Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8Cob/54/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113200729 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113200729.4 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, v právnej veci žalobcu: Keraming, a.s., IČO : 31 431 968, so sídlom Jesenského 3839, Trenčín, právne zastúpeného Advokátska kancelária GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 862 657, so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, proti žalovanému: AGREL s.r.o., IČO: 36 335 151, so sídlom Strojnícka 14, Prešov, právne zastúpenému JUDr. K., advokátom, so sídlom N. XXX/ XX, T., o zaplatenie 465.624,61 Eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č. k. 36Cb/101/2013-1001, zo dňa 3. februára 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd m e n í uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým nariadil predbežné opatrenie, tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa v konaní o zaplatenie 465.624,61 Eur s prísl. a o zaplatenie zmluvnej pokuty čiastočne vyhovel návrhu na vydanie predbežného opatrenia a nariadil predbežné opatrenie, ktorým VC., a.s. so sídlom K., IČO 31 320 155 uložil povinnosť zdržať sa plnenia z bankovej záruky č. XXXXXXXXXXXX, vystavenej C. M. bankou, a.s. dňa 10.11.2011, do jej plnej výšky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. V časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa uplatňovania nárokov z bankovej záruky č. XXXXXXXXXXXX, vystavenej dňa 10.11.2011 peňažným ústavom žalobcu, do jej plnej výšky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o nárokoch žalobcu a nárokoch žalovaného vo veci samej a peňažnému ústavu žalovaného (I. I., a.s.) zdržať sa uplatňovania nárokov z bankovej záruky č. XXXXXXXXXXXX, vystavenej dňa 10.11.2011 peňažným ústavom žalobcu, do jej plnej výšky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o nárokoch žalobcu a nárokoch žalovaného vo veci samej, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súd prvého stupňa sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a vec právne posúdil v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 74 ods. 1 a § 76 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca listinnými dôkazmi osvedčil danosť nároku, ako aj ostatné uvedené zákonné predpoklady nevyhnutné pre nariadenie predbežného opatrenia. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvého stupňa za osvedčené, že žalovaný si uplatňuje právo zo zodpovednosti žalobcu za vady duplicitne, a to titulom primeranej zľavy z ceny diela, plnenia z bankovej záruky i v rámci náhrady škody. Zo zmlúv o zriadení záložného práva zo dňa 03.04.2014 a 18.07.2014, založenia obchodných spoločností O. SK s.r.o. a O. O., s.r.o., ich vzájomného personálneho prepojenia, a to aj s O. s.r.o., i s poukazom na výšku ďalších záväzkov žalovaného je zrejmé, že žalovaný robí právne úkony, v dôsledku ktorých môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia vo veci samej, keďže na základe súčasnej majetkovej situácie žalovaného, osvedčenej najmä účtovnou závierkou a úkonov žalovaného smerujúcich k zmenšovaniu jeho majetku, možno dôvodne predpokladať, že nebude mať dostatok finančných prostriedkov na vrátenie predmetného plnenia v zmysle § 321 ods. 4 Obch. zák.. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalobca osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá je predmetom nariadeného predbežného opatrenia. V tejto súvislosti odkázal i na dôvody, pre ktoré bolo nariadené predbežné opatrenie uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/101/2013-727. V časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa uplatňovania nárokov z bankovej záruky č. XXXXXXXXXXXX, vystavenej dňa 10.11.2011 peňažným ústavom žalobcu, do jej plnej výšky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o nárokoch žalobcu a nárokoch žalovaného vo veci samej a peňažnému ústavu žalovaného (I. I., a.s.) zdržať sa uplatňovania nárokov z bankovej záruky č. XXXXXXXXXXXX, vystavenej dňa 10.11.2011 peňažným ústavom žalobcu, do jej plnej výšky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o nárokoch žalobcu a nárokoch žalovaného vo veci samej, súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, nakoľko predbežné opatrenie v tomto rozsahu navrhovanom žalobcom, nie je potrebné na zabezpečenie účelu konania vo veci samej. Nariadené predbežné opatrenie tento účel zabezpečí, nakoľko zabezpečuje efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa v konaní pokračovalo bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ktorého ochranu sa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Tiež je potrebné vziať na zreteľ, že k uplatneniu práv z bankovej záruky zo strany žalovaného a peňažného ústavu žalovaného (I. I., a.s.) už došlo, a to zaslaním výzvy spolu s prehlásením žalovaného. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo nariadené predbežné opatrenie, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Odvolanie odôvodnil v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm a) - f) O.s.p. Poukázal na uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.11.2014 č.k. 36Cb/101/2013-432, ktorým bolo rozhodnuté o nariadení predbežného opatrenia a ktoré bolo unesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 08.01.2015 č.k. 8Cob/575/2014-509 zmenené a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý. V ďalšom nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení o tom, že žalobca dostatočne osvedčil danosť obavy s ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej z dôvodu uzatvorenia zmlúv o zriadení záložného práva zo dňa 03.04.2014 a 18.07.2014, založenia obchodných spoločností O. I. s.r.o. a O. O. s.r.o., ich vzájomného personálneho prepojenia a to aj s O. s.r.o.. Nesúhlasil ani so záverom, že robí právne úkony v dôsledku ktorých môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že žalovaný robí úkony smerujúce k zmenšovaniu jeho majetku, tieto žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Čo sa týka záložných zmlúv zo dňa 03.04.2014 a 18.07.2014, poukázal na absolútnu neprípustnosť odôvodnenia nariadenia predbežného opatrenia tým, že došlo k uzatvoreniu týchto záložných zmlúv. V súvislosti s tým poukázal na hore uvedené uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, ktorý konštatoval, že uzatvorenie uvedených záložných zmlúv neosvedčuje dôvodnú obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený, a teda nie je dôvodom na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia. Preto v novom rozhodnutí o nariadení ďalšieho predbežného opatrenia bol povinný súd prvého stupňa vychádzať aj z tohto uznesenia. Zdôraznil, že žalovaný ako záložca uzatvoril so spoločnosťou I. I. a.s. ako so záložným veriteľom dňa 03.04.2014 zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam a hnuteľným veciam č. XXXXXX, z ktorej zmluvy je zrejmé, že sa ponížila hodnota založeného majetku z pôvodnej sumy 3.650.000 Eur (investičný úver) a 1.500.000 Eur (kontokorent) na sumu 2.580.000 Eur a touto zmluvou došlo k uvoľneniu zaťaženia majetku žalovaného o sumu 2.570.000 Eur, teda v žiadnom prípade nedošlo k zaťaženiu majetku žalovaného, práve naopak. Čo sa týka založenia a zmeny v spoločnostiach, bol žalovaný toho názoru, že teraz nariadiť predbežné opatrenie je možné iba za predpokladu, že po vydaní hore uvedeného uznesenia Krajského súdu v Trenčíne nastali skutočnosti, ktoré usvedčujú dôvodnú obavu, že by výkon rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený, a teda nie je možné prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali pred týmto rozhodnutím. K otázke založenia obchodných spoločností O. SK s.r.o., O. O. s.r.o a O. K. s.r.o uviedol, že ide o výslovne zavádzajúce a účelové tvrdenia žalobcu, ktorých cieľom je umelo vytvoriť obavu z ohrozenia prípadného budúceho výkonu rozhodnutia vo veci samej. Vlastnícke zloženie spoločností je odlišné od vlastníckeho zloženia žalovaného, tieto vlastnícke vzťahy nie sú navzájom prepojené a pri ich zakladaní došlo aj k rozšíreniu podnikateľských aktivít súčasných spoločníkov žalovaného. K presunu sídla spoločnosti do N. došlo z dôvodu, že X.. S. Q., konateľ všetkých spoločností má trvalý pobyt v N.. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom neosvedčil a nepreukázal že predmetné zmeny v spoločnostiach žalovaného a spoločnosti O. SK s.r.o. a založenie spoločnosti O. O. s.r.o. by akýmkoľvek spôsobom vzbudzovali dôvodnú obavu z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia vo veci samej. Zdôraznil, že žalovaný nevykonáva žiadne úkony, ktoré by smerovali k zmenšeniu jeho majetku, a ani žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neuviedol žiadny konkrétny úkon, ktorý by mal byť takýmto úkonom a tieto vo svojom rozhodnutí nešpecifikoval ani súd prvého stupňa. Z toho vyplýva, že takéto úkony neexistujú a je neprípustné, aby súd prvého stupňa na ne len vo všeobecnosti poukazoval, bez ich konkrétneho vymedzenia. Žalovaný bol toho názoru, že nie je možné predbežným opatrením uložiť zákaz plnenia z bankovej záruky, nakoľko je to v priamom rozpore s podstatou a zmyslom tohto inštitútu. Naviac v tomto prípade bola dojednaná banková záruka ako banková záruka bez námietok a na prvú výzvu a slúžila ako náhrada zádržného. Zdôraznil, že v čl. 8.1 Zmluvy o dielo 6-00-11 je uvedené, že výška záručnej zábezpeky je 5 % z celkovej ceny diela podľa čl. IV. zmluvy bez DPH, platí tak pre nedostatky ako aj pre prípadné nároky na náhradu škody zo strany objednávateľa voči zhotoviteľovi a zhotoviteľ má právo po konečnej akceptácii diela nahradiť záručnú zábezpeku bankovou zárukou. V dodatku č. 3 k tejto zmluve zo dňa 24.10.2011 sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ nahradí záručnú zábezpeku bankovou zárukou do 30.11.2011 bez ohľadu na deň právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Na základe tohto žalobca požiadal svoj peňažný ústav C. a.s. o vystavenie predmetnej bankovej záruky a táto banka ju vystavila v prospech žalovaného pod č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 10.11.2011 do výšky 137.268,74 Eur. Je preto zrejmé, že banková záruka nahradila záručnú zábezpeku a slúži na zabezpečenie nárokov žalovaného voči žalobcovi z vád diela počas záručnej doby v trvaní 5 rokov odo dňa odovzdania a prevzatia diela. Túto záruku je C. a.s. povinná zaplatiť bez námietok do zaručenej výšky na prvú písomnú výzvu žalovaného, ktorá bude obsahovať písomné vyhlásenie žalovaného, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti voči žalovanému z predmetnej zmluvy o dielo. Banková záruka bola úmyselne dojednaná bez námietok a na prvú výzvu, aby v prípade sporu zhotoviteľa (žalobcu) a objednávateľa (žalovaného) o nárokoch z vád diela poskytla nadštandartnú ochranu žalovaného, aby tento mohol okamžite uspokojiť svoje nároky voči žalobcovi a práve do určitej miery zaťažil (oprávnene a spravodlivo) žalobcu, ktorý by bol povinný v prípade, ak s takýmto jej použitím nesúhlasí, domáhať sa ochrany v zmysle § 321 ods. 4 Obch.zák.. Nariadením predbežného opatrenia bol však celý uvedený zmysel bankovej záruky popretý a nebolo tak rešpektované zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy. Nariadené predbežné opatrenie preto predstavuje neprimeraný zásah do práv žalovaného a neprípustne mení postavenie účastníkov v tom smere, že žalovaný mal byť oprávnený sa uspokojiť z bankovej záruky okamžite, ihneď po tom, ako vyhlási, že žalobca porušil svoje povinnosti z predmetnej zmluvy o dielo. Ide preto o významný zásah do hmotných práv žalovaného a autonómie zmluvných strán, nakoľko transformuje platnú bankovú záruku na bezcenný list papiera. Zároveň upozornil na to, že vydaním takéhoto predbežného opatrenia poskytol súd prvého stupňa žalobcovi nie ochranu dočasnú, ale trvalú, nakoľko banková záruka je platná len do 07.10.2016, teda platnosť bankovej záruky skončí skôr ako dôjde k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej a žalovaný sa z nej už nebude môcť nikdy uspokojiť. Toto je v rozpore s ust. § 74 ods. 1 O.s.p. a preto je potrebné nariadené predbežné opatrenie zrušiť. V závere odvolania žalovaný poukázal, že vady diela nepochybne existujú, je sporný len dôvod ich vzniku, čo preukazujú jednotlivé znalecké posudky pre správnosť svojej argumentácie poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 26Cb/236/2013 zo dňa 06.01.2014, Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoB/93/2014 zo dňa 12.05.2014, Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/99/2015 zo dňa 13.05.2015. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté predbežné opatrenie ako vecne správne potvrdiť, prípadne toto doplniť o uloženie povinnosti žalobcovi udržiavať túto bankovú záruku v platnosti, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného uviedol, že žiadny právny predpis nezakazuje žiadnemu účastníkovi konania na ochranu svojich záujmov využiť akúkoľvek argumentáciu, ktorú považuje za podstatnú a zdôraznil, že súd pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia vychádza z pomerov účastníkov, ktoré sú mu známe v čase rozhodnutia. Preto pri každom rozhodnutí o predbežnom opatrení súd vyhodnocuje poskytnuté dôkazy vo vzájomnej súvislosti aj s inými v minulosti predloženými dôkazmi. Žalobca dôvodil, že prvoradým cieľom žalovaného je vyrovnanie záväzkov voči financujúcej banke, pričom kontinuálne s takýmito úkonmi zaťažuje svoj majetok záložnými právami v prospech spriaznených tretích osôb. Okrem I. I. a.s. je ďalším zabezpečeným veriteľom p. Q. I.. Celkový záväzok žalovaného voči p. Q. I., ktorý je zabezpečený záložným právom, predstavuje 3.177.028 Eur, preto je tvrdenie žalovaného o uvoľňovaní zaťaženia majetku zavádzajúce. Žalobca bol toho názoru, že žalovaným spomínané rozhodnutia iných súdov vydané v súvislosti s bankovou zárukou nemožno stotožňovať s prejednávanou kauzou, nakoľko práva z tejto bankovej záruky boli C. a.s. z odporcu postúpené na spoločnosť I. a.s. a na súde prvého stupňa sa vedie konanie, v ktorom si žalovaný kompenzačnou námietkou uplatnil nárok na zľavu z ceny do výšky žalovanej istiny. Žalobca neuznáva zodpovednosť za vady, tieto si žalovaný uplatňuje v rozpore s jednotlivými ustanoveniami Obch. zák. a naviac žalovaný dňa 13.12.2011 uznal nárok žalobcu, čo do základu a výšky, kde voči uznanej istine nenamietal. Dal do pozornosti, že banková záruka má v zmysle zmluvy o dielo slúžiť iba ako zábezpeka (ručenie na zabezpečenie nárokov žalovaného voči žalobcovi z vád diela počas záručnej doby, na základe čoho by mala prioritne pokrývať žalovaným reálne vynaložené náklady na opravu prípadných vád, čo sa však neudialo. Žalovaný tvrdí existenciu vád, k ich odstráneniu v zmysle zmluvy nepristúpil. Preto žalobca dospel k záveru, že tieto vady neexistujú, čomu nasvedčuje skutočnosť, že žalovaný dielo užíva. V prípade, ak bude spoločnosti I. a.s. uhradená banková záruka, bude iniciovaný ďalší súdny spor. Žalobca zotrval na názore, že existuje dôvodná obava, že žalovaný bude realizovať úkony k zmenšeniu resp. zaťaženiu majetku, výsledkom čoho bude insolvencia. Vyplatenie tejto bankovej záruky je obchádzaním vyššie uvedených súdnych rozhodnutí a je len vytiahnutím finančných prostriedkov od žalobcu v prospech tretej osoby, napriek tomu, že záväzok žalovaného voči žalobcovi v súčasnej dobe presahuje 1.000.000 Eur. Žalobca považuje postup odporcu a spoločnosti I. a.s. za neoprávnený a bezdôvodný. Je nepravdivé tvrdenie žalovaného v prehlásení, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti voči žalovanému vyplývajúce zo zmluvy o dielo, preto je požiadavka na plnenie z bankovej záruky protiprávna a bezdôvodná. Žalovaný zneužíva bankovú záruku vo svoj prospech, bez toho, aby musel preukazovať nesplnenie povinnosti žalobcu zo zmluvy, resp. si uplatniť nároky zo zodpovednosti za vady diela súdnou cestou a to napriek tomu, že žalovaný nezaplatil žalobcovi časť ceny za dielo. Žalovaný nevyužil svoje právo odstrániť vady treťou osobou na náklady žalobcu, ak to žalobcovi oznámi, preto mu nevzniklo právo vykonať opravu cez tretiu osobu, a teda ani mu nevzniklo právo domáhať sa plnenia bankovej záruky. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalobca zdôraznil, že pre potreby vydania predbežného opatrenia preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a osvedčil naliehavosť potreby na dočasnej úprave vzniknutých pomerov. Potrebu poskytnutia predbežnej ochrany záujmov a nárokov žalobcu videl v tom, že žalovaný odmieta zaplatiť zvyšok ceny za dielo a účelovo namieta vznik vád diela. Preto vydanie predbežného opatrenia je jediným spôsobom ako zabrániť stavu, ktorý už v budúcnosti nebude možné odstrániť ani napraviť. Obaja účastníci v konaní predložili znalecké posudky týkajúce sa vád diela, z ktorých zatiaľ nemožno ustáliť dôvody ich vzniku, a ani to, či sa jedná o vady diela, pričom vo veci stále prebieha znalecké dokazovanie. V súčasnej dobe však zatiaľ nebolo rozhodnuté o tom, že za tieto údajné vady diela nesie zodpovednosť žalobca. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane. Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. Podľa § 76 ods. 1 O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby : a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti;c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia,h) nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu ohrozuje, i) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená, j) sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená, k) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. Podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať Žalobca sa vo veci samej domáha voči žalovanému zaplatenia zvyšku ceny za vykonané dielo v sume 465.624,61 Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty. Obchodno-záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania vznikol zo zmluvy o dielo č. 6-00-11 zo dňa 29.03.2011, v znení Dodatku č.1 k zmluve o dielo č.6-00-11 zo dňa 14.04.2011, v znení Dodatku č.2 k zmluve o dielo č.6-00-11 zo dňa 12.09.2011, v znení Dodatku č.3 k zmluve o dielo č.6-00-11 zo dňa 24.10.2011, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného dielo - "D. U.". Zo strany žalobcu bolo dielo žalovanému riadne a včas odovzdané. Za vykonané dielo žalobca vystavil faktúry, pričom žalovaný neuhradil z faktúry č. 2011117 čiastku 18.185,27 Eur, z faktúry č. 2011173 čiastku 35.389,12 Eur, z faktúry č. 2011202 čiastku 37.110,17 Eur, faktúry č. 2011243 čiastku 22.609,08 Eur, z faktúry č. 2011288 čiastku 191.837,31 Eur, faktúry č. 2011355 čiastku 96.833,32 Eur, z faktúry č. 2011356 čiastku 63.660,34 Eur, z faktúry č. 2011376 čiastku 168,20 Eur, t.j. celkovo neuhradil čiastku 465.792,81 Eur. Dňa 20.02.2012 žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi v celkovej výške 465.792,81 Eur uznal čo do výšky, ako aj dôvodu vzniku. Z uvedeného záväzku uhradil len čiastku 168,20 Eur, zostávajúcu čiastku 465.624,61 Eur doteraz neuhradil a jej zaplatenie je predmetom konania vo veci samej. Súd prvého stupňa vo veci vydal dňa 02.05.2013 platobný rozkaz č. 39Rob/12/2013-58, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 465.624,61 Eur spolu s príslušenstvom. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu si uplatnil kompenzačnou námietkou čiastku 1.075.145,89 Eur z titulu náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku vady spôsobenej žalobcom pri realizácii diela. Vzájomný návrh žalovaného súd prvého stupňa vylúčil na samostatné konanie, bolo vedené na Okresnom súde v Trenčíne pod sp.zn. 36Cb 81/2014-274 a bolo právoplatne zastavené uznesením tohto súdu č.k. 36Cb 81/2014-274 zo dňa 26.11.2014 pre nezaplatenie súdneho poplatku. Uznesením Okresného súdu Trenčín, č. k. 36Cb/101/2013-432, zo dňa 10. novembra 2014 súd prvého stupňa čiastočne vyhovel návrhu na vydanie predbežného opatrenia a žalovanému zakázal predať, dražiť, darovať, zameniť, či inak scudziť, prenajať alebo vložiť ako nepeňažný vklad do základného imania inej obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo zriaďovať vecné bremená, záložné práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Trenčín, odborom katastrálnym, pre k.ú. I., a to stavba súp. č. XXXX - D. U., postavená na parcele CKN č. XXX/XX, CKN parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4559 m2, CKN parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2220 m2, CKN parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 8 m2, CKN parcela č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 342 m2, CKN parcela č. XXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1479 m2 a CKN parcela č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 2116 m2. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob 575/2014-509 zo dňa 8.januára 2015 bolo uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej bolo nariadené predbežné opatrenie zmenené a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý. V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že žalobca neosvedčil, že ním uvádzané skutočnosti reálne hrozia a že žalovaný vykonáva úkony, ktoré by smerovali k nakladaniu s uvádzanými nehnuteľnosťami spôsobom, ktorý by zakladali dôvodnosť vydania predbežného opatrenia. Sám žalobca tvrdil, že nevie, akú konkrétnu právnu konštrukciu žalovaný pri nakladaní s nimi použije v úmysle ukrátiť žalobcu. Žalobca preto v tejto časti nijako neosvedčil ani jeden z predpokladov pre potrebu nariadenia predbežného opatrenia, a to potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ani že výkon rozhodnutia môže byť ohrozený. Nepreukázal, že by žalobca vykonával právne alebo faktické úkony, ktoré by smerovali k nehospodárnemu nakladaniu s majetkom, k jeho zaťažovaniu ďalšími záväzkami, resp. úkonom ktorými by sa znížila hodnota jeho majetku, ani že uzatvára nové, nevýhodné zmluvy v úmysle vyhnúť sa plneniu záväzku žalobcovi. Z obsahu žalovaným predložených záložných zmlúv vyplýva, že Zmluva o zriadení záložného práva k pohľadávkam a hnuteľným veciam č. XXX XXX zo dňa 03.04.2014, ktorú uzatvoril žalovaný ako záložca so spoločnosťou I. I., a.s. ako záložným veriteľom, a na ktorú poukazuje žalobca vo svojom návrhu na vydanie predbežného opatrenia, nahradila už pred podaním žaloby (žaloba podaná dňa 14.01.2013) uzatvorené záložné zmluvy zo dňa 26.03.2012 a 16.11.2012. V nej nedošlo k zmene zabezpečenej pohľadávky ani zálohu, ktorým sú naďalej všetky pohľadávky a hnuteľné veci, ktorých vlastníkom je žalovaný. Neobstál ani argument žalobcu, že obaja spoločníci žalovaného uzatvorili záložné zmluvy k svojim obchodným podielom. Ako vyplýva z obchodného registra žalovaného obaja spoločníci majú vklady zapísané v obchodnom registri už splatené, preto neprichádza do úvahy aplikácia § 106 OBZ a je potrebné rozlišovať medzi konaním a majetkom spoločníkov žalovaného a konaním a majetkom žalovaného ako právnickej osoby. Rovnako žalobca nepreukázal, že by žalovaný robil faktické či právne úkony smerujúce k prevodu jeho majetku do spoločnosti O. SK, s.r.o., prípadne zvýhodňoval iného veriteľa pred žalobcom. Pretože sa odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že v napadnutej časti návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Uznesením okresného súdu Trenčín č.k. 36 Cb101/2013-727 zo dňa 23.júla 2015 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým sa žalovanému zakázalo predať, dražiť, darovať, zameniť, či inak scudziť, prenajať alebo vložiť ako nepeňažný vklad do základného imania inej obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo zriaďovať vecné bremená, záložné práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Trenčín, odborom katastrálnym, pre k.ú. I., a to stavba súp. č. XXXX - D. U., postavená na parcele CKN č. XXX/XX, CKN parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4559 m2, CKN parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2220 m2, CKN parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 8 m2, CKN parcela č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 342 m2, CKN parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1479 m2 a CKN parcela č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 2116 m2. Vo zvyšnej časti súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súd prvého stupňa sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 74 ods. 1 O.s.p. nariadil predbežné opatrenie. Uviedol, že žalobca vyššie označenými listinnými dôkazmi osvedčil danosť nároku, ako aj ostatné uvedené zákonné predpoklady nevyhnutné pre nariadenie predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa mal za osvedčenú obavu žalobcu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, nakoľko najmä zo zmlúv o zriadení záložného práva zo dňa 03.04.2014 a 18.07.2014, založenia obchodných spoločností O. SK s.r.o. a O. O., s.r.o., ich vzájomného personálneho prepojenia, a to aj s O. s.r.o., i s poukazom na výšku ďalších záväzkov žalovaného bolo zrejmé, že žalovaný robí právne úkony, v dôsledku ktorých môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia vo veci samej. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol ako nedôvodný, pretože zákazom akejkoľvek dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami by došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv žalovaného a predbežné opatrenie v rozsahu navrhovanom žalobcom nebolo potrebné na zabezpečenie účelu konania vo veci samej. Uznesením Krajského súdu č.k. 16Cob/380/2015-96 zo dňa 16.09.2015 bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené. Odvolací súd preskúmaním a posúdením splnenia podmienok pre rozhodnutie o návrhu o nariadenie predbežného opatrenia konštatoval, že súd prvého stupňa z obsahu návrhu a žalobcom predložených listín, správne ustálil, že žalobca osvedčil danosť práva, ktorého sa domáha vo veci samej ako základný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia a osvedčil dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia - úkony žalovaného, vykonaním ktorých vzniká existencia dôvodnej obavy ohrozenia výkonu rozhodnutia. Ohrozenie výkonu rozhodnutia v čase rozhodovania Krajského súdu v Trenčíne ako súdu odvolacieho (dňa 08.01.2015) o predošlom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebolo v takej intenzite ako v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o predmetnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací v konaní 16Cob 380/2015 konštatoval, že intenzita ohrozenia v čase jeho rozhodovania bola silnejšia s odvolaním sa na všetky ďalšie kroky žalovaného, ktoré uskutočnil od januára 2015, a že nariadeným predbežným opatrením bola dodržaná aj zásada primeranosti zásahu prostredníctvom predbežného opatrenia do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Zákon rozlišuje dve skupiny predbežných opatrení - opatrenia, ktorých účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a opatrenia, ktoré majú zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. V obidvoch skupinách súd predovšetkým musí skúmať, či sú dôvody na nariadenie predbežného opatrenia osvedčené. Predbežné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe všeobecného návrhu účastníka, alebo na základe ničím nepodloženého tvrdenia účastníka, prípadne nekvalifikovaných dôkazov. Rovnako nie je možné nariadiť predbežné opatrenie na základe úvah a domnienok bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o potrebe predbežného opatrenia, o nebezpečenstve hroziacej ujmy, alebo o hrozbe, že súdne rozhodnutie nebude môcť byť vykonané. Obavu z ohrozenia musí žalobca tvrdiť, osvedčiť a musí preukázať, že žalovaný robí právne alebo faktické úkony, v dôsledku ktorých môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Žalobca musí konkretizovať úkony žalovaného, z ktorých vyvodzuje takýto odôvodnený záver. K takýmto úkonom patrí napr. ponechanie majetku bez akejkoľvek ochrany, prevzatie dlhov, uzavieranie nájomných zmlúv s cieľom znemožniť dražbu nehnuteľnosti alebo aj uzavieranie nevýhodných kúpnych zmlúv, z ktorých úkonov sa dá konkretizovať a vyvodiť odôvodnený záver, že žalovaný marí sťažuje alebo znemožňuje výkon rozhodnutia. Predbežným opatrením nie je možné prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenia je výnimočným procesným rozhodnutím, ku ktorému súd musí pristupovať nanajvýš uvážlivo, tak, aby neprekročil hranice ústavnosti postupu súdu. Pri nariadení predbežného opatrenia musí byť teda reálnosť obavy z ohrozenia jednoznačne osvedčená. Len nezaplatením ceny za vykonané dielo v dohodnutom termíne, prípadne v termínoch podľa splátkového kalendára, nemožno odôvodňovať potrebu nariadenia predbežného opatrenia. Rovnako ako nie je dôvodom na jeho vydanie ani prípadná samotná insolventnosť dlžníka, pokiaľ nie je spojená s preukázaním úkonov smerujúcich k snahe vyhnúť sa plneniu záväzkov a v súvislosti s týmto prevádzať majetok na iné osoby. Účinky predbežného opatrenia nesmú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov účastníkov. Predbežné opatrenie nemá nad mieru primeranú veci obťažovať účastníka, proti ktorému smeruje. Z toho možno vyvodiť zásadu primeranosti zásahu do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v konaní už dosiahol vydanie predbežného opatrenia, ktorým bolo žalovanému zakázané nakladať s nehnuteľnosťami vedenými na LV XXX k.ú. I. na ktorom je zapísaná tak samotná stavba ako aj jednotlivé nehnuteľnosti - zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy. Zo zmluvy o dielo čl. 4.3 v zmení dodatku č. 3 uzatvorenej medzi účastníkmi vyplýva, že cena diela bola dohodnutá len za zhotovenie stavby vo výške 2.745.374,85 Eur plus DPH. Už táto hodnota stavby je vyššia než uplatnená pohľadávka bez ohľadu na jej trhovú hodnotu, pričom nezanedbateľná je rovnako aj cena priľahlých pozemkov uvedených na liste vlastníctva. Na základe týchto skutočností sa odvolaciemu súdu javí takto poskytnutá ochrana žalobcovi ako dostatočná. Čo sa týka samotného návrhu na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom sa žalobca domáhal uloženia zákazu uloženia povinnosti zdržať sa plnenia z bankovej záruky č. XXXXXXXXXXXX, vystavenej Všeobecnou úverovou bankou, a.s. dňa 10.11.2011, do jej plnej výšky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že účastníci konania sa v čl . VIII uzatvorenej zmluvy v rámci zmluvnej autonómie dohodli na zábezpeke. Uzatvorenie dohody o záručnej zábezpeke ani o bankovej záruke nie je obligatórnou náležitosťou potrebnou pre uzatvorenie zmluvy o dielo ako takej. V zmysle ust. § 2 Obch.zák. sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Preto je každý podnikateľ povinný dôsledne zvažovať svoj postup pri podnikaní, pri uzatváraní zmlúv a ich obsahu a musí v rámci podnikateľského rizika znášať následky spojené s uzatvorením jednotlivých zmlúv. V takomto podnikateľskom vzťahu nie je možné požadovať od súdov, aby v prípade nevýhodne uzatvorenej zmluvy poskytovali podnikateľovi ochranu opakovaným vydávaním predbežných opatrení, alebo mu poskytovali ochranu ex offo tak, ako je to v spotrebiteľských vzťahoch. Žalobca si musel byť vedomý že podstatou bankovej záruky je dosiahnutie okamžitého plnenia zo strany žalobcu v prospech žalovaného, a to bez toho, aby on musel s poskytnutím takéhoto plnenia súhlasiť. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný postupoval v súlade s uzatvorenou zmluvou a jej obsahom pri uplatnení si bankovej záruky. Naviac žalobca má právo podať žalobu v zmysle ust. § 321 ods. 4 Obch.zák.. Jedným zo základných predpokladov predbežného opatrenia je tak jeho dočasnosť ako aj skutočnosť, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný ( nenavrátiteľný) stav medzi účastníkmi. V zmysle tohto predpokladu sa uplatňuje zásada, ktorá limituje nariadenie predbežného opatrenia možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní vo veci samej ukáže, že dočasná, provizórna ochrana účastníka konania požadujúceho predbežné opatrenie, nemá oporu v konečnom rozhodnutí súdu. Samotná existencia spornej skutočnosti medzi účastníkmi nezakladá bez ďalšieho dôvod na nariadenie predbežného opatrenia. Na účely krytia nákladov na odstránenie vád diela si žalovaný uplatnil nároky z bankovej záruky, ktorú mu žalobca na tento účel poskytol. Podľa uvedenej bankovej záruky bola banka povinná plniť na prvú riadnu písomnú výzvu žalovaného s uvedením, že žalobca si nesplnil svoje zmluvné záväzky a to bez akéhokoľvek práva na námietky. Zároveň nebolo zakázané previesť práva z tejto bankovej záruky na spoločnosť I. I., a.s.. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného že nariadené predbežné opatrenie narúša status zmluvne dohodnutého vzťahu medzi účastníkmi. Vydaním takéhoto predbežného opatrenia by s vysokou pravdepodobnosťou došlo k vytvoreniu nenávratného vzťahu medzi účastníkmi, nakoľko banková záruka je platná len do 07.10.2016, a potom už nie je možné ju v prospech žalovaného vyplatiť. Odvolací súd ďalej vyhodnocoval aj tú skutočnosť, že tretiemu subjektu, spoločnosti C., a.s., bola uložená povinnosť zdržať sa plnenia z tejto bankovej záruky až do právoplatného skončenia sporu. Pokiaľ spor nebude právoplatne ukončený do termínu 7.10.2016, nastane situácia, že banková záruka zanikne, teda C., a.s. si vôbec nebude môcť splniť svoju povinnosť vyplatiť bankovú záruku a bude musieť uvedené finančné prostriedky spravovať na vlastné náklady až do skončenia tohto sporu fakticky bez právneho základu, ktorým v tomto prípade bola banková záruka. Uloženie takejto povinnosti podľa názoru odvolacieho súdu už bude presahovať rámec § 76 ods. 2 O.s.p. a nemožno ju od tohto subjektu spravodlivo požadovať. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že banková záruka je jedným z najvýznamnejších obchodnoprávnych zaisťovacích inštitútov a je zaradený medzi absolútne obchody. Je upravená len v rámci Obchodného zákonníka a vzťahy z nej vzniknuté sú mu podrobené bez ohľadu na povahu zúčastnených subjektov. Je významným stabilizačným prvkom tak pri uzatváraní zmluvných vzťahov, ako aj v samotnom priebehu zmluvných vzťahov. Preto podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné do plnenia povinností bánk vyplývajucich im z bankovej záruky zasahovať vydávaním predbežných opatrení obmedzujúcich ich a nútiacich ich konať v prospech niektorého z účastníkov bez ohľadu na obsah bankovej záruky. Na záver odvolací súd uvádza, že nie je možné vyhovieť návrhu žalobcu, ktorým žiadal, aby mu odvolací súd uložil povinnosť udržovať uvedenú bankovú záruku v platnosti až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Súdy nie sú oprávnené takýmto spôsobom zasahovať do zmluvných vzťahov medzi účastníkmi konania. Pokiaľ tak žalobca chcel urobiť, nič mu nebránilo so súhlasom žalovaného uzatvoriť dodatok k zmluve. Pretože sa odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti napadnuté rozhodnutie zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že v napadnutej časti návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. O náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne podľa § 145 O.s.p. tak, že ich prizná tomu účastníkovi, ktorému v konaní vo veci samej vzniklo právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.