Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/601/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1302899954 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1302899954.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o., IČO: 31 342 841, Košická 37, Bratislava, proti odporcovi: BANSKÉ PROJEKTY, s. r. o., IČO: 31 396 828, Miletičova 23, Bratislava, zast. JUDr. Mariánom Ševčíkom, advokátom so sídlom Nezábudkova 22, Bratislava, o zaplatenie 7.310,20 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20. júna 2012, č. k. 10C/50/2002-254 v spojení s opravnými uzneseniami zo dňa 06. mája 2013, č. k. 10C/50/2002-282 a dňa 06. septembra 2013, č. k. 10C/50/2002-295 a na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. januára 2010, č. k. 10C/50/2002-103 a zo dňa 22. februára 2013, č. k. 10C/50/2002-274, takto r o z h o d o l : Odvolací sú napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 19. 01. 2010, č. k. 10C/50/2002-103 z r u š u j e. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 22. 02. 2013, č. k. 10C/50/2002-274 p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania odporcu v sume 245,15 Eur na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Mariána Ševčíka, advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 7.310,20 Eur s príslušenstvom uplatnenej na základe mandátnej zmluvy č. 15/12/2002, uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 15. 12. 2002. V konaní neúspešnému navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 1.025,77 Eur, na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Aplikáciou ust. § 566 ods. 1, § 567 ods. 1 a § 568 ods. 1 Obchodného zákonníka na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci dospel súd prvého stupňa k záveru, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie odmeny podľa čl. II písm. b/ v spojení s čl. IV ods. 3 mandátnej zmluvy, predmetom ktorej bolo udelenie plnej moci mandatárovi k všetkým právnym úkonom vo veci vymáhania nesporných pohľadávok. Mandatár mal v mene mandanta riešiť nespornú pohľadávku voči povinnému: GEOMONTA spol. s. r. o. v sume 39.621,66 Eur (1.193.642,- Sk), a to mimosúdnou cestou a zastupovaním v konkurznom konaní sp. zn. 4K/94/99 na Krajskom súde v Bratislave, na základe plnej moci zo dňa 15. 12. 2000, tvoriacej prílohu zmluvy. Navrhovateľ podľa súdu nepreukázal, že by v konkurznom konaní v prospech odporcu vymohol nejakú sumu od povinného a ani skutočnosť, že by došlo k odôvodnenému popretiu pohľadávky odporcu. Na druhej strane odporca súdu preukázal, že v uvedenom konkurznom konaní bol úspešný, nakoľko správkyňa konkurznej podstaty H.. U. F. uznala pohľadávku odporcu v sume 19.696,61 Eur (593.380,- Sk). Odporca bol tiež úspešný aj v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave, kde sa ako navrhovateľ domáhal určenia pravosti pohľadávky vo výške 19.095,50 Eur (575.262,- Sk), keď konajúci súd rozsudkom zo dňa 08. 04. 2007, č. k. 46Cbi/94/2002-262, právoplatným dňa 08. 05. 2007 určil, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 19.095,50 Eur v konkurznom konaní, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod č. k. 4K/94/99, vo veci úpadcu GEOMONTA, s. r. o. v konkurze je po práve a patrí do IV. triedy. Zvyšok v sume 829,85 Eur (25.000,- Sk) si odporca v uvedenom konaní neuplatňoval, nakoľko táto suma bola správkyňou konkurznej podstaty identifikovaná ako úhrada započítaním, pre odporcu spoločnosťou NSP Prievidza (išlo o pohľadávku GEOMONTA, s. r. o. voči spoločnosti NSP Prievidza a uvedená spoločnosť pohľadávku vo výške 829,85 Eur odporcovi uhradila). Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov D.. Z.. U., O.. (konateľa úpadcu GEOMONTY, s. r. o.) a Z.. Č. (konateľa odporcu), ktoré nepovažoval pre rozhodnutie vo veci samej za potrebné. Poukázal pritom na písomné vyjadrenie D.. Z.. U., O.., v ktorom popieral pravosť a dôvodnosť pohľadávky odporcu ako konateľ úpadcu, nakoľko mal k tomu legitímne právo, avšak súdnym rozhodnutím a započítaním pohľadávky odporcu bola preukázaná dôvodnosť pohľadávky čo do právneho dôvodu aj výšky. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.025,77 Eur (z uplatnených 2.215,56 Eur), a to za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 08. 03. 2004 v sume 237,33 Eur, písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 10. 03. 2004 v sume 237,33 Eur, zastupovanie na pojednávaní bez prejednania veci v sume 24,08 Eur (725,55 Sk), zastupovanie na nemeritórnych pojednávaniach dňa 04. 05. 2011, 03. 10. 2011, 30. 01. 2012 a 21. 05. 2012 vo výške 59,34 Eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 20. 06. 2012 v sume 237,34 Eur, režijný paušál: 3x 4,51 Eur + 2x á 7,95 Eur + 3x á 7,63 Eur. Súd odporcovi nepriznal odmenu za opakovanú prípravu a prevzatie zastúpenia a neúspešné odvolanie zo dňa 16. 01. 2009, nakoľko tieto nepovažoval za účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti v konaní neúspešnému účastníkovi. Odmenu súd nepriznal ani za vyjadrenie odporcu zo dňa 06. 05. 2011, nakoľko uvedeným podaním boli iba súdu doručené dôkazy. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovieť. Prvostupňovému súdu vo vzťahu k neuplatnenému zvyšku pohľadávky vo výške 829,85 Eur vyčítal, že svoje rozhodnutie oprel o sfalšovaný listinný dôkaz vytvorený pre účely tohto konania. Súd mal preto preveriť pravosť tohto dokladu, a to aj cestou správcu dane. Po vyhlásení meritórneho rozhodnutia v tejto veci navrhovateľ získal od správkyne konkurznej podstaty úpadcu, H.. X., dôkaz, ktorý nasvedčuje spornosti pohľadávky vo výške 39.621,66 Eur už v čase podpisu mandátnej zmluvy. Menovaná správkyňa konkurznej podstaty listom navrhovateľovi oznámila, že pohľadávka odporcu vo výške 829,85 Eur nebola veriteľom v stanovenej lehote uplatnená na súde návrhom na určenie pravosti pohľadávky, v dôsledku čoho je tento nárok premlčaný a nebude súčasťou konečnej správy. Súdu tiež vyčítal, že bez náležitého odôvodnenia odmietol vypočutie navrhovaných svedkov s tým, že navrhovateľ trvá na doplnení dokazovania výsluchom D.. Z.. J. U., O.. G. H.. X., ktorí môžu potvrdiť navrhovateľom tvrdený skutkový stav. Navrhovateľ v odvolaní zotrval na tvrdení, že pohľadávka odporcu nebola nesporná, a preto mu vznikol nárok na odmenu podľa čl. II písm. b/ mandátnej zmluvy. Konanie odporcu už pri podpise mandátnej zmluvy bolo podľa navrhovateľa v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku uznávanou v obchodnoprávnych vzťahoch podľa § 265 Obchodného zákonníka. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tiež označil za nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Odporca sa k odvolaniu vyjadril v písomnom vyjadrení k odvolaniu, doručenom súdu dňa 07. 03. 2013, ktorým žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a navrhovateľa zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. Úvodom podaného vyjadrenia odporca vyslovil pochybnosti o včasnosti podaného odvolania. K veci samej uviedol, že súd prvého stupňa vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a vo svojom rozhodnutí rešpektoval aj právoplatné súdne rozhodnutia v súvisiacich konaniach. Námietky navrhovateľa prezentované v odvolaní označil za nedôvodné. V doplnení odvolania, doručenom súdu dňa 30. 08. 2013, navrhovateľ uviedol, že dňa 28. 08. 2013 bolo zverejnené rozvrhové uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 07. 2013, č. k. 4K/94/1999-1239, podľa ktorého odporcovi bola priznaná ako neuspokojená pohľadávka IV. triedy pod č. 33 pohľadávka proti úpadcovi GEOMONTA s. r. o. v konkurze iba v sume 19.095,20 Eur, čím je jednoznačne preukázaná spornosť pohľadávky v sume 39.621,66 € už v čase podpisu mandátnej zmluvy odporcom. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že jeho odvolanie bolo podané včas, avšak nie dôvodne. Navrhovateľovi bol napadnutý prvostupňový rozsudok doručený účinne a v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, podľa doručenky pripojenej na č. l. 259, doručený dňa 11. 12. 2012. Nakoľko odvolanie podal navrhovateľ dňa 27. 12. 2012, (26. 12. 2012 štátny sviatok) t. j. v posledný deň 15-dňovej lehoty na podanie odvolania, pochybnosti odporcu o včasnosti podania opravného prostriedku sú nedôvodné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej odmeny podľa čl. II. písm. b/ v spojení s čl. IV. bod 3 odsek 2. mandátnej zmluvy č. 15/12/2000, uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 15. 12. 2000, v zmysle ktorého v prípade odôvodneného popretia pohľadávky povinným vzniká mandatárovi nárok na odmenu podľa čl. II. zmluvy. Navrhovateľ dôvodnosť svojho návrhu odvodzoval od skutočnosti, že pohľadávka, ktorú mal podľa uvedenej mandátnej zmluvy ako mandatár pre odporcu (mandanta) vymáhať, bola už od začiatku zmluvného vzťahu sporná, čo do dôvodu a výšky. Vo svojej výpovedi uviedol, že uvedená pohľadávka odporcu voči dlžníkovi: GEOMONTA, spol. s. r. o., vo výške 39.621,66 Eur (1.193.642,- Sk) v skutočnosti ani neexistovala a odporca nepreukázal pravosť tejto pohľadávky ani v konkurznom konaní. Vo svojich tvrdeniach sa odvolal na popretie pohľadávky správkyňou konkurznej podstaty a konateľom úpadcu (GEOMONTA, spol. s. r. o.), ako aj na skutočnosť, že časť pohľadávky vo výške 829,85 Eur (25.000,- Sk) nemohla byť v priebehu konkurzného konania uhradená odporcovi NSP Prievidza, ako tvrdil odporca. Na druhej strane odporca zotrval na svojej obrane, že v konkurznom konaní nedošlo k odôvodnenému popretiu prihlásenej pohľadávky, nakoľko na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 27. 05. 2012 správkyňa konkurznej podstaty uznala pohľadávku vo výške 19.696,61 Eur (593.380,- Sk) a vo zvyšnej časti 19.925,05 Eur (600.262,- Sk) vyhlásila pohľadávku za spornú. V konaní o určenie pravosti pohľadávky, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 46Cbi/94/2002, bola odporcovi priznaná pohľadávka v sume 19.095,20 Eur (575.262,- Sk). Zostávajúca časť pohľadávky vo výške 829,85 Eur (25.000,- Sk) bola podľa odporcu správkyňou konkurznej podstaty identifikovaná ako úhrada pre odporcu inou spoločnosťou (NSP Prievidza), započítaním. Z vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa správne ustálil, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by v prospech odporcu na základe mandátnej zmluvy vymohol čo i len časť pohľadávky a rovnako ani tvrdenie, že v konkurznom konaní došlo k odôvodnenému popretiu pohľadávky vo výške 39.621,65 Eur. Z upovedomenia Krajského súdu v Bratislave o výsledku prieskumného pojednávania datovaného dňom 07. 06. 2002, sp. zn. 4K/94/99 a výpisu zo zápisnice z prieskumného pojednávania zo dňa 27. 05. 2002 (č. l. 162 a 163), ako aj zo zoznamu konkurzných pohľadávok (č. l. 191t) vyplýva, že správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Beáta Hornická v konkurznom konaní úpadcu GEOMONTA spol. s. r. o. z pohľadávky odporcu v celkovej výške 39.621,65 Eur (1.193.642,- Sk) uznala 19.696,61 Eur (593.380,- Sk) v IV. triede a poprela 19.925,05 Eur (600.262,- Sk). Pohľadávku možno v konkurznom konaní považovať za dôvodne popretú v prípade, ak jej popretie nie je v zákonom stanovenej lehote napadnuté žalobou na určenie pravosti pohľadávky, alebo v prípade, ak súd žalobe veriteľa na určenie pravosti prihlásenej pohľadávky nevyhovie. V predmetnej veci však Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 18. 04. 2007, č. k. 46Cbi/94/2002-262, právoplatným dňa 18. 05. 2007, na základe žaloby veriteľa (odporca v tomto konaní) určil, že správkyňou popretá pohľadávka vo výške 19.095,20 Eur (575.262,- Sk) v konkurznom konaní, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4K/94/99, vo veci úpadcu GEOMONTA, s. r. o. v konkurze, Štrajková 13, Handlová, je po práve a patrí do 4. triedy. Navrhovateľ preto celkom nedôvodne namieta neexistenciu pohľadávky, ktorú mal na základe mandátnej zmluvy vymáhať pre odporcu. Táto je v nepopretej časti preukázaná listinnými dôkazmi, získanými zo spisu konkurzného súdu sp. zn. 4K/94/99 a sčasti právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. 04. 2007, č. k. 46Cbi/94/2002-262, ktorý je v zmysle ust. § 159 ods. 2 O. s. p. záväzný pre všetky orgány, a ktorý súčasne vyvracia dôvodnosť popretia pohľadávky správkyňou konkurznej podstaty. Bezpredmetným je v tomto smere aj spochybnenie prihlásenej pohľadávky konateľom úpadcu, na ktoré poukazoval navrhovateľ. Z uvedeného je nepochybné, že odporca už v čase uzatvorenia mandátnej zmluvy disponoval splatnou pohľadávkou vo výške 38.791,81 Eur. Zostávajúca časť popretej pohľadávky v sume 829,85 Eur, ktorá nebola predmetom žaloby o určenie pravosti pohľadávky, mala byť podľa odporcu identifikovaná správkyňou konkurznej podstaty ako úhrada za úpadcu tretím subjektom, k čomu sa priklonil aj súd prvého stupňa. Z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. 04. 2007, č. k. 46Cbi/94/2002-262, je však zrejmé, že odporca sa popretiu pohľadávky v tejto časti nebránil žalobou o určenie pravosti pohľadávky a jeho argumentácia v tomto smere, odvolávajúca sa na započítanie pohľadávky, ktorú mal úpadca voči tretiemu subjektu, nemá oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov. Možno tak prisvedčiť navrhovateľovi, že pohľadávka v časti 829,85 Eur bola správkyňou konkurznej podstaty popretá dôvodne. Uvedená skutočnosť však podľa odvolacieho súdu nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko dôvodné popretie nepatrnej časti pohľadávky (829,85 Eur z celkovej výšky uplatnenej pohľadávky 38.791,81 Eur) nemôže v danom prípade s poukazom na ust. § 265 Obchodného zákonníka a konkrétne okolnosti prípadu založiť dôvodnosť vyúčtovania odmeny podľa čl. IV. bod 3. mandátnej zmluvy. Z dokazovania vykonaného v konaní o zaplatenie časti zmluvnej odmeny podľa čl. II. písm. c/ mandátnej zmluvy, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/191/2002, ako aj v konaní o určenie neplatnosti výpovede mandátnej zmluvy, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 24Cb/29/2005, vyplynulo, že mandatár (navrhovateľ) v rozpore s jeho tvrdeniami nevykonával pre mandanta (odporcu) dohodnuté zmluvné činnosti a splatnú pohľadávku odporcu vo výške 39.621,66 Eur voči úpadcovi GEOMONTA, s. r. o. v konkurze nevymáhal, v dôsledku čoho odporca platne vypovedal mandátnu zmluvu uzatvorenú s navrhovateľom. Z pohľadávky vo výške 39.621,66 Eur, ktorú si nakoniec odporca v konkurznom konaní prihlásil sám, bola správkyňou konkurznej podstaty dôvodne popretá len časť vo výške 829,85 Eur (2 % zo sumy 39.621,66 Eur). Pre nedostatok majetku úpadcu však odporca nebol v konkurznom konaní ani len čiastočne uspokojený. Aj napriek uvedenému, si navrhovateľ podaným návrhom voči odporcovi uplatňuje zmluvnú odmenu vo výške 15 % z pohľadávky odporcu voči úpadcovi (39.621,65 Eur) + 23 % DPH, t. j. spolu v sume 7.310,20 Eur, ktorá by mu podľa mandátnej zmluvy mala prislúchať v prípade odôvodneného popretia pohľadávky. Takéto presadzovanie si záujmov zo strany navrhovateľa však podľa odvolacieho súdu prekračuje hranice vyplývajúce zo zásad poctivého obchodného styku a nemôže, vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu podľa § 265 Obchodného zákonníka, požívať právnu ochranu. Nedôvodnou je aj odvolacia námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nevykonania dokazovania prostredníctvom navrhovateľom navrhnutých svedkov, nakoľko súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie súdu vo veci samej a ďalšie dokazovanie existencie pohľadávky odporcu, ktorej vymáhanie bolo predmetom mandátnej zmluvy, by bolo, aj vzhľadom na odvolacím súdom prijaté závery, nadbytočné a nehospodárne. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p., potvrdil. Napadnutým uznesením zo dňa 19. 01. 2010, č. k. 10C/50/2002-103 bola navrhovateľovi podľa § 53 O. s. p. uložená povinnosť zaplatiť do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet súdu poriadkovú pokutu vo výške 600,- Eur. Súd prvého stupňa jej uloženie odôvodnil neospravedlnenou neprítomnosťou navrhovateľa na pojednávaní, konanom dňa 19. 01. 2010, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, a ktorou hrubo sťažil postup súdneho konania. Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal napadnuté prvostupňové uznesenie pre nesprávne zistený skutkový stav zrušiť. Súdu prvého stupňa vyčítal, že mu svojvoľne a neeticky po ôsmych rokoch hrubej nečinnosti uložil poriadkovú pokutu vo výške 600,- Eur, pričom v uznesení zatajil, že neúčasť navrhovateľa bola riadne a včas zo zdravotných dôvodov ospravedlnená a súčasne navrhovateľ požiadal o odročenie pojednávania. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie voči uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty bolo navrhovateľom podané dôvodne. Z obsahu spisuje odvolací súd zistil, že štatutárny zástupca navrhovateľa svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 19. 01. 2010 so začiatkom o 10.00 hod ospravedlnil náhlym zhoršením jeho zdravotného stavu, vyplývajúcim z cukrovky, na ktorú je dlhodobo liečený. Ospravedlnenie doručil elektronickým podaním, adresovaným podateľni prvostupňového súdu, v deň konania pojednávania o 08.25 hod. Konajúci súd aj napriek tejto skutočnosti uznesením vyhláseným na predmetnom pojednávaní uložil navrhovateľovi poriadkovú pokutu vo výške 600,- Eur, nakoľko v čase svojho rozhodovania nemal vedomosť o doručenom ospravedlnení navrhovateľa. Uvedené však nič nemení na tom, že navrhovateľ svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil ešte pred pojednávaním náhlym zhoršením zdravotného stavu, ktoré objektívne nie je možné vopred predvídať, a preto vo veci neboli naplnené podmienky pre uloženie poriadkovej pokuty podľa § 53 ods. 1 O. s. p. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd musel napadnuté prvostupňové uznesenie, pre vydanie ktorého neboli dané dôvody, podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O. s. p. zrušiť. Okrajovo však odvolací súd dodáva, že námietky navrhovateľa, v ktorých poukazoval na nečinnosť súdu prvého stupňa, nemajú a nemôžu mať žiaden vplyv na uloženie poriadkovej pokuty podľa § 53 O. s. p. Naviac posúdenie otázky zbytočných prieťahov v konaní ani nepatrí do právomoci všeobecných súdov. Uznesením zo dňa 22. 02. 2013, č. k. 10C/50/2002-274 súd prvého stupňa navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 438,50 Eur, podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Navrhovateľ sa v zákonom stanovenej lehote proti uvedenému uzneseniu odvolal z dôvodu, že spĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne súd požiadal o jeho priznanie. Uznesením zo dňa 06. 05. 2013, č. k. 10C/50/2002-284, súd navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľ sa v lehote na podanie odvolania voči uvedenému uzneseniu neodvolal, v dôsledku čoho nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 07. 2013. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), vec prejednal podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu, ktorým mu bola uložená poplatková povinnosť za podané odvolanie nie je dôvodným. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie v postupe súdu prvého stupňa, ktorý navrhovateľovi správne vyrubil súdny poplatok za odvolanie vo výške určenej podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov, nebránilo ani navrhovateľom namietané splnenie podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138 O. s. p., keď právoplatným uznesením zo dňa 22. 02. 2013, č. k. 10C/50/2002-274 navrhovateľovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľovi, ktorý neúspešne podal žiadosť o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, preto podaním odvolania vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 438,50 Eur. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd, ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p., potvrdil aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., s použitím § 142 ods. 1 O. s. p. a v konaní úspešnému odporcovi v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30. 06. 2013 priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 245,15 Eur (jeden úkon právnej služby á 237,34 Eur: písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 05. 03. 2013, režijný paušál: 7,81 Eur). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.