Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/197/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1303899521 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1303899521.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobkyne: P. M., V. F. H.. Č.. XX, P., zast. advokátom JUDr. Jurajom Almášim, Nerudova ul. č. 8/A, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Stromová ul. č. 1, Bratislava, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III 26. marca 2015, č. k. 6C/78/2003- 468, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba ohľadom sumy 547,71 eur zamietnutá, p o t v r d z u j e . Odvolanie žalobkyne sa vo zvyšku o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.634,73 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti sumy 547,71 eur súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 01.04.1998 v P. X. X. V. Z. K. Š. na H.. F. na hodine výtvarnej výchovy utrpela žiačka - v tom čase maloletá P. M. (žalobkyňa) popáleniny II. a III. stupňa na dolných končatinách. K úrazu došlo tak, že pri varení veľkonočných vajíčok sa prevrhol hrniec s vriacou vodou a maloletá sa obarila. Okresný súd v Lučenci rozsudkom z 31.01.2002, č. k. 2T/35/00 uznal učiteľku základnej školy U.. U. X. vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví na tom skutkovom základe, že počas vyučovania výtvarnej výchovy nevenovala dostatočnú pozornosť žiakom, ktorým umožnila prístup k lavici s hrncom vriacej vody, pričom asi o 11.50 hod. sa hrniec prevrhol a došlo k obareniu žalobkyne vriacou vodou. Za to bol U.. X. uložený peňažný trest 5.000,- Sk. Súd prvej inštancie rozsudkom z 19.02.2013, č. k. 6C/78/2003- 388 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 6.672,- eur z titulu bolestného zvýšeného na 10 - násobok základného bodového ohodnotenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. (670 bodov x 30,- Sk = 20.100,- Sk x 10 = 201.000,- Sk = 6.672,- eur). V časti nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie uvedeným rozsudkom žalobu zamietol, keď mal za to, že tu nie sú podmienky pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Odvolací súd rozsudkom z 03.11.2014, č. k. 6Co/142/2014- 431 spomenutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške prevyšujúcej 4.182,44 eur a uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške do 4.182,44 eur. V odôvodnení spomenutého rozsudku odvolací súd okrem iného uviedol: „Súd prvého stupňa si však neuvedomil, že nerozhoduje iba o nároku žalobkyne na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Inými slovami, žalobkyňa uplatnila náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu základného bodového ohodnotenia 2 100 bodov x 30,- Sk = 63.000,- Sk = 2.091,22 eur a toto základné bodové ohodnotenie požadovala zvýšiť 50 - násobne v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Súd prvého stupňa však žalobu v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol v celom rozsahu bez toho, aby žalobkyni priznal túto náhradu vo výške vychádzajúcej zo základného počtu bodov (§ 6 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb.). Súd prvého stupňa tiež nezisťoval, či tu nie sú podmienky pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až na dvojnásobok v zmysle § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Z obsahu spisu pritom nevyplýva, že by žalovaný žalobkyni už zaplatil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu podľa § 6 ods. 1 prípadne ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Základné bodové ohodnotenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje 2.091,22 eur (2 100 bodov x 30,- Sk = 63.000,- Sk = 2.091,22 eur) a jeho dvojnásobok teda predstavuje 4.182,44 eur (2.091,22 x 2 = 4.182,44 eur).“ Predmetom sporu tak zostal nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu zvýšenia tejto náhrady na 2 - násobok v zmysle § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyni patrí odškodnenie SSU následkom utrpeného úrazu v rozsahu dvojnásobného zvýšenia základného bodového ohodnotenia stanoveného znalcami (spolu 2100 bodov). MUDr. Igor Mičko v posudku z 08.11.1998 ohodnotil poranenia žalobkyne (rozsiahle plošné jazvy a keloidnú jazvu po popálenine) následkom uvedeného úrazu počtom 1 100 bodov. Sám znalec zvýšil maximálne stanovený počet bodov pri oboch hodnotených následkoch - položkách (430b. 431c.), pri ktorých vychádzal z ich horných sadzieb stanovených pre tieto položky a pri ich zvýšení zohľadnil, že ide o dieťa ženského pohlavia a tiež, že jazvy môžu obmedziť voľbu povolania. PhDr. Katarína Haidová (posudok z 22.04.2003) hodnotila následky v rovine vážnych duševných porúch dôsledkom úrazu a vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriamych psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, celkovým počtom 1 000 bodov, pričom pri oboch hodnotených položkách (252, 253), stanovila nižší počet bodov ako pripúšťa vyhláška a to z dôvodu, že následky úrazu spôsobili iba čiastočné zmeny duševného života žalobkyne, nelimitovali všetky oblasti života. Ďalej súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia treba zvýšiť v zmysle § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. na dvojnásobok základného bodového ohodnotenia, t. j. 2 x 2 100 bodov, čo predstavuje 126.000,- Sk = 4.182,44 eur (2 100 bodov x 30,- Sk x 2 = 126.000,- Sk = 4.182,44 eur). Od tejto sumy súd prvej inštancie odpočítal sumu 16.500,- Sk = 547,71 eur, ktorá už bola žalobkyni vyplatená (4.182,44 - 547,71 = 3.634,73 eur). V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Samotná skutočnosť, že znalci nehodnotili konkrétne následky poškodenia zdravia v dôsledku úrazu maximálnym počtom bodov stanovených vyhláškou, neznamená automaticky, že základné bodové hodnotenie bolestného a SSU nemožno zvýšiť podľa § 6 ods. 2, príp. § 7 ods. 3 vyhlášky. Počet bodov (hodnotených následkov) vyjadruje rozsah, charakter, príp. dôsledky poškodenia zdravia výlučne z odborného, lekárskeho hľadiska, ale nezohľadňuje konkrétne spomínané okolnosti spočívajúce v osobe poškodeného a jeho predpokladoch (schopnostiach) a možnostiach, ktoré mal pred úrazom, príp. ktoré preukázateľne iba dôsledkom utrpeného úrazu stratil, resp. došlo k ich obmedzeniu. Práve tieto okolnosti skúma a hodnotí súd v rámci predmetného konania, pričom v danom prípade súd prihliadol najmä vek poškodenej, keď úraz - rozsiahle popáleniny dolných končatín II. a III. stupňa, utrpela navrhovateľka ako maloletá, žiačka X. Z. K. Š. a jeho dôsledky sa u nej prejavili výrazným znížením kvality jej života už v detskom veku, ktorý je vo svojej podstate charakterizovaný určitou mierou bezstarostnosti a spontánnosti a v dôsledku utrpeného úrazu takýto charakter v prípade navrhovateľky, bezpochyby toto obdobie jej života stratilo a to nielen tým, že musela znášať dlhodobú a bolestivú liečbu (čo bolo predmetom odškodnenia v rámci bolestného), ale táto liečba obmedzovala navrhovateľku v rôznych aktivitách (napr. športových, okrem plávania všetkých, ktorým sa do tej doby venovala), spojených práve s obdobím detstva a neskôr aj dospievania, pričom tieto obmedzenia pretrvávali v zásade až do dospelosti. Faktor akým je „detský vek“ zákonodarca v rámci úpravy zásad odškodnenia nezohľadnil a je úlohou súdu, aby na túto skutočnosť v danom prípade prihliadal. Je pravdou, že pri hodnotení následkov úrazu vo sfére duševných porúch, znalkyňa z odboru klinickej psychológie PhDr. Haidová, zohľadnila tieto s ohľadom na detský vek poškodenej, okrem iného, že ako maloletej jej následky úrazu ovplyvnili a zmenili dovtedajší duševný život, rozvinuli komplexy menej cennosti, neistoty v spoločenskom živote, obmedzila s jej spontaneita, objavila sa nedôvera v ľudí, v medziľudských vzťahoch sa stala nedôverčivou, plachou....avšak, hodnotenie znalkyne nemohlo obsiahnuť všetky, najmä budúce obmedzenia, ktoré však v svojom posudku konštatovala a to: ďalšie hospitalizácie v budúcnosti v súvislosti s kozmetickou korekciou jaziev, perspektíva zmien v prežívaní telesného handicapu v súvislosti s partnerským vzťahom (v čase úrazu, resp. hodnotenia SSU navrhovateľka bola dieťa a o partnerskom vzťahu neuvažovala) s tým, že dospelosť môže priniesť iné obmedzenia... Je nesporné, že zo zistených okolností výsluchom navrhovateľky a jej otca, ako aj uvedených záverov znalkyne, následky úrazu, ktoré navrhovateľka utrpela v oblasti duševného zdravia už v detskom veku, výrazne ovplyvnili jej celkovú, ešte len sa formujúcu osobnosť. Osobitne súd zohľadnil z hľadiska SSU žalobkyne aj špecifický prístup okolia (v škole, v rámci trestného konania), ktoré zaujímalo vo vzťahu k navrhovateľke ako maloletému dieťaťu a aj jej rodičom, odsudzujúci postoj, negatívne reakcie (vo vzťahu k navrhovateľke, že si s ďalšími deťmi úraz zavinili v podstate sami; vo vzťahu k rodičom, že voči učiteľke podali trestné oznámenie a sa domáhajú náhrady škody), zľahčujúci, bagatelizujúci následky jej zranení, čo jednoznačne preukazuje obsah výpovedí, písomných podaní dotknutej učiteľky z pripojeného trestného spisu OS Lučenec, sp. zn. 2T/35/00. Uvedený prístup vo vzťahu k v tom čase maloletej navrhovateľke bezpochyby sťažoval jej vnímanie následkov úrazu a vyrovnanie sa s nimi, obmedzovalo jej ďalšie uplatnenie v danom sociálnom prostredí. Súd nesúhlasí s názorom odporcu, že navrhovateľka nebola obmedzená vo svojom uplatnení ani v rámci voľby študijného smeru (povolania), nakoľko už v detstve mala sen byť veterinárnou lekárkou a tento sa jej naplnil a jej život v detstve a dospievaní sa nelíšil v podstate od života iných detí a všetky významné dôvody pre odškodnenie, boli v jej prípade zohľadnené už v rámci základného bodového hodnotenia a žiadne dôvody pre jeho dvojnásobné, príp. mimoriadne zvýšenie preukázané neboli. Podľa názoru súdu nebolo preukázané, že v čase úrazu navrhovateľka riešila voľbu svojho povolania, resp. uvádzala, že mala sen študovať medicínu alebo byť vojačkou, avšak nie je vylúčené, že práve úraz významnou mierou ovplyvnil voľbu študijného smeru, resp. povolania. V tejto súvislosti súd uvádza, že v konaní ani nebolo možné hodnotiť akou mierou a či vôbec úraz, či už vylúčil alebo obmedzil navrhovateľku v možnosti študovať (pracovať) v pôvodne zvolenom smere (na ktorý mala predpoklady, talent, resp. ku ktorému jednoznačne prejavovala sklony a záujem) a to práve s ohľadom na detský vek, v ktorom úraz utrpela a prejavili sa jeho následky, kedy nie je táto otázka ešte jednoznačne definovaná a ustálená. Preto súd nezohľadňoval obmedzenie v oblasti voľby štúdia, povolania. Zároveň nie je relevantné tvrdenie, že z hľadiska predpokladov zvýšenia odškodnenia, sa navrhovateľka dokázala s danou situáciou do veľkej miery dostatočne dobre sama vyrovnať, pretože súd zohľadňuje práve tie okolnosti a následky, ktoré spoločenské uplatnenie navrhovateľky sťažili a nie tie, ktoré sa neprejavili, resp. s ktorými sa navrhovateľka vyrovnala. Súd tiež pri svojom rozhodovaní zohľadnil, že úraz zanechal na tele navrhovateľky výrazné estetické následky - veľká jazva pokrývajúca takmer celé pravé stehno až k intímnym oblastiam, ktoré výraznou mierou determinovali prirodzený, spontánny prejav navrhovateľky, ktorý bol pre ňu charakteristický a vyplýval z jej osobnosti v období pred úrazom (...v rámci výsluchov v trestnom konaní bola hodnotená, spolužiakmi, učiteľkou ako „dobrá žiačka, neposedné dieťa, spurná, tvrdohlavá, má snahu vynikať, aj keď na to nemá schopnosti, aktívna, chce byť stredobodom pozornosti...).“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.634,73 eur z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a v časti sumy 547,71 eur žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol, keď postupoval v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola žaloba v časti sumy 547,71 eur zamietnutá. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť jej z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 104.560,84 eur. Odvolanie odôvodnila v podstate tým, že tu sú podmienky pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.. 4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, resp. v časti ho treba odmietnuť. 6. Ako je to uvedené v odseku 2. odôvodnenia, odvolací súd rozsudkom z 03.11.2014, č. k. 6Co/142/2014- 431 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie z 19.02.2013, č. k. 6C/78/2003- 388 iba vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške do 4.182,44 eur, čo predstavuje 2 - násobok základného bodového ohodnotenia (§ 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb.). Uvedeným rozsudkom odvolací súd potvrdil výrok spomenutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia prevyšujúcej 4.182,44 eur. Predmetom sporu tak zostala iba táto suma, ktorú súd prvej inštancie aj žalobkyni priznal, keď dospel k záveru, že tu sú podmienky pre zvýšenie základného bodového ohodnotenia na 2 - násobok v zmysle § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb.. K sume 3.634,73 eur dospel súd prvej inštancie tak, že od sumy 4.182,44 eur odpočítal sumu 547,71 eur, ktorá už bola žalobkyni vyplatená v rámci konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/46/2000. Táto okolnosť nebola medzi sporovými stranami sporná a žalobkyňa je v odvolaní nespochybnila. Je teda zrejmé, že odvolanie je neopodstatnené, pretože - ako je to uvedené vyššie - súd prvej inštancie nemohol žalobkyni priznať vyššiu sumu než 4.182,44 eur, ktorú jej aj priznal po odpočítaní už vyplatených 547,71 eur. 7. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyni už bola z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplatená suma 547,71 eur., súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď žalobu v časti sumy 547,71 eur zamietol. Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v časti sumy 547,71 eur zamietnutá, vecne správny a preto ho dovolací súd v tomto výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 8. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie z 19.02.2013, č. k. 6C/78/2003-388, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške prevyšujúcej 4.182,44 eur, nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2014. Napadnutý rozsudok neobsahuje výrok, ktorým by bola žaloba zamietnutá v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia prevyšujúcej 4.182,44 eur. To znamená, že pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške prevyšujúcej 4.182,44 eur žalobkyňa odvolaním napadla neexistujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie. Preto odvolaciemu súdu nezostalo iné, než odvolanie v tejto časti odmietnuť podľa § 386 písm. c/ C.s.p.. 9. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 224 ods. 4, v spojení s § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).