Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/299/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310200937 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1310200937.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa HTI Real, s.r.o., Tuhovská, Bratislava, IČO: 34 118 012, práv. zast. DEDÁK & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 906 464, proti odporcovi SkyBau, s.r.o., Veľká Okružná 26A, Žilina, IČO: 31 570 011, práv. zast. Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., J. M. Hurbana 2, Nové Zámky, IČO: 36 855 197, o zaplatenie 2,809.689,40 EUR s príslušenstvom a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. v Bratislave, č. k. 26Cb/48/2010-2031 zo dňa 26.6.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III. v Bratislave, č. k. 26Cb/48/2010-2031 zo dňa 26.6.2013, p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 29.1.2010 ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia 2.809.689,40EUR s príslušenstvom titulom nákladov na odstránenie vád treťou osobou, nároku na náhradu škody, nákladov na vypracovanie znaleckých posudkov a právne služby, ušlého zisku, náhrady nákladov na strážnu službu, prenájmu kontajnerov, spotrebu elektrickej energie a zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia Zmluvy o dielo zo dňa 28.4.2006 a priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%. Medzi navrhovateľom ako objednávateľom a odporcom ako zhotoviteľom bola podľa ustanovenia § 436 a nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení uzatvorená zmluva o dielo dňa 28.4.2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 4.10.2006. Predmetom zmluvy o dielo bol záväzok odporcu vykonať stavebné práce (základové konštrukcie a hrubú stavbu) na stavbe „Elektrokomplex“ Bratislava. Práce na diele boli ukončené dňa 5.10.2006 a bol podpísaný Preberací protokol o odovzdaní a prevzatí prác, dňa 20.11.2006 bol podpísaný Zápis o odovzdaní a prevzatí dokončených dodávok alebo ich častí. Dňa 31.5.2007 bol podpísaný Zápis o odovzdaní a prevzatí dokončených dodávok alebo častí po odstránení drobných nedorobkov. Podľa vyjadrenia navrhovateľa v novembri 2007 bol budúcimi nájomcami upozornený na existenciu trhlín neobvyklého tvaru a rozmeru. V dôsledku týchto nedostatkov boli pozastavené dokončovacie práce. Technický skúšobný ústav stavebný na požiadavku navrhovateľa z decembra 2007 vypracoval dňa 14.05.2008 znalecký posudok č. 20-14/2008 (ďalej len znalecký posudok č. 1), ktorý určil, že dielo má vady a príčinou vzniku týchto vád je porušenie stavebnej disciplíny odporcom. Znalecký posudok č. 20-19/2008 zo dňa 22.07.2008 (ďalej len znalecký posudok č. 2) potvrdil závery predchádzajúceho znaleckého posudku a rozšíril výpočet vád. Navrhovateľ v dôsledku týchto potvrdení reklamoval vady listom z 28.7.2008, z 29.7.2008. V súlade so znaleckým posudkom č. 1 dal navrhovateľ vypracovať dňa 3.7.2008 projekt búracích prác, staticky poškodených konštrukcií vypracovaný Ing. Petrom Gavalom. Odporca odmietol zodpovednosť za vady. V liste zo dňa 7.8.2008 sa vyjadril, že sa nejedná o skryté vady a listom zo dňa 2.9.2008 že sa jedná o vady z dôvodu chybného statického výpočtu. Nakoľko odporca vady neodstránil navrhovateľ podľa článku XV. Zmluvy o dielo uzatvoril dňa 7.1.2009 Zmluvu o zabezpečení odstránenia vád s tretím subjektom. Pri realizácií odstraňovaných týchto vád treťou osobou boli zistené rozsiahle zmrašťovacie trhliny po celej ploche železobetónovej dosky a na treťom nadzemnom podlaží, od vlasových až po trhliny so šírkou viac ako 1,5 mm. Trhliny boli viditeľné až po odtryskovaní oceľovými brokmi, pretože boli zatreté nešpecifikovaným stavebným materiálom. Žalovaná istina uplatnená navrhovateľom pozostáva z nákladov na odstránenie vád treťou osobou, ktoré ku dňu 15.11.2009 boli vo výške 150.271,-EUR, nárok na náhradu škody pozostávajúce zo skutočnej škody 10.197,30EUR (prenájom lešenia), 11.887,11 EUR náklady na vypracovanie znaleckých posudkov a právne služby. Ušlý zisk, ktorý vznikol tak, že nedodržaním odporcovej povinnosti nebolo možné stavbu od 1.12.2007 prenajať budúcim nájomcom vo výške 1,619.066,64 EUR. Náhrada nákladov za obdobie od 1.12.2007 do 30.6.2009 vo výške 31.750,54 EUR (strážna služba), od 1.1.2008 do 30.6.2009 (prenájom kontajnerov) vo výške 7.117,55 EUR, spotreba elektrickej energie od decembra 2007 do 30.6.2009 vo výške 11.738,88 EUR. Zmluvná pokuta vyčíslená podľa článku IV. ods. 3 Zmluvy o dielo za obdobie od 5.10.2006 ku dňu 30.11.2009 vo výške 967.660,34 EUR. Navrhovateľ odstránil vady treťou osobou. Odstraňovanie vád najviac vadných nosných dosiek D401 a D402 spočívalo v demolácií, vrátane nosných stĺpov a vybudovanie dvoch nových podlaží, odlišne oproti pôvodnému projektu. Navrhovateľ uvádzal, že uplatnené nároky nie sú nárokmi z vád. Zodpovedajú nároku na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia právnych predpisov a zmluvy o dielo odporcom, zároveň si uplatňuje aj zmluvnú pokutu podľa zmluvy o dielo. Pri uplatnení nároku na náhradu škody a zmluvnej pokuty nie je potrebné skúmať, či boli vady oznámené riadne a včas, lehoty na oznámenie vád sa vzťahujú na nároky z vád. V prípade nároku na náhradu škody spôsobenej v dôsledku vád a zmluvnej pokuty sa neaplikujú. Pre prípad, že by nároky boli posúdené ako nároky z vád, oznámil vady diela riadne a včas. Odporca o vadách vedel alebo musel vedieť v čase odovzdania diela. Posúdenie včasnosti splnenia oznamovacej povinnosti je preto irelevantné. Platí to aj v prípade, že by nároky boli posúdené ako nároky z vád a oznámenie navrhovateľa ako oneskorené. Odporca sa totiž v prípade, keď sú vady dôsledkom skutočností, o ktorých vedel alebo musel vedieť v čase odovzdania diela, nemôže domáhať právnych následkov zmeškania lehôt pre oznámenie vád (§ 428 ods. 3 Obchodného zákonníka). Vady sa prejavujú predovšetkým (i) existenciou trhlín v železobetónových doskách, (ii) nerovnosťou povrchu železobetónových dosiek, (iii) nerovnomerným uložením výstuže, (iv) prečnievaním a korodovaním výstuže. Identifikované nedostatky mali závažné dôsledky na životnosť diela, na jeho prevádzku a na termín jeho dokončenia. Následkom týchto nedostatkov bola potreba znížiť prevádzkové zaťaženie, pričom aj v takomto prípade bolo potrebné počítať so zníženou životnosťou diela. Trhliny, identifikované ako vady, mali divoký tvar, prebiehali celou železobetónovou doskou, prebiehali cez celú hrúbku dosky, vyskytovali sa v zvýšenom počte a ich šírka prekročila normou ustanovený limit 0,3 mm. Trhliny mali závažné následky, sú vadou diela, nie nezávadnými trhlinami, ktoré sa pri betonáži bežne vyskytujú. Prípadné nedostatky v podobe trhlín železobetónových dosiek nepredstavovali podľa odporcu vady v momente prevzatia diela. Tvrdí, že „na stavbe v čase jej zhotovovania a odovzdávania sa nevyskytovali trhliny, ktoré by boli vadou diela. Na stavbe v čase jej odovzdania sa vyskytovali iba trhliny, ktoré sú imanentnou súčasťou každej železobetónovej konštrukcie. Lokálne zvýšený počet trhlín na železobetónovej doske nemožno považovať za vadu“. Trhliny v čase odovzdania boli bežnými konštrukčnými trhlinami. Ak by na diele skutočne existovali trhliny, ktoré predstavujú vadu diela spôsobené plastickým zmrašťovaním betónu, tak museli byť viditeľné už pár hodín po betonáži, nakoľko vznikajú, prejavia sa a dotvarujú sa do niekoľkých mesiacov od betonáže. Navrhovateľ ich mal pri preberaní diela identifikovať a reklamovať bez zbytočného odkladu. Odporca ako zhotoviteľ podľa navrhovateľa vykonal betonárske práce v rozpore s predpismi a normami, nedodržal technologický postup, montážnu disciplínu a nedostatočne ošetroval betón v počiatočnom štádiu vyzrievania. Tým porušil ustanovenia čl. VIII. bod 1, čl. XI. bod 1 a 3. čl. XV. bod 1 Zmluvy o dielo, ustanovenia § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, čím spôsobil škodu v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pri betonáži nebola dodržaná príslušná norma, ktorá ustanovuje podmienky betonáže, články 8.3 až 8.5 STN P ENV 13670-1:2001, ktoré určujú zhotoviteľom diela podmienky pre činnosti pred betonážou, pravidlá ukladania a zhutňovania betónu a pravidlá ošetrovania a ochrany betónu. Betón bol v počiatočnom štádiu vyzrievania nedostatočne ošetrovaný. Vysoké letné teploty počas betonáže vyžadovali, aby bol betón ošetrovaný kropením a polievaním. Betón vo väčšine prípadov ošetrovaný nebol a bol ponechaný na tzv. prírodné ošetrovanie bez osobitných opatrení. Čerstvý betón objektívne nemohol byť ošetrovaný, na stavenisku bol často vykladaný v neskorých hodinách na konci pracovnej doby, nemal ho kto ošetrovať až do nasledujúceho rána. Ak aj betón ošetrovaný bol, tak postup pri tejto činnosti bol nedostatočný, nesprávny, v rozpore predpismi a normami. Tvrdenie odporcu, že Zmluvu o dielo ani právne predpisy neporušil, postupoval pri vykonávaní stavebných prác, vrátane betonárskych prác kvalifikovaným spôsobom považuje navrhovateľ za nesprávne. V čase betonáže dosiek D401 a D402 postihnuté trhlinami ako vadami v najväčšom rozsahu a boli v rámci sanácie úplne odstránené, spôsobilo vlhké chladnejšie počasie. Ak sú podmienky také, že rýchlosť vyparovania z povrchu betónu je nízka, napr. vo vlhkom, daždivom alebo hmlistom počasí, potom je dostatočné aj prírodné ošetrovanie. Vonkajšia teplota pri betonáži bola optimálna, a preto si betón nevyžadoval osobitné ošetrovanie.. Navrhovateľ má však za to, že teploty neboli také, ako tvrdí odporca, po celú dobu betonáže ani pri spomenutých doskách D401 a D402 a neodôvodňovali, aby bol betón ponechaný bez akéhokoľvek ošetrovania, resp. na prírodné ošetrovanie. Je nevyhnutné pri ošetrovaní betónu zohľadniť nielen vonkajšiu teplotu, ale obdobne aj dobu tvrdnutia a vysychania konkrétneho čerstvého betónu, receptúru betónu, všetky prísady a prímesi betónu a celkové poveternostné podmienky počas betonáže vrátane prúdenia a sily vetra. Aj tieto faktory prispievajú významnou mierou k tuhnutiu betónu a priebehu procesu plastického zmrašťovania. Pri betonáži a ošetrovaní betónu nebola zohľadnená receptúra betónu a superplastifikačné prísady Stacheplast, Stachement ML, Stachement F, ktoré boli v betóne použité, zvyšujú nároky na ošetrovanie, pretože urýchľujú tuhnutie betónu. Odporcu nezohľadnil ani silu a rýchlosť vetra. Podľa názoru odporcu bolo jednou z príčin výskytu a rozvoja trhlín nesprávne statické riešenie diela a poddimenzovanie statiky stropných dosiek v statickom výpočte. Znalecký posudok České vysoké učení technické, Kloknerov ústav, č. 644/2010/100070 zo dňa 10.02.2010 (ďalej len „Znalecký posudok KÚ 1“) a Znalecký posudok, ČVÚT, Kloknerov ústav, č. 687/2011/110203 zo dňa 29.09.20121 (ďalej len „Znalecký posudok KÚ 2“, č. l. 1045) komplexne posudzujú príčiny vzniku vád a sú pre určenie príčin relevantné ich závery, nakoľko TSÚS neposudzoval správnosť projektu statiky. Podľa názoru navrhovateľa je projekt statiky v súlade s predpismi a normami. Nie je na mieste spochybňovať závery Znaleckých posudkov 1 a 2 vo vzťahu k určeniu príčin vzniku vád diela. TSÚS sa zaoberal otázkou, aké sú príčiny vád komplexne. Navrhovateľ poukázal na Odborné stanovisko TSÚS č. 20-12/2009 a Odborné vyjadrenie TSÚS č. 20-24/2008, ktoré osobitne hodnotili projekt statiky. Ak by bol projekt statiky skutočne príčinou uvedených zásadných vád diela, potom odporca mal pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti zistiť, že projekt statiky nie je správny a bez zbytočného odkladu to oznámiť, prerušiť vykonávanie diela na čas, kým navrhovateľ neposkytne správny projekt statiky. Povinnosti vyplývajú odporcovi zo zákona, ale aj z čl. XI. ods. 10 zmluvy o dielo. Navrhovateľ pri zadávaní diela kládol dôraz na povinnosť zabezpečiť preverenie podkladov. Keby mal projekt statiky zásadné nedostatky, ani táto skutočnosť by ho nezbavila zodpovednosti. Odporca tvrdí, že uvedenú zákonnú a zmluvnú povinnosť vykladá si navrhovateľ nesprávne s poukazom na čl. VII ods. 5 zmluvy o dielo. K argumentácii odporcu o absencii hornej výstuže, čo malo vplyv na vznik a rozvoj trhlín, navrhovateľ uviedol, že ak by bola navrhnutá správna koncepcia výstuže, šírka trhlín od plastického zmrašťovania by bola menšia. Toto tvrdenie je podľa názoru navrhovateľa účelové, pretože tvar, priebeh cez dosky a iné vlastnosti trhlín, ktoré boli na diele identifikované ako vada vylučujú, aby príčinou bola absencia vhodnej výstuže. Námietka odporcu o pôsobení klimatických vplyvov na rozvoj trhlín v nezastrešenej konštrukcii, je podľa názoru navrhovateľa účelové. Ponechanie konštrukcie neopláštenej dve zimné obdobia nemôže mať za následok vznik a ani rozvoj trhlín tak, aby predstavovali vady diela. K nezastrešeniu diela navrhovateľ uvádza, že nie je možné zastrešiť konštrukciu, ktorá má podľa znaleckých posudkov podstatné vady, ako to bolo v tomto prípade. Znalci TSÚS posudzovali príčiny vzniku vád diela komplexne a dospeli k jasnému záveru, že príčinou vád je vykonanie betonárskych prác v rozpore predpismi a normami. Podľa uvedeného záveru odporca zodpovedá za vady diela a škodu zapríčinenú týmito vadami, pretože ako zhotoviteľ diela zodpovedá za vykonanie betonáže. Nárok na účtovanie zmluvnej pokuty zo Zmluvy o dielo je odôvodnené, s poukazom na jednotlivé ustanovenia zmluvy. Podľa tvrdenia navrhovateľa uplatnené nároky nie sú nárokmi z vád. Nie je možné ich uspokojiť uplatnením niektorého nároku z vád tovaru podľa § 436 a nasl. Obchodného zákonníka. Ujma navrhovateľa nespočíva vo vadnom zhotovení diela, aj keď je zapríčinená vadným zhotovením. Náklady vznikli v dôsledku porušenia povinností zo zmluvy o dielo a Obchodného zákonníka, a preto ich možno kvalifikovať ako škodu. V prípade nároku na náhradu škody sa v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka neaplikujú lehoty na oznámenie vád diela. Reklamácia vád diela podľa zmluvy o dielo bolo uplatnené včas, odporca bol informovaný o vzniku trhlín už záznamom v stavebnom denníku zo dňa 20.09.2006, v ktorom bolo zaznamenaný neobvyklý charakter trhlín, ich znepokojujúci počet a možná príčina. Odporca o trhlinách vedel. Vady diela sú zapríčinené nedodržaním montážnej disciplíny, kvality betonáže, súladu s normami a predpismi a ošetrovania betónu. Uvedené príčiny sú skutočnosťami na strane odporcu, o ktorých vedel alebo musel vedieť v čase zhotovovania a odovzdania diela, ako zhotoviteľ diela bol za ich výkon zodpovedný v zmysle zmluvy o dielo a Obchodného zákonníka. Je potrebné aplikovať § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka. Príčinou vád je porušenie zmluvy a právnych predpisov odporcom. Odporca porušil právne predpisy a zmluvu o dielo, pretože vykonal betonárske práce v rozpore s normami a predpismi, pričom v dôsledku toho vznikli na diele vady. Tieto vady mali za následok (i) zníženú životnosť diela; (ii) nemožnosť využiť dielo na účel, na ktorý má byť prevádzkované a (iii) posunutie termínu dokončenia. Uvedené vady bolo potrebné sanovať, a to najmä odstránením dosiek D401 a D402. Ak by bol odporca vykonal betonárske práce riadne a v súlade so zmluvou o dielo, predpismi a normami, žiadny z uplatnených nárokov by nevznikol. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k nasledovným záverom: - navrhovateľ nepreukázal existenciu trhlín charakteru vád diela v čase odovzdania diela navrhovateľovi, - navrhovateľ nepreukázal porušenie povinností odporcu pri zhotovovaní diela, - navrhovateľ nepreukázal, že by zhotoviteľ mal v čase odovzdania diela navrhovateľa vedomosť o trhlinách, ktoré mali charakter vád diela. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že - odporca neporušil svoje povinnosti pri vykonávaní diela, predovšetkým v oblasti riadneho ošetrovania betónu, - odporca preukázal, že dielo v čase jeho odovzdania navrhovateľovi nemalo vady, - odporca preukázal, že nemal vedomosť o tom, že by dielo v čase jeho odovzdania navrhovateľovi malo vady, - odporca preukázal, že nezatieral trhliny na diele, s cieľom ich zakrytia pred navrhovateľom, - odporca preukázal, že pokiaľ by k vzniku nadnormových trhlín v dôsledku nedostatočného ošetrovania betónu v rannom štádiu jeho dozrievania (plastické zmrašťovanie), boli by tieto vady viditeľné bezprostredne po betonáži, najneskôr pri odovzdaní diela navrhovateľovi, - odporca preukázal, že ak mal navrhovateľ vedomosť o existencii vád diela, už v mesiaci november 2007, nie je možné považovať jeho reklamáciu v apríli 2008 za splnenie si zákonnej povinnosti bezodkladne reklamovať zistené vady, čím stráca nárok na uplatnenie nárokov z vád diela, ako i nárokov na náhradu škody, - odporca preukázal možný vplyv zmrazovacích cyklov na rozvoj šírky trhlín, - odporca preukázal, že navrhovateľ si nesplnil zákonnú preventívnu povinnosť predchádzať vzniku škôd, keď neprijal opatrenia, ktoré by zabránili negatívnemu vplyvu poveternostných a klimatických faktorov na železobetónovú konštrukciu, - odporca preukázal, že dôvodom odstránenia dosiek D401 a D402 nebol najekonomickejší spôsob sanácie týchto konštrukcií, ale navrhovateľov zámer o zmenu ekonomických parametrov diela (5 poschodová budova). Odporca odovzdal navrhovateľovi dielo, ktoré nemalo vady spočívajúce v nadrozmerných trhlinách. Odporca odovzdal navrhovateľovi dielo, ktoré bolo zhotovené podľa predloženej projektovej dokumentácie a v súlade s platnými normami a z tohto dôvodu nie je zodpovedný za výskyt trhlín, ktoré sa na železobetónovej konštrukcii objavili alebo rozširovali po odovzdaní diela (5.10.2006). Neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním zhotoviteľa a vznikom trhlín, ktoré boli navrhovateľom v konaní kvalifikované ako vady. Predmetom zmluvy o dielo bolo vykonanie monolitického betónového skeletu, štvorpodlažná budova, štvrté nadzemné podlažie s uskočeným podlažím. Práce na dielach boli ukončené dňa 5.10.2006, podpísaním Preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí prác, ktorého súčasťou je Súpis drobných nedorobkov a vád. Dňa 20.11.2006 podpísali Zápis o odovzdaní a prevzatí dokončených dodávok alebo ich častí. Dňa 31.05.2007 účastníci spísali Zápis o odovzdaní a prevzatí dokončených dodávok alebo ich častí s konštatovaním, že práce boli vykonané bez závad. Ani v preberacom protokole a Zápisoch neboli popísané vady spočívajúca vo výskyte prasklín na skelete, ktoré mali vzniknúť ako následok plastického zmrašťovania betónu a ani iné vady na ktoré poukázal navrhovateľ. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 560Obch. zák. z ktorého vyplýva, že zhotoviteľ zodpovedá objektívne iba za vady, ktoré malo dielo v dobe odovzdania. Tieto vady môžu byť zjavné alebo skryté. Ustanovenie § 562 ods. 1 cit. zákona ukladá objednávateľovi povinnosť vykonať kontrolu predmetu diela čo najskôr po odovzdaní. Pri tejto kontrole by mal objednávateľ odhaliť všetky zjavné vady diela. Nedodržaním povinnosti uloženej v odseku 1 nepostihuje zákon priamo sankciou, nesplnenie tejto povinnosti však môže byť príčinou, že sa objednávateľ nedomôže práva zodpovednosti za vady súdnou cestou. Ust. § 562 ods. 2 cit. zákona upravuje lehoty v ktorých najneskôr musí objednávateľ oznámiť vady diela zhotoviteľovi, pokiaľ nechce obmedziť svoju možnosť domôcť sa uspokojenia práv zodpovednosti z vady súdnou cestou. Pokiaľ objednávateľ oznámi vady diela zhotoviteľovi neskôr, môže ich zhotoviteľ uspokojiť dobrovoľne, objednávateľ sa však môže svojho práva domáhať súdne iba s obmedzením vyplývajúcich z § 526 ods. 3 cit. zákona. Lehotu uvedenú pod písmenom a) § 526 ods. 2 citovaného zákona, je možné využiť tak pre vady zjavné, tak pre vady skryté. Ich uplatnenie však je obmedzené v ust. písmena b). Pokiaľ objednávateľ u zjavných vadách nesplnil povinnosť uloženú v § 562 ods. 1, neprehliadol predmet diela čo najskôr po odovzdaní, ani nezariadil jeho prehliadku, nie je možné ust. podľa písmena a) použiť. Na inom princípe ja založená lehota k oznámeniu vád pre skryté vady. Pre jeho oznámenie je určená maximálna lehota a súčasne povinnosť vynaložiť potrebnú starostlivosť na jeho zistenie. Nárok na náhradu škody súd prvého stupňa posúdil so zreteľom na vykonané dokazovanie a dospel k názoru že takto uplatnený nárok je nedôvodný, pretože navrhovateľ nepreukázal, že dielo malo vady v čase jeho odovzdania, že u odporcu reklamoval vady v lehote bez zbytočného odkladu po odbornej prehliadke diela. Ak sú vadami trhliny z plastického zmrašťovania, tieto museli byť viditeľné bezprostredne po betonáži a rovnako aj v čase odovzdávania diela. Navrhovateľ prehliadal stavbu pri preberaní 5.10.2006, 20.11.2006 a s odstupom 31.5.2007. Nepreukázal, že odporca ako zhotoviteľ odovzdal vedome dielo s vadami, prípadné vady trhliny na železobetónovej konštrukcii zatrel. Účinky námietky neskorého oznámenia o faktických vadách diela podľa § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka nenastanú, pokiaľ sú vady dôsledkom skutočnosti, o ktorých zhotoviteľ vedel alebo musel vedieť v dobe odovzdania predmetu diela objednávateľovi. Z toho v prvom rade vyplýva, že okamžik, ku ktorému sa zisťuje vedomosť dlžníka o príčinách faktických vád alebo zhotoviteľova možnosť takúto vedomosť získať, sa líši od okamžiku, od ktorej beží lehota pre oznámenie o týchto vadách. Podstatné pri tom nie je, či zhotoviteľ vedel alebo musel vedieť o vadách, ale význam má jeho skutočná predpokladaná znalosť skutočnosti, ktoré ju spôsobili. Hlavne sa vyžaduje skutočná vedomosť. Zo skutkových okolností, výpovedí svedkov K., D. nevyplynulo, že zhotoviteľ vedel alebo musel vedieť o vadnom plnení. Niekoľkokrát prešli stavbu. Svedok A. vo výpovedi spomenul, že na niektorých poschodiach upozorňoval na nesprávne ošetrovanie betónu, ale žiaden záznam v stavebnom denníku nevykonal. Ak by boli trhliny od plastického zmrašťovania a svedok A. tvrdí, že upozornil, prečo nevykonal takýto zápis. Z toho možno vydedukovať, že praskliny z plastického zmrašťovania nemali nadlimitný charakter. V stavebnom denníku sa nachádzajú len dva záznamy o ošetrovaní betónu, z tohto nemožno vyvodzovať, že sa ošetrovanie vykonávalo len v tieto dni, pretože pri takých vysokých teplotách pri neošetrovaní by došlo k fatálnym následkom. Súd prvého stupňa vzal pri hodnotení dôkazov do úvahy aj konštatovanie znalca L., že stropné dosky D401 a D402 s projektovanou výstužou nevyhovujú na zaťaženie od zmrašťovania ako aj skutočnosť, že vady statického návrhu boli potvrdené Znaleckým posudkom č. 644/2010/100070 zo dňa 26.2.2010, ktorý vypracoval Kloknerov ústav pri ČVUT v Prahe, ktorý vo svojom závere na strane 104. konštatuje, že z vykonanej analýzy možno konštatovať, že absencia dostatočnej a vhodne umiestnenej výstuže je významnou príčinou vzniku zmrašťovacích trhlín v stropných doskách. Zároveň konštatuje, že pokiaľ dôjde k uzavretiu stavby, tak aby na stropné dosky ďalej nepôsobili vonkajšie poveternostné vplyvy, je vhodnou sanáciou trhlín docieliť to, aby stropné konštrukcie boli staticky spoľahlivé, bezpečné a spôsobilé pre ďalšie využitie. Návrh sanácie nie je predmetom posudku. Vadu statického riešenia potvrdil Znalecký posudok č. 687/2011/110203 zo dňa 29.9.2011. V podrobnosti súd odkazuje na vyjadrenie odporcu v časti Nevhodné statické riešenie diela. K preneseniu zodpovednosti navrhovateľa na odporcu za nevhodné statické riešenie diela je neprijateľné. Z vykonaného dokazovania nemal súd prvého stupňa za preukázané, že odporca porušil svoju povinnosť vykonať dielo bez vád. Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty dospel súd prvého stupňa k záveru že odporca dielo odovzdal podľa článku XIV. Zmluvy dňa 5.10.2006. s článkom IV. bod 3 Zmluvy. V článku XIV. sa účastníci osobitne dohodli kedy budú považovať dielo za dokončené. Podľa tejto zmluvy v časti ukončenia a odovzdania prác, a to tak, že dielo považujú za riadne ukončené v prípade výskytu vád tak, že Preberací protokol, ktorého súčasťou bude Protokol o odstránení vád a nedorobkov. Treba vychádzať z charakteru zmluvnej pokuty, ktorý má zabezpečovací charakter. Je nepochybné, že dohodnutá zmluvná pokuta nezaisťovala povinnosť riadne dokončiť dielo ale povinnosť odovzdať dielo objednávateľovi. Zmluvnú dohodu medzi účastníkmi súd s odkazom na článok XIV. bod 1, druhá veta Zmluvy, použitie termínu v článku IV. bod 2 Zmluvy, ukončenie a odovzdanie prác, súd vykladá tak, že zmluvná pokuta bola viazaná na ukončenie a odovzdanie prác. Podľa článku XIV. Zmluvy dňa 5.10.2006 a týmto dňom navrhovateľovi zanikol nárok na účtovanie zmluvnej pokuty a preto súd prvého stupňa žalobu v časti zmluvnej pokuty zamietol. Úspešnému odporcovi priznal 100% náhradu trov konania, o čom rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením. Proti rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, pretože v odôvodnení napadnutého rozsudku sa nevysporiadal s viacerými zásadnými argumentami a dôkazmi a to existenciou aj iných vád na diele, nesprávne vyhodnotil výpovede svedkov B.. M. I., B.. D. K.G., B.. G. D., B.. D. I., nevysporiadal sa dostatočne s otázkou príčinu vzniku vád diela, spôsobom dodávky čerstvého betónu jeho spracovaním a následným ošetrovaním, nevykonal dokazovanie vyhláseniami budúcich nájomcov čo malo vplyv na posúdenie výšku ušlého zisku, dospel k nesprávnemu záveru ohľadne termínu odovzdania diela, nesprávne vyhodnotil závery predložených znaleckých posudkov, nezaoberal sa návrhom na vydanie medzitýmneho rozsudku, nesprávne posúdil dôvodnosť uplatnených nárokov na náhradu škody ako aj nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a navrhol odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok zrušil, prípadne vydal medzitýmny rozsudok alebo napadnutý rozsudok zmenil tak že návrhu vyhovie. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že odovzdal navrhovateľovi dielo bez vád, čo bolo preukázané zápismi o odovzdaní diela ako i svedeckými výpoveďami. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že trhliny od plastického zmrášťovania museli byť v čase odovzdania diela už vytvarované. Nadlimitné trhliny v čase odovzdania diela neboli na základe vykonaného dokazovania zistené. Skutočnosť, že na diele sa nenachádzali neprípustné trhliny v čase jeho odovzdania a tieto sa objavili až koncom roku 2007 vedie k záveru že na rozvoj šírky trhlín museli mať vplyv iné príčiny nezávisle od plnenia odporcu. Súd prvého stupňa správne skonštatoval že všetky navrhovateľom uvádzané vady by mali byť zjavnými vadami, ktoré mali byť zistené pri ohliadke diela. Navrhovateľ nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi plnením odporcu a vznikom škody na strane navrhovateľa. Nárok na zmluvnú pokutu navrhovateľovi nevznikol, keďže nedošlo k porušeniu zabezpečovanej povinnosti v zmysle čl.IV bod 3, Zmluvy o dielo. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie, pričom prvostupňový súd vykonal všetky nevyhnutné a podstatné dôkazy na správne zistenie skutkového stavu. Po právnom zhodnotení týchto rozhodujúcich skutkových zistení, dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa správne a podrobne vyhodnotil vykonané dôkazy, správne ustálil skutkový stav prejednávanej veci a správne aplikoval príslušné ust. Obch. zák.. Ustanovenie § 152 ods. 2, O.s.p. dáva súdu možnosť, ale nie povinnosť rozhodnúť o časti uplatneného nároku alebo jeho základe. cit. ust. neukladá súdu povinnosť rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom a preto podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nepochybil, keď o takomto návrhu navrhovateľa nerozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s jasným, zrozumiteľným a vyčerpávajúcim odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 142 ods.1 v spojení s § 224 ods. 1, O.s.p. a § 151 ods. 1,2, O.s.p.. tak, že odporcovi ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, ich náhradu nepriznal, pretože odporca výšku trov nevyčíslil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.