Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/151/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214208775 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1214208775.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu Doprastav, a.s., Drieňová 27, Bratislava, IČO: 31 333 320, proti žalovanému 1/ ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., Mlynské nivy 61/A, Bratislava, IČO: 31 355 161 a žalovanému 2/ Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o nariadenie predbežného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 26Cb/67/2014-112 z 15.4.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 26Cb/67/2014-112 z 15.4.2014 v časti týkajúcej sa žalovaného 1/ mení tak, že žalovanému 1/ nariaďuje, aby sa zdržal uplatňovania nárokov z bankovej záruky č. X/XXXX/XX-XX z 2.7.2010 do jej plnej výšky, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd ukladá žalobcovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu vo veci samej. V časti týkajúcej sa žalovaného 2/ uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave potvrdzuje. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania žalovaného 1/ uznesenie súdu prvého stupňa zrušuje a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania žalovaného 2/ potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému 1/, aby sa zdržal uplatňovania nárokov z bankovej záruky č. X/XXXX/XX-XX vystavenej dňa 2.7.2010 do jej plnej výšky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o nárokoch žalobcu a ďalej aby uložil žalovanému 2/, aby sa zdržal plnenia z bankovej záruky č. X/XXXX/XX-XX vystavenej dňa 2.7.2010 do plnej výšky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhoch žalobcu. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že z návrhu je zrejmé, že žalobca návrh podal z dôvodu, že považoval za potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. Ďalej konštatoval, že potrebu dočasnej úpravy nemožno odvodzovať iba z obavy žalobcu, zatiaľ len v hypotetickej úvahe, že uplatnením návrhu žalovaného 1/ o plnenie z bankovej záruky, získa bezdôvodné obohatenie. Ďalej uviedol, že rozpor medzi účastníkmi sa týka zodpovednosti za reklamovanú vadu na objekte SO-01 Čerpacia stanica, jej kvalifikácie (zrejmá, skrytá, v záruke) a jej odstránenia, pričom ako vyplýva z korešpondencie, tento rozpor trvá od roku 2011, kedy objednávateľ u žalobcu prvýkrát reklamoval vadu na čerpacej stanici a žiadal jej odstránenie. Konštatoval, že pre náročnosť posúdenia nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že svoju zodpovednosť za vady dôvodne neuznáva, nakoľko rozpor naďalej pretrváva a ani sám žalobca nepreukázal, že podal žalobu na určenie, že reklamované vady nie sú vady v záruke a že žalobca nie je povinný reklamované vady odstrániť. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že žalobca neosvedčil potrebu rýchlej dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobu zamietol z dôvodu, že vzhľadom na zistené skutkové okolnosti to nie je možné spravodlivo požadovať. Súčasne ani jednému zo žalovaných nepriznal náhradu trov konania s poukazom na skutočnosť, že ani jednému v súvislosti s týmto konaním trovy nevznikli a § 145 O.s.p.. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc ho zmeniť a návrhu vyhovieť. V odôvodnení poukázal na dôvody, pre ktoré odmietol reklamáciu žalovaného 1/, a to vád na objekte „SO 01 Čerpacia stanica“, ktorým bol jednak neoprávnený zásah objednávateľa do diela v záručnej lehote, ďalej popretie zodpovednosti za vadu - nevhodné projektové riešenie a skutočnosť, že nedostatok bol podľa žalobcu uplatnený už v čase, keď už do diela bol zo strany objednávateľa vykonaný zásah. Poukázal na to, že žalovaný 1/ ako príjemca z bankovej záruky požiadal žiadosťou zo dňa 28.3.2014 banku o úhradu bankovej záruky - pokrytie výdavkov vynaložených na odstránenie vád z čerpacej stanice, a teda žalobca konal v obave pod hrozbou, že popísaným spôsobom bude žalovaný 1/ opakovane získavať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, a preto je podľa žalobcu daný aj naliehavý záujem na nariadení predbežného opatrenia. K odvolaniu pripojil dva listy žalovaného 2/, a to zo 4. a 9.4.2014, ktoré preukazujú, že k plneniu z bankovej záruky skutočne došlo, a to v sume 187.809,85 EUR. O tom, že žalovaný 1/ bude v uplatňovaní nárokov na plnení z bankovej záruky pokračovať svedčí tá skutočnosť, že združenie objednávateľa predložilo žalobcovi druhú faktúru č. 1490930012, týkajúcu sa úhrady nákladov za odstraňovanie reklamovanej vady prostredníctvom tretej osoby. Nakoľko bez súhlasu zhotoviteľa bolo zasiahnuté do diela, žalobca sa dovoláva zániku záruky za znehodnotené dielo. Poukázal na to, že žalobca do okamihu poskytnutia plnenia z bankovej záruky nemal dôvod domáhať sa určenia existencie a dôvodnosti práv zo zodpovednosti za vady. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je len v časti vecne správne. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 1/ je v zmysle bankovej záruky č. X/XXXX/XX-XX z 2.7.2010 oprávnený čerpať finančné prostriedky až do sumy určenej v bankovej záruke za predpokladu, že v písomnej výzve uvedie, že žalobca neplnil svoje záväzky v súlade s podmienkami zmluvy o dodávke prác/diela „EUROVEA International Trade Centre Bratislava, Pribinova ul.“. Odvolací súd má z obsahu spisu za osvedčené, že žalovaný 1/ požiadal výzvou z 28.3.2014 žalovaného 2/ o platbu na základe bankovej záruky č. X/XXXX/XX-XX, ktorá súvisela s neplnením si povinnosti žalobcom, ktorému vyplývajú z jeho zodpovednosti za vady diela. Z predložených dokladov mal odvolací súd za osvedčené, že reklamované vady mali byť odstránené treťou osobou po tom, čo žalobca odmietol svoju zodpovednosť za vady, predovšetkým z dôvodu zásahu do diela zo strany žalovaného, skutočnosť ktorá má za následok znemožnenie posúdenia stavu a funkčnosti diela v jeho pôvodnom realizovanom stave. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na pretrvávajúci rozpor medzi účastníkmi mal žalobca podať žalobu na určenie, že nie je povinný vadu odstrániť. Naopak, je na žalovanom 1/, aby v prípade, že žalobca odmieta svoju zodpovednosť za vady a žalovaný 1/ je toho názoru, že nedôvodne, uplatniť svoje právo zo zodpovednosti za vady na súde. Aj z podaní žalovaného 1/ vyplýva, že oprava mala byť zadaná tretej osobe. Odvolací súd sa stotožnil s odvolávateľom, že nemožno považovať za prípustný taký zásah zo strany tretej osoby, aby jeho následkom nebolo možné posúdiť stav a funkčnosť diela v jeho pôvodnom realizovanom stave a v prípade, že k takémuto zásahu dôjde z iniciatívy žalovaného 1/, bude musieť znášať dôsledky, ktoré má takýto zásah na zachovanie jeho práv z vád diela vo vzťahu k žalobcovi. Takéto právo zo zodpovednosti za vady diela nevyplýva ani z § 563 v spojení s § 564 a § 436 Obch. zák.. So zreteľom na uvedené a závažný negatívny dopad, ktorý môže mať poskytnutie plnenia z bankovej záruky na žalobcu a tiež osvedčenie, že žalovaný 1/ naďalej pri uplatňovaní práva zo zodpovednosti za vady postupuje tým istým spôsobom, mal odvolací súd za osvedčené splnenie zákonných podmienok pre nariadenie navrhnutého predbežného opatrenia proti žalovanému 1/, a preto v tejto časti napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným. Podľa § 313 Obch. zák. banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní ručiteľský záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine. Podľa § 321 ods. 3 obch. zák. dlžník nemôže voči banke uplatniť námietky, ktoré by mohol uplatniť voči veriteľovi, ak zmluva medzi bankou a dlžníkom neobsahovala povinnosť banky zahrnúť do záručnej listiny uplatnenie týchto námietok voči veriteľovi. Z obsahu predložených dokladov označených ako banková záruka č. X/XXXX/ XX-XX z 2.7.2010 vyplýva, že sa banková záruka aktivuje na základe výzvy, v ktorej žalovaný 1/ vyhlási, že dodávateľ - žalobca nesplnil svoje záväzky v súlade s podmienkami zmluvy o dodávke prác/diela „EUROVEA International Trade Centre Bratislava, Pribinova ul.“ a že v dôsledku toho má nárok na vyplatenie uvoľnenej čiastky, ktorá bola zadržiavaná. Písomná výzva na zaplatenie musí byť predložená prostredníctvom prvotriednej banky potvrdzujúc, že podpisy na dokumente sú právne záväzné pre spoločnosť žalovaného 1/. Z uvedeného vyplýva, že podmienkou aktivácie bankovej záruky nie je preukázanie neplnenia povinnosti žalobcom, ale postačuje prehlásenie žalovaného 1/, že sa tak deje. Vzhľadom na uvedené nebola dôvodná námietka žalobcu uvedená v odvolaní, že spornosť zodpovedností žalobcu za vady diela a následne spornosť, či sú splnené podmienky bankovej záruky odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia. Vzhľadom na citované ustanovenie § 321 ods. 3 Obch. zák. žalobca nemôže voči banke uplatniť námietky, ktoré by mohol uplatniť voči veriteľovi, keďže ani len neosvedčil dohodu v zmysle § 321 ods. 3 O.s.p.. Záručná listina musí byť nepochybne vystavená v súlade so zmluvou uzavretou medzi žalobcom a žalovaným 2/ a v prípade, že by ju žalovaný 2/ porušil, nepochybne by žalobcovi zodpovedal za škodu tým vzniknutú. Vychádzajúc z textu predloženej bankovej záruky, sporná zodpovednosť žalobcu za vady diela nerobí sporným poskytnutie plnenia z bankovej záruky bankou žalovanému 1/, a preto odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca vo vzťahu k žalovanému 2/ neosvedčil danosť práva, a tak neboli splnené vo vzťahu k žalovanému 2/ zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia, a preto vo vzťahu k žalovanému 2/ napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 145 O.s.p. účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. Žalobca bol vo vzťahu k žalovanému 1/ úspešný, rozhodnúť o trovách však vzhľadom na § 145 O.s.p. možno až spolu s rozhodnutím o veci samej, a preto odvolací súd výrok uznesenia týkajúci sa náhrady trov žalovaného 1/ podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušil. Vo vzťahu k žalovanému 2/ bol žalobca neúspešný, žalovanému 2/ by preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrilo právo na náhradu trov, nakoľko mu v tomto konaní trovy nevznikli, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď mu náhradu trov nepriznal, a preto odvolací súd aj v tejto časti uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa § 76 ods. 3 O.s.p. súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu urči, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde, ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určitý čas. Žalobca v návrhu uvádza, že sa žalobou vo veci samej bude domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný 1/ získal neoprávneným inkasom z bankovej záruky. Súd preto v súlade s citovaným ustanovením § 76 ods. 3 O.s.p. nariadil žalobcovi podať žalobu vo veci samej, a to v súdom určenej lehote. O náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne súd podľa § 145 O.s.p. až v rozhodnutí o veci samej. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.