Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/361/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214204779 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1214204779.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. F.. Č.. X, K., 2/ O. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. F.. Č.. XXX, K., 3/ N. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. Č.. XXX, M. O. K., proti odporcovi: B. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. I. Č.. XX, K., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Škultéty, Heydukova ul. č. 3, P. O. Box č. 302, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. februára 2014, č. k. 16C/44/2014 - 20, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uložil dočasne nevstupovať do 2 - izbového rodinného domu, so súpisným číslom XXXXX, postavený na parc. č. XXXX, na ulici O. I. XX Z. K. a garáž s parc. č. XXXXX, postavenej na parc. č. XXXX, na ulici O. I. XX Z. K., v katastrálnom území O. K., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vypratania nehnuteľností, vedenej Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 18C/17/2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 102 ods. 1, § 74 ods. 2, § 75 ods. 1, 2, 5, 6 a 8, § 76 ods. 1 písm. g), § 76 ods. 4 O. s. p. a vecne tým, že z obsahu spisu je nepochybné, že navrhovatelia naliehavosť a potrebu nariadenia predbežného opatrenia preukázali s tým, že sa s právnymi dôvodmi návrhu stotožnil. Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O. s. p.) a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, keďže v prvostupňovom konaní došlo k vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na skutočnosť, že nehnuteľnosť, do ktorej vstup mu bol zakázaný napadnutým uznesením užíval so svojou manželkou M. V. od roku 1989, s ktorou dňa 14. 04. 1990 uzavrel manželstvo a tým mu vzniklo právo užívania, resp. bývania v danej nehnuteľnosti s tým, že jeho manželka podala dňa 26. 08. 2013 návrh na rozvod manželstva (konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52C/231/2013), o ktorom ešte rozhodnuté nebolo a darovacou zmluvou zo dňa 25. 11. 2013 darovala danú nehnuteľnosť navrhovateľom 1/, 2/ a 3/, svojim deťom, o čom sa dozvedel na základe výzvy zo dňa 18. 12. 2013, ktorou bol navrhovateľmi ako podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vyzvaný na jej vypratanie. Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že v súlade s ust. § 853 Občianskeho zákonníka, mu síce odvodené právo užívania bytu v rodinnom dome zaniklo prevodom vlastníckeho práva na inú osobu, avšak právo na jeho užívanie, resp. bývanie v užšom zmysle mu nezaniklo do poskytnutia bytovej náhrady a zrušenie jeho trvalého pobytu navrhovateľmi je preto v rozpore so zákonom. Odporca v dôvodoch svojho odvolania poukázal na skutočnosť, že dôvod, o ktorý navrhovatelia opreli svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia je účelový a neopodstatnený, nakoľko jeho manželka podala naňho trestné oznámenie dňa 18. 08. 2013, kedy už plánovala podať návrh na rozvod ich manželstva s tým, že navrhovatelia návrh na nariadenie predbežného opatrenia podali pol roka po tom (dňa 24. 02. 2014) ako sa mal dopustiť údajného násilia na ich matke. Namietol, že podľa tvrdenia navrhovateľov 1/ až 3/ malo dôjsť k údajnému napadnutiu dňa 18. 08. 2013, avšak v trestnom oznámení uviedli, že k nemu malo dôjsť dňa 17. 08. 2013 s tým, že lekárska správa potvrdzuje iba zranenie nohy jeho manželky, nie však skutočnosť, že jej zranenie spôsobil on, pričom lekársky sa dala ošetriť až dňa 19. 08. 2013 s poukazom na skutočnosť, že voči nemu vyšetrovateľ Policajného zboru Bratislava II ani obvinenie nevzniesol. Uviedol, že navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ nielen nesplnili podmienku naliehavej potreby dočasne upraviť pomery účastníkov konania, ale najmä nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi údajným ohrozením navrhovateľky 1/, resp. jeho manželky na živote a zdraví z dôvodu podozrenia z násilia a návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. Vytkol prvostupňovému súdu, že vyhovel návrhu na nariadenie tak závažného predbežného opatrenia, ktorým je zákaz vstupu do nehnuteľnosti bez toho, aby bol vôbec osvedčený právny záujem na jeho nariadení, pričom vychádzal iba zo zavádzajúcich tvrdení navrhovateľov a z dôkazov, ktoré preukazujú iba skutočnosť, že naňho podali trestné oznámenie, avšak nie skutočnosť, že bol skutok naozaj spáchaný a či bol trestným činom, absolútne nerešpektujúc zásadu prezumpcie neviny s tým, že v ňom uvedené krivé a účelové obvinenia jeho manželky, boli odmietnuté. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľov, že sa fyzických a psychických útokov dopúšťal od roku 1992 pravidelne a vyvrcholili v roku 1997, kedy jeho manželka naňho podala trestné oznámenie a návrh na rozvod (konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 17C/218/1997), ktorý zobrala po jeho prosbách späť, nakoľko trestné oznámenie nie je možné vziať späť, keďže od jeho podania je v plnej kompetencii vyšetrovateľov posúdiť, či bude alebo nebude vznesené obvinenie alebo bude podanie odmietnuté s tým, že trestné oznámenie jeho manželky bolo ako nedôvodné odmietnuté a návrh na rozvod zobrala tiež späť. Poukázal na skutočnosť, že síce navrhovateľka 1/ v návrhu tvrdí, že býva na ulici O. I. XX Z. K. a že je ním pravidelne psychicky týraná, ponižovaná a bráni jej vstupovať do domu, avšak neuviedla, že na danej adrese stoja dve nehnuteľnosti s rôznymi súpisnými číslami a že ona žije spoločne s jeho manželkou v druhej z týchto nehnuteľností, teda nie v tej, v ktorej žije on. Odporca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ podnikajú kroky smerujúce k tomu, aby mu znemožnili reálne užívanie (bývanie) nehnuteľnosti tým, že nehnuteľnosť odpájajú od dodávok energií (voda, plyn), čím priamo, vzhľadom na jeho vek, ohrozujú jeho zdravie a život s tým, že po doručení napadnutého uznesenia, mu vysťahovali všetky jeho osobné hnuteľné veci na ulicu. Poukázal na skutočnosť, že je tiež onkologickým pacientom, trpí diagnózou diabetes typu II s postihom motoriky, v apríli 2013 sa podrobil operácii ramena z dôvodu ktorého, nie je schopný akýmkoľvek spôsobom napádať ani manželku a ani navrhovateľov. Vytkol súdu prvého stupňa, že napadnutým uznesením hrubo zasiahol do jeho Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi garantovaného práva, a to najmä práva na bývanie. Namietol aktívnu legitimáciu navrhovateľov 1/, 2/ a 3/ na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko zo samotného návrhu vyplýva, že majú iné bydlisko ako je adresa danej nehnuteľnosti s tým, že jeho nariadenie navrhli z dôvodu ochrany právneho predchodcu vlastníckeho práv k danej nehnuteľnosti, ktorý túto nehnuteľnosť neužíva (jeho manželka a matka navrhovateľov), neprichádza s ním do kontaktu a preto nemôže byť ním ani ohrozený. Poukázal na skutočnosť, že aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia by mohla mať iba jeho manželka, avšak nakoľko absentuje príčinná súvislosť medzi dôvodmi údajného ohrozenia na jej živote a zdraví a jeho nariadením, keďže v spoločnej domácnosti nežijú, neexistuje tu žiadna reálna hrozba v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. g) O. s. p. s tým, súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol aj v rozpore s petitom návrhu, nakoľko vo svojom rozhodnutí nekonštatuje, že by bol podozrivý z násilia voči navrhovateľke 1/ a jeho manželke. Navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ sa k odvolaniu odporcu nevyjadrili. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne, keď súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke, nezistil dostatočne skutkový stav veci a napokon konanie pred súdom prvého stupňa, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, trpelo takými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie. Podľa § 76 ods. 1 písm. g) O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že tu je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Predbežné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde je v konkrétnom prípade odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom občianskoprávnom vzťahu, resp. v spore. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ v zásade nemôže nadobudnúť práva, o ktorých má byť rozhodnuté až v rozhodnutím vo veci samej. Zásah do práv predbežným opatrením dotknutého účastníka musí byť primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; takisto musí byť primeraná ujma, ktorá z predbežného opatrenia vznikne dotknutému účastníkovi. Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda toho, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada. Aj na vydanie predbežného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu, čo znamená, že musí mať zákonný podklad, rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený, pričom osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti a pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou dosiahnutou formou predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi a znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Z uvedeného výkladu vyplýva, že pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) O. s. p. preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré má za následok vysokú pravdepodobnosť poranenia, smrť, psychickú škodu. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, respektíve postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti, pričom neodmysliteľnou kategóriou násilia je aj bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesti, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty, násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku, násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach a nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie, môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie a násilím je aj nezabránenie násiliu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s námietkami odporcu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým nariadil predbežné opatrenie a uložil mu povinnosť dočasne nevstupovať do dvojizbového rodinného domu, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov, dôvodiac tým, že navrhovatelia preukázali naliehavosť a potrebu jeho nariadenia, je nutné považovať za arbitrárne. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. g) O. s. p. je možné nariadiť iba v prípadoch, keď je preukázané násilie, ktoré musí mať dlhotrvajúci charakter, ktorá zákonná požiadavka však z návrhu navrhovateľov vôbec nevyplýva. Súd prvého stupňa totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal iba na obsah pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 18C/17/2014, v konaní ktorom sa navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ domáhajú voči odporcovi uloženia povinnosti nehnuteľnosť vypratať s tým, že ich matka (manželka odporcu) podala návrh na rozvod manželstva z dôvodu psychického a fyzického týrania odporcom, ktoré vyústilo do fyzického napadnutia dňa 17. 08. 2013 a následného podania trestného oznámenia. Uniklo zrejme pozornosti súdu prvého stupňa, že navrhovatelia vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dokonca uviedli, že ich matka v danej nehnuteľnosti nebýva, nakoľko sa v dôsledku správania sa odporcu zdržiava striedavo u svojich detí a tvrdenie navrhovateľky 1/, že je odporcom psychicky týraná, ponižovaná a zakazuje jej do nehnuteľnosti vstupovať, právne relevantným spôsobom preukázané nebolo. Je nutné poukázať na skutočnosť, že z obsahu v spise založených listinných dokladov, predovšetkým zo zápisnice o trestnom oznámení manželky odporcu zo dňa 18. 08. 2013, spísanej Okresným P.A. O., U. C. O., U. N. C., Č.: U.-XXXX/X-U.-K.-XXXX iba vyplýva, že pred pätnástimi rokmi bola odporcom fyzicky napadnutá, podala naňho trestné oznámenie a návrh na rozvod, ktoré po jeho prosbách zobrala späť, následne vládol v ich spolužití relatívny pokoj, avšak posledný rok je vystavená jeho psychickému týraniu a ponižovaniu a dňa 17. 08. 2013 došlo medzi nimi k incidentu, ktorý popísala tak, že ju odporca sotil do chladničky a keď jej chcela pomôcť navrhovateľka 1/ kopol ju, padol na zem a udrel si ruku. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností dospel súd prvého stupňa k záveru, že navrhovatelia naliehavosť a potrebu nariadenia predbežného opatrenia preukázali, nakoľko vyššie uvedený listinný dôkaz za preukázanie dlhodobého fyzického alebo psychického násilia, ktorého sa má odporca dopúšťať, v žiadnom prípade nie je možné považovať za preukázanie právne podstatnej skutočnosť, že správanie sa odporca k svojej manželke, ktorá nie je ani účastníčkou konania o nariadenie daného predbežného opatrenia, vôbec nadobúdalo intenzitu fyzického a psychického násilia, pre ktoré by bolo ďalšie spolužitie účastníkov konania v dome neznesiteľným a neudržateľným, z hľadiska možného ohrozenia jej telesného a duševného zdravia s tým, že iba samotné narušenie vzťahov účastníkov konania v ich manželskom spolužití, nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného predbežného opatrenia. Nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa ukladá povinnosť dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti, nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“ do preukázania, či vyvrátenia podozrenia z tvrdeného násilia, nakoľko výnimočnosť zásahu musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu, keďže ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný život v zmysle čl. 16 ods.1 a čl. 19 ods.2 Ústavy SR, ako aj práva na nedotknuteľnosť jej obydlia v zmysle čl. 21 Ústavy SR. Z uvedených dôvodov bolo nutné prisvedčiť argumentácii odporcu, že zákaz dočasne nevstupovať do danej nehnuteľnosti nariadený napadnutým uznesením, predstavuje neprimeraný a zákonu nezodpovedajúci zásah do výkonu jeho práva na bývanie, o otázke ktorej bude rozhodovať súd prvého stupňa vo veci samej, v ktorej sa navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ domáhajú vyprataniu odporcu z daného rodinného domu. Potreba uprednostnenia záujmu navrhovateľky 1/, ktorá žiadnym listinným dôkazom nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že je odporcom psychicky týraná, resp. jeho manželka, ktorá v danej nehnuteľnosti ani nebýva a navrhovatelia 2/ a 3/, ako z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ani žiadne fyzické a psychické násilie, ktorého by sa mal odporca voči nim dopúšťať netvrdili, na úkor práv odporcu, však v danej veci nebola žiadnym spôsobom preukázaná, keď túto navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ odvodzovali z jedinej hádky, ku ktorej však došlo medzi ich matkou a odporcom dňa 17. 08. 2013, keď odporca správne poukázal aj na časovú súvislosť medzi údajným incidentom a návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý podali až dňa 24. 02. 2014. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, násilím sa rozumie dlhotrvajúce fyzické, či psychické ohrozovanie druhej osoby so stúpajúcou tendenciou, v danom prípade sa však odporca konania, ktoré by zodpovedalo násiliu v tomto slova zmysle, ako vyplýva z listinných dôkazov predložených navrhovateľmi nedopustil, a nakoľko obmedzenie vlastníka v užívaní jeho veci musí byť v danom prípade dôsledkom protiprávneho správania sa odporcu, ktoré však doposiaľ preukázané nebolo, odvolací súd uznesenie, ktorým súd prvého stupňa nariadil odporcovi dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti zmenil podľa § 220 O. s. p. tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Odvolací súd však považuje za potrebné zároveň uviesť, že síce ust. § 76 ods. 4 O. s. p. umožňuje súdu prvého stupňa, v prípade, ak návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, svoje rozhodnutie neodôvodniť, avšak uvedený postup vyžaduje, aby návrh na nariadenie predbežného opatrenia obsahoval skutočnosti, ktoré inak tvoria obsah odôvodnenia uznesenia. Z obsahu návrhu na nariadenie na predbežného opatrenia, avšak ani z listinných dôkazov, ktoré k návrhu navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ predložili, však okrem tvrdenia navrhovateľky 1/, že sa odporca na nej a jej matke má dopúšťať psychického a fyzického násilia, žiadne skutočnosti, s ktorými by sa bolo možné stotožniť natoľko, aby mohol prvostupňový súd uznesením nariadiť predbežné opatrenie, ktoré neodôvodnil nevplývajú, z dôvodu ktorého sa bolo zároveň potrebné stotožniť aj s námietkami odporcu v podanom odvolaní, že je absolútne neprípustné citované zákonné ustanovenie "zneužívať", keďže v prípade, ak z obsahu spisu, resp. návrhu vyplývajú relevantné skutkové a právne dôvody, na ktoré chce súd prvého stupňa poukázať, je ich podľa základných zásad logiky a zákonnej požiadavky zrozumiteľnosti súdneho rozhodnutia bezpochyby nutné v odôvodnení rozhodnutia uviesť, čo implicitne vyplýva aj z formulácie tohto zákonného ustanovenia, ktoré pri fakultatívnosti uvedenia až ďalších dôvodov predpokladá uvedenie dôvodov, s ktorými sa súd pri rozhodovaní stotožnil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z .z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.