Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/142/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1303899521 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1303899521.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobkyne: P. M., bytom F. H.. Č.. XX, P., zast. advokátom JUDr. Jurajom Almášim, Nerudova ul. č. 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Stromová ul. č. 1, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 19. februára 2013 č. k. 6C/78/2003- 388 v spojení s dopĺňacím rozsudkom tohto súdu z 11. decembra 2013, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške prevyšujúcej 4 182,44 eur. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške do 4 182,44 eur a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie bolestného vo výške prevyšujúcej 6 672 eur. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 6 672 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 01.04.1998 v P. X. X. V. triede Základnej školy na ul. F. na hodine výtvarnej výchovy utrpela žiačka - v tom čase maloletá P. M. (žalobkyňa) popáleniny II. a III. stupňa na dolných končatinách. K úrazu došlo tak, že pri varení veľkonočných vajíčok sa prevrhol hrniec s vriacou vodou a maloletá sa obarila. Okresný súd v Lučenci rozsudkom z 31.01.2002 č. k. 2T/35/00 uznal učiteľku základnej školy U.. U. X. vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví na tom skutkovom základe, že počas vyučovania výtvarnej výchovy nevenovala dostatočnú pozornosť žiakom, ktorým umožnila prístup k lavici s hrncom vriacej vody, pričom asi o 11.50 hod. sa hrniec prevrhol a došlo k obareniu žalobkyne vriacou vodou. Za to bol U.. X. uložený peňažný trest 5 000 Sk. U.. L. V. v posudku o bolestnom z 08.12.1998 ohodnotil popáleninu III. stupňa na prednej ploche pravého stehna a predkolenia 110 bodmi (pol. 243c) a plošnú jazvu na pravom stehne a pravom predkolení 200 bodmi (pol. 431d). V posudku z 03.02.2003 U.. L. V. ohodnotil rozsiahlejšiu incíziu exc. hypertrovanej jazvy na pravom stehne (liečba od 05.08.2002 do 12.08.2002) a voľný DE prenos kože v rozsahu 20 cm2 120 bodmi, čo v podiele 3/4 predstavuje 90 bodov. Znalec U.. C. U. v posudku z 08.11.1998 podanom v rámci trestného konania ohodnotil bolestné za popáleninu II. stupňa dolnej končatiny v rozsahu 554 cm2 90 bodmi ( pol. 243b ) a popáleninu stehna III. stupňa v rozsahu 219 cm2 90 bodmi (pol. 243c). Keďže počas liečby došlo ku komplikácii - k infekcii popálenej plochy, znalec navrhol zvýšenie bolestného o polovicu, t. j. na 270 bodov. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU), znalec ohodnotil rozsiahle plošné jazvy po popálenine v rozsahu 554 cm2 300 bodmi (pol. 430b) a keloidnú jazvu po popálenine II. stupňa v rozsahu 210 cm2 250 bodmi (pol. 431c). Keďže ide o dieťa ženského pohlavia, jazvy môžu obmedziť voľbu povolania a vzhľadom na to znalec odporučil zvýšiť ohodnotenie SSU na 1 100 bodov. Znalkyňa P.. M. B. v znaleckom psychologickom posudku ohodnotila duševné poruchy, ktoré sa prejavili u maloletej v dôsledku úrazu, spolu 1 000 bodmi (pol. 252 - 400 bodov, pol. 253 - 600 bodov). Výsluchmi ošetrujúcich lekárov žalobkyne súd prvého stupňa zistil, že úraz žalobkyne mal štandardný priebeh ako u ostatných detských pacientov s komplikáciou infekcie rán, čo je tiež bežný vývin poranenia. Z výpovede svedka U.. L. V. vyplynulo, že žalobkyňa utrpela popáleniny II. a III. stupňa na 3 % povrchu tela a vzhľadom na jej nízky vek išlo o vážne poranenia. Došlo k sekundárnej infekcii, žalobkyňa bola opakovane operovaná v dňoch 10.04.1998, 29.04.1998, 18.08.2001, 07.08.2002, 09.12.2003 a 13.12.2006 z dôvodu, že jazvy nerástli rovnako rýchlo ako žalobkyňa, t. j. účelom operácií bolo to, aby nedošlo k zníženiu pohyblivosti dolnej končatiny. Stav žalobkyne bol stabilizovaný, keď prestala rásť. Liečba bola bolestivá z dôvodu brúsenia a uvoľňovania jaziev, čo u malého dieťaťa vyžadovalo celkovú anestézu. Starostlivosť o jazvy je celoživotná. Priebeh liečby bol komplikovaný odlúčením od rodičov a opakovaná anestéza má tiež následky. Opakované korekcie sú u pacientov detského veku z dôvodu rastu bežné i vo vyššom počte. Infekcia vznikla z dôvodu umiestnenia poranenia v blízkosti genitálií. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. súd prvého stupňa zaujal stanovisko, že v konaní nebolo preukázané, že by sa u žalobkyne jednalo o prípad hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu z 25.08.2011 č. k. 6Co/203/2010-305. Pokiaľ ide o odškodnenie bolesti súd prvého stupňa uviedol: „Doplneným dokazovaním, a to výsluchmi ošetrujúcich lekárov navrhovateľky, došlo k zisteniu, že u navrhovateľky nešlo o výnimočný prípad oproti iným detským pacientom, resp. to, že v jej osobe nejde o výnimočný prípad vyplynulo zo zistenia, že ošetrujúci lekári si vo väčšine na ňu nespomínajú. Súd však zohľadnil okolnosť, že k zraneniu došlo v detskom veku navrhovateľky, s čím vyhláška pre základné odškodnenie nepočíta, z ktorého dôvodu treba prihliadnuť na potrebu následných operácií z dôvodu rastu, čo u dospelých pacientov nie je dôvodné, ďalej na zložitejšiu situáciu detského pacienta oproti dospelému z dôvodu odlúčenosti od rodičov. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že pre prípad inej lokalizácie zranenia možno dôvodne predpokladať, že by intenzita infekcie bola miernejšia a teda i proces hojenia rýchlejší a menej náročný a bolestivý.“ S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa bolestné zvýšil podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. na 10 - násobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni bolestné za 670 bodov x 30 Sk = 20 100 Sk x 10 = 201 000 Sk = 6 672 eur. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie. Odvolanie odôvodnila v podstate tým, že podľa nej sú splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Súd prvého stupňa mal preto bolestné zvýšiť 50 - násobne a týmto titulom jej mal priznať sumu 33 359,88 eur (670 bodov x 30 Sk x 50 = 1 005 000 Sk = 33 359,88 eur) a z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia jej mal priznať sumu 104 560,84 eur (2 100 bodov x 30 Sk x 50 = 3 150 000 Sk = 104 560,84 eur). Žalobkyňa napadla aj výrok o trovách konania. Odvolanie v tejto časti odôvodnila nasledovne: „Z hľadiska zákona je len súd príslušný rozhodnúť o výške náhrady a teda o konečnom plnení. Navrhovateľka mohla len vzhľadom na svoj osobný názor a osobnú skúsenosť navrhovať násobok žiadanej náhrady. Z tohto dôvodu bola navrhovateľka v priznanej časti úspešná a má teda v tomto smere aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vychádzajúceho z priznanej časti.“ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba v napadnutých výrokoch sčasti potvrdiť a sčasti zrušiť. Bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo spôsobené v dôsledku úrazu, ktorý sa stal v roku 1998, teda pred tým, než nadobudol účinnosť zákon č. 437/2004 Z.z.. Vec preto treba posúdiť podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení platnom ku dňu 01.04.1998 (§ 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z.). Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáha zaplatenia sumy 4 155 000 Sk (137 920,73 eur) z titulu náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vychádzala z toho, že bolestné bolo ohodnotené počtom bodov 670, sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 2 100 (vrátane duševných porúch v dôsledku predmetného úrazu). Bodové ohodnotenie v prípade bolestného ako aj v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia navrhla zvýšiť 50 - násobne v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Náhrada za bolesť tak podľa nej predstavuje 33 359,88 eur (670 bodov x 30 Sk x 50 = 1 005 000 Sk = 33 359,88 eur) a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 104 560,84 eur (2 100 bodov x 30 Sk x 50 = 3 150 000 Sk = 104,560,84 eur). Žaloba žalobkyne smerovala proti Ministerstvu školstva SR (žalovaný 1/) a proti Základnej škole v P. (žalovaná 2/). Súd prvého stupňa rozsudkom z 23.03.2007 č. k. 6C/78/03- 103 uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 2 700 Sk z titulu bolestného a 150 000 Sk z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu proti žalovanej 2/ zamietol a žalobu proti žalovanému 1/ zamietol v celom rozsahu. V prípade bolestného súd prvého stupňa vychádzal z posudku U.. L. V. z 03.02.2003, ktorý bolestné ohodnotil počtom bodov 90 (90 bodov x 30 Sk = 2 700 Sk). V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia súd prvého stupňa vychádza zo znaleckého psychologického posudku znalkyne P.. M. B., ktorá ohodnotila duševné poruchy, ktoré sa u žalobkyne prejavili v dôsledku úrazu, počtom bodov 1 000. Základný počet bodov súd prvého stupňa zvýšil na 5 - násobok (1 000 bodov x 30 Sk = 30 000 Sk x 5 = 150 000 Sk). Súd prvého stupňa dospel k záveru, že bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplývajúce z posudkov z roku 1998 sú premlčané. Odvolací súd rozsudkom z 12.06.2008 č. k. 6Co/283/07- 159 uvedený rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v časti, ktorou bola žalovanej 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 152 700 Sk, tak, že žalobu v tejto časti zamietol. V časti, ktorou bola žaloba proti žalovanému 1/ zamietnutá a v časti trov konania odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že pasívne vecne legitimovaným subjektom v spore je žalovaný 1/, zatiaľ čo žalovanej 2/ v spore chýba pasívna vecná legitimácia. Týmto rozsudkom odvolacieho súdu teda bola žaloba proti Základnej škole v P. právoplatne zamietnutá. Ďalším v poradí rozsudkom z 09.03.2010 č. k. 6C/78/2003- 263 súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 29 376,61 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvého stupňa priznal žalobkyni bolestné za 90 bodov (posudok U.. V.) a zvýšil ho 50 - násobne. Z tohto titulu teda žalobkyni priznal sumu 4 481,18 eur (90 bodov x 30 Sk = 2 700 Sk x 50 = 135 000 Sk = 4 481,18 eur). Z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvého stupňa priznal žalobkyni sumu 24 895,43 eur. Vychádzal z posudku U.. B., ktorá ohodnotila duševné poruchy žalobkyne v dôsledku úrazu počtom bodov 1 000. Základné bodové ohodnotenie súd prvého stupňa zvýšil 25 - násobne (1 000 bodov x 30 Sk = 30 000 Sk x 25 = 750 000 Sk = 24 895,43 eur). V časti bolestného ohodnoteného 580 bodmi a v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotenej 1 100 bodmi súd prvého stupňa žalobu zamietol v dôsledku premlčania. Odvolací súd uznesením z 25.08.2011 č. k. 6Co/203/2010- 305 uvedený (v poradí druhý) rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že predmetný nárok je sčasti premlčaný a považoval za predčasný záver súdu prvého stupňa, že tu sú podmienky pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady za bolesť v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 25.08.2011 č. k. 6Co/203/2010- 305 uviedol: „Z § 6 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, 2, 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. vyplýva, že odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo svojej podstate už v základnej výmere bodového ohodnotenia predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného a na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Priznanie takéhoto odškodnenia samotného teda predpokladá, že poškodený je vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach, napr. voľby povolania, spôsobov osobného uplatnenia v rodinnom živote a vo voľnom čase (rôzne záľuby), v možnostiach zúčastniť sa kultúrnej a športovej činnosti. Zvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným bodovým ohodnotením podľa § 6 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. Zvýšenie bodového ohodnotenia podľa tohto ustanovenia predpokladá, že ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 1 plne nevyjadruje dôsledky zhoršeného zdravotného stavu na životné úkony poškodeného, lebo škoda na zdraví viedla k ťažkým následkom, ktoré podstatne obmedzujú, menia alebo znemožňujú ďalšie uplatnenie v živote a to s ohľadom na vek poškodeného a jeho predpokladané uplatnenie v živote. Postup podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. prichádza do úvahy iba v skutočne výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kde možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené alebo celkom stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových alebo iných aktivít v dobe pred vznikom škody.“ Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že v konaní nebolo preukázané, že by tu boli podmienky pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Samotná žalobkyňa v konaní a ani v odvolaní netvrdila žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že jej možnosti sú v dôsledku predmetného úrazu tak mimoriadne a výrazne obmedzené v porovnaní so stavom pred úrazom, že je nevyhnutné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia mimoriadne zvýšiť podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. V podstate jediným trvalým preukázaným následkom predmetného úrazu sú jazvy na tele žalobkyne, ktoré ju však v bežnom živote neobmedzujú natoľko, aby bolo možné urobiť záver, že tu ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Súd prvého stupňa si však neuvedomil, že nerozhoduje iba o nároku žalobkyne na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Inými slovami, žalobkyňa uplatnila náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu základného bodového ohodnotenia 2 100 bodov x 30 Sk = 63 000 Sk = 2 091,22 eur a toto základné bodové ohodnotenie požadovala zvýšiť 50 - násobne v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Súd prvého stupňa však žalobu v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol v celom rozsahu bez toho, aby žalobkyni priznal túto náhradu vo výške vychádzajúcej zo základného počtu bodov (§ 6 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb.). Súd prvého stupňa tiež nezisťoval, či tu nie sú podmienky pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až na dvojnásobok v zmysle § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. Z obsahu spisu pritom nevyplýva, že by žalovaný žalobkyni už zaplatil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu podľa § 6 ods. 1 prípadne ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške presahujúcej 2 - násobok základného bodového ohodnotenia, teda vo výške presahujúcej 4 182,44 eur. Základné bodové ohodnotenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje 2 091,22 eur (2 100 bodov x 30 Sk =63 000 Sk = 2 091,22 eur) a jeho dvojnásobok teda predstavuje 4 182,44 eur (2 091,22 x 2 = 4 182,44 eur). Potvrdenie napadnutého rozsudku v tomto výroku vychádza z toho, že žalobkyni nevznikol nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške do 4 182,44 eur a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa musieť posúdiť, či má žalobkyňa nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia iba vo výške vyplývajúcej z § 6 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb., teda vo výške vychádzajúcej zo základného bodového ohodnotenia, ktoré predstavuje 2 091,22 eur, alebo či tu sú podmienky pre postup podľa § 6 ods. 2 cit. vyhlášky, teda či treba sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov (sumu 2 091,22 eur) primerane zvýšiť, pričom hornou hranicou tohto zvýšenia je suma 4 182,44 eur predstavujúca dvojnásobok základného bodového ohodnotenia. Pokiaľ ide o bolestné, odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď bolestné zvýšil v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Z.z. na 10 - násobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu, teda na sumu 6 672 eur (670 bodov x 30 Sk = 20 100 Sk x 10 = 201 000 Sk = 6 672 eur). Tento postup súdu prvého stupňa je v súlade so skutkovými zisteniami, podľa ktorých sa žalobkyňa musela v dôsledku úrazu podrobiť viacerým bolestivým operáciám a vytrpela teda značnú bolesť. Treba vziať tiež do úvahy, že žalobkyňa utrpela predmetný úraz v detskom veku. Preto je odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že tu sú podmienky pre mimoriadne zvýšenie bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok vo výroku ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie bolestného v časti prevyšujúcej sumu 6 672 eur. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 6 672 eur, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania. V súvislosti s výrokom o trovách konania je odvolací súd toho názoru, že o trovách konania treba rozhodnúť podľa § 142 ods. 3 O.s.p., pretože rozhodnutie o výške plnenia závisí od znaleckého posudku, resp. od úvahy súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.