Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoPv/4/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117213669 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1117213669.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislava v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu (navrhovateľa): Občianske združenie koncesovaných taxikárov, Belinského 1050/14, 851 01 Bratislava, IČO: 50 897 179, zast.: GÁLIK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., Krátka 8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 675 750, proti žalovanému (odporcovi): Uber B.V., Vijzelstraat 68, 1017 HL, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, IČO (RSIN): 56317441, zast.: MAPLE & FISH s. r. o., Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 718 432, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 26 CbPv/1/2017 - 201 zo dňa 04.07.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 26 CbPv/1/2017 - 201 zo dňa 04.07.2017 p o t v r d z u j e . Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 05.06.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť: - zdržať sa prevádzkovania taxislužby na území Slovenskej republiky pomocou osôb, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vodiča taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov; - zdržať sa sprostredkúvania taxislužby na území Slovenskej republiky osobám, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vodiča taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov; - zdržať sa prevádzkovania taxislužby na území Slovenskej republiky pomocou vozidiel, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vozidlo taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov; - zdržať sa sprostredkúvania taxislužby na území Slovenskej republiky pomocou vozidiel, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vozidlo taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov; - zdržať sa prevádzkovania taxislužby na území Slovenskej republiky spôsobom, ktorý nespĺňa požiadavky na prevádzkovanie taxislužby stanovené zákonom o cestnej doprave č. 56/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov; - zdržať sa sprostredkúvania taxislužby na území Slovenskej republiky osobám, ktoré nespĺňajú požiadavky na prevádzkovanie taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov; - zdržať sa uzavierania zmlúv o preprave osôb prostredníctvom osôb, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vodiča taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov; - zdržať sa úkonov, ktorými sprostredkúva možnosť uzavrieť zmluvu o preprave osôb osobám, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vodiča taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov. Aktívnu legitimáciu žalobca opieral o ust. § 54 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca je právnická osoba oprávnená v zmysle svojich stanov hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov. Pasívna legitimácia žalovaného je daná tým, že žalovaný prostredníctvom mobilnej aplikácie Uber zabezpečuje a sprostredkúva prepravu osôb v požadovanom čase, na požadovanej trase za odplatu. Podľa názoru žalobcu v prípade žalovaného sa jedná o podnikanie v taxislužbe, a teda nejde o poskytovanie elektronických služieb, na ktoré by sa nevzťahovali regulácie taxislužieb. Dôvody sú tieto: (i) vodiči žalovaného nevykonávajú vlastnú činnosť nezávislú od platformy žalovaného, (ii) ich činnosť je bezprostredne viazaná na platformu, bez ktorej by ju nemohli vykonávať, (iii) žalovaný kontroluje ekonomicky relevantné faktory mestskej dopravnej služby, ktorá je ponúkaná v rámci tejto platformy, tým že: 1. stanovuje vodičom predbežné podmienky prístupu k činnosti a jej ďalšieho vykonávania; 2. finančne odmeňuje vodičov za dosiahnutie veľkého počtu ciest a oznamuje im miesta a časy, v ktorých sa môžu spoľahnúť na veľký počet jázd a/alebo výhodné tarify (čo umožňuje aj žalovanému prispôsobiť svoju ponuku výkyvom dopytu bez toho, aby vyvíjala formálny tlak na vodičov); 3. vykonáva kontrolu kvality práce vodičov, aj keď nepriamu, čo môže viesť až k vylúčeniu vodičov z platformy; 4. a v skutočnosti určuje cenu služby. Žalovaný teda nie je len sprostredkovateľom služieb, ale aj ich koordinátorom a účastníkom na ich samotnom plnení. Nakoľko preprava predstavuje hlavné plnenie a základný dôvod, prečo užívatelia aplikáciu používajú, žalobca je toho názoru, že podnikanie žalovaného je podnikaním v taxislužbe a nie službou technológie. Žalobca tiež poukázal na porušovanie ustanovení viacerých právnych predpisov zo strany žalovaného, najmä na neplnenie podmienok na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy ako aj na porušovanie daňových a finančných predpisov. Vzhľadom na povahu služieb poskytovaných žalovaným prostredníctvom mobilnej aplikácie, žalovaný podľa názoru žalobcu vstupuje, resp. ovplyvňuje relevantný trh bez toho, aby mal k tomu oprávnenia a tým narušuje hospodársku súťaž, resp. sa dopúšťa nekalej súťaže. Potrebu neodkladnej úpravy vidí žalobca predovšetkým v tom, že žalovaný môže svojím nekalosúťažným konaním získať značný podiel na relevantnom trhu, práve v dôsledku rozsahu poskytovaných služieb a najmä v rozsahu porušovania podmienok regulovaného trhu, ktorého sa žalovaný, podľa názoru žalobcu, na tuzemskom trhu dopúšťa, ako aj v potrebe zamedzenia rozvracania súťaže, ku ktorému nepochybne činnosťou žalovaného dochádza. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP. V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne, uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia nasmerujú vždy do budúcnosti. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný poskytuje predmetnú elektronickú službu v hlavnom meste Slovenskej republiky vyše roka. Napriek uvedeným skutočnostiam konajúci súd zvažoval povahu predmetnej služby. Je podľa jeho názoru otázne, či žalovaný poskytuje iba elektronickú službu alebo je tiež dopravnou spoločnosťou. Z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto smere nemôže zastať jednoznačný záver bez ďalšieho dokazovania. V súvislosti so žalobcom namietanou nekalou súťažou, súd prvej inštancie podotkol a vyzdvihol fakt, že predmetná služba je poskytovaná len osobám, ktoré predstavujú uzavretú komunitu, do ktorej sa môže dostať prostredníctvom registrácie. Konajúci súd vyjadril svoj názor, že celá problematika sa týka využitia technológií, na ktorú by mal reflektovať každý štát. Ide o inováciu, ktorá by sa nemala označovať za zvýhodnenie. Je pravdou, že súd v tomto smere nemá za preukázané, že vodiči, ktorí využívajú predmetnú aplikáciu, majú živnosť a platia dane, ale nemá preukázaný ani opak. V každom prípade Uber slúži ako služba, ktorá dohadzuje zákazky a sprostredkúva platby. Ide o špeciálnu službu, ktorá sa týka občanov aj Slovenskej republiky a z toho dôvodu je vecou každého občana, či si zvolí tradičnú službu alebo inú. V každom prípade nemožno zamedziť občanom v žiadnej krajiny na svete, aby zdieľal jazdu s iným vodičom, pričom jazda môže byť odmietnutá z oboch strán. V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť navrhovaný tak, aby súd nemal pochybnosti o potrebe jeho nariadenia a potrebe upraviť pomery bezodkladne. Poukázal tiež na to, že v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca požaduje o.i. zdržať sa prevádzkovania taxislužby, pričom súd nemal za preukázané, že žalovaný taxislužbu v zmysle zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave na území Slovenskej republiky prevádzkuje alebo či ide o činnosť jednotlivých vodičov. Vzhľadom na vyššie uvedené a s prihliadnutím na princíp proporcionality súd prvej inštancie žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Ďalej uviedol, že o trovách neodkladného opatrenia rozhodne až v konečnom rozhodnutí vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca (podľa úpravy Civilného sporového poriadku v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ), ktorý uviedol, že predmetné uznesenie napáda v celom rozsahu a žiada, aby ho odvolací Krajský súd v Bratislave v súlade s ustanovením § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v zmysle návrhu navrhovateľa. Ďalej uviedol, že skutočnou požiadavkou žalobcu (navrhovateľa) nie je likvidácia podnikateľskej činnosti žalovaného (odporcu), ale úprava jeho podnikateľskej činnosti v tom smere, aby bola v súlade s právnymi predpismi, ktoré konkurenti žalovaného dodržiavajú. Vyjadril svoj názor, že podstata služieb poskytovaných žalovaným nemôže byť obmedzená výhradne na ich elektronickú povahu, nakoľko hlavným dôvodom využívania aplikácie je zabezpečenie prepravy. Preprava teda predstavuje hlavné plnenie a základný dôvod, prečo užívatelia aplikáciu používajú. Týmto dôvodom nie sú elektronické služby a samotné funkcie aplikácie. Uvedené podľa navrhovateľa jasne odpovedá na otázku v tom zmysle, že podnikanie odporcu je podnikaním v taxislužbe a nie je službou technologickou. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na záver rozhodnutia Krajinského súdu vo Frankfurte nad Mohanom (rozsudok sp. zn. 3-08-O 136/14 zo dňa 18.03.2015). Navrhovateľ tiež uviedol, že jeden z dôvodov zamietnutia jeho návrhu súdom prvej inštancie bola skutočnosť, že žalovaný predmetnú službu poskytuje v hlavnom meste SR už vyše roka, pričom potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Mal za to, že samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorázový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery, je podľa navrhovateľa otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Navrhovateľ má za to, že jasne preukázal, že dochádza k stálemu zvyšovaniu ujmy spočívajúcej v narušení hospodárskej súťaže a tiež k zvyšovaniu ujmy na strane ostatných konkurentov i zákazníkov, teda spotrebiteľov stále sa rozširujúcim protiprávnym konaním žalovaného. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vidí žalobca (navrhovateľ) v tom, že bez zásahu súdu dôjde k naplneniu hospodárskeho cieľa žalovaného (odporcu), teda získania väčšieho podielu na trhu a vygenerovania zisku, čím by mohol byť zmarený výkon konečného rozhodnutia vo veci. Navrhovateľ tiež považoval argumentáciu súdu prvej inštancie v tom zmysle, že predmetná služba žalovaného je poskytovaná len osobám, ktoré predstavujú uzavretú komunitu, do ktorej sa môže dostať prostredníctvom registrácie, za irelevantnú, nakoľko nainštalovaním aplikácie žalovaného sa cestujúci ani vodiči nestávajú členmi žiadnej uzavretej komunity. Samotná aplikácia žalovaného a rovnako možnosť využívať služby žalovaného je dostupná vopred neobmedzenému počtu užívateľov. Navrhovateľ ďalej vo svojom obsiahlom odvolaní vyjadril nesúhlas s konštatovaním súdu prvej inštancie vo vzťahu k údajnej inovácii služby zo strany žalovaného, nakoľko táto podľa jeho názoru spočíva iba v nerešpektovaní platného práva a verejnoprávnej regulácie taxislužby, čo žalovanému umožňuje lacnejšie poskytovanie služieb. Dôvodom k tejto (nekalosúťažnej) komparatívnej výhode žalovaného je značná úspora na jeho nákladoch v dôsledku nezaťaženia verejno - právnou reguláciou. Žalobca uviedol, že nežiada nič iné, len aby spotrebitelia neboli vystavení riziku ohrozenia ich života, zdravia a finančnej ujmy tým, že žalovaný obchádza verejno - právnu reguláciu, ale naopak žiada, aby boli chránení v zmysle právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, obzvlášť keď záujem na ochrane spotrebiteľa je jedným z pojmových znakov zákonom zakázanej nekalej súťaže (§ 44 ods. 1 Obchodného zákonníka). V závere dal žalobca do pozornosti súdu rozhodnutie Krajského súdu v Brne, ktorým tento nariadil predbežné opatrenie v totožnom znení, aké obsahuje žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým zakázal činnosť žalovaného nerešpektujúcu platné české právne predpisy na území mesta Brno. 3. Dňa 22.08.2017 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené doplnenie odvolania žalobcu, ktorým priložil dve nové listiny ako dôkazy, ktoré bez vlastnej viny nemohol predložiť v prvoinštančnom konaní - podnet T. Y., E. X/a, XXX XX K., adresovaný Krajskej prokuratúre v Bratislave, na preskúmanie nečinnosti Hlavného mesta SR Bratislavy pri výkone postavenia orgánu dozoru podľa zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov zo dňa 19.04.2017 a oznámenie Krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 10.08.2017 o spôsobe vybavenia podnetu. 4. Dňa 11.09.2017 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené ďalšie doplnenie odvolania žalobcu, obsahom ktorého bol preklad rozhodnutia prvostupňového súdu vo Frankfurte nad Mohanom zo dňa 18.03.2015 sp. zn. 3-08-O 136/14 ako aj preklad právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu vo Frankfurte nad Mohanom zo dňa 09.06.2016 sp. zn. 6 U 73/15. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) doručil žalovanému uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 26 CbPv/1/2017 - 201 zo dňa 04.07.2017 (na vedomie), nakoľko predmetné uznesenie žalovanému (odporcovi) nebolo doručené (keďže prvoinštančný súd návrh navrhovateľa zamietol) s tým, že má možnosť v lehote 10 dní sa vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.06.2017. 6. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na nesplnenie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia. Uviedol, že dôvody uvádzané žalobcom (navrhovateľom) sú koncepčne nedostatočné, keď vôbec nesmerujú k preukázaniu predpokladov k nariadeniu neodkladného opatrenia, najmä k preukázaniu vznikajúcej ujmy a jej prípadnej nezvratnosti, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Žalobca, podľa názoru žalovaného, uvádza len svoje subjektívne tvrdenia a priania, ktoré sa nezhodujú s realitou a nie sú žiadnym spôsobom relevantné podložené. Odporca zdôraznil, že na slovenskom trhu pôsobí už dlhšie, konkrétne od 13.08.2015, pričom až do podania návrhu navrhovateľ voči odporcovi nikdy nepodal žalobu ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ani neuplatňoval voči nemu žiadny svoj nárok, teda až po dvoch rokoch pôsobenia odporcu na Slovensku požaduje navrhovateľ okamžité nariadenie neodkladného opatrenia, čo je jednoznačne v rozpore so základnou podmienkou naliehavosti úpravy pomerov medzi stranami. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, konkrétne rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3 Cmo 227/98 zo dňa 31.12.1998, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Co 587/2014 ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Co 690/2014. Žalovaný sa tiež vyjadril k fungovaniu a službám, kde uviedol, že jeho konaním v žiadnom prípade nedochádza k ohrozovaniu záujmov spotrebiteľov a ani k vzniku ujmy na strane spotrebiteľov. Zdôraznil však, že by bolo nelogické odmietnuť služby, ktoré vďaka široko dostupnému internetu a technologickým inováciám prispievajú k ochrane spotrebiteľa, zvyšujú kvality poskytovaných služieb a lepšie plnia očakávania spotrebiteľov. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Mestského súdu v Prahe zo dňa 21.07.2016 sp. zn. 2 Nc 1052/2016, uznesenie Vrchného súdu v Prahe zo dňa 13.09.2016 sp. zn. 3 Cmo 202/2016 - 94 ako aj rozhodnutie Mestského súdu v Prahe zo dňa 26.10.2016 sp. zn. 1 A 96/2015 - 38. Žalovaný s tvrdením žalobcu, že služby, ktoré poskytuje, sú prevádzkovaním alebo sprostredkovaním taxi služby, nesúhlasí. Služba spoločnosti Uber a taxislužba fungujú ako dve rozdielne služby uspokojujúce obdobný dopyt cestujúcich (prepraviť sa z miesta A do miesta B), ale rozdielnymi spôsobmi a prostriedkami. Spoločnosť Uber je prevádzkovateľom aplikácie (platformy), umožňujúcej sprostredkovanie transakcie medzi zákazníkom a konkrétnym vodičom, ktorý sám obstaráva prepravu, a to len vtedy, ak sám vodič má záujem, teda keď sa prihlási do mobilnej aplikácie Uber. Žalovaný vyjadril svoje presvedčenie, že jeho činnosť je v súlade s viacerými právnymi aktami Európskej únie, a to najmä Zmluvou o fungovaní Európskej únie, Smernicou (EÚ) č. 215/1535, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácii v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Smernica o službách informačnej spoločnosti), Smernicou č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (Smernica o službách) a Smernicou č. 2000/31/ES o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu najmä o elektronickom obchode (Smernica o elektronickom obchode). Žalovaný má za to, že služby poskytované spoločnosťou Uber sú jednoznačne službami informačnej spoločnosti. Tento záver podporuje aj vyjadrenie Európskej komisie, ktorá v Európskom programe pre ekonomiku zdieľania zo dňa 02.06.2016 pod č. COM (2016) 356 final potvrdzuje závery, že služba spoločnosti Uber je službou informačnej spoločnosti na podklade skutočností, že spoločnosť Uber okrem hlavnej služby informačnej spoločnosti sprostredkováva aj doplnkové služby, ako napr. sprostredkovanie platby medzi cestujúcimi a vodičmi. Žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že právny poriadok Slovenskej republiky nezakazuje poskytovanie služieb žalovaného (t. j. služieb informačnej činnosti) v Slovenskej republike, preto sa žalovaný právom domáha uplatnenia ústavného princípu „Čo nie je zákonom zakázané, je dovolené“ (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na závery Holandského obchodného súdu v Bruseli v rozsudku zo dňa 16.02.2017 zn. A/15/0311+A15/03239, ktorým uvedeným súd zamietol žalobu na ochranu prevádzkovateľov taxislužieb pred údajnou nekalou súťažou zo strany prevádzkovateľa platformy Uber pop. Žalovaný vyjadril svoje presvedčenie, že žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný dopúšťal nekalej súťaže. Žalobcova argumentácia o narúšaní hospodárskej súťaže, resp. nekalosúťažnom konaní žalovaného je založená na nepochopení ako žalovaný vykonáva svoju činnosť a jeho postavenia v hospodárskej súťaži. Žalovaný a taxikári nesúťažia na rovnakom trhu, keďže ponúkajú rozdielne služby v iných segmentoch trhu a podľa iných kritérií a podmienok. Uber je online platformou a poskytuje elektronické sprostredkovateľské služby, nie dopravné služby. Funkcia aplikácie Uber spočíva v spájaní partnerských vodičov a cestujúcich v rámci uzatvorenej skupiny ľudí prostredníctvom softvérovej aplikácie Uber. Aplikácia Uber je odlišná od služieb poskytovaných taxikármi, ktoré sú regulované verejnoprávnymi predpismi a dostupné kedykoľvek verejnosti bez potreby využitia technologických nástrojov. Aby mohli vodiči využívať aplikáciu Uber, musia mať smartfón, stiahnutú softvérovú aplikáciu Uber, vytvorený online účet a uvedené platobné údaje, zatiaľ čo taxikári môžu cestujúceho vyzdvihnúť na ulici, bez splnenia akýchkoľvek požiadaviek. Žalovaný ďalej uviedol, že taxikári majú špecifické zákonné výhody, ktoré nie sú dostupné pre partnerských vodičov Uberu ako možnosť jazdiť vo vyhradených jazdných pruhoch autobusy, možnosť využitia miest vyhradených pre taxikárov. Žalovaný zdôraznil, že ním ponúkaná služba sa vo všeobecnosti teší veľkej obľube a spotrebiteľmi je vítaná, a to aj z dôvodu, že poskytuje (tak cestujúcim ako aj vodičom) vysokú úroveň ochrany. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že taxikárom v súvislosti s činnosťou žalovaného vznikla akákoľvek ujma. Prípadný pokles ziskov taxikárov z dôvodu neprispôsobenia sa vyvíjajúcej hospodárskej súťaži, nemôže byť za žiadnych okolností chápaný ako ujma. Naopak, ak by krajský súd vyhovel odvolaniu žalobcu a možnosť využívania aplikácie prevádzkovanej žalovaným zakázal, žalovanému by vznikla škoda veľkého rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené odporca považuje návrh a odvolanie navrhovateľa za nedôvodné v celom rozsahu, preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave v zmysle ustanovenia § 387 CSP potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I ako vecne správne a zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 7. Odporca (žalovaný) sa písomne vyjadril tiež k doplneniu odvolania zo strany žalobcu, v ktorých poukázal na rozhodnutia nemeckých súdov, pričom žalovaný uviedol, že uvedené rozhodnutia nespôsobujú procesnoprávne účinky a v tomto súdnom konaní nemožno na ne prihliadať. Slovenská a nemecká právna úprava prevádzkovania taxislužby, poskytovania dopravných služieb ako aj samotné právne poriadky týchto krajín sú odlišné; skutkové okolnosti v súdnom konaní a v konaniach pred súdmi NSR nie sú identické a v súčasnosti prebieha pred súdnym dvorom Európskej únie rozhodovanie o súlade nemeckých predpisov regulujúcich dopravné služby s právom EÚ, preto aj prípadná aplikácia rozhodnutí súdov NSR v súdnom konaní by bola predčasná. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, s dôvodmi odvolania, ako aj ďalšími vyjadreniami žalobcu a žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. 11. Z charakteru neodkladného opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie žalobca. Hodnoverné osvedčenie nároku musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia v následnom konaní o žalobe, je v danom štádiu vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba však zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi (žalobcovi), ale aj odporcovi (žalovanému), ktorý môže byť ohrozené iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Dočasnou úpravou vzťahov uskutočnenou vo forme neodkladného opatrenia, sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právny (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či rozsah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, PL. ÚS 16/09 (SNUÚS 8/2010): Součastí práva na spravedlivý proces je zásada „rovnosti zbraní“. Každé procesní straně má být dána přiměřená možnosť přednést svou záležitost, včetne důkazů, za podmínek, jež ji nestaví do podstatně nevýhodnější situace, než ve které je její protistrana. Princip rovnosti účastníků řízení působí i ve vztahu k řízení o nařízení předběžného opatrření jako dílčí části soudního řízení, a to především s ohledem na možnost uložení povinnosti, která sa může významným způsobem dotknout právního postavení žalovaného subjektu. Má-li tedy být předběžným opatřením uložena povinnost, musí mít účastníci řízení možnost ve srovnatelném rozsahu uplatnit před soudem svá tvrzení i námitky ve vztahu k návrhu na nařízení předběžného opatření, které se relevantním způsobem promítnou do úvahy soudu ve vztahu k posouzení důvodnosti takového návrhu. 13. Strany sporu v priebehu konania argumentovali množstvom rozhodnutí súdnych autorít, členských štátov EÚ s rozdielnym záverom, z čoho je zrejmé, že naplnenie skutkovej podstaty konania odporcu je nepochybne potrebné overiť ďalším dokazovaním, čo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné a účelné. Takéto dokazovanie je možné viesť v konaní vo veci samej. 14. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, odvolací súd dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že žalobca neosvedčil základné predpoklady pre vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, hodnoverne neosvedčil dôvodnosť hmotnoprávneho nároku, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia, preto nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle petitu žalobcu. 15. Nie bez významu je skutočnosť, že rozhodnutie Krajského súdu v Brne, na ktoré poukázal vo svojom návrhu navrhovateľ (žalobca) bolo zrušené rozhodnutím Vrchného súdu v Olomouci, ktorý rozhodol o zrušení predbežného opatrenia, pričom v odôvodnení konštatoval, že činnosť žalovaného je možné označiť za inú službu v oblasti dopravy, nie však za taxislužbu, či jej sprostredkovanie, a to pre absenciu podmienok daných zákonom. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 17. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešný odporca (žalovaný) má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. 18. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).