Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/513/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304113959 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1304113959.6 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Y.. Ľ. C., bytom F., N. X, proti odporcom: 1/ K.. E.. X. U., bytom F., U. XX, 2/ Y.. R. U., bytom F., U. XX, 3/ M. F. U., bytom S. XXX, XXXX AK E., Q., 4/ R. Y., bytom F., G.. N.. H. XX, všetci zastúpení JUDr. Milanom Škultétym, advokátom v Bratislave, Ul. 29. augusta 5, 5/ R. Y., bytom U., Z. na V. X/A, o návrhu na obnovu konania, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 6. septembra 2012, č.k. 6C 83/2004-470, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na obnovu konania vo veci Okresného súdu Bratislava III pod sp.zn. 12C 153/1991. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1/ až 4/ náhradu trov konania 765,62 € k rukám ich právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Odporcovi 5/ náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal z ust. § 228 ods. 1 písm. d/, § 230 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 a § 234 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že zabezpečenie právnej istoty vzťahov založených rozsudkom súdu po jeho právoplatnosti je dané aj tým, že aj pre prípad existencie dôvodov obnovy konania je táto časove obmedzená. Konštatoval, že objektívna lehota pre podanie návrhu je trojročná od právoplatnosti rozsudku s taxatívnym vymedzením výnimiek, medzi ktoré patrí i dôvod obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. d/ O.s.p. Právna subjektívna lehota pre účastníka konania je trojmesačná a treba ju vždy zachovať, plynie od okamihu, kedy sa navrhovateľ obnovy o dôvode obnovy dozvedel alebo od tej doby, keď dôvod obnovy mohol uplatniť. Objektívna aj subjektívna lehota sú lehotami prekluzívnymi. Z obsahu spisu zistil, že dňa 29.11.2005 ESĽP vydal rozhodnutie, v ktorom konštatoval, že v konaní na Okresnom súde Bratislava III, ktoré predchádzalo právoplatnému rozsudku o určenie neplatnosti relevantnej kúpnej zmluvy a o povinnosť vzájomného vrátenia si synalagmatických plnení so sp.zn. 12C 153/91 boli porušené základné ľudské práva a slobody navrhovateľky ako účastníčky tohto konania tým, že v konaní došlo k prieťahom, teda k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom Slovenská republika bola zaviazaná zaplatiť jej odškodnenie vo výške 8.000,- € za nemajetkovú ujmu a 300,- € za výdavky a náklady. Z dátumu právoplatnosti rozhodnutia ESĽP 13.09.2006 je jednoznačné. Že navrhovateľka sa o jeho obsahu a dôvodoch dozvedela najneskôr v tento deň, t.j. 13.09.2006, keďže právoplatnosť rozhodnutia nutne predpokladá jeho doručenie, resp. iné oznámenie sťažovateľke. Dospel tak k záveru, že navrhovateľka návrh na obnovu konania realizovala dňa 14.03.2008, t.j. po márnom uplynutí prekluzívnej subjektívnej lehoty v zmysle § 230 ods. 1 O.s.p., ktorá uplynula najneskôr dňa 13.12.2006, čo považoval za právny dôvod pre zamietnutie návrhu. Poukázal tiež na to, že zmyslom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, je ak existujú natoľko závažné okolnosti, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť predchádzajúceho rozhodnutia. Keďže rozhodnutie ESĽP konštatuje porušenie „Dohovoru“ len pre existenciu prieťahov v rámci konania súdu a iné procesné či hmotnoprávne pochybenie z neho nevyplýva, nespochybňuje správnosť a spravodlivosť relevantného rozhodnutia, nedošlo k naplneniu zákonného predpokladu pre potrebu obnovy konania, navyše za situácie, že navrhovateľka za spôsobené prieťahy bola primerane finančne odškodnená vo výške 8.000,- €, mal za to, že nedošlo k naplneniu zákonnej podmienky § 228 ods. 1 písm. d/ O.s.p.. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie považujúc toto uznesenie voči nej za vrcholne nespravodlivé a neprípustné z hľadiska dobrých ľudských mravov a morálky a z hľadiska účelovej aplikácie viacerých právnych noriem Okresným súdom Bratislava III nezákonné. Nestotožnila sa s výkladom rozsudku ESĽP, že tento skonštatoval porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd len pre existenciu prieťahov v konaní slovenských súdov. Uviedla, že odporcovia jej dlhujú za pozemok, ktorý jej proti jej vôli zabrali a zastavali po odrátaní toho, čo už rodičom v roku 1982 zaplatili, celkovú sumu 388.672,32 €, čo jej malo byť v obnovenom konaní priznané. Podľa nej neprichádza do úvahy jej zmeškanie, či už subjektívnej alebo objektívnej lehoty, nakoľko pôvodný návrh na obnovu konania býv. Obvodného súdu Bratislava III sp.zn. 12C 153/91 podala ešte predtým, než bol vydaný a než mohol nadobudnúť právoplatnosť rozsudok ESĽP v Štrasburgu o jej sťažnosti, t.j. už dňa 19.04.2004. Poukázala na prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 6C 83/04 a pokiaľ aj jej podania neboli perfektné, ako keď by ich robil advokát s praxou, boli úprimné a na rozdiel od advokáta odporcov, a obsahovali výlučne len pravdivé tvrdenia a fakty. Keďže si tento svoj nedostatok uvedomovala, požiadala o ustanovenie jej advokáta ex offo v konaní, avšak jej žiadosti nebolo vyhovené. Konštatovala, že aj keď je vlastníčkou viacerých pozemkov poľnohospodárskej pôdy, tieto sú jej neprístupné a jej jediným príjmom je iba jej starobný dôchodok vo výške 322,70 € a nie je tak spôsobilá sama ani zaplatiť náhradu trov konania odporcom priznaných im súdom prvého stupňa. Preto podala odvolanie aj v časti trov konania. Doložila Potvrdenie Sociálnej poisťovne v Bratislave o výške jej mesačného starobného dôchodku, lekársku správu z jej hospitalizácie v nemocnici Ružinov v Bratislave v čase od 04.60.2012 do 19.06.2012. Podaním zo dňa 06.11.2013 oznámila a doručila navrhovateľka súdu oznámenie Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 03.03.2013 o začatí konania o zmene údajov v katastrálnom operáte, z ktorého okrem iného vyplýva, že bola prijatá jej námietka a bude prerokovaná na zasadnutí komisie dňa 10.10.2013, ktorá ju posúdi a so svojim stanoviskom ju predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Podaním zo dňa 31.12.2013 doručila navrhovateľka súdu rovnopis odvolania zaslaného Okresnému úradu Bratislava, Katastrálny odbor proti dôvodom jeho rozhodnutia zo dňa 29.11.2013 č. C-1/13/ROEP U., ktorým rozhodol tak, že v súlade s ust. § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. opravil údaje schváleného registra tak, že ruší na LV č. XXXX v kat.úz. U., na ktorom je evidovaná nehnuteľnosť pozemok registra „E“ parc.č. XXXX-záhrady o výmere 932m2 v časti B „vlastníci a iné oprávnené osoby“ 1/ Y. R. K.. E. Y. R. C.. Š. v podiele 1/2, titul nadobudnutia kúpnopredajná zmluva zo dňa 10.12.1982 RI 253/82,PVZ 10/83 2/ U. R. K.. E. U. X. K.. E.. V podiele 1/2, titul nadobudnutia kúpnopredajná zmluva zo dňa 10.12.1982 RI 253/82, PVZ 10/83 a zapíše na LV č. XXXX v kat.úz. U. v časti B „vlastníci a iné oprávnené osoby“ 1/ C. Ľ., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, F., titul nadobudnutia čd. XXXX/XXXX, pkv.XXXXX. Odporcovia 1/ až 5/ odvolací návrh nepodali. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. Návrh na obnovu konania môže účastník podať len z dôvodov výslovne uvedených v § 228 ods. 1 O.s.p <http:// www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=3407048-4793415>. Týmito dôvodmi sú skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny (tzn. nevedel o nich) nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podmienkou pre uplatnenie nových skutočností a dôkazov je, že tieto museli existovať už v pôvodnom konaní, t.j. nemohli vzniknúť až po jeho právoplatnom skončení. Pri nových rozhodnutiach sa splnenie tejto podmienky nevyžaduje. Ďalším dôvodom je, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pri tomto dôvode obnovy konania dôkazy nielen museli existovať už v pôvodnom konaní, ale účastník ich musel aj navrhnúť, resp. sa súd o ich existencii dozvedel inak, ale z akéhokoľvek dôvodu ich vtedy nebolo možné technicky vykonať. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 228 ods. l písm. b/ O.s.p.), ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie súdom v občianskom súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu. Ustanovenie § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p. sa vzťahuje na prípady, v ktorých účastník konania tieto dôkazy voči súdu v pôvodnom konaní použil (dôkazy označil a navrhol ich vykonanie), nemohli byť ale súdom (ktorý vykonáva dokazovanie - viď § 122 ods. 1 O.s.p.) vykonané preto, lebo tomu bránila nejaká objektívna prekážka. Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je 3-mesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť (§ 230 ods. 1 O.s.p.). Preukázanie skutočnosti, že subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania bola zachovaná, zaťažuje toho, kto obnovu navrhuje. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je 3- ročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí 3-ročnej lehoty môže byť návrh na obnovu podaný len v prípadoch uvedených v § 230 ods.2 O.s.p. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, teda najneskorší moment uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia s taxatívne stanovenými výnimkami v odseku 2 tohto ustanovenia. Podľa § 228 ods. 2 O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedených v § 228 ods. 1 písm. a/ v prípade, že ide o trestný rozsudok na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, § 228 ods. 1 písm. c/, § 228 ods. 1 písm. d/, § 228 ods. 1 písm. e/. Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné (§ 228 ods. 3 O.s.p.). Od 1. novembra 1998, kedy nadobudol účinnosť Protokol č. 11 k Dohovoru, ktorý zveril Európskemu súdu pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu (ďalej aj „Súd") právomoc ako jedinému orgánu rozhodovať o prijateľnosti a podstate sťažnosti, sa môže každý, kto sa domnieva, že štát porušil jeho ľudské práva a základné slobody, obrátiť na tento súdny orgán so sťažnosťou pre porušenie práv zaručených Dohovorom a jeho protokolmi. Podľa § 228 ods.1 písm. d/ O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením. Dôvodom na povolenie obnovy konania je tak aj existencia rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom sa konštatuje, či už vo výrokovej časti, alebo v odôvodnení tohto rozsudku, že procesným postupom bezprostredne s rozhodnutím súdu súvisiacim boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania, pričom dôsledky tohto porušenia neboli odstránené ani priznaným primeraným finančným zadosťučinením. Pôjde teda výlučne o prípady, keď už došlo ku konštatovaniu porušenia základného práva alebo slobody účastníka konania a došlo i k priznaniu primeraného finančného zadosťučinenia. Navrhovateľka svoj návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 12C 153/91 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti - parc.č. XXXX/X,X,X kat. územia U. uzavretej medzi ňou ako predávajúcou a K.. R. Y., K.. E.. R. U., R. Y. E. K.. E.. X. U. ako kupujúcimi dňa 14.11.1982, registrovanou Štátnym notárstvom Bratislava III pod č. RI 253/82 dňa 10.12.1982 a o vrátenie si vzájomných synalagmatických plnení, ktorý návrh navrhovateľky bol zamietnutý rozsudkom zo dňa 27.10.1994 č.k. 12C 153/1991, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.07.1998. Návrh na obnovu tohto konania podala na súd dňa 14.03.2008 odôvodňujúc ho ust. § 228 ods. 1 písm. d/ O.s.p. a rozhodnutím ESĽP v Štrasburgu zo dňa 29.11.2005 vydaným na základe jej sťažnosti pre prieťahy v konaní, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2006. Ustanovenie § 228 ods.1 písm. d/ O.s.p. umožňuje účastníkovi napadnúť právoplatný rozsudok návrhom na obnovu konania aj po troch rokoch (§ 230 ods. 2 O.s.p.) od právoplatnosti rozsudku, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením. Rozsudkom ESĽP v Štrasburgu zo dňa 29.11.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2006, bolo konštatované porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z dôvodu neprimeranosti dĺžky konania. Dôsledky porušenia práva navrhovateľky konštatované rozhodnutím ESĽP boli odstránené priznaním primeraného finančného zadosťučinenia 8.000,- € ako náhradu za nemajetkovú ujmu a 300,- € z titulu náhrady výdavkov a nákladov. Preto neboli splnené obidve podmienky ust. § 228 ods. 1 písm. d/ O.s.p. pre podanie návrhu na obnovu konania aj po troch rokoch (§ 230 ods. 2 O.s.p.) a návrh navrhovateľky na obnovu konania podaný na súd dňa 14.03.2008 bol podaný po uplynutí prekluzívnej subjektívnej aj objektívnej lehoty. Za vecne správne považoval odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa aj v časti trov konania a námietky navrhovateľky v tejto časti, ako aj jej poukaz na jej osobné a sociálne pomery nepovažoval za dôvodné aj vzhľadom na to, že navrhovateľke bolo priznané ESĽP finančné zadosťučinenie v sume 8.000,- €. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcom, úspešným v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.