Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/109/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1302899134 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1302899134.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ V.. I. Š., T.. XX.XX.XXXX, U. H. T. D. XX, H., 2/ V.. H. Š., T.. XX.XX.XXXX, U. H. T. D. XX, H., obaja zastúpení: JUDr. Darina Kurňavová, advokát, so sídlom Kapitulská 5, 917 01 Trnava, proti žalovaným: 1/ I.. C. C., T.. XX.XX.XXXX, H. F. X, G., 2/ I.. Z. C., T.. XX.XX.XXXX, H. F. X, G., obaja zastúpení Mgr. Marcel Drgon, advokát s.r.o., IČO: 51 173 565, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, o zaplatenie úrokov z omeškania, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.02.2018, č.k. 7C/7/2002-382, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobcom 1/ a 2/ sa proti žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí štvrtým) súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 2 299,22 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku pod následkom exekúcie (výrok I) a priznal žalobcom 1/, 2/ 100% náhradu trov konania( výrok II). 2. Rozhodnutie vo veci právne zdôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 48 ods. 1 a 2, § 50a ods. 1, 2 a 3, § 50b, § 451 ods. 1, § 452, § 456 veta prvá, § 457, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 (ďalej len „Nariadenie“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázaný právny nárok žalobcov 1/, 2/ na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania. Vychádzal z toho, že žalovaní ako budúci predávajúci a podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti - rodinný dom so súp. č. XXX na U. O. Č.. XX D. G., postavený na parc. č. XXX, o výmere 572 m2, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie G., okres G., obec G. (ďalej len „Dom“) uzatvorili so žalobcami ako budúcimi kupujúcimi dňa 13.07.2001 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve (ďalej len „ zmluva“), ktorej predmetom bol záväzok predávajúcich uzavrieť s kupujúcimi kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude prevod vlastníckeho práva k Domu. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá kúpna cena za Dom vo výške 53 110,27 eur, ktorú sa kupujúci zaviazali zaplatiť predávajúcim tak, že v deň podpisu vyplatia časť kúpnej ceny vo výške 5 311,03 eur a doplatok kúpnej ceny vo výške 47 799,24 eur prevodom na účet predávajúcich z hypotekárneho úveru kupujúcich. V súlade s ustanoveniami zmluvy sa strany sporu dohodli, že kúpnu zmluvu uzatvoria najneskôr nasledujúci pracovný deň po poukázaní doplatku kúpnej ceny. Následne sporové strany uzatvorili dňa 03.10.2001 Dohodu o prevzatí zálohovej platby (ďalej len „Dohoda“) v sume 1 277 000 Sk (42 388,63 eur), ktorá bola súčasťou kúpnej ceny za Dom. Na základe Dohody sa predávajúci zaviazali vrátiť kupujúcim zálohovú platbu vo výške 1 277 000 Sk (42 388,63 eur) do 2 pracovných dní v prípade, ak do 31.12.2001 nedôjde k naplneniu všetkých záväzkov vyplývajúcich z kúpnej zmluvy. Konštatoval, že žalovaní 1/, 2/ si nesplnili záväzky vyplývajúce zo zmluvy a Dohody, nakoľko nedošlo do 31.12.2001 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a prevodu vlastníckeho práva k Domu na žalobcov 1/, 2/. Nakoľko žalovaní žalobcom zálohovú platbu vo výške 1 277 000 Sk (42 388,63 eur), na základe výzvy do 13.01.2002 nevrátili, ustálil, že dňom 14.01.2012 sa žalovaní dostali do omeškania a žalobcom vznikol nárok na úrok z omeškania. S ohľadom na čiastkové úhrady zálohovej platby žalovanými považoval za dôvodné žalobcom priznať úrok z omeškania celkom vo výške 2 299,22 eur, a to úrok z omeškania vo výške 15,5 % ročne zo sumy 1 277 000 Sk (42 388,63 eur) odo dňa 14.01.2002 do dňa 11.04.2002, t.j. 1 584,058 eur, 15,5 % ročne zo sumy 777 000 Sk (25 791,675 eur) odo dňa 12.04.2002 do dňa 26.04.2002, t.j. 164,289 eur, 15,5 % ročne zo sumy 677 000 Sk (22 472,283 eur) odo dňa 27.04.2002 do 12.05.2002, t.j. 152,688 eur, 15,5 % ročne zo sumy 642 000 Sk odo dňa 13.05.2002 do dňa 25.06.2002, t.j. 398,185 eur. Pričom ako nedôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie obranu žalovaných vo vzťahu k započítaniu sumy 41 000 Sk (1 360,95 eur), ktorú uhradili žalovaní v poslednej splátke istiny, na úroky z omeškania. Rovnako ako nedôvodné vyhodnotil súd prvej inštancie tvrdenia žalovaných, že nedošlo k platnému odstúpeniu od Zmluvy, nakoľko títo sa nedomáhali nahradenia prejavu vôle súdnym rozhodnutím. 3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 zákona č. 165/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že v konaní úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške nároku rozhodne po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/, dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. b), § 365 ods. 1 písm. f), § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Namietali, že súd prvej inštancie im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dôvodili, že postupom súdu došlo k zmareniu účasti ich právneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.02.2018. Poukázali na predvolanie na pojednávanie, ktoré ich právny zástupca obdržal dňa 02.02.2018 a ktoré obsahovalo zmätočný údaj o hodine, kedy sa malo pojednávanie konať, t.j. 3 10.00 hod. Zároveň na webovom sídle MS SR bol uvedený údaj, že pojednávanie sa má konať o 13.00 hod. Uviedli, že asistentka ich právneho zástupcu v deň pojednávania telefonicky tento rozpor preverovala, pričom pracovníčka infocentra súdu prvej inštancie telefonicky informovala asistentku, že správna hodina pojednávania je o 13.00 hod.. Právny zástupca sa tak dostavil na pojednávanie o 13.00 hod. a nakoľko súd otvoril pojednávanie o 10.00 hod., nemohol sa ich právny zástupca tohto pojednávania zúčastniť a riadne ich zastupovať. Zároveň mali za to, že súd prvej inštancie porušil ich procesné práva, keď im nedoručil písomné podanie žalobcov vo veci samej, ktoré im bolo doručené elektronicky až spolu so zápisnicou z pojednávania. Bolo porušené právo rovnosti zbraní, keď sa im nedostala možnosť na takéto podanie reagovať. Ďalej uviedli, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie neuviedol, aký je právny základ nároku žalobcov na vrátenie zálohovej platby, keď súd prvej inštancie uvádzal aj bezdôvodné obohatenie aj dohodu. Bez ustálenia tejto skutočnosti nebolo možné posúdiť, či a kedy sa žalovaní dostali do omeškania. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s ich námietkou, že v danom prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, keď práve žalobcovia 1/, 2/ zmarili uzavretie kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie sa zároveň v rozhodnutí nevysporiadal ani s ich kompenzačnými námietkami, ku ktorým bolo pred súdom prvej inštancie vykonané rozsiahle dokazovanie, ani s tým, že žalobcom 1/, 2/ zaplatili popri žalovanej istine navyše 1 360,95 eur. V rámci kompenzačných námietok si uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom bezodplatného užívania nehnuteľnosti v období od 13.07.2001 do 30.09.2001 vo výške 2 655,51 eur, náklady na realitnú kanceláriu, výpis z KN a znalecký posudok vo výške 4 149,24 eur, nárok na odstránenie plesní z Domu po jeho užívaní žalobcami 1/, 2/ vo výške 2 489,54 eur, nárok na úhradu nákladov za vymaľovanie a upratanie Domu po jeho užívaní žalobcami 1/, 2/ vo výške 481,31 eur a nárok na úhradu nákladov na platby spojené s užívaním Domu žalobcami 1/, 2/ v období od 13.07.2001 do 30.09.2001 vo výške 497,91 eur. Vzhľadom k tomu, že uvedené nároky výrazne prevyšovali žalobcami uplatnený nárok, mali za nepochopiteľné, že sa súd prvej inštancie touto ich obranou vôbec nezaoberal. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. K odvolaniu žalovaných sa žalobcovia vyjadrili podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.07.2018, v ktorom navrhli aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Nesúhlasili s tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovaným uskutočňovali im patriace procesné práva. Mali za to, že predvolanie neobsahovalo zmätočný údaj, nakoľko bolo z neho možno zrozumiteľne a jasne vyvodiť, že termín pojednávania je o 10.00 hod.. Podľa ich názoru, keď sa asistentke nepodarilo preveriť čas konania pojednávania, mal sa právny zástupca z opatrnosti dostaviť na pojednávanie o 10.00 hod., kedy sa dostavili aj oni. Súd prvej inštancie podľa ich názoru postupoval správne, keď otvoril pojednávanie o 10.00 hod., v zmysle času uvedeného v predvolaní. Nesúhlasili s názorom žalovaných 1/, 2/, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mali za to, že napadnutý rozsudok je vecne správny, riadne odôvodnený a súd prvej inštancie postupoval v intenciách názoru dovolacieho súdu, keď sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzanými sporovými stranami a vyhodnotil všetky prostriedky procesnej obrany a procesného útoku. 6. K vyjadreniu žalobcov sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.09.2018 vyjadrili žalovaní. Poukázali na to, že asistentka právneho zástupcu preverovala čas pojednávania a bolo jej oznámené, že čas pojednávania je o 13.00 hod., o čom svedčí informácia o pojednávaní z webstránky MSSR ako aj úradný záznam asistentky právneho zástupcu v spise. Poukázali na to, že žalobcovia sa vôbec nevyjadrili k tomu, že im nebolo riadne doručené ich písomné podanie vo veci samej, na ktoré nemali možnosť reagovať. Uviedli, že zotrvávajú na dôvodoch svojho odvolania a preto žiadajú aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.12.2018, v ktorom uviedli, že zotrvávajú na svojich právnych názoroch popísaných v doterajších vyjadreniach. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), o odvolaní žalovaných rozhodoval odvolací súd s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., na ktorom zopakoval vykonané dokazovanie v potrebnom rozsahu a po vyhodnotení skutočností uvádzanými stranami sporu v priebehu nariadeného odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/, 2/ nie je podané dôvodne. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ podali dňa 14.01.2002 žalobný návrh, ktorým žiadali aby súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 1 277 000 Sk spolu s 17,6 % úrokom od 14.01.2001 do zaplatenia. Žalobu odôvodnili tým, že so žalovanými 1/, 2/ dňa 13.07.2001 uzatvorili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Dňa 03.10.2001 uhradili žalovaným 1/, 2/ zálohovú platbu za kúpu Domu vo výške 1 277 000 Sk, ktorá bola súčasťou kúpnej ceny. O danej skutočnosti spísali Dohodu o prevzatí zálohovej platby dňa 03.10.2001, v ktorej sa žalovaní 1/, 2/ zaviazali, že táto suma bude žalobcom 1/, 2/ vrátená do dvoch pracovných dní, pokiaľ v lehote do 31.12.2001 nedôjde k prevodu vlastníckeho práva k Domu na žalobcov 1/, 2/. Vzhľadom k tomu, že k prevodu nedošlo, požiadali žalovaných 1/, 2/ o vrátenie žalovanej sumy v lehote do 13.01.2002. Nakoľko žalovaní 1/, 2/ v stanovej lehote zálohovú platbu žalobcom nevrátili, podali žalobcovia žalobu. Po podaní žalobného návrhu žalovaní 1/, 2/ uhradili žalovanú istinu v plnom rozsahu. 10. Žalovaní podané odvolanie odôvodnili ust. § 365 písm. b) C.s.p. (t.j. že súd nesprávnym úradným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu je teda dané v prípade, že strane sporu bolo znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že konanie je nespravodlivé a zo strany konajúceho došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. 11. V prejednávanom prípade je zásadným posúdenie, či postup súdu prvej inštancie pri predvolaní žalovaných 1/, 2/, resp. ich právneho zástupcu na pojednávanie na deň 26.02.2018 so zmätočným poučením o hodine dosiahlo takú intenzitu, ktorá odôvodní záver, že konanie sa javí ako nesprávne. Z predvolania na pojednávanie na deň 26.02.2018 je zrejmé, že obsahuje chybný údaj, keď je v ňom uvedený čas pojednávania „3 10,00 hod“. Odvolací súd má za to, že z takto naformulovaného textu nie je s úplnou jasnosťou možné vyvodiť presný čas termínu pojednávania, nakoľko sa môže jednať o čas pojednávania o 10.00 hod. aj o čas pojednávania o 13.00 hod.. Z tvrdenia právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/ vyplýva, že vyvinul snahu daný rozpor odstrániť, keď jeho asistentka telefonovala v deň pojednávania na príslušný súd. Asistentke bolo oznámené, že čas pojednávania je o 13.00 hod.. Zároveň informácia o čase pojednávania o 13.00 hod. vyplývala z webstránky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ tak riadiac sa informáciou zo súdu ako aj z webstránky, že pojednávanie sa má konať o 13.00 hod., sa nedostavil na pojednávanie v prejednávanej veci, keď toto sa konalo o 10.00 hod.. Za daného stavu nemožno klásť za vinu právnemu zástupcovi žalovaných 1/, 2/, že sa pojednávania o 10.00 hod. nezúčastnil, nakoľko nie jeho chybou mal oprávnene za to, že pojednávanie sa uskutoční až o 13.00 hod.. Za daných okolností možno vyvodiť, že nesprávnym postupom súdu, ktorý spočíval v nesprávnom uvedení času pojednávania, nebolo umožnené právnemu zástupcovi žalovaných 1/, 2/ zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pokiaľ súd prvej inštancie za týchto okolností vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/, znemožnil mu tým, aby účinne hájil záujmy žalovaných 1/, 2/ na nariadenom pojednávaní. Právny zástupca nemohol v mene žalovaných 1/, 2/ na pojednávaní robiť prednesy, navrhnúť dôkazy, vyjadriť sa k skutkovému stavu, či právne argumentovať, zároveň mu nebolo umožnené na pojednávaní predniesť záverečnú reč, čím došlo k výraznému zásahu do procesných práv žalovaných 1/, 2/. Možno preto skonštatovať, že takýmto postupom súdu bolo znemožnené žalovaným 1/, 2/, aby uskutočňovali im patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 12. Napriek konštatovanej vade, ktorá sama o sebe zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ohľadom na to, že súd prvej inštancie rozhodol v poradí štvrtým rozsudkom, odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie (§ 385 C.s.p.) a sám vo veci rozhodol (§ 390 C.s.p.). 13. Na odvolacom pojednávaní nariadenom odvolacím súdom na deň 04.12.2019 žalovaní uviedli, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú podaného odvolania a žalobcovia sa v plnom rozsahu stotožnili s vyjadrením k odvolaniu žalovaných, ktoré zaslal súdu prvej inštancie. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní dňa 04.12.2019 vec prejednal a v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie, a to oboznámením so Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.07.2001, Dohodou o prevzatí zálohovej platby zo dňa 03.10.2001, výzvou na plnenie( čl. 9), vyjadrením žalovaných zo dňa 25.04.2002 (čl. 23-26), vyjadrením žalobcov zo dňa 16.9.2002 (čl. 35-37), Dohodou o zložení peňažnej zálohy zo dňa 28.06.2001 (čl. 38-39), Zápisnicou z pojednávania zo dňa 28.10.2002 (čl. 54, 57), daňovým dokladom fa č. 2002/3 (čl. 58), príjmovým dokladom č. 200213 (čl. 58), príjmovým dokladom HOKA s.r.o. (čl. 59), príjmovým dokladom V.. D. Z. (čl. 59), vyjadrením SLSP, a.s. zo dňa 17.03.2004 (čl. 75-76), podaním žalovaných zo dňa 29.09.2008 (čl. 166a), vyjadrením žalobcov zo dňa 20.10.2008 (čl. 170-173) a prílohami (čl. 174, 175-176, čl. 177, čl. 178-185) a vyjadrením žalovaných z 20.09.2012 (čl. 284-287). 14. V podanom odvolaní žalovaní namietali, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmým, ako súd prvej inštancie posúdil právny základ nároku žalobcov, t.z. aké právne závery vyvodil zo skutkových tvrdení žalobcov. Odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie dovolacieho súdu (uznesenie zo dňa 10.03.2015 sp.zn. 8Cdo/330/2014), ktorý v odôvodnení na str. 6 posledný odsek konštatoval : „Navrhovatelia v pôvodnom návrhu na začatie konania svoje právo na vrátenie nimi odporcom poskytnutého preddavku kúpnej ceny spolu s úrokom z omeškania s jeho vrátením, nevyvodzovali z toho, že od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dňa 7.januára 2002 odstúpili a ani sa nedomáhali úrokov z omeškania s plnením počítaných odo dňa, kedy mali nastať právne účinky tohto ich jednostranného právneho úkonu.“ Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že po rozhodnutí dovolacieho súdu žalobcovia skutkové tvrdenia nezmenili, čo vyplýva aj z podania žalobcov (predložené súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 26.02.2017), v ktorom opätovne žalobcovia poukazovali na to, že splatnosť dlhu žalovaných vyplývala z Dohody o prevzatí zálohovej platby. Možno tak uviesť, že žalobcovia svoj nárok skutkovo vymedzili ako nárok na vrátenie plnenia poskytnutého na základe Dohody. Pri posudzovaní obsahu Dohody a vôle strán pri jej uzatváraní má odvolací súd za to, že z hľadiska jeho obsahu sa jedná o dodatok k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.07.2001, ktorým si strany dohodli zmenu podmienok uhradenia kúpnej ceny (čl. II Zmluvy) a lehotu na uzavretie kúpnej zmluve (čl. III Zmluvy). Správnosť týchto úvah je podporená aj tým, že tak žalobcovia ako aj žalovaní považovali za dojednané, že lehota na uzavretie kúpnej zmluvy bola určená do 31.12.2001. Zložená záloha (preddavok) na budúce plnenie zo zamýšľanej kúpnej zmluvy podľa Dohody sa stala bezdôvodným obohatením v tom okamihu, kedy sa vytvoril stav, v ktorom bolo zrejmé, že kúpa nebude realizovaná, pretože týmto okamihom odpadol právny dôvod plnenia. Odvolací súd má tak za to, že právnym základom nároku žalobcov v tomto konaní je Dohoda, na základe ktorej žalovaný 1/, 2/ prijali zálohu na kúpnu cenu za Dom vo výške 1 277 000 Sk (42 388,63 eur). Pričom na základe Dohody sa žalovaní 1/, 2/ zaviazali vrátiť zálohovú platbu do 2 pracovných dní, ak do 31.12.2001 nedôjde k naplneniu všetkých záväzkov z kúpnej zmluvy k Domu. Vzhľadom k tomu, že k naplneniu záväzkov do 31.12.2001 nedošlo, vznikol žalobcom 1/, 2/ nárok na vrátenie zálohovej platby. Nárok na vrátenie zálohovej platby je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Je nesporným, že nedošlo k dobrovoľnému vráteniu zálohovej platby zo strany žalovaných 1/, 2/, preto boli žalovaní 1/, 2/ vyzvaní, aby v lehote do 13.01.2002 zálohu vrátili. Z bodu 2 Dohody vyplýva :“ Predávajúci sa zaväzuje vrátiť zálohovú platbu uvedenú v ods. 1 tejto dohody v plnej výške kupujúcemu do 2 pracovných dní v prípade, že do 31.12.2001 nedôjde k naplneniu všetkých záväzkov vyplývajúcich z kúpnej zmluvy k vyššie uvedenej nehnuteľnosti a k prevodu vlastníctva k tejto nehnuteľnosti na kupujúceho.“. Z uvedeného možno výkladom vyvodiť, že strany si dohodli splatnosť dlhu na deň 02.01.2002 (dva dni po 31.12.2001), preto sa žalovaní dostali do omeškania už dňom 03.01.2002. Súd prvej inštancie viazaný žalobným návrhom, v ktorom žalobcovia žiadali priznať úroky z omeškania od 13.1.2002, postupoval správne, keď priznal žalobcom úroky z omeškania od 13.01.2002, zohľadniac úhrady žalovanej istiny zo strany žalovaných po podaní žaloby, aplikujúc ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 15. V súvislosti s námietkou žalovaných, že v danom prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, keď práve žalobcovia 1/, 2/ zmarili uzavretie kúpnej zmluvy, odvolací súd uvádza. Hoci dobré mravy, ako právny inštitút nie sú v zákone výslovne definované (tzn. pojem, čo zákonodarca považuje za dobré mravy) - v danom prípade prostredníctvom cit. ustanovenia § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> - sú zákonným pojmom pozitívneho práva. Odborná literatúra a judikatúra všeobecných súdov v Slovenskej republike i v zahraničí priniesla viacero definícií považujúcich dobré mravy vo všeobecnosti ako „súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Posúdenie, či v konkrétnej situácii dané subjektívne konanie (chovanie) je v súlade s dobrými mravmi, je na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi takýto záver, a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu“(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 53/2006 <http://merit.slv.cz/3Cdo53/2006>). Pri posudzovaní, či požiadavka žalobcov na zaplatenie úrokov z omeškania je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, a to za situácie, kedy existencia dlhu nie je medzi stranami sporná, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (sp.zn. R 5 /2002), v ktorom uviedol, že odoprieť ochranu by bolo možné iba takej požiadavke, ktorá by neplnila zabezpečovací, sankčný a kompenzačný charakter inštitútu omeškania, nevychádzala by z jeho zmyslu, čo nie je prejednávaný prípad. Oporu vo vykonanom dokazovaní nemá ani argumentácia žalovaných, že k zmareniu uzavretia kúpnej zmluvy došlo výlučne z dôvodov na strane žalobcov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyjadrenie SLSP, a.s. (čl. 75), z ktorého okrem iného vyplýva, že pravdepodobnou príčinou ukončenia rokovania bola nielen skutočnosť, že žiadatelia (žalobcovia) nepredložili požadované doklady ale ja zistený nesúlad medzi skutočným a právnym stavom nehnuteľnosti. 16. Vo vzťahu k námietkam žalovaných, že súd prvej inštancie nevzhliadol na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie vzniesli obranu formou kompenzačných námietok, odvolací súd uvádza. Právny základ započítania (kompenzácie) upravuje Občiansky zákonník v ust. § 580, podľa ktorého, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a navzájom sa kryjú, tieto pohľadávky zaniknú započítaním, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Základným predpokladom započítania teda sú - vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia, spôsobilosť na započítanie a právny úkon smerujúci k započítaniu. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaní v podaní zo dňa 25.04.2002 uviedli : „konaním žalobcov, ktorým bola zmarená budúca kúpna zmluva, žalovaným vznikli voči žalobcom pohľadávky vo výške 309 427 Sk. Listom zo dňa 11.03.200 tieto pohľadávky vyčíslili predbežne na 309 500 eur a započítali ich voči pohľadávke žalobcov na vrátenie zaplatenej zálohy na dojednaní budúcu kúpnu cenu“. Uvedený žalovanými tvrdení započítací prejav (list zo dňa 11.03.2002) spolu s dokladmi preukazujúcim výšku pohľadávok žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložili, i keď na uvedený započítací prejav poukazovali aj v konaní pred súdom prvej inštancie formou procesnej obrany. Z obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie preložili fa č. 2002/3 na sumu 12 960 Sk( za maliarske práce), príjmový pokladničný doklad vystavený HOKA s.r.o zo dňa 03.10.2001 na sumu 120 000 Sk (účel záloha), príjmový pokladničný zo dňa 09.07.2001, vystavený firmou V.. D. Z. na sumu 4 000 Sk(účel ZP 136/01), nie je však zrejmým, či práve predložené listiny mali preukazovať pohľadávky žalovaných, ktoré mali byť predmetom započítacieho prejavu zo dňa 11.03.2002, alebo sa jednalo o ďalšiu procesnú obranu žalovaných. Preto argumentácia žalovaných, že sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s ich obranou uvedenou v podaní zo dňa 20.09.2012, s ohľadom na to, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno preukazujúce existenciu pohľadávok, započítania ktorých sa domáhali, nemala vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Tento závere je zrejmým napríklad z toho, že žalovaní si v podaní zo dňa 20.09.2012 uplatnili nárok na úhradu nákladov za vymaľovanie a upratanie Domu po jeho užívaní žalobcami vo výške 481,31 (14 500 Sk), avšak bez bližšej špecifikácia a predloženia listinného dôkazu, čo nemožno zhojiť ani s prihliadnutím na skutočnosť, že počas konania súdu prvej inštancie žalovaní predložili doklad o úhrade maliarskych prác (čl. 58), nakoľko tento znie na sumu 12 960 Sk. Preto i keď forma započítacieho úkonu nie je predpísaná, tento úkon musí byť dostatočne určitým, tak aby bolo zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa, čo v danom prípade nebolo naplnené. Dôkazná povinnosť stíha toho účastníka konania, v záujme ktorého je, aby ním tvrdená skutočnosť bola v konaní preukázaná, preto dôkazné bremeno preukazujúce existenciu započítania schopnej pohľadávky proti žalobcami uplatnenému nároku bolo na žalovaných. Neunesenie dôkazného bremena malo za následok zodpovednosť strany za výsledok konania. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno preukazujúce dôvodnosť ich obrany proti nároku žalobcov uplatňovaným v tomto konaní. 17. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaných, že žalovanú istinu preplatili o sumu 41 000 Sk, čo mal súd prvej inštancie zohľadniť pri rozhodovaní o nároku na úroky z omeškania. V prejednávanej veci je nesporným, že v konaní si žalobcovi uplatňovali nárok na zaplatenie sumy 1 277 000 Sk s prísl., po doručení žaloby žalovaní uhradili žalobcom sumu 500 000 Sk (11.04.2002), sumu 100 000 Sk (26.04.2002), sumu vo výške 35 000 Sk (12.05.2002) a sumu 683 000 Sk (25.06.2002). I keď žalovaní dňa 25.06.2002 uhradili žalobcom nad rámec zostatku dlžnej istiny (sumy 642 000 Sk) aj sumu 41 000, nepreukázali v konaní úmysel uhradiť týmto plnením aj príslušenstvo pohľadávky. Nakoľko predpokladom riadneho plnenia pre zánik dlhu je právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi na určitom mieste, dohodnutým spôsobom a v čase zročnosti pohľadávky to, čo bolo predmetom jeho povinnosti. Pričom ak nie je úmyslom dlžníka plniť dlh, k splneniu dlhu nedôjde, aj keď sa poukázaná čiastka dostala do dispozičnej sféry veriteľa. Úmysel žalovaných uhradiť platbou zo dňa 25.06.2002 žalobcom len doplatok na istine v sume 642 000 eur a nie aj úroky z omeškania je zrejmým tak z výsluchu žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 28.10.2002 (čl. 56): „Záverom chcem povedať, že nehnuteľnosť sme odpredali iným záujemcom avšak pod jej hodnotu a celú žalovanú sumu sme vrátili čo do istiny ešte pred otvorením pojednávania.“, ako aj z výsluchu žalovanej 2/, ktorá vo výsluchu na pojednávaní dňa 28.10.2002 uviedla ( čl. 57) : „Vtedy sme využili ponuku odpredali sme nehnuteľnosť a získané peniaze sme použili na vrátenie istiny navrhovateľom. Pričom stále sme mali podmienku vrátenia pozemku na ktorom sa nachádza časť garáže.“ Správnosť týchto záverov je podporená aj vyjadrením žalobcov zo dňa 20.10.2018 (čl. 172), ktorí uviedli, že suma 41 000 Sk predstavovala časť kúpnej ceny za spätný prevod inej nehnuteľnosti, a to pozemku (záhrady) zapísaného na LV č. XXXX v k.ú G., na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2002 uzavretej medzi sporovými stranami. Preto i keď sa suma 41 000 eur dostala do dispozičnej sféry žalobcov, úmyslom plnenia žalovaných nebolo plniť dlh na úrokoch z omeškania v tomto konaní, ktorých dôvodnosť v danom čase (25.06.2002) neuznávali a nárok žalobcov na ich zaplatenie sporovali. Odvolací súd tak má za to, že suma 41 000 Sk bola žalovanými poukázaná na základe iného právneho titulu, ktorí žalobcovia v konaní preukázali listinným dôkazmi a žalovaní nevyvrátili. Nakoľko úmyslom žalovaných bolo žalobcom plniť z iného právneho titulu, súd prvej inštancie postupoval vo veci správne, keď pri posudzovaní dôvodnosti nárokov žalobcov ustálil, že plnením žalovaných v rozsahu 41 000 Sk nedošlo k zániku dlhu žalovaných v časti úrokov z omeškania. Na základe uvedeného sa odvolací súd vyhodnotil obranu žalovaných ako účelovú. 18. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľov, odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľov odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 19. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie), ako vecne a právne správne podľa § 387 ods. 2 C.s.p. potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím na plný úspech žalobcov v odvolacom konaní a priznal žalobcom proti žalovaným nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).