základe čoho neprimerane znížil trovy konania, postupoval nad rámec platnej právnej úpravy a bez prihliadnutia na jeho majetkové pomery, resp. bez návrhu odporcu na zníženie trov konania, rozhodol o znížení trov konania neoprávnene. Uvedené ustanovenie je možné použiť v prípade, keď trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Vzájomný pomer výšky istiny a trov konania v prejednávanej veci nie je niekoľkonásobný. Poukázal ďalej na to, že trovy právneho zastúpenia priznané súdom nepokrývajú náklady právneho zástupcu za poskytovanie právnych služieb; v prejednávanej veci mu prináležia trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby. Samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslaní výzvy na zaplatenie pred podaním návrhu na začatie konania, príprave návrhu na začatie konania a podaní návrhu na príslušnom súde je náročný a zložitý proces, vyžadujúci i primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti a úplnosti podania, ako i dôkazným prostriedkom predkladaných spolu s návrhmi na začatie konania; rozsah zníženia je odporujúci dobrým mravom a účelu zákona. V inom súdnom konaní vedenom pod sp.zn. 7Co 32/2009, 7Co 64/2009, odvolací súd okrem iného dôvodil tým, že sa nezmenila rovnosť účastníkov konania podľa § 1 a § 18 O.s.p., ústavné právo každého domáhať sa ochrany na súde podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, že nemožno nepriznať, resp. znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor, len s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.; takýmto postupom nepochybne súd odníma účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Aj v takýchto konaniach musí súd starostlivo posúdiť všetky okolnosti uvádzané v ustanovení § 150 ods. l O.s.p. Súd prvého stupňa mal rozhodnúť podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p. podľa zásady zodpovednosti za výsledok. Zaplatenie súdneho poplatku je zákonná povinnosť účastníka konania, žiadne ustanovenie hmotných, či procesných noriem v Slovenskej republike neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom, nie je obmedzené ani v drobných sporoch, neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V tejto súvislosti zdôraznil tiež uznesenie Krajského súdu v Žiline vo veci vedenej pod sp.zn. 6Co 271/2009. Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže odvolanie sa týka tej časti rozsudku, ktorá má povahu uznesenia a nejde o vec samu (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je potrebné zmeniť (§ 220 O.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 05.09.2013 (keď vec bola pôvodne vedená pod sp.zn. 32 Ro 2869/2013) domáhal zaplatenia sumy 50,70 € odporcom s odôvodnením, že odporca v čase kontroly cestovných lístkov dňa 09.01.2013 na linke MHD č. 34 v Bratislave sa nevedel preukázať cestovným lístkom a cestovné a ani úhradu spolu v sume 50,70 € doposiaľ nezaplatil; tým porušil tarifné a prepravné podmienky navrhovateľa účinné v rozhodnom čase. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi, úspešnému v celom rozsahu, náhradu trov konania v nižšej sume ako mu patrí, s poukazom, predovšetkým, na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. Podľa § 150 ods. 1,2 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Prvostupňový súd v rozhodnutí vo veci samej s poukazom na ust. § 150 ods. 2 nepriznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vôbec. V danom prípade je nesporné, že navrhovateľ mal právo dať sa zastúpiť advokátom (§ 24, § 25 O.s.p.). Toto jeho právo nie je ničím obmedzené. Je nepochybné, že právny zástupca navrhovateľa v uvedenej veci účelne vykonal 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie návrhu na súd. Pokiaľ ide o ďalší uplatnený úkon právnej služby a to predžalobná výzva na zaplatenie s pokusom o zmier spojená s ďalšou poradou s klientom, tento úkon odvolací súd nepovažuje za účelný pre súdne uplatnenie pohľadávky, najmä vzhľadom na charakter sporu a bolo na zvážení samotného účastníka, či právneho zástupcu, či tento úkon ešte predtým, ako začne súdne konanie, vykoná. Zásadne v zmysle zásady stanovenej v § 142 ods. 1 O.s.p. by teda navrhovateľovi prináležala náhrada zaplateného súdneho poplatku a náhrada za 2 úkony právnej služby spolu s príslušným režijným paušálom a DPH (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 16.04.2013, podanie návrhu na súd dňa 05.09.2013 a to za použitia § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. l, 8 O.s.p.; § 1 ods. 1, 3, § 10 ods. 1, § 13a ods. l písm. a/, c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase vykonávania právnych služieb). Odvolací súd však vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o drobný spor, v zmysle ustanovenia § 200ea O.s.p. čiastočne zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že je dôvod pre postup stanovený v § 150 ods. 2 O.s.p., teda pristúpiť k zníženiu priznanej náhrady trov konania. K takémuto záveru dospel odvolací súd z dôvodu, že je nepochybné a súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti, že tak ako uviedol súd prvého stupňa v predmetnom posudzovanom spore ide o návrh, ktorý možno označiť aj za tzv. formulárovú žalobu, keď samotný postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, príprave návrhu a spracovanie samotného návrhu nemožno považovať za náročný a zložitý proces, ktorý by vyžadoval takú časovú náročnosť, ako je to pri ostatných žalobných návrhoch, ktoré vyžadujú individuálny prístup. V danom prípade sa jednotlivé samotné návrhy odlišujú len minimálne (účastníci na strane odporcu) predmet konania a základná právna argumentácia a štylizácia sú takmer totožné, odchýlky sú iba minimálne. Pokiaľ teda za tejto situácie prvostupňový súd dospel k záveru, že je tu dôvod na použitie ust. § 150 ods. 2 O.s.p., možno takémuto názoru prisvedčiť, avšak odvolací súd sa nemohol stotožniť s tým, že by navrhovateľovi vôbec nemali byť priznané trovy právneho zastúpenia, pretože takýto postup by bol v rozpore so zásadou spravodlivosti konania, a tiež v rozpore s ust. § 150 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať, alebo znížiť. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné zvažovať, pokiaľ súd dospeje k záveru, že trovy sú neprimerané voči pohľadávke, či je namieste ich zníženie, alebo ich nepriznanie, keďže je nespochybniteľné, že sa navrhovateľ mohol dať zastúpiť advokátom, ktorého služby sú honorované, nemožno dospieť k záveru, že nejde o účelne vynaložené trovy. Vzhľadom na premet sporu, ktorý je tzv. drobným sporom, je však potrebné na túto skutočnosť prihliadnuť pri rozhodnutí o trovách konania a zvážiť, do akej miery súd zníži trovy, ktoré považuje za účelne vynaložené tak, aby rozhodnutie o trovách konania bolo spravodlivým, logickým a zákonným ukončením súdneho konania. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné znížiť navrhovateľovi účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia za účelne vynaložené dva úkony právnej služby + 2 x režijný paušál + 20 % DPH na polovicu, čo odvolací súd považuje za primerané vzhľadom na vyššie uvedené dôvody. Úspešnému navrhovateľovi tak priznal náhradu trov konania za vynaložený súdny poplatok 16,50 € a 29,29 € titulom trov právneho zastúpenia účelne vynaložených na uplatňovanie, bránenie práva v 1/2 (2 x 16,60 € + 2 x 7,81 € + 20% DPH v sume 9,76 € = 58,58 € : 2 = 29,29 €). Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania) a priznal navrhovateľovi zníženú náhradu trov konania, účelne vynaložených na uplatňovanie a bránenie svojho práva spolu vo výške 45,79 € (§ 220 O.s.p.). Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože obaja mali v konaní úspech len čiastočný a ani jeden ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 142 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.