Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/673/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214216099 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1214216099.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. S. XXX, X. E., zastúpený S. S., v 2. rade F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, G., v 3. rade Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. K. XXX, X. E., v 4. rade Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytoX., proti odporcoviK. E.a, nar.X.XX.XXXX,8.XXXX, bytom H. G., v konaní o určenie neplatnosti závetu, o návrhu navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 19C/179/2014-84 zo dňa 22.07.2014, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 19C/179/2014-84 zo dňa 22.07.2014 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Navrhovateľov v 1. až 4. rade zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33,- EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovatelia v 1. až v 4. rade sa návrhom, ktorý bol podaný na súd dňa 26.06.2014, domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že závet spísaný dňa 07.10.2013 formou notárskej zápisnice pod sp. zn. N 571/2013, je neplatný. V návrhu žiadali, aby súd určil, že v závete určená osoba K.. I. E., nar. XX.XX.XXXX,bytom H. XXXXX/X, XXX XX G., synovec poručiteľky, nie je závetným dedičom. Spolu s návrhom žiadali o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcovi zakázal nakladať s hmotnými, hnuteľnými vecami uvedenými v prílohe; aby mu uložil povinnosť, zložiť veci do úschovy súdu, a aby ho zaviazal povinnosťou zdržať sa nekalých praktík, zneužitia generálne plnej moci, ktorú mu poručiteľka v čase pred smrťou udelila; až do skončenia vo veci samej. Navrhovatelia sú dedičmi v III. dedičskej skupine a účastníkmi dedičského konania vedeného súdnym komisárom Z.. Y. P. v dedičskej veci po poručiteľke F.. S. E., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Odporca je podľa závetu zo dňa 07.10.2013 závetným dedičom, ktorému poručiteľka zanechala všetok svoj hnuteľný, nehnuteľný, hmotný, nehmotný majetok a majetkové práva. Berúc do úvahy námietku neplatnosti závetu, okresný súd prerušil dedičské konanie a odkázal navrhovateľov, aby v súdom určenej lehote podali žalobu o určenie, že v závete určená osoba - odporca nie je závetným dedičom. Navrhovatelia mali za to, že závet po nebohej spísaný v soc. zariadení je ako právny úkon absolútne neplatný pre nedostatok náležitostí a z dôvodu preukázania simulácie a predstierania poslednej vôle poručiteľky ako obsahovej náležitosti sporného závetu. Navrhovatelia sa cítia byť ohrození na právach a oprávnených záujmoch vzhľadom na dôvodnú obavu, že odporca môže zneužiť generálnu plnú moc poručiteľky. K návrhu pripojili zápisnicu spísanú na Notárskom úrade v Bratislave dňa 29.04.2014 v dedičskej veci po poručiteľke, notársku zápisnicu spísanú Z.. F. H. dňa XX.XX.XXXX, zdravotnú dokumentáciu poručiteľky, knihu záznamov o návštevách poručiteľky v zariadení, čestné prehlásenie I. P. a navrhovateľky v 2. rade. Súd dospel k záveru, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vyhovieť. Konštatoval, že navrhovatelia neosvedčili dôvodnosť obavy z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia a s tým spojeného nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, pre ktoré by bol na mieste okamžitý zásah súdu formou vydania opatrenia. Navrhovatelia ničím neosvedčili svoju obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia zneužitím generálnej plnej moci k scudzovaniu veci poručiteľky, taktiež nepredložili žiadne dôkazy, preukazujúce, že by odporca s majetkom poručiteľky skutočne nakladal resp. mal taký úmysel. Obava navrhovateľov je len hypotetická a z tohto dôvodu nemôže požívať ochranu zabezpečenú tak vážnym a výnimočným zásahom súdu, ako je predbežné opatrenie. Navrhovatelia taktiež neosvedčili, že predmetné veci ku dňu smrti poručiteľky boli aj naďalej v jej vlastníctve, keďže I. P. v čestnom prehlásení uviedla, že v byte poručiteľky boli naposledy na jeseň v roku 2011 a poručiteľka zomrela 21.11.2013. Počas tejto doby mohla poručiteľka svoj majetok darovať alebo rozpredať, nakoľko bola ku koncu svojho života ubytovaná v sociálnom zariadení a je pravdepodobné, že svoj hnuteľný majetok už nepotrebovala. Z predloženej notárskej zápisnice je zrejmé, že odporca na výzvu súdu dňa 17.03.2014 odovzdal kľúče od bytu poručiteľky, čiže by k predmetným veciam nemal prístup. Pokiaľ ide o zneužitie udelenej generálnej plnej moci, súd konštatoval, že tá smrťou poručiteľky zaniká, takže akékoľvek právne úkony by boli absolútne neplatné. Nie sú preto splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Proti uzneseniu podali navrhovatelia v 1. až 4. rade odvolanie doručené súdu dňa 18.08.2014. Namietali, že s odôvodnením rozhodnutia nesúhlasia, nakoľko na základe svojich tvrdení osvedčili dostatočný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia. Už len samotný fakt, že spochybňujú závet poručiteľky, ktorý bol s najväčšou pravdepodobnosťou napísaný tak, že neboli splnené základné podmienky na jeho platnosť, vytvára dostatočný predpoklad pre jeho nariadenie. Vzhľadom na zdravotný stav poručiteľky je možné, že ani nevedela čo vyhlasuje. Odporca pritom poručiteľke dlžil peniaze a svoj dlh nesplácal. V prípade, že spísanie závetu pripravil odporca, je tu jasný predpoklad, že existujú majetkové hodnoty ktoré mali byť predmetom dedičstva. Navrhovatelia priznávajú, že ide o špecifickú situáciu, kedy rozhodnutím súdu nevznikne exekučný titul, no treba prihliadnuť na fakt, že dedičské konanie bolo prerušené až do rozhodnutia súdu o vznesenej námietke neplatnosti závetu. Na základe tohto rozhodnutia pokračuje dedičské konanie, kde notár ako súdny komisár bude skúmať čo všetko je predmetom dedičského konania. Keďže na nariadenie predbežného opatrenia postačuje osvedčenie pravdepodobnosti nemali povinnosť preukazovať svoje tvrdenia. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Stačí, že sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu súdu javia ako vysoko pravdepodobné. Taktiež sa nestotožňujú zo záverom súdu, že je pravdepodobné, že poručiteľka svoj hnuteľný majetok už nepotrebovala a tak ho mohla rozpredať alebo darovať. Ak by sa tak stalo, nie je logický dôvod pre spísanie závetu, kde hnuteľné veci nechala odporcovi. Taktiež nesúhlasia so záverom, že odporca nemal prístup k veciam v byte poručiteľky, pretože na výzvu súdu odovzdal kľúče od bytu. Medzi úmrtím poručiteľky a predmetným odovzdaním uplynuli skoro 4 mesiace. Za uvedenú dobu mohol odporca veci odniesť prípadne si dať vyhotoviť rezervný kľúč. Preto žiadajú odvolací súd aby uznesenie o zamietnutí zmenil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci, ktorý bol potrebný na rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia, vec správne právne posúdil, a svoje závery dostatočným spôsobom odôvodnil, na odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§219 ods. 2 O.s.p.). Je nesporné, že navrhovatelia neosvedčili dôvodnosť obavy z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia a s tým spojeného nebezpečenstva bezprostrednej hroziacej ujmy, pre ktoré by bol na mieste okamžitý zásah súdu. Navrhovatelia neosvedčili, že odporca robí faktické a právne úkony, na základe ktorých môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ich domnienky, čo by teoreticky mohol odporca urobiť, nestačia pre osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy. Návrh na predbežné opatrenie je navyše neurčitý, pretože hnuteľné veci, na ktoré by sa malo predbežné opatrenie vzťahovať nie sú dostatočne špecifikované, nie je isté ani miesto kde sa majú nachádzať. Nejasný je aj pojem „zdržať sa nekalých praktík“. Tieto vady by zakladali nevykonateľnosť predbežného opatrenia, ak by aj bolo vydané. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. O trovách konania spojených s rozhodnutím o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.