Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/99/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214208775 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214208775.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Doprastav, a.s., Drieňová 27, 826 56 Bratislava, IČO: 31 333 320, zastúpeného: JUDr. Jozefom Boledovičom, advokátom, 900 41 Rovinka č. 578, proti žalovanému: 1/ STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s. r. o., Mlynské nivy 61/A, 820 15 Bratislava, IČO: 31 355 161 (do 31.12.2014 ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o.), zastúpenému: advokátskou kanceláriou Ružička Csekes s.r.o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, 2/ Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, v konaní o zrušenie nariadeného predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/67/2014-273 zo dňa 05.11.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/67/2014-273 zo dňa 05.11.2014 m e n í tak, že prvý výrok uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob/151/2014 - 133 zo dňa 10.07.2014, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie žalovanému v prvom rade, z r u š u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh žalovaného v 1/ rade na zrušenie predbežného opatrenia, nariadeného uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob/151/2014-133 zo dňa 10.07.2014, zamietol. Žalovaný 1/ svoj návrh odôvodnil tým, že krajský súd pri nariadení predbežného opatrenia vychádzal iba z tvrdení žalobcu, ktorý neuviedol dôležité skutkové okolnosti a existenciu rozhodujúcich zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých žalovaný postupoval, čo malo za následok nesprávne posúdenie danosti nároku žalobcu, pre ktorý požadoval predbežnú ochranu, reálne ohrozenie tohto nároku ako aj ostatných skutočností, ktoré je potrebné osvedčiť. Mal tiež za to, že nariadené predbežné opatrenie má nie dočasný, ale trvalý charakter, keď natrvalo konvertovalo platnú bankovú záruku na bezcenný list papiera, pričom platnosť bankovej záruky č. X/XXXX/XX-XX je časovo obmedzená do 01.05.2015, a žalovaný si nikdy nebude môcť uplatniť z nej žiadne plnenie. Podľa jeho názoru predbežné opatrenie neprimeraným spôsobom zasiahlo do jeho práv a tiež do práv ostatných členov združenia. Tvrdil tiež, že žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčil dôvodnosť obavy, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený a ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda nie sú, a ani nikdy neboli, splnené podmienky pre jeho nariadenie. Žalobca mal za to, že návrhu na zrušenie predbežného opatrenia nie je možné vyhovieť, pretože súd sa bude musieť na základe ním podanej žaloby vysporiadať s viacerými zásadnými otázkami, napr. odmietnutím príslušnosti rozhodcovského súdu z jeho strany pre neplatnosť rozhodcovskej doložky, aplikáciou Všeobecných podmienok na predmet jeho dodávky, otázkou kto a na základe akých pokynov zhotovil projektovú dokumentáciu; účelom predbežného opatrenia však nie je prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Uviedol, že krajský súd skutočnosti ním uvedené a doložené v návrhu vyhodnotil tak, že zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia osvedčil. Zrušenie predbežného opatrenia by bolo v rozpore so zásadou proporcionality, lebo by sa vytvoril stav, v ktorom si žalovaný 1/ uspokojí svoje nároky v plnej výške bankovej záruky a žalobca sa bude musieť domáhať nápravy v nákladom a časovo náročnom spore. Prvostupňový súd po oboznámení sa s obsahom spisu, listín predložených žalovaným 1/ a s vyjadrením žalobcu mal za to, že dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade stále pretrvávajú. Skutočnosť sporná medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade ohľadne zodpovednosti za vady na objekte A.-XX Č. A. nie sú s konečnou platnosťou doriešené. Z napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že žalobca podal dňa 09.09.2014 žalobu voči žalovanému 1/, ktorou sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. V konaní vedenom pod sp. zn. 25Cb/174/2014 súd na námietku žalovaného 1/ podľa § 106 ods. 1 O.s.p. rozhodol o nedostatku právomoci súdu z dôvodu existencie rozhodcovskej doložky; uznesenie v čase rozhodovania súdu v danej veci nebolo právoplatné. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1/ rade, a to s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f/ a d/ O.s.p., pričom súčasne uviedol, že v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.. Zdôraznil, že dôvody na nariadenie predbežného opatrenia nikdy neexistovali, a teda neboli splnené podmienky na jeho nariadenie. Preto považuje za dôvodné, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že ho podľa § 77 ods. 2 O.s.p. zruší. Na naplnenie podmienok zrušenia predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 2 O.s.p. postačuje zistenie, že nikdy neboli splnené podmienky pre jeho nariadenie, čo taktiež predstavuje pominutie dôvodov, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie ÚS SR zo dňa 02.09.2005 sp. zn. II. ÚS 198/2005, uznesenie NS SR zo dňa 29.06.2001, sp. zn. 4 MCdo/5/2011, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.03.2013, sp. zn. 24CoP/21/2013 a Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.07.2012 sp. zn. 16Co/91/2012. Súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav, tak ako vyplýva z listinných dôkazov. Poukázal na to, že súčasťou zmluvy o dielo boli aj Všeobecné podmienky (General Conditions) tvoriace tzv. strieborný FIDIC, čo vyplýva nielen z príslušných zmluvných ustanovení, ale aj z praxe strán. Z týchto zmluvných dojednaní, ktoré žalobca zámerne súdu zatajil, celkom explicitne vyplýva, že žalobca bol povinný dodať žalovanému v 1/ rade funkčné dielo „na kľúč“, pričom sa ho zmluvne zaviazal vyprojektovať a zhotoviť, ďalej že žalovaný v 1/ rade je oprávnený dať vady diela odstrániť na náklady žalobcu tretími osobami, ak žalovaný vady sám napriek výzve neodstráni a nakoniec, že v prípadoch hrozby vzniku podstatnej škody je žalovaný v 1/ rade oprávnený okamžite odstrániť vady diela na náklady žalobcu prostredníctvom tretích osôb aj bez predchádzajúcej výzvy žalobcovi. Žalobca úmyselne zavádzal súd, keď sa pokúsil preniesť svoju zmluvnú zodpovednosť za projektovanie diela na žalovaného v 1/ rade a nepravdivo obvinil žalovaného v 1/ rade z protiprávneho zásahu do diela, hoci bol k tejto oprave diela žalovaný v 1/ rade oprávnený a hoci ho k takémuto konaniu kritickým stavom diela, resp. svojvoľným odmietnutím opravy diela donútil práve žalobca. Uviedol, že na preberacom protokole sa uvádzajú ako projektanti ucelených častí Doprastav, a.s., t.j. žalobca a BA I.D.O.P. s.r.o., t.j. projektant žalobcu. Aj na jednotlivých plánoch je ako projektant všade uvedený žalobca a v korešpondencii samotný žalobca vyhlasuje, že za projekt zodpovedá on, napr. v liste zo dňa 24.08.2011. Zdôraznil, že už v návrhu na zrušenie predbežného opatrenia osvedčil, že nefunkčnosť diela vyplynula už zo zlého počiatočného plánovania Č. A. zo strany žalobcu, už z jeho projektovej dokumentácie je podľa odborného posúdenia zrejmé, že tak ako dielo žalobca naprojektoval, nemohlo byť nikdy dlhodobo funkčné. Ďalej namietal, že nariadené predbežné opatrenie nespĺňa atribút dočasnej úpravy pomerov, ale vytvára nenávratný stav, ktorý už nebude možné nikdy a nijako obnoviť, ak nedôjde k jeho včasnému zrušeniu. V skutočnosti nariadené predbežné opatrenie neupravuje pomery účastníkov dočasne, ale de facto natrvalo transformuje platnú bankovú záruku renomovanej banky na bezcenný list papiera, čím zasahuje do hmotnoprávneho postavenia troch strán a ich zmluvnej autonómie. Ako vyplýva z textu záručnej listiny č. X/XXXX/XX-XX platnosť tejto bankovej záruky je časovo obmedzená do 01.05.2015. Uplynutím dňa 01.05.2015 platnosť bankovej záruky nezvratne uplynie, čím žalovaný v 1/ rade definitívne stratí možnosť uplatniť si z nej plnenie, bez ohľadu na to, s akým výsledkom skončí konanie vo veci samej. Žalovaný v 1/ rade tak už ani v prípade úspechu v konaní vo veci samej, ak sa preukáže, že nárok uplatnený žalobcom je nedôvodný a nedôvodné bolo preto aj predbežné opatrenie, nebude mať možnosť žiadať uspokojenie svojich nárokov z vád z bankovej záruky. Prvostupňový súd nezohľadnil krátku zostávajúcu dobu platnosti bankovej záruky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 14.03.2013, sp.zn. 3Cdo/416/2012. Ďalej v odvolaní vytkol, že nariadené predbežné opatrenie neprimeraným spôsobom zasahuje do práv žalovaného v 1/ rade a ostatných účastníkov združenia, ktorých pozbavuje počas záručnej doby bankovej záruky, ktorá pokrývala záručnú zodpovednosť žalobcu aj za iné stavebné objekty, než je sporná čerpacia stanica. Nie je naplnená zásada proporcionality, ak nariadené predbežné opatrenie vylučuje uplatnenie bankovej záruky nielen ohľadne vád čerpacej stanice, zodpovednosť za ktoré je medzi účastníkmi sporná, ale aj v prípade akýchkoľvek iných vád, ktoré sa na iných stavebných objektoch realizovali žalobcom podľa zmluvy o dielo. Uviedol tiež, že nariadené predbežné opatrenie narúša a mení status quo medzi účastníkmi, ktorí sa dohodli na vystavení bankovej záruky. Účastníci dohodou o poskytnutí bankovej záruky žalovanému v 1/ rade nepochybne súhlasili s tým, že v prípade, ak budú nároky z vád medzi nimi sporné, žalovaný sa jednoducho uspokojí z bankovej záruky a bude to žalobca, kto bude musieť podať žalobu voči žalovanému v 1/ rade, ak sa bude domnievať, že za túto vadu nezodpovedá. Do takto dohodnutého postavenia predbežné opatrenie neprimerane zasiahlo, keď de facto zrušilo bankovú záruku a núti žalovaného v 1/ rade resp. celé združenie, aby svoje nároky z vád vymáhali voči žalobcovi v rozhodcovskom konaní, hoci to pôvodne malo byť naopak. Podotkol, že podľa pôvodných dojednaní zmluvy o dielo malo združenie právo si dokonca ponechať počas celej záručnej doby celé zádržné vo výške 5 % z ceny diela v hotovosti, ktoré malo slúžiť ako zábezpeka na odstránenie vád diela počas záručnej doby a žalobca nemal nárok požadovať jeho uvoľnenie oproti bankovej záruke. Žalobca však zneužil, že mu združenie v dobrej viere - v záujme zlepšenia cash flow žalobcu - toto zádržné vydalo ešte pred uplynutím záručnej doby oproti predloženiu bankovej záruky v oprávnenej dôvere, že banková záruka bude garantovať počas záručnej doby rovnakú mieru istoty ako hotovostné zádržné. Ďalej zdôraznil, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia žalovanému v 1/ rade spôsobí skutočnú škodu vo výške 478.919,76 eur, ak sa nárok žalovaného v 1/ rade z vád čerpacej stanice osvedčí ako legitímny a žalovaný v 1/ rade tento svoj nárok nebude môcť uspokojiť ani z bankovej záruky ani z majetku žalobcu, ak reštrukturalizácia vyústi do konkurzu. Odvolateľ tiež namietal, že nie je na mieste obava, že by výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej mohol byť ohrozený, predbežné opatrenie nemá žiaden vzťah k nároku uplatnenému žalobcom v konaní vo veci samej a neposkytuje žiadnu predbežnú ochranu nároku, ktorého sa žalobca v konaní vo veci samej domáha. Žalobca sa v konaní vo veci samej domáha zaplatenia sumy, ktorá už bola z bankovej záruky žalovaným v 1/ rade uplatnená v minulosti, teda ďalšie blokovanie bankovej záruky do budúcna už toto minulé uplatnenie bankovej záruky neznemožní. Absentuje logická súvislosť medzi nariadením predbežného opatrenia, ktorým sa zakazuje uplatňovať nároky z bankovej záruky a žalobou vo veci samej, ktorou sa žalobca domáha len vydania bezdôvodného obohatenia z titulu už uplatnených nárokov z bankovej záruky a nie napr. určenia neplatnosti tejto bankovej záruky. Súčasne žalobca nijak neosvedčil, že by výkon rozhodnutia vo veci samej mohol byť ohrozený. Nie je zrejmé, realizáciu akého nároku žalobcu uplatneného v konaní vo veci samej predbežné opatrenie vlastne ochraňuje. Žalobca len konštatoval, že uplatnením bankovej záruky vznikne stav, ktorý bude možné dodatočne naprávať iba s ťažkosťami za cenu nákladného súdneho sporu, čo však samo o sebe nemôže osvedčovať nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Skutočnosť, že by žalobca v prípade neoprávneného uplatnenia bankovej záruky musel podať žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, neosvedčuje dôvodnú obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia podal, pričom sa nákladnému sporu pomocou predbežného opatrenia i tak nevyhne. Skonštatoval, že v skutočnosti je viac ohrozený nárok žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi na úhradu nákladov za opravu diela, ak tento nárok žalovaný v 1/ rade nebude môcť uspokojiť prostredníctvom bankovej záruky, ale sa ho bude musieť domáhať priamo voči žalobcovi, ktorému hrozí úpadok. Odvolateľ mal tiež za to, že nariadené predbežné opatrenie neupravuje pomery účastníkov konania vo veci samej vyplývajúce zo zmluvy o dielo, ale upravuje pomery žalovaného v 1/ a 2/ rade vyplývajúce zo záručnej listiny, a to tak, že žalovaný v 1/ rade si už nikdy nebude môcť uplatniť nároky, ktoré mu vyplývajú voči žalovanému v 2/ rade. Preto žalobca ani nemohol byť aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Banková záruka zakladá priamy vzťah, ktorý existuje výlučne medzi bankou, t.j. žalovaným v 2/ rade a veriteľom, t.j. žalovaným v 1/ rade. Uplatnením nároku z bankovej záruky dochádza bezprostredne k zmenšeniu majetku banky, nikdy nie majetku dlžníka. Banke vzniká regresný nárok až následne, teda nemožno hovoriť o bezprostredne hroziacej ujme. Poukázal aj na to, že regresný nárok žalovaného v 2/ rade bude môcť byť uspokojený žalobcom len v rozsahu stanovenom reštrukturalizačným plánom, teda v obmedzenej miere. Na strane žalobcu dokonca reálne hrozí situácia, že v rámci reštrukturalizačného konania sa mu schválením reštrukturalizačného plánu podarí očistiť od časti, ak nie celku, regresných nárokov žalovaného v 2/ rade, pričom sa súčasne bude domáhať od žalovaného v 1/ rade, aby mu plnil všetko to, čo z bankovej záruky získal. Dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.02.2013 č.k. 3 Cob/692/2013, v ktorom súd vyslovil názor, že žalobca ako dlžník nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu, ktorým by mala byť banke uložená povinnosť zdržať sa poskytnutia akéhokoľvek peňažného plnenia žalovanému na základe bankovej záruky. Na záver skonštatoval, že v prípade tohto odvolacieho konania sa analogicky podľa § 217 ods. 1 O.s.p. uplatní lehota na rozhodnutie najneskôr do 30 dní od predloženia veci odvolaciemu súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadené predbežné opatrenie zruší. K odvolaniu sa podaním doručeným 01.04.2015 vyjadril žalobca. Uviedol, že dôvody nariadenia predbežného opatrenia naďalej pretrvávajú, v prípade zrušenia predbežného opatrenia bude žalovaný pokračovať v uplatňovaní nárokov z bankovej záruky a bude pokračovať v získavaní bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu. Dôrazne sa ohradil voči tvrdeniu, že súdu uviedol lživé skutkové tvrdenia. Žalovaný v 1/ rade opakovane a účelovo prehliada vlastný neoprávnený zásah do diela pred uplatnením reklamácie a snaží sa stotožňovať žalobcom uvádzaný neoprávnený zásah do diela s poverením tretej osoby na vykonanie opravy diela. Trval na všetkých prednesených výhradách k zodpovednosti za realizačnú projektovú dokumentáciu. Projektovú dokumentáciu „.-XX Č.N. A. priamo zhotovil projektant vybraný priamo združením objednávateľa, ktorému združenie odovzdalo vlastné projektové riešenie čerpania vody, dlhodobo pripravované a prerokované investorom stavby. Až dodatočne po schválení projektu na realizáciu bolo objednávkou zo dňa 28.07.2008 spracovanie projektovej dokumentácie subsumované do dodávateľského systému dojednaného pre ostatné časti stavby. Doložil emailovú správu zo dňa 12.03.2008, z ktorej vyplýva, že projektové riešenie bolo od januára 2007 pripravené podľa know-how firmy K., ktoré si po sérii rokovaní osvojil tiež investor stavby (K.) ako aj združenie objednávateľa a tiež to, že projektové riešenie bolo odovzdané O.. W. (I.) s tým, že on formálne potvrdí toto pripravované projektové riešenie ako realizačnú dokumentáciu stavby. Pokiaľ ide o obsah listu zo dňa 24.08.2011, že žalobca zodpovedá za činnosť projektu v plnom rozsahu, ide o tvrdenie vytrhnuté z kontextu, pričom ide o korešpondenciu pred reklamáciou údajnej vady projektu, týkajúcu sa realizačnej vady diela, ktorá bola jednoznačne zo strany zhotoviteľa odmietnutá. Ohradil sa aj voči tvrdeniu, že od objednávateľa vylákal zádržné. Žalobca výmenou za uvoľnenie zádržného vyslovil žalovanému v I. rade bankovú záruku renomovanej banky. Potrebu dočasného riešenia formou predbežného opatrenia vyvolal žalovaný v 1/ rade tým, že jednostranne zneužíval poskytnutú záruku. Je nepochybné, že plnenie zo záruky banka automaticky premietla do zvýšenia úverového zaťaženia žalobcu v rovnakej miere. Výhrady žalovaného v 1/ rade poukazujúce na hrozbu konkurzu sú účelové a hypotetické. Reštrukturalizačné konanie bolo právoplatne ukončené potvrdením reštrukturalizačného plánu a žalobca riadne plní svoje záväzky. Poukázal aj na to, že žalovaný v 1/ rade si neuplatnil ďalšie možné nároky z vád diela, preto je zrejmé, že účelovo kalkuloval len s uplatnením nákladov na odstránenie vád diela, ktoré sú predmetom sporu, bez ohľadu na ich oprávnenosť a zodpovednosť žalobcu. Samotné poskytnutie bankovej záruky neznamená, že by bol žalovaný v 1/ rade vylúčený z možnosti uplatňovať si svoje nároky z prípadného vadného plnenia obvyklým zákonným postupom, teda reklamáciou a žalobou na súd, čo však žalovaný v 1/ rade neurobil a zvolil postup, keď svoje nároky chcel uspokojiť iba zo záruky a vydokladoval pochybné náklady na opravu diela v rozsahu celej bankovej záruky bez ohľadu na to, či na ne žalobca zodpovedá a v akom rozsahu. Pokiaľ ide o tvrdenie porušenia princípu proporcionality, v tejto súvislosti uviedol, že práve nariadenie predbežného opatrenia umožnilo nastolenie princípu rovnosti medzi účastníkmi, keďže uplatňované nároky z nej sú také sporné, že jednostranné uplatňovanie nárokov z bankovej záruky viedlo k absolútne nerovnému postaveniu účastníkov. Nariadením predbežného opatrenia žalovanému v 1/ rade nevzniká žiadna škoda. Ak sa v riadnom konaní preukáže zodpovednosť žalobcu za vady diela a výška jeho zodpovednosti, bude žalobca takéto rozhodnutie rešpektovať, ale je na žalovanom v 1/ rade, aby tieto dôvody preukázal, a naopak aby vyvrátil argumenty, že do diela nezasahoval a že jeho nefunkčnosť je výlučná zodpovednosť žalobcu. Na záver uviedol, že banková záruka síce navonok nemusí preukazovať vzťah medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom, ale podkladovým aktívom, na základe ktorého banka vystavila záruku, je poskytnutie úveru a zabezpečenia pre prípad, že banka bude z bankovej záruky plniť. Čiže žalobca má eminentný právny záujem na tom, či sú práva z bankovej záruky uplatňované oprávnene. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a odvolaniu nevyhovel. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že účastník konania podal odvolanie včas (§ 204 ods. 1 O.s.p. ), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods.1 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti návrhu žalovaného 1/ zo dňa 23.09.2014 na zrušenie predbežného opatrenia, nariadeného tunajším súdom v odvolacom konaní uznesením č.k. 3 Cob/151/2014 - 133 zo dňa 10.07.2014, a to v nadväznosti na zamietavé rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/67/2014 - 112 zo dňa 15.04.2014. Uznesením č.k. 3Cob/151/2014 - 133 zo dňa 10.07.2014 krajský súd v odvolacom konaní nariadil žalovanému 1/, aby sa zdržal uplatňovania nárokov z bankovej záruky č. X/XXXX/XX-XX zo dňa 02.07.2010 do jej plnej výšky, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Za osvedčené považoval, že žalobca v zmysle ustanovení § 563 v spojení s § 564 a § 436 Obchodného zákonníka dôvodne odmietol svoju zodpovednosť za vady diela, keďže tieto boli na základe podnetu žalovaného 1/ odstránené treťou osobou, v dôsledku čoho nebolo možné posúdiť stav a funkčnosť diela v žalobcom realizovanom stave. S ohľadom na skutočnosť, že napriek uvedenému žalovaný 1/ výzvou z 28.03.2014 požiadal žalovaného 2/ - Slovenskú sporiteľňu, a.s., Bratislava - o plnenie z označenej bankovej záruky s poukazom na neplnenie povinností žalobcu, súd tiež považoval za osvedčené, že žalovaný 1/ pri uplatňovaní práva zo zodpovednosti za vady naďalej postupuje tým istým spôsobom, čo môže mať závažný negatívny dopad na žalobcu. Podľa § 77 ods. 2 O.s.p. súd predbežné opatrenie zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V súlade s Občianskym súdnym poriadkom súd predbežné opatrenie zruší nielen vtedy, ak po jeho nariadení nastane zmena pomerov, ale aj vtedy, keď sa dodatočne zistí, že na nariadenie predbežného opatrenia neboli dôvody. Opodstatnenosť takéhoto postupu je daná tým, že súd pred nariadením predbežného opatrenia nemá povinnosť vykonať dokazovanie na všetky skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ba dokonca si nemusí ani zadovážiť vyjadrenie účastníkov konania (§ 75 ods. 9 O.s.p.). To, čo platí vo všeobecnej rovine o procesnej stránke postupu súdu (t.j. o nariadení pojednávania, vykonaní „dokazovania“, výsluchu účastníkov a pod.) pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia, platí aj o procesnom postupe súdu pri rozhodovaní o zrušení predbežného opatrenia, keď sa preukáže, že sa dodatočne zmenili pomery, ktoré boli významné pri jeho nariadení, alebo keď následne vyjde najavo, že na nariadenie predbežného opatrenia neboli dôvody. Z ustáleného doktrinálneho výkladu i konštantnej judikatúry súdov vyplýva, že na podanie návrhu na zrušenie predbežného opatrenia sú procesne legitimovaní žalobca i žalovaný. Súd pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie predbežného opatrenia skúma, či pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené; musí ísť o takú zmenu pomerov (ku ktorej môže dôjsť na strane ktoréhokoľvek účastníka), ktorá má za následok, že predbežné opatrenie už nie je nutné ani účelné. Súd môže takisto dospieť k záveru, že predbežné opatrenie vôbec nemalo byť nariadené; to znamená, že je možné zrušiť ho aj vtedy, ak sa dodatočne zistí, že zákonom predpokladané dôvody na jeho nariadenie ani neboli. V konaní nemožno vylúčiť, že neskôr alebo tiež pri vykonávaní dôkazov vo veci samej súd zistí, že predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia ani neboli dané (napr. majetok dlžníka postačuje na uspokojenie nárokov ohrozeného účastníka). V súvislosti s úvahami o nariadení predbežného opatrenia pred začatím konania považuje odvolací súd za potrebné konštatovať, že prichádza do úvahy výnimočne, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (§ 74 ods. 1 O.s.p.). Potreba dočasnej úpravy pomerov je otázkou skutkovou, ktorú je možné posúdiť iba na základe znalosti okolností danej veci. Skutkovou otázkou je rovnako posúdenie obavy, že by výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený; musí byť teda osvedčené také správanie účastníka konania, ktoré nasvedčuje tomu, že sa zbavuje vecí, o ktoré v konaní ide, alebo majetku, pričom rozsah iného jeho majetku zrejme nebude stačiť na uspokojenie pohľadávky priznanej rozhodnutím, alebo uplatňovanej v predpokladanom návrhu vo veci samej. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí obsahovať náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p., t.j. náležité označenie účastníkov konania a opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú jeho nariadenie, t.j. uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (§ 75 ods. 2) a tiež čoho sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom vo veci samej. Zákonné náležitosti pre nariadenie predbežného opatrenia musia byť splnené kumulatívne. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, musí súd zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu účastníkov alebo tretích osôb. Súd je povinný poskytnúť ochranu aj odporcovi, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby predbežné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Predbežné rozhodnutie vždy musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý bude predmetom konania vo veci samej. Jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. S ohľadom na dôvody, ktoré žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol a na základe ktorých mal krajský súd v konaní o nariadenie predbežného opatrenia osvedčenú jeho dôvodnosť, danosť nároku žalobcu a jeho ohrozenie, považoval odvolací súd za potrebné preskúmať kľúčové zmluvné dojednania upravujúce vzťahy medzi žalobcom a žalovaným 1/, keďže vo vyššie označenom konaní neboli predmetom právnej argumentácie. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že k návrhu na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Cob/151/2014 - 133 zo dňa 10.07.2014 boli doložené rozhodujúce listinné dôkazy, konkrétne: - objednávka z 23.10.2007 (dátum podpisu 26.11.2007) - objednávka - Dodatok k zmluve č. 07 zo dňa 28.07.2008 - Všeobecné podmienky (General Coniditions) - vychádzajúce z FIDIC - tzv. striebornej knihy, vydanej Medzinárodnou federáciou konzultačných inžinierov, ktoré sa štandardne používajú pri realizácii zložitých stavebných celkov s úradne overeným prekladom citovaných ustanovení - Všeobecné zmluvné podmienky objednávateľa pre poddodávateľov (zahraničie) v znení zo dňa 01.5.2005 s úradne overeným prekladom citovaných ustanovení, ktoré tvoria zmluvný základ upravujúci právne vzťahy sporových strán. Z objednávky Združenia N. T. E. R. K. (J. - O. SK - O., predstaviteľom ktorého je žalovaný 1/) pre stavbu N. T. E. R. zo dňa 23.10.2007 obojstranne podpísanej žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným 1/ ako objednávateľom 26.11.2007 vyplýva, že prílohou zákazky sú okrem iných výslovne označených listín aj General Conditions - Všeobecné podmienky zo zmluvy medzi zadávateľom a stavebníkom a Všeobecné zmluvné podmienky objednávateľa pre poddodávateľov (zahraničie) v znení zo dňa 01.05.2005, ktoré platia analogicky aj pre vzťah medzi objednávateľom a zhotoviteľom. Z objednávky zo dňa 28.07.2008 (Dodatok k zmluve č. 07), ktorou žalobca prevzal ako zhotoviteľ kompletnú realizáciu diela A. XX- Č. A., je zrejmé, že jej súčasťou sú aj všetky podmienky dojednané 26.11.2007. Uvedené dokumenty sa spolu s prílohami v nich vymenovanými posudzujú ako zmluva o dielo. Z obsahu označených dokumentov vyplýva, že zmluvné strany si okrem iného dojednali osobitnú úpravu nárokov zo zodpovednosti za vady (odlišnú od dispozitívnych ustanovení Obchodného zákonníka), v zmysle ktorej nesie zhotoviteľ plnú zodpovednosť za vyprojektovanie, vyhotovenie a dokončenie funkčného diela. Z predložených listinných dôkazov odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o dodávateľskom systéme. Napokon ani žalobca zásadným spôsobom nepreukázal, a ani nespochybnil, že súčasťou jeho dodávky je aj príslušná projektová dokumentácia. V čl. 4.1.A, 5.1, 5.2 a 5.8 Všeobecných podmienok sú upravené špecifické záruky zhotoviteľa pri projektovaní, zhotovení a dokončení diela, všeobecné projektové povinnosti a dokumentácia zhotoviteľa. Z podčl. 11.4 Všeobecných podmienok vyplýva, že ak zhotoviteľ v primeranej lehote neodstráni vadu alebo poškodenie, môže byť objednávateľom (alebo v jeho mene) stanovený dátum, kedy alebo dokedy má byť vada alebo poškodenie odstránené. Zhotoviteľovi bude tento dátum oznámený v primeranom predstihu. Ak vada alebo poškodenie nie sú v oznámenom termíne odstránené, objednávateľ môže vykonať prácu sám alebo prostredníctvom iných, pričom zhotoviteľ nebude niesť za túto prácu žiadnu zodpovednosť. Zhotoviteľ zaplatí objednávateľovi primerane vynaložené náklady. Obdobné právo zakladajú v čl. 19.8 aj Všeobecné zmluvné podmienky objednávateľa pre poddodávateľov (zahraničie) v znení zo dňa 01.5.2005. Ak je odstránenie vady nevyhnutné pre objednávateľa na predídenie vzniku podstatnej škody, a ak nie je okamžité odstránenie zhotoviteľom možné, objednávateľ je oprávnený okamžite odstrániť túto vadu na náklady zhotoviteľa sám alebo nechať ju odstrániť prostredníctvom tretích osôb, o čom musí byť zhotoviteľ bezodkladne písomne informovaný. V zmysle čl. 19.14 je zhotoviteľ povinný uhradiť objednávateľovi všetky náklady, ktoré vznikli v súvislosti so zistením vady alebo pri jej odstraňovaní. Na základe uvedeného teda možno v rozsahu pre účely predbežného opatrenia uzavrieť, že žalovaný 1/ sa nedopustil neprípustného ani protiprávneho zásahu do diela, len si zmluvne dojednaným postupom uplatnil u zhotoviteľa nároky z vád diela. Listom z 04.08.2011 (teda v záručnej lehote) žalovaný 1/ reklamoval realizačný nedostatok diela - nedostatočný výkon čerpacej stanice - a žiadal predložiť technický návrh na odstránenie nedostatku, resp. zníženie jeho dôsledkov. Až v máji 2013 sa na základe posudku znalca ustálilo, že pretrvávajúca nefunkčnosť čerpacej stanice ako celku má pôvod v projektovej dokumentácii žalobcu. Išlo teda o inú - novú vadu, a keďže žalobca opravu diela odmietol, bola mu listom zhotoviteľa zo dňa 31.07.2013 stanovená dodatočná lehota. Po márnom uplynutí určenej lehoty, keď hrozilo riziko ohrozenia prevádzky obchodného centra (v dôsledku nedostatočného prísunu chladenia z čerpacej stanice zhotovenej žalobcom), žalovaný 1/ listom z 11.09.2013 informoval žalobcu o zadaní prác tretej osobe. Vo Všeobecných podmienkach (podčl. 5.1) si zmluvné strany dohodli rozsah zodpovednosti žalobcu za ním zabezpečovaný projekt tak, že „objednávateľ nenesie žiadnu zodpovednosť za žiadnu chybu, nepresnosť, alebo opomenutie v požiadavkách objednávateľa, ktoré sú súčasťou zmluvy....“ s tým, že podľa podčl. 5.8 „v prípade, ak sa v dokumentácii zhotoviteľa objavia chyby, vynechania, viaczmysly, rozpory alebo iné nedostatky, potom táto dokumentácia a dielo musia byť opravené na náklady zhotoviteľa ...“ Z uvedených dôvodov nie je namieste aplikácia ustanovenia § 561 Obch. zák., od ktorého sa zmluvné strany v zmluve označenými zmluvnými dohodami úplne zreteľne odchýlili. S ohľadom na vyššie uvedené je preto potrebné aj obecne konštatovať, že nariadené predbežné opatrenie nielenže obchádza, ale vôbec nerešpektuje zmluvné dohody účastníkov, ktorými sú upravené ich vzájomné vzťahy odlišne od dispozitívnych zákonných ustanovení. Samotná existencia spornej skutočnosti medzi účastníkmi však nezakladá bez ďalšieho dôvod na nariadenie predbežného opatrenia. Na účely krytia nákladov na odstránenie vád diela si žalovaný 1/ uplatnil nároky z bankovej záruky, ktorú mu žalobca na tento účel poskytol. Podľa bankovej záruky č. X/XXXX/XX-XX bola banka povinná plniť na prvú riadnu písomnú výzvu objednávateľa s uvedením, že zhotoviteľ si nesplnil svoje zmluvné záväzky, a to bez akéhokoľvek práva námietky. Odvolací súd súhlasí s argumentom žalovaného 1/, že nariadené predbežné opatrenie narúša a mení status quo medzi účastníkmi, ktorí dohodou o poskytnutí bankovej záruky žalovanému v 1/ nepochybne akceptovali, že v prípade spornosti nárokov z vád sa žalovaný 1/ uspokojí z bankovej záruky a žalobca, ak bude toho názoru, že za konkrétnu vadu nezodpovedá, bude musieť podať žalobu voči žalovanému 1/. Tomu, aby časovo obmedzená banková záruka nezanikla márnym uplynutím doby, môže veriteľ zabrániť tým, že v písomnej forme uplatní svoje práva z bankovej záruky v lehote určenej v záručnej listine, čím docieli ich zachovanie a zabráni zániku bankovej záruky. Zásadne však nemožno súhlasiť s tým, že uplatnenie nárokov z bankovej záruky v súvislosti s konaním o nariadenom predbežnom opatrení osvedčovalo existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Z obsahu spisu je tiež preukázané, že žalobca podal dňa 09.09.2014 žalobu voči žalovanému 1/ (je vedená na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 25Cb/174/2014), ktorou sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 297.054,18 eur, ktoré mal žalovaný 1/ nadobudnúť nedôvodným čerpaním bankovej záruky. Z uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že nariadené predbežné opatrenie nemá žiaden vzťah k nároku uplatnenému žalobcom v konaní vo veci samej a neposkytuje mu žiadnu predbežnú ochranu; absentuje teda aj logická súvislosť medzi nariadeným predbežným opatrením a žalobou vo veci samej, ktorou sa žalobca domáha len vydania bezdôvodného obohatenia z titulu už uplatnených nárokov z bankovej záruky a nie napr. určenia neplatnosti tejto bankovej záruky. Žalobca je chránený aj kogentným ustanovením § 321 ods. 4 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého veriteľ, ktorý dosiahol na základe bankovej záruky plnenie, na ktoré nemal voči dlžníkovi nárok, vráti dlžníkovi toto plnenie a nahradí mu škodu tým spôsobenú. Vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam je nariadené predbežné opatrenie už neúčinné, a preto pominuli dôvody na jeho nariadenie, a súd je povinný takéto predbežné opatrenie na návrh dotknutého účastníka zrušiť. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné tiež konštatovať, že žalobca žiadne také konanie žalovaného 1/, v dôsledku ktorého by boli jeho finančné nároky v prípade výkonu rozhodnutia ohrozené, neosvedčil. Vzhľadom na uvedené a s ohľadom na obsah vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo a jej príloh je potrebné konštatovať, že žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, danosť svojho nároku a ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a preto predbežné opatrenie nariadené uznesením krajského súdu č.k. 3 Cob/151/2014 - 133 zo dňa 10.07.2014 nemalo byť vôbec nariadené, pretože zákonom predpokladané dôvody v čase jeho nariadenia neexistovali. Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 a 3); preto odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 145 O.s.p.. Z dikcie ustanovenia § 145 O.s.p. vyplýva, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia (a analogicky aj v konaní o jeho zrušenie) sa o trovách konania nerozhoduje, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o predbežné opatrenie podľa § 74 a nasl. alebo podľa § 102 O.s.p.. Rozhodujúca nie je ani skutočnosť, kto bol v tomto konaní úspešný. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.