Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/690/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214218531 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1214218531.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: K.. D. F. O. W. J. O. Š. V. C. Á. , narodená XX.X.XXXX, bytom D., T. Č.. X, zastúpená JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou v Bratislave, Lachova č. 32, proti odporcovi: X.. Š. F. O. W. J. O. Š. , narodený XX.XX.XXXX, bytom D., T. Č.. X, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 7. augusta 2014, č.k. 17 C 211/2014-20, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 7.8.2014, č. k. 17 C 211/2014-20, zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia. Ním sa domáhala uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa konania smerujúceho brániť jej vstup do bytového domu a výmenou zámky do spoločného bytu č. XX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W., bytový dom súpisné č. XXX na parcele č. XXXXX/X a XXXXX/X v spoluvlastníckom podiele 1/1, do právoplatného konania vo veci samej. Dôvodila, že predmetný byt získala v roku 1972 v dedičskom konaní po sestre a za trvania manželstva s odporcom ho následne nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Od podania návrhu na rozvod manželstva, t.j. od 15.7.2013 (konanie sa vedie na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 51 C 182/2013), účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, pretože sa odsťahovala do podnájmu. Odporca jej bráni vo vstupe do bytu tak, že vymenil bez jej vedomia zámok a odmieta jej vydať kľúče; nemá tak prístup do bytu ani k spoločným a svojím osobným veciam, ktoré si v ňom nechala. Odporca vyhrotil situáciu aj tým, že na ňu podal oznámenia na polícii po tom, čo si potrebovala z bytu vziať svoje osobné veci. Jej výzvy na sprístupnenie bytu odporca ignoruje, z čoho je zrejmé, že bez intervencie súdu nie je možné dosiahnuť pokojný stav a zabezpečiť výkon jej vlastníckeho práva. Na podporu svojich tvrdení založila do spisu čiastočný výpis z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre katastrálne územie W., predvolanie k výsluchu na OO PZ Bratislava II. Z ich obsahu súd prvého stupňa zistil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (účastníkov konania) patrí byt č. XX nachádzajúci sa v D. na T. B.. Č.. X, X.N., ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 102 ods. 1, § 75 ods. 4, § 75 ods. 6, § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a po vecnej stránke tým, že navrhovateľka nepreukázala osvedčenie predbežnej dôvodnosti uplatňovaného nároku, t.j. danosť práva a potrebu predbežnej úpravy, keď v návrhu iba tvrdila, že odporca vymenil zámok na byte a že jej neumožňuje vstup do bytu, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, avšak tieto svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, pričom skutočnosti tvrdené navrhovateľkou prvostupňový súd nezistil ani z obsahu pripojeného rozvodového spisu. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie navrhovateľka dôvodiac tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keďže súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že predloženými listinnými dôkazmi, a to čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre katastrálne územie W., predvolaním k výsluchu č. ORP-P-733/BAII-OPP2-2013 zo dňa 8.8.2013, listom zo dňa 26.5.2014 adresovaným odporcovi, e-mailom odporcu zo dňa 29.5.2014, listom zo dňa 3.6.2014 adresovaným odporcovi, e-mailami odporcu zo dňa 15.6.2014, 24.7.2014, preukázala všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré si prvostupňový súd mohol overiť aj zo súdneho spisu v konaní o rozvod manželstva účastníkov, pričom jeho konštatovanie, že po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. 51 C 182/2013 dospel k záveru, že ani v ňom nezistil navrhovateľkou tvrdené skutočnosti, nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu. V tejto súvislosti poukázala na obsah zápisníc z tohto konania zo dňa 23.10.2013 a 28.5.2014, v ktorých odporca potvrdil, že ho vymkla a on zostal spotený na ulici. Zámok dala vymeniť, v dôsledku čoho na ňu odporca podal trestné oznámenie; on predtým urobil to isté. Navrhla, aby boli prípadné rozpory v skutkovom stave odstránené pripojením spisu OO PZ Ružinov- východ č. ORP-P-733/BAII-OPP2-2013. V predloženej vzájomnej mailovej korešpondencii je v plnom rozsahu zadokumentovaná skutočnosť, že sa nemôže dostať do svojho bytu, a preto poukazujúc na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia mala za zrejmé, že prvostupňový súd sa v rámci voľného hodnotenia dôkazov nevyporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými v návrhu, podloženými listinnými dôkazmi. Argumentovala realizáciou práva na súdnu ochranu, smerujúceho k ochrane jej práv a právom chránených záujmov zo zákona, ktorým sleduje zlepšenie svojho postavenia a nastolenie pokojného stavu medzi spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti na základe intervencie súdu. Napadnuté rozhodnutie nepovažovala za spravodlivé, pretože nerieši jej nevýhodné a zákonu odporujúce postavenie. Hoci má zo zákona právo vstupovať do svojho bytu kedykoľvek a za každých okolností, nemôže sa dostať do neho, pretože jej v tom bráni odporca, ktorý jej napriek jej výzvam odmieta vydať kľúče po výmene zámky od bytových dverí. Týmto svojím počínaním porušuje jej právo na bezporuchový vstup do bytu, ktoré je rovnocenné právu odporcu ako bezpodielového spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti. Ak by mala zabezpečený voľný vstup do bytu, nemala by dôvod podávať voči odporcovi návrh na nariadenie predbežného opatrenia v navrhovanom znení a k tomu platiť súdny poplatok, čo sú pre ňu výdavky nad rámec rozpočtu zo starobného dôchodku. Mala teda za to, že danosť práva osvedčila a potreba dočasnej úpravy je v zmysle vykonaného dokazovania primeraná skutkovým a právnym okolnostiam. Napadnuté rozhodnutie neobstojí z hľadiska skutkového a právneho stavu. Postupom súdu prvého stupňa jej bola odňatá i možnosť konať pred súdom, pretože vyriešenie vstupu do bytu je pre ňu záležitosťou naliehavou a urgentnou. Bez rozhodnutia súdu nemôže za daných okolností realizovať svoje vlastnícke oprávnenia v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, a to vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky, nakladať s ňou, pretože v ich realizácii jej bráni odporca, ktorý jej dobrovoľne odmieta vydať kľúče od spoločného bytu. Odvolaciemu súdu navrhla napadnuté uznesenie zmeniť tak, že jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie. Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech a že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Predbežné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom občianskoprávnom vzťahu. Účastníkmi konania o nariadenie predbežného opatrenia sú tí, ktorí by boli (sú) účastníkmi vo veci samej a jeho nariadenie musí súvisieť s konkrétnym konaním vo veci samej. Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je dočasná úprava pomerov účastníkov konania obmedzujúca sa na dosiahnutie len predbežných účinkov. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý okruh vzťahov. Vzhľadom na dočasný (predbežný) charakter predbežného opatrenia pri rozhodovaní o jeho nariadení prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, žeby pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Z charakteru predbežného opatrenia tak vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia. Dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Vzhľadom na osobitnú povahu rozhodovania o predbežnom opatrení je postačujúce zhodnotenie, či sú osvedčené skutočnosti významné pre rozhodnutie o predbežnom opatrení, pričom odvolací súd, zhodne s názorom súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené podmienky pre nariadenie požadovaného predbežného opatrenia, keďže navrhovateľka dostatočne neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom vo veci samej, doručeného súdu prvého stupňa dňa 28.7.2014, domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva s odporcom za trvania manželstva z dôvodu, že inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov v ich prípade si neplní svoj účel, keďže sú v rozvodovom konaní, nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, nevytvárajú spoločne žiadne majetkové hodnoty, pričom iba odporca sám využíva predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva, odmieta jej vydať kľúče od spoločného bytu. Manželstvo účastníci uzavreli dňa 7.9.1968, pričom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 51 C 182/2013 sa navrhovateľka domáha rozvodu manželstva s odporcom na tom skutkovom základe, že medzi manželmi došlo k odcudzeniu, prestali si rozumieť, žijú spolu iba zo zvyku, obnovu manželského spolužitia považuje za vylúčenú z dôvodu hlbokého a trvalého rozvratu, ktorého príčinou je neochota odporcu tolerovať iný názor. Odporca sa zúčastnil iba jedného rozvodového pojednávania, na ďalšie sa nedostavuje. Rozhodnutie podať návrh na rozvod manželstva ovplyvnil aj fakt, že odporca v roku 2013 podal na ich spoločného syna žalobu o vrátenie daru - dvojizbového bytu, ktorý mu daroval, pričom na darovaní sa v jednej polovici finančne podieľala aj sama. Napriek tomu, že návrh bol následne vzatý späť, považovala takýto postup odporcu za neprimeraný okolnostiam. Odporca v tejto napätej rodinnej atmosfére podal dňa 24.9.2013 proti nej návrh, ktorým sa domáha určenia, že nehnuteľnosti, ktoré nadobudla do svojho výlučného vlastníctva, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Proti nej podal tiež podnet na prejedanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (robenie si schválností pred rozvodom), ktoré je evidované na OO PZ Ružinov - východ pod č. ORP-P-733/BA II-0PP2-2013. Od podania návrhu na rozvod účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti; sama sa z nej odsťahovala. Až do júna 2014 sa podieľala na platení polovice nákladov na spoločný byt, v ktorom zostal odporca bývať sám. Obaja účastníci v súčasnej dobe hospodária samostatne. Odporca hneď, ako zistil že navrhovateľka sa z bytu odsťahovala, vymenil zámky na byte aj na garáži. Na opakované výzvy navrhovateľky reagoval tak, že môže prísť len vtedy, keď je on doma. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W., č. XXXX pre katastrálne územie W., vyplýva, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania patrí byt č. XX nachádzajúci sa v D. na T. B. Č.. X, X.N., ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Okrem uvedených listov vlastníctva navrhovateľka k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pripojila predvolanie na výsluch pred Obvodné oddelenie PZ Ružinov - východ v Bratislave II zo dňa 8.8.2013 za účelom podania vysvetlenia vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu - vo veci robenia si schválnosti pred rozvodom, bez samotnej zápisnice o vykonanom výsluchu, prípadne oznámenia, akého konania sa mala navrhovateľka dopustiť, prepis e-mailovej korešpondencie medzi účastníkmi konania, resp. ich právnymi zástupcami z obdobia máj až júl 2014, z ktorej vyplýva vzájomné obviňovanie sa účastníkov z výmeny zámkov na byte na T. B. Č.. X C. D., ktoré začalo zjavne po tom, čo navrhovateľka opustila spoločný byt v súvislosti s podaním návrhu na rozvod manželstva dňa 15.7.2013, načo aj ona sama vymenila zámok na tomto byte. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že konanie o rozvod manželstva účastníkov na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 51 C 182/2013 začalo na návrh navrhovateľky podaný uvedeného dňa, doposiaľ nebolo skončené, pričom navrhovateľka samotný návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodňovala okrem iného aj obštrukciami odporcu, ktorý sa nedostavuje na nariadené pojednávania súdu. Pokiaľ na základe uvedených skutkových okolností súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov prostredníctvom predbežného opatrenia, nakoľko zostala sporná predbežná dôvodnosť uplatňovaného nároku, t.j. danosť práva, vec správne právne posúdil, keďže za danej procesnej situácie nebolo možné bez ďalšieho dospieť k záveru, že je navrhovateľke efektívne a jednostranne zo strany odporcu bránené v realizácii jej vlastníckeho práva, a už vôbec nie k záveru, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, alebo obava, že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľka totiž v čase, ktorý bol podstatný pre rozhodnutie súdu prvého stupňa o jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, neosvedčila potrebu vydania požadovaného rozhodnutia, keď v tom čase v návrhu opísané konanie odporcu, smerujúce k bráneniu jej v realizácii jej práva spoločnú vec užívať, resp. vziať si z nej svoje osobné a spoločné veci, zostalo výlučne v rovine nepodložených tvrdení. Obsah textu pochádzajúceho zjavne od odporcu adresovaného navrhovateľke, ktorý je súčasťou e-mailu odoslaného právnou zástupkyňou odporcu právnej zástupkyni navrhovateľky dňa 16.6.2014, napokon spochybňuje tieto tvrdenia navrhovateľky, keď v ňom odporca výslovne uvádza, ako ju celý byt čaká, pričom sám navrhovateľku vyzýva, aby mu umožnila užívať spoločne nadobudnuté hnuteľné a nehnuteľné veci. V e-maile zo dňa 2.6.2014 označuje jej tvrdenie, že si z bytu nemôže vziať nejaké veci, za účelové hodnotenie a dodáva, že by mal mať o týchto veciach aj on vedomosť. Procesný postup súdu prvého stupňa v danej veci zodpovedal vyššie uvedenej povahe konania a rozhodovania o predbežnom opatrení. Súd prvého stupňa v súlade so zákonom a po zohľadnení osobitnej povahy rozhodovania o predbežnom opatrení nepristúpil k vykonaniu „dokazovania“ na odstránenie rozporov (ani nevyzval navrhovateľku na predloženie dôkazov, pričom vzhľadom na právne zastúpenie navrhovateľky sa na ňu nevzťahuje ani poučovacia povinnosť podľa § 5 ods. 2 O.s.p.) a správne považoval za postačujúce, že sú osvedčené skutočnosti významné pre rozhodnutie o predbežnom opatrení. K odvolacej námietke navrhovateľky, že postupom súdu prvého stupňa jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože vyriešenie vstupu do bytu je pre ňu urgentnou a naliehavou záležitosťou, odvolací súd poznamenáva, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd zo spisu nezistil, že by v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k takejto procesnej vade. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní súdu prvého stupňa vytýka, že jej odňal možnosť pred súdom konať vecne nesprávnym rozhodnutím, ktoré nezohľadňuje ňou tvrdené skutkové a právne okolnosti, nedáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti s faktickou procesnou činnosťou súdu, ale s právnym posúdením veci. Odňatie možnosti konať pred súdom však nemožno vidieť v právnych záveroch, ku ktorým súd dospel pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Samo právne posúdenie veci je realizáciou rozhodovacej činnosti súdu a nemožno ho považovať za odňatie možnosti konať pred súdom, lebo súd právnym posúdením veci neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva priznané účastníkovi konania. Právnym posúdení veci teda súd nemohol navrhovateľke odňať možnosť konať pred súdom (mutatis mutandis napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 5. 8. 2010, sp. zn. 3 Cdo 149/2010). Súdu prvého stupňa preto nemožno vytýkať, že by jeho procesný postup bol nesprávny, resp. nezákonný, prípadne že by ním bola navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom, a teda v tomto smere neobstojí argumentácia navrhovateľky obsiahnutá v jej odvolaní. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, vysvetlil, čoho sa navrhovateľka návrhom domáha a čím argumentuje, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery; prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa ako celok spĺňa parametre zákonného, riadneho, presvedčivého odôvodnenia uznesenia (§ 169 ods. 1, § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv navrhovateľky, pričom do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami. Navrhovateľka teda v konaní neosvedčila, že tu existuje potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov prostredníctvom predbežného opatrenia, nakoľko bez požadovanej úpravy by sa napríklad zhoršila jej právna pozícia v danom občianskoprávnom vzťahu, ktorý je predmetom konania a tiež neosvedčila, žeby bol výkon rozhodnutia bez nariadenia predbežného oparenia ohrozený, ktorá skutočnosť predstavuje ďalší dôvod pre prípadné nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd navyše dodáva, že v danom prípade absentovala i ďalšia z podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a síce nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach navrhovateľky. Vychádzajúc z obsahu spisu sa manželské schválnosti medzi účastníkmi datujú najneskôr odo dňa podania návrhu na rozvod ich manželstva, t.j. od 15.7.2013, teda od obdobia jedného roka pred rozhodovaním súdu prvého stupňa napadnutým uznesením. Pokiaľ teda navrhovateľka pristúpila k podaniu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia s takýmto značným časovým odstupom, reagujúc až na dĺžku trvania konania o rozvod manželstva, je nepochybné, že v danom prípade nebola naplnená podmienka naliehavosti požadovanej predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania. I keď možno prvostupňovému súdu vytknúť, že sa nezaoberal aj naplnením tejto podmienky, uvedený nedostatok nemá vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keďže súd prvého stupňa vec správne právne posúdil; v súlade s § 212 ods. 3 O.s.p. odvolací súd na túto vadu neprihliadal. O náhrade trov konania (pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom) v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o náhrade trov konania vo veci samej (§ 224 ods. l, § 145 O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.