Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/255/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1299899696 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1299899696.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Q.. G. J. - S., N. XXXX/ X, E., Q.: XX XXX XXX, práv. zast. AK Balara, s.r.o., Košická 56, Bratislava, proti žalovanému ALAS - štrkové a betónové závody, spol. s r.o., Polianky 3357/23, Bratislava, IČO: 31 331 688, práv. zast. JUDr. Lýdiou Ráckovou, advokátkou, Lichnerova 72, Senec, o zaplatenie 27.022,56 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 26Cb/373/1999-395 zo dňa 13.12.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v čísle konania opravuje tak, že správne má znieť: 26Cb/373/1999-395. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 26Cb/373/1999-395 zo dňa 13.12.2012 v časti úroku z omeškania mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 983,57 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,6 % ročne od 23.4.1999 do zaplatenia a vo zvyšku napadnutý rozsudok potvrdzuje. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odvolací súd pri prejednávaní veci zistil, že súd prvého stupňa pri opise napadnutého rozsudku sa dopustil zrejmej nesprávnosti a uviedol v čísle konania napadnutého rozsudku nesprávne označenie roku namiesto 1999 len 199. Preto i z hľadiska hospodárnosti konania túto chybu podľa § 164 O.s.p. opravil odvolací súd. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 983,57 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 21 % ročne z dlžnej sumy od 23.4.1999 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Súčasne uložil žalobcovi i žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy štátu každému v sume 191,13 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca si návrhom doručeným súdu dňa 15.6.1999 uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 25.492,98 EUR s príslušenstvom na tom základe, že žalobca uzavrel so žalovaným mandátnu zmluvu 3.7.1997, v ktorej sa žalobca v postavení mandatár zaviazal ,že pre žalovaného v postavení mandanta bude vykonávať právne úkony súvisiace s prevodom vlastníctva pozemkov v katastrálnych územiach B. a Y. R. do vlastníctva žalovaného. Žalobca sa zaviazal vykonať tieto činnosti súvisiace s predmetom zmluvy: vyhľadanie, oslovenie, jednanie s vlastníkmi predmetných pozemkov, vypracovanie kúpnych zmlúv, návrhov na vklad do KN, podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do KN, zabezpečenie ocenenia bonity pozemkov, v prípade potreby zabezpečenie dedičských konaní, v prípade potreby zabezpečenie vypracovania geometrického plánu. Odmena žalobcu ako mandatára bola dohodnutá v zmluve v článku IV. tak, že mandatárovi za jeho činnosť prislúcha odmena podľa cenovej ponuky, ktorá tvorila prílohu k mandátnej zmluve. Žalobca si faktúrou č. XX-XX vyúčtoval odmenu za práce na výkupe pozemkov v k. ú. Y. R. v sume 814.081,60 Sk čo predstavuje sumu v platnej mene 27.922,56 EUR a keďže žalobca si žalobou pôvodne uplatnil nárok vo výške 25.942,98 EUR, súd pripustil zmenu žalobného petitu na základe návrhu žalobcu zo dňa 19.11.1999 na pojednávaní dňa 3.4.2001 za prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a povereného zástupcu žalovaného. Súd vydal vo veci rozsudok č.k. 26Cb/373/99-110, ktorý bol rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/1898/2006-154 zrušený a vrátený na ďalšie konanie, podľa ktorého bolo úlohou súdu opätovne posúdiť záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania, vykonať dokazovanie ohľadne činnosti žalobcu aj s ohľadom na vyúčtovanú odmenu a po doplnení dokazovania znova o veci rozhodnúť. Súd vo veci opätovne vykonal dokazovanie listinami, ktoré boli obsahom súdneho spisu a ktoré doložili žalobca aj žalovaný, doplnil výsluch svedkov, ktorý navrhol žalobca a vykonal znalecké dokazovanie ohľadne činností žalobcu a ich ocenenia a vec posudzoval podľa ust. §§ 566 a nasl. Obchod. zák. a čo sa týka uplatneného úroku z omeškania, podľa § 365 a § 369 Obchod. zák.. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, a to z toho dôvodu, že žalobca činnosť, ku ktorej sa zaviazal, nevykonal s odbornou starostlivosťou, pri výkone činností nepostupoval kvalifikovane a žalovaný nebol spokojný, preto ústne od zmluvy so žalobcom odstúpil a činnosť až po návrhy na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vykonal pre žalovaného ďalší subjekt Bratislavská realitná spoločnosť. Znalec, ktorého súd vo veci ustanovil, a to Expertízny a edukačný inštitút BAS - PU, n. o., Bratislava ustálil záver taký, že žalobca pravdepodobne sprostredkoval nákup 5 pozemkov o celkovej výmere 42 204 m2 v celkovej cene 592.627,- Sk. V konaní súd vypočul aj svedkov, s ktorými mal žalobca jednať, a to p. N., p. J., R., I., túto skutočnosť potvrdil aj znalec, ktorý potvrdil, že žalobca jednal s dotknutými vlastníkmi, dohodol s nimi kúpnu cenu. Výkon ďalších činností, ku ktorým sa žalobca v zmluve zaviazal, nebol v konaní preukázaný, pretože sám žalovaný na ďalšej spolupráci so žalobcom nemal záujem, a tak na očakávanom výsledku, teda vklade vlastníckeho práva do KN a s tým súvisiacich úkonov, sa žalobca nepodieľal. Činnosť žalobcu, ktorú vykonal tak možno zúžiť len na oslovenie, jednanie s vlastníkmi a dohodovanie kúpnej ceny. Tieto činnosti potvrdil aj znalec, pričom stanovil aj obvyklú cenu za túto činnosť, a to pri použití percentuálnej sadzby 3-5 % v rozpätí od 17.779,- Sk do 29.631,- Sk a pri cene vyplývajúcej z mandátnej zmluvy stanovil odmenu v rozmedzí od 56.975,- Sk do 94.959,- Sk. Žalobca v konaní nenamietal neplatnosť odstúpenia žalovaného od mandátnej zmluvy a aj súd mal za to, že žalovaný platne odstúpil od zmluvy, pretože žalovaný už nemal záujem na tom, aby žalobca v činnosti podľa zmluvy pokračoval a činnosti pre žalovaného až po vklad vlastníckeho práva do KN vykonala spoločnosť Bratislavská realitná spoločnosť Bratislava. Činnosť, ktorú žalobca vykonal a s ohľadom na vykonané dôkazy súd ustálil na činnosť oslovenia vlastníkov, jednanie a dohodovanie kúpnej ceny a za to mu prináleží cena obvyklá tak, ako to ustálil znalec vo výške 29.631,- Sk a túto sumu mu aj súd priznal ako odmenu za vykonané činnosti (obvyklá odplata). Ďalšie náklady v súvislosti s výkonom činnosti žalobca v konaní nepreukázal. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zvyšok žaloby súd zamietol, pretože v konaní žalobca nepreukázal opodstatnenosť vyúčtovanej ceny a samotný výkon všetkých činností, ktoré by viedli k očakávanému výsledku až po vklad vlastníckeho práva do KN. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a o trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a tiež do výrokov o náhrade trov konania a trov štátu. Napadnutý rozsudok navrhol zmeniť tak, že súd i vo zvyšnej časti žalobe vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania. V opačnom prípade navrhol odvolaciemu súdu rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že i keď súd prvého stupňa vykonal správne a úplné dokazovanie, vec na základe týchto dôkazov nesprávne právne posúdil. I keď sa v ďalšom konaní súd prvého stupňa riadil právnym názorom odvolacieho súdu o tom, že žalobca má právo na časť odmeny za činnosti vykonané na základe mandátnej zmluvy, súd mu určil danú časť odmeny na základe znaleckého posudku vo výške niekoľkých percent z kúpnej ceny pozemkov, čo považuje za nespravodlivé, pretože jeho úlohou bolo pri kúpe pozemkov dosiahnuť čo najnižšiu kúpnu cenu, a preto je určenie odmeny nesprávne, nakoľko výsledok je taký, že čím viac bol v rokovaniach úspešný, tým nižšiu odmenu mu súd priznal. Naviac nesúhlasil s tým, aby mu súd určoval odmenu znaleckým posudkom, pretože odmena žalobcu, resp. spôsob jej výpočtu bola jednoznačne dohodnutá v mandátnej zmluve. Preto ak súd nariadil znalecké dokazovanie z vlastnej iniciatívy, nie je spravodlivé, aby účastníci konania znášali náklady na takéto dokazovanie. V ďalšej časti obsiahleho odôvodnenia odvolania nesúhlasil s názorom súdu, že žalovaný ústne vypovedal mandátnu zmluvu, pretože táto bola uzavretá písomne a takisto len písomne mohla byť vypovedaná. Zdôraznil, že podľa zmluvy nikdy nebol v omeškaní so svojím plnením, a preto na odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného nebol žiaden dôvod. Záverom svojho odvolania uviedol, že súd mu nesprávne priznal vo vyhovujúcej časti úrok z omeškania vo výške 21 %, pretože tento si uplatnil v žalobnom návrhu a tento počas konania zmenil a súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 3.4.2001 uznesením pripustil zmenu žaloby, odkedy sa viedlo konanie len už o zaplatenie 27.022,56 EUR s 18,6 % úrokom z omeškania ročne. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti priznaného úroku z omeškania podal riadne a včas odvolanie žalovaný a navrhol ho zmeniť tak, že súd žalobcovi žiaden úrok z omeškania neprizná, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že mu úrok z omeškania patrí. Naviac poukázal na skutočnosť, že úrok z omeškania v sadzbe 21 % žalobca v konaní zmenil na sadzbu 18,6 % ročne a táto zmena asi unikla pozornosti súdu. Naviac súd prvého stupňa priznanie úroku z omeškania žiadnym spôsobom neodôvodnil, pretože v napadnutom rozsudku citoval len právnu úpravu o omeškaní dlžníka paragrafmi 365 a 369 Obchod. zák.. Žalovaný sa písomne vyjadril i k odvolaniu žalobcu a navrhol rozsudok napadnutý odvolaním žalobcu potvrdiť ako vecne správny s tým, že výrok v časti úroku z omeškania odvolací súd zruší a vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu jeho pochybenia a nepreskúmateľnosti. Vo svojom obsiahlom vyjadrení rozobral priebeh konania pred súdom prvého stupňa a tiež podrobne rozobral ním vykonané dokazovanie. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a dôvodnosť odvolania žalovaného spočíva len v pochybení súdu. Odvolací súd prejednaním veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne vo veci zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil, s čím sa odvolací súd plne stotožnil. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa sa po zrušení rozsudku odvolacím súdom spravoval právnym názorom odvolacieho súdu, o čom svedčí i ním vykonané dokazovanie na základe znaleckého posudku. Keďže v mandátnej zmluve mali účastníci konania dojednanú odmenu pre prípad splnených všetkých povinností žalobcu, nemohol súd prvého stupňa (tak, ako to vyplýva i z právneho názoru odvolacieho súdu) priznať žalobcovi odmenu dojednanú v zmluve, nakoľko žalovaný žalobcovi neumožnil splnenie všetkých povinností. Keďže išlo o zavinenie žalovaného, nebolo možné súhlasiť so stavom, aký navrhoval žalovaný, že žalobcovi nepatrí žiadna odmena. Preto jej určenie v zmysle znaleckého posudku považuje i odvolací súd za správne. Tým, že žalobca nezaplatil žalovanému žiadnu odmenu, dostal sa do omeškania s plnením svojho záväzku, a preto žalobcovi patrí i úrok z omeškania tak, ako uviedol súd prvého stupňa podľa ust. § 365 a 369 Obchod. zák.. Čo sa týka výšky úroku z omeškania, táto bola v sadzbe 18,6 % žalobcom správne uplatnená podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 502 ods. 1 Obchod. zák., účinného v čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, pretože mandátna zmluva bola medzi účastníkmi konania uzavretá 3.7.1997. Podľa § 369 ods. 1 Obchod. zák. účinného v rozhodnom čase, ak neboli úroky z omeškania určené v zmluve, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania o jedno percento vyššie, než je úroková sadzba určená v ust. § 502 ods. 1 Obchod. zák.. Keďže v rozhodnom čase banky poskytovali úvery s úrokovou sadzbou pohybujúcou sa v rozpätí 18,2 až 25 %, žalobcov nárok, ktorý čo do úroku z omeškania požadoval, je dôvodný. Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil a v časti úroku z omeškania ho podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že ho priznal v žalobcom uplatnenej sadzbe, nakoľko súd prvého stupňa na základe určitého pochybenia rozhodol o pôvodnej sadzbe, pričom pripustil zmenu návrhu, týkajúcu sa i uplatnenej sadzby úroku z omeškania vo výške 18,6 %. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tento si ich náhradu neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.