Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/502/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1302899134 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1302899134.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. Milan Štrba, bytom T. D. XX, Bratislava, 2/ Ing. Beata Štrbová, bytom T. D. XX, Bratislava, obaja zast. advokátkou JUDr. Darinou Kurňavovou, Y. 5, U., proti odporcom: 1/ Mgr. Peter Papánek, bytom F. 3, Senec, 2/ Mgr. Adriana Papánková, bytom F. 3, G., obaja zast. advokátom Mgr. Marcelom Drgoňom, N. 2, Bratislava, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 7C 7/2002 - 266, zo dňa 25. apríla 2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali zaplatenia 2.299,98 eur titulom úrokov z omeškania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že odporcovia ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parc. č. 475 - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 572 m2, rodinný dom súp. č. XXX, zapísané v k. ú. Senec na LV č. XXXX uzavreli s navrhovateľmi ako budúcimi kupujúcimi dňa 13. 7. 2001 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu, v prílohe uvedenú ako nedeliteľnú súčasť tejto zmluvy, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tam vyšpecifikovaným a bola dohodnutá kúpna cena 1.600.000,- Sk, platobné podmienky a v osobitných ustanoveniach sa účastníci zmluvy zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu najneskôr v nasledujúci pracovný deň po poukázaní doplatku kúpnej ceny z hypotekárneho úveru, v ktorý deň bude podaný i návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúcich. Súd prvého stupňa taktiež zistil, že dňa 3. 10. 2001 účastníci konania uzavreli dohodu o prevzatí zálohovej platby vo výške 1.277.000,- Sk odporcami, ktorí sa zaviazali vrátiť zálohu v plnej výške navrhovateľom do dvoch pracovných dní v prípade, že do 31. 12. 2001 nedôjde k naplneniu všetkých záväzkov z kúpnej zmluvy a k prevodu vlastníctva, pričom tejto dohode predchádzala dohoda zo dňa 28. 6. 2001 týkajúca sa ďalšej nehnuteľnosti parc. č. XXX/X. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že navrhovateľ 1/ vyzval odporcov na vrátenie zálohy vo výške 1.277.000,- Sk do 13. 1. 2002 a následne sa dňa 7. 1. 2002 uskutočnilo osobné stretnutie s odporcami, na ktorom došlo k odstúpeniu od zmluvy o budúcej zmluve zo strany navrhovateľov. Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a. s. súd prvého stupňa zistil, že k rokovaniam s navrhovateľmi o poskytnutí hypotekárneho úveru došlo v druhej polovici roku 2001, poskytnutie bolo možné za splnenia štandardných podmienok, presnú príčinu ukončenia rokovaní nebolo možné uviesť pre odstup času, pravdepodobne navrhovatelia nepredložili potrebné doklady a prestali komunikovať s bankou, bol potvrdený nesúlad medzi skutočným a právnym stavom nehnuteľnosti a navrhovatelia boli vyzvaný na zosúladenie ešte pred poskytnutím úveru. Z výpovedí účastníkov konania súd prvého stupňa zistil, že navrhovatelia nepredložili sporiteľni znalecký posudok, nakoľko tento závisel od odstránenia čiernej stavby odporcami a odporcovia čiernu stavbu odstránili v decembri 2001. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že odporcovia uhradili navrhovateľom dňa 15. 4. 2002 sumu 500.000,- Sk, dňa 29. 4. 2002 sumu 100.000,- Sk, dňa 14. 5. 2002 sumu 35.000,- Sk a dňa 25. 6. 2002 sumu 683.500,- Sk, t. j. spolu 1.318.500,- Sk. Z takto zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že platba 41.000,- Sk, ktorá bola uhradená odporcami spolu v jednej platbe s poslednou časťou istiny bola navrhovateľmi riadne prevzatá a teda navrhovatelia neuniesli v konaní dôkazné bremeno, nepreukázali svoje tvrdenie a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v ich neprospech. Súd prvého stupňa sa stotožnil s názorom právneho zástupcu odporcov, že samotným verbálnym vyjadrením navrhovateľa 1/ bolo potvrdené, že si odporcovia splnili všetky povinnosti pred uplynutím lehoty dojednanej v zmluve o budúcej zmluve, že kúpna zmluva nebola uzavretá len z dôvodu, že na jej uzavretie mali navrhovatelia málo času a teda z viny navrhovateľov, resp. stratou záujmu z ich strany nedošlo k uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy v lehote stanovenej zmluvou o budúcej zmluve. Súd prvého stupňa taktiež vyvodil záver, že dňa 7. 1. 2002 navrhovatelia nemohli odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve, táto bola ešte v platnosti a preto sa odporcovia nemali z akého dôvodu dostať do omeškania a to najmä s poukazom, že práve z viny navrhovateľov nedošlo k uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy. O náhrade trov konania rozhodne podľa § 151 O. s. p. po nadobudnutí právoplatnosti v merite veci. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu vyhovel. Uviedli, že súd prvého stupňa opomenul, že v priebehu konania došlo k zhodnému tvrdeniu účastníkov konania, že dňa 7. 1. 2002 pri osobnom stretnutí došlo zo strany navrhovateľov k odstúpeniu od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, čo v ten istý deň odporcovia akceptovali a súd prvého stupňa mal správne vyvodiť záver, že odporcovia prijali odstúpenie od zmluvy. Taktiež uviedli, že súd prvého stupňa nezhodnotil správne skutočnosť, že odporcovia nesporne akceptovali navrhovateľmi dané odstúpenie od zmluvy, čoho podporným dôkazom je skutočnosť, že nemali dôvod sa s nimi dohodnúť na vrátení prevzatej zálohy na kúpnu cenu domu a túto by navrhovateľom neskôr, t. j. po podaní návrhu vôbec nevrátili, ale by sa domáhali osobitnou žalobou plnenia zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v tom, že by súd svojím rozhodnutím nahradil vôľu navrhovateľov uzavrieť kúpnu zmluvu. Vytkli súdu prvého stupňa, že nesprávne zhodnotil námietku odporcov a to v časti započítania pôvodnej sumy 41.000,- Sk, o ktorú sumu sa údajne mal ponížiť uplatnený nárok na úrok z omeškania, nakoľko podľa ich tvrdení táto platba bola súčasťou poslednej splátky z predmetnej istiny 1.277.000,- Sk a to nie z dôvodu, že by odporcovia mali v úmysle zaplatiť časť príslušenstva titulom úroku z omeškania, ale že údajne bola zaplatená z dôvodu, že odporcovia boli navrhovateľom dlžní kúpnu cenu, ktorá im bola zaplatená za pozemok v sume 50.500,- Sk a to podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 25. 6. 2009 a túto sumu zo svojej vlastnej aktivity ponížili odporcovia o sumu 9.500,- Sk titulom spotrebovaných energií na dome. Poukázali na to, že ich právny zástupca podal súdu prvého stupňa dňa 17. 9. 2002 stanovisko, v ktorom jednoznačne vysvetlil právny dôvod ako aj skutkový stav zaplatenia sumy 41.000,- Sk. Mali za to, že predmetný nárok na úrok z omeškania aj z dôvodov uvedených v podanom stanovisku nemôže byť ponížený o sumu 41.000,- Sk. Taktiež poukázali na to, že samotní odporcovia uznali, že nárok na úrok z omeškania navrhovateľom prináleží. Odporcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že navrhovatelia aj v odvolaní stále opakujú svoje v konaní nikdy a nijako nepreukázané tvrdenie, že odporcovia bez ďalšieho akceptovali ich odstúpenie od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, že tým zmluva zanikla a že sa tak odporcovia ocitli v omeškaní s vrátením zálohy na budúcu kúpnu cenu. Poukázali na to, že navrhovatelia nepreukázali, že by v čase odstúpenia od zmluvy mali zo zmluvy alebo zo zákona vyplývajúce právo od zmluvy odstúpiť. Taktiež poukázali na to, že zo všetkých vyjadrení a výsluchov odporcov vyplynulo, že títo s odstúpením od zmluvy súhlasili, ale len za podmienky, že si obe strany vysporiadajú všetky vzájomné nároky z takto ukončenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyplývajúce, t. j. že nielen odporcovia vrátia navrhovateľom zaplatenú zálohu a to v okamihu, kedy to bude možné, ale že aj navrhovatelia uhradia odporcom všetky dlhy, ktoré odporcom v súvislosti so zmarením zmluvy zo strany navrhovateľov vznikli, pričom táto podmienka odporcov ale naplnená nebola, nakoľko navrhovatelia trvali na tom, že odporcom v súvislosti so zmarenou budúcou kúpnou zmluvou nič nedlžia a predčasne podali návrh na súd. Boli názoru, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve preto nemohla byť ukončená odstúpením navrhovateľov a odporcovia nemali právnu povinnosť vrátiť navrhovateľom zaplatenú zálohu v navrhovateľmi uvádzanom termíne a nemohli sa tak s jej vrátením dostať do omeškania. Mali za to, že súd prvého stupňa vyvodil správny záver, že navrhovatelia od zmluvy odstúpiť nemohli, nakoľko budúcu kúpnu zmluvu v dojednanom termíne účastníci neuzavreli „práve z viny navrhovateľov“. Taktiež mali za to, že súd prvého stupňa správne ustálil, že aj v prípade, ak by nárok navrhovateľov na zaplatenie úroku z omeškania bol dôvodný tak, ako to tvrdia navrhovatelia, musel by ako oprávnenú zohľadniť aj námietku odporcov, že v takom prípade je potrebné voči uplatnenému nároku započítať čiastku 41.000,- Sk (1.360,95 eur), ktorú odporcovia preukázateľne zaplatili navrhovateľom nad rámec vrátenej zálohy na budúce kúpnu cenu. Boli názoru, že navrhovatelia k tejto otázke opakovane tvrdili, že ich právny zástupca okolnosti platby tejto čiastky „vysvetlil“, avšak „vysvetlenie“ právneho zástupcu ako dôkaz tvrdenia účastníka však v konaní prípustné nie je a svoje tvrdenie o účele tejto platby musia navrhovatelia preukázať dôkazom, inak nevyhnutne platí, že dôkazné bremeno svojho tvrdenia neuniesli. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 48 ods. 1 Obč. zák. od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa § 48 ods. 2 Obč. zák. odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 50a ods. 1 Obč. zák. účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Záväzok uzatvoriť budúcu zmluvu bude spravidla zaťažovať obidve zmluvné strany, avšak nemožno vylúčiť, aby záväzok zaťažoval len jednu stranu, pričom druhej strane bude patriť iba právo na uzavretie budúcej zmluvy. K uzavretiu hlavnej zmluvy v rámci dohodnutej doby potom zásadne dochádza na základe návrhu a jeho akceptácie, pričom nie je vylúčené, aby sa zmluvné strany, po vzájomnej dohode od pôvodne dohodnutého obsahu budúcej zmluvy odchýlili. Záväzok uzavrieť zmluvu zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela, pričom zmena okolností musí byť takého charakteru, že nemožno spravodlivo požadovať na povinnej strane, aby budúcu zmluvu takto uzatvorila. Účastník zmluvy výnimočne môže jednostranným právnym úkonom od zmluvy odstúpiť a to ak to ustanovuje zákon alebo ak je to účastníkmi zmluvy dohodnuté a povaha zmluvy (jej obsah) to pripúšťa. Odstúpenie od zmluvy je právnym inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého sa zmluva zrušuje s účinkami „od začiatku“ (ex tunc). Medzi účastníkmi zmluvy je po zrušení zmluvy taký právny stav, aký bol pred jej uzatvorením, ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo a to nielen z hľadiska obligačných účinkov ale i účinkov vecnoprávnych. Oba tieto účinky sú totiž sledované nielen pri uzatvorení zmluvy, ale i pri odstúpení od nej a nemožno ich od seba oddeľovať. Obligačné účinky predstavujú predpoklad pre nastúpenie účinkov vecnoprávnych. Nakoľko teda odstúpenie od zmluvy má aj vecnoprávne účinky, obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný stav. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorého účinky nastávajú jeho doručením do dispozičnej sféry druhej zmluvnej strany. Pokiaľ sa odstúpenie týka zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, mala by byť v zmysle § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka zachovaná jeho písomná forma. Zákon vyslovene nevyžaduje, aby v písomnom odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľnosti bol uvedený aj zákonný alebo zmluvný dôvod odstúpenia. Pre nastúpenie právnych účinkov odstúpenia od zmluvy sa nevyžaduje súhlas adresáta ani rozhodnutie súdu. Na druhej strane však príslušné právne účinky môže vyvolať len platné odstúpenie od zmluvy. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa názoru, že navrhovatelia nemohli odstúpiť od Zmluvy o budúcej zmluvy, nakoľko od zmluvy je možné odstúpiť iba v prípade, ak je to v Občianskom zákonníku alebo v inom zákone ustanovené alebo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté. Odvolací súd má za to, že odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve nie je ustanovené ani v Občianskom zákonníku a ani v inom zákone a odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve nebolo ani medzi účastníkmi zmluvy v zmluve dohodnuté. Súd prvého stupňa z uvedeného dôvodu správne vyvodil záver, že navrhovatelia od zmluvy o budúcej zmluve nemohli odstúpiť, táto bola naďalej platná a preto sa odporcovia nemohli dostať do omeškania. Odvolací súd zdôrazňuje, že záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaväzoval obe zmluvné strany, pričom podľa § 50a Obč. zák. tento záväzok zaniká iba pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Súd prvého stupňa taktiež správne zdôraznil skutočnosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo práve z viny navrhovateľov, ktorí o uzavretie kúpnej zmluvy už nemali záujem, pričom v konaní nepreukázali, že by došlo k takej zmene okolností, že by nebolo možné od nich spravodlivo požadovať, aby sa kúpna zmluva uzavrela. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o uplatňovanom nároku. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovatelia v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.