Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/72/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310210875 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1310210875.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Vidid Advisory s.r.o., Ulica 29.augusta 32/B, Bratislava, IČO: 44 362 901, zast.: Vidid Legal, s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava, proti žalovanému SLOVFOOD a.s., Nová Rožňavská 134/A, Bratislava, IČO: 31 412 050 o určenie neplatnosti uznesení riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 4.6.2010 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 20Cb/112/2010 - 464 zo dňa 19.12.2012 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 20Cb/112/2010-464 zo dňa 19.12.2012 m e n í tak, že určuje, že: - uznesenie riadneho valného zhromaždenia žalovaného, konaného dňa 4.6.2010, prijaté v rámci bodu č. 3 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného ku dňu 4.6.2010 odvolalo z funkcie členov predstavenstva žalovaného: K. U., W..Č.. XXXXXX/XXXX, D. S. K. XXXX/XX, K. a D. U., W..Č.. XXXXXX/XXXX, D. I. R. XX, D., a ku dňu 4.6.2010 zvolilo do funkcie členov predstavenstva žalovaného K. U., W..Č.. XXXXXX/XXXX, D. S. K. XXXX/XX, K. O. D. U., W..Č.. XXXXXX/XXXX, D. I. R. XX, D., je neplatné, - uznesenie riadneho valného zhromaždenia žalovaného, konaného dňa 4.6.2010, prijaté v rámci bodu č. 4 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného ku dňu 4.6.2010 odvolalo z funkcie členov dozornej rady žalovaného: V. N., W..Č.. XXXXXX/XXX, D. O. X, D., D. I., W..Č.. XXXXXX/XXX, D. C. X, D. a O. A., W..Č.. XXXXXX/XXXX, D. N. X, D. a ku dňu 4.6.2010 zvolilo do funkcie členov dozornej rady žalovaného: V. N., W..Č.. XXXXXX/XXX, D. O. X, D., D. I., W..Č.. XXXXXX/XXX, D. C. X, D. O. O. A., W..Č.. XXXXXX/XXXX, D. N. X, D., je neplatné, - uznesenie riadneho valného zhromaždenia žalovaného, konaného dňa 4.6.2010, prijaté v rámci bodu č. 6 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného schválilo riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovaného za rok 2009 a návrh na vysporiadanie straty žalovaného za rok 2009 tak, ako bol prednesený, je neplatné, - uznesenie riadneho valného zhromaždenia žalovaného, konaného dňa 4.6.2010, prijaté v rámci bodu č. 7 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného schválilo audítora overujúceho riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovaného za rok 2010, ktorým je X.. E. B., licencia SKAU č. 836, je neplatné, Žalovaný je povinný zaplatiť na náhradu trov prvostupňového konania 199,- EUR a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.175,45 EUR k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti uznesení riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 4.6.2010 prijatého v rámci bodu č. 3 programu, bodu č. 4 programu, bodu č. 6 a tiež bodu č. 7 programu tohto riadneho valného zhromaždenia žalovaného, tak ako ich žalobca bližšie konkretizoval v žalobe a súčasne rozhodol, že žalovanému náhrada trov konania nepriznáva. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa poukázal na ust. § 131 ods. 2 v spojení s § 183 Obchod. zák., z ktorých vyplýva, že súd môže na návrh akcionára určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, ktorých neplatnosti sa domáha. Poukázal na to, že žalobca sa domáhal neplatnosti uznesení prijatých na riadnom valnom zhromaždení dňa 4.6.2010, žalobu podal dňa 6.9.2010 faxom, ktorú následne v zákonom stanovenej lehote doplnil, preto konštatoval, že bola žaloba podaná včas v zákonom stanovenej 3-mesačnej prekluzívnej lehote. Súd prvého stupňa sa však nezaoberal ďalším žalobcom uvádzaným dôvodom zakladajúcim podľa jeho názoru, neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, nakoľko sa ním bránil až na pojednávaní dňa 27.4.2011, teda zjavne po uplynutí lehoty určenej v § 131 Obch. zák. Ďalej konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že uznesenie prijaté v rámci bodu 3 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného nemohlo obmedziť akcionárske práva žalobcu, nakoľko bolo prijaté na to kompetentným orgánom a bolo prijaté väčšinou vyžadovanou Obch. zák. a stanovami žalovaného. Ďalej súd poukázal na povinnosti vyplývajúce z ustanovení §§ 184 ods. 3 a 4, 186 ods. 6 a 192 ods. 1 Obch. zák., pričom konštatoval, že oznámenie o konaní riadneho val. zhromaždenia zo dňa 3.5.2010 založené v spise, zodpovedalo uvedeným zákonným ustanoveniam. Uviedol, že dôsledky prípadných formálnych vád pri zvolávaní valného zhromaždenia treba posudzovať podľa toho, či v konkrétnom prípade mali alebo mohli mať negatívny vplyv na možnosť uplatnenia práva niektorého z akcionárov a preto konštatoval, že predmetné valné zhromaždenie žalovaného bolo zvolané riadne a prijatím uznesenia v rámci bodu č. 3 programu nemohlo dôjsť k obmedzeniu práva akcionára. Súd prvého stupňa uviedol, že sa riadneho valného zhromaždenia zúčastnili opravnené osoby, vrátane X.. O. A., v jej prípade, ako aj zvyšných členov predstavenstva a dozornej rady išlo o tie isté osoby, ktoré boli odvolané a opätovne vymenované do svojich funkcii. Poukázal na to, že navrhovateľ v konaní netvrdil, že žiadal menný zoznam kandidátov, resp. že mu nebolo umožnené do zoznamu nahliadnuť, resp. si tento vyžiadať, namietal len, že oznámenie nebolo v tomto smere dosť určité. V súvislosti s tým súd prvého stupňa uviedol, že žalobca ako osoba znalá práva, nakoľko jediným spoločníkom a konateľom je advokát K.. A. K., mal vedieť čo je obsahom práv akcionárov, čo je potrebné rozumieť pod odkazom zákonných ustanovení uvedených v oznámení, a ak by sa žalobca bol býval oboznámil s menným zoznamom vedel by, že X.. O. A. sa opätovne navrhuje za člena dozornej rady a ako ako osoba znalá práva musel vedieť, že momentom jej vymenovania sa stane plnohodnotným členom dozornej rady a následné návrhy pod bodmi 5, 6 a 7 programu valného zhromaždenia už preto nebude predkladať ako cudzia osoba, ale ako člen dozornej rady. Ďalej uviedol, že akcionári nemajú žiadne kontrolné oprávnenie v spoločnosti mimo valného zhromaždenia, nemajú teda právomoci a v dôsledku toho ani dostatok informácii na posúdenie správnosti účtovnej závierky , túto funkciou v akciovej spoločnosti pre akcionárov plní dozorná rada. Súd ďalej uviedol, že návrh na schválenie účtovnej závierky a vysporiadanie straty žalovaného v rámci bodu č. 6 programu predkladala X.. O. A. už ako riadne vymenovaná členka dozornej rady. Vyslovil názor, že domáhať sa neplatnosti uznesenia o schválení účtovnej závierky je možné iba za predpokladu, že správa audítora a jeho overenie je nesprávne, nepravdivé a neúplné. V súvislosti s bodom č. 7 programu prijatým uznesením súd prvého stupňa uviedol, že žalobca nepreukázal ako mohlo predmetné uznesenie, ktorým valné zhromaždenie schválilo audítora overujúceho riadnu účtovnú závierku žalovaného obmedziť jeho akcionárske práva. Poukázal na to, že návrh na schválenie predniesla na to oprávnená osoba, členka dozornej rady, návrh bol prednesený na základe odporúčania dozornej rady, bol navrhnutý audítor s platnou licenciou a uznesenie prijal na to oprávnený orgán a bolo prijaté potrebnou väčšinou vyžadovanou zákonom a platnými stanovami. V súvislosti s rozhodnutiami českých súdov, ktoré žalobca predkladal na preukázanie správnosti svojich tvrdení súd prvého stupňa poukázal na odlišnú úpravu § 131 Obch. zák. účinného v Českej republike, pre ktoré predložené rozhodnutia nemožno aplikovať na daný prípad. Tvrdenie odporcu, že zo strany žalobcu ide o šikanózny výkon práva, pretože žalobca figuruje vo viacerých sporoch, týkajúcich sa určenia neplatnosti valného zhromaždenia v záujme tzv. ochrany minoritných akcionárov mal súd prvého stupňa za nepreukázané, nakoľko žalovaný napriek viacerým výzvam súdu na svoje tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 O.s.p. a skutočnosť, že si žalovaný trovy nevyčíslil a zo spisu mu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia ani žiadne trovy konania nevyplývajú. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc ho zmeniť a žalobe vyhovieť. Vytýkal súdu prvého stupňa, že pochybil, keď nerešpektoval názor Ústavného súdu SR vo vyjadrení v náleze sp.zn. IV. ÚS 434/2010 zo dňa 16.6.2011, ďalej namietal, že mu ako účastníkovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko rozsudok nebol riadne a presvedčivo odôvodnený. Vytýkal ďalej súdu, že nezohľadnil pri svojom rozhodovaní rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 22.6.2011 č.k. 26Cb/185/2006-381 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2012 č.k. 3Cob/387/2011-515. Konštatoval, že Okresný súd Bratislava III rozhodol v rozpore s doktrínou legitímneho očakávania, že rovnaké alebo obdobné situácie sa budú riešiť rovnako. Opätovne poukázal na poučenie o práve podľa ust. § 184 ods. 6 veta druhá Obch. zák. v spojení s ust. § 184 ods. 7 veta druhá Obch. zák. oznámením, ktoré bolo zmätočné vzhľadom na alternatívne uvedenie dvoch odlišných miest, kde môžu akcionári nahliadať do zoznamu osôb navrhnutých za členov orgánov žalovaného. Zdôraznil, že už len samotným neprávnym poučením došlo k obmedzeniam jeho práva byť poučený o svojich právach. Ďalej poukázal na to, že oznámenie vôbec neobsahovalo poučenie, že každý akcionár má nie len právo požadovať zaslanie kópie menného zoznamu kandidátov na ním uvedenú adresu ale že má aj právo v sídle spoločnosti si vyžiadať kópie menného zoznamu kandidátov. Zmätočným poučením o akcionárskom práve podľa § 192 ods. 1 štvrtá a šiesta veta Obch. zák. došlo k obmedzeniu jeho informačného práva. Namietal, že je neprípustné ospravedlňovať vady označenia o zvolaní valného zhromaždenia tým, že niektorý akcionári majú právnické vzdelanie. S poukazom na súdnu judikatúru súdov ČR namietal, že aj po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty je možné rozširovať dôvody neplatnosti žalobcom napadnutých uznesení napadnutého rozhodnutia na rozdiel od okruhu žalobou napadnutých uznesení valného zhromaždenia, ktorý po uplynutí 3- mesačnej prekluzívnej lehoty rozširovať nemožno. Namietal ďalej, že prijatím uznesenia - obsadenie predstavenstva na RVZ, ktoré nebolo riadne zvolané, došlo taktiež k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu ako akcionára žalovaného podieľať sa na riadení žalovaného prostredníctvom ovplyvňovania personálnej štruktúry žalovaného. Namietal, že súd prvého stupňa pochybil, keď sa neriadil nálezom sp.zn. IV. ÚS 434/2010. Ďalej namietal, že prijatím uznesenia - obsadenie dozornej rady na RVZ, ktoré bolo zvolané oznámením neobsahujúcim všetky zákonné náležitosti, teda kvalifikované, zrozumiteľné a správne poučenia o akcionárskych právach došlo k zásahu do práva žalobcu na informácie, taktiež práva podieľať sa na riadení žalovaného prostredníctvom ovplyvňovania personálnej štruktúry žalovaného. Neúčasťou dozornej rady v zákonnom zložení na RVZ v čase prijímania uznesenia - obsadenie dozornej rady bolo porušené právo na informácie o výsledkoch kontrolnej činnosti dozornej rady. V súvislosti s uznesením - účtovná závierka 2009 RVZ schválilo účtovnú závierku bez toho, že by návrh na vyporiadanie straty a ako aj správnosť a úplnosť uvedených údajov v uvedenej závierke 2009 preskúmal oprávnený kolektívny kontrolný orgán, t.j. dozorná rada žalovaného, ktorý by pozostával z členov v zákonom a stanovami žalovaného v určenom počte. V súvislosti s týmto dôvodom neplatnosti uznesenia - účtovná závierka 2009 žalobca poukázal opätovne na právoplatný súvisiaci rozsudok, ktorým Okresný súd Bratislava III určil za neplatné uznesenie - účtovná závierka 2008 práve z dôvodu, že v čase vyhotovenia správy dozornej rady žalovaného ani v čase uskutočnenia predchádzajúceho RVZ nemala dozorná rada žalovaného zákonné zloženie, nakoľko X.. O. A. dávno predtým uplynulo funkčné obdobie členky dozornej rady žalovaného. Vzhľadom na uvedené Okresný súd Bratislava III vyhodnotil, že nepreskúmanie účtovnej závierky 2008 dozornou radou žalovaného v zákonnom zložení je dôvodom na určenie neplatnosti uznesenia - účtovná závierka 2008. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že závery Ústavného súdu SR vyslovené v náleze sp.zn. IV.ÚS 434/2010 sa týkajú odlišného skutkového stavu. Poukázal na to, že valné zhromaždenie viedli orgány poverené akcionármi na vedenie valného zhromaždenia a tieto orgány môžu použiť akúkoľvek osobu, ktorá je hlasovo spôsobilá na prečítanie návrhu predloženého buď orgánmi spoločnosti alebo jej akcionármi. V akom rozsahu spoločnosť koná v súlade so zákonom o účtovníctve sleduje dozorná rada a externý audítor spoločnosti a eventuálne porušenie zákona o účtovníctve nie je porušením práva akcionára tak, ako si to žalobca vykladá, navyše takéto porušenie zákona žalobca ani nepreukázal. Namietal, že uznášaniaschopnosť dozornej rady nie je podmienená v stanovách a ani v zákone 100% prítomnosťou všetkých jej členov, neprítomnosť jedného z členov dozornej rady nemôže obmedziť jeho práva ako akcionára. Ďalej uviedol, že pri zverejnení pozvánky na riadne valné zhromaždenie zvolila spoločnosť možnosť poskytnúť informačnú službu akcionárom nad rámec zákona tým, že nevyhnutné dokumenty si akcionári mohli vyzdvihnúť na dvoch adresách. Uviedol, že podľa ustanovení zákona a stanov má akcionár právo na informácie avšak zákony ani stanovy nedefinujú ich formu. Je pravdou, že žalobcovi nebol poskytnutý formulár, ale žalobca mal k dispozícii všetky potrebné informácie, ktoré takýto formulár mohol obsahovať. Poukázal na to, že si žalobca mýli formu s obsahom a netvrdí, že mu nebola poskytnutá informácia, ale tvrdí, že ju iba chcel mať v určitej forme. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny, keď súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke. Pokiaľ ide o naplnenie podmienky potrebnej pre vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia ustanovenej v § 131 Obch. zák. odvolací súd dospel i s poukazom na nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 434/2010 zo dňa 16.6.2011 k záveru, že v zmysle § 131 ods. 1, 2 Obch. zák. postačí preukázať, že v rozpore so zákonom prípadne stanovami spoločnosti valným zhromaždením bolo prijaté rozhodnutie, ktoré vo vzťahu k obsahu programu valného zhromaždenia sa dotýkal o akéhokoľvek práva patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné v rozpore s právnou normou a aj s uplatneným návrhom na takomto skutkovom základe takto postihnutého akcionára skúmať, či aj jeho práva reálne porušené boli. Odvolací súd zastáva názor, že ak valné zhromaždenie nebolo zvolané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, uznesenia prijaté na takto zvolanom valnom zhromaždení odporujú zákonu a žalobe, ktorou žalobca napáda na takto zvolanom valnom zhromaždení prijaté uznesenie, je potrebné vyhovieť. Podľa § 184 ods. 6 Obch. zák., ak je v programe valného zhromaždenia zaradená zmena stanov, pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o jeho konaní musí obsahovať aspoň podstatu navrhovaných zmien. Návrh zmien stanov a ak má byť na programe valného zhromaždenia voľba členov orgánu spoločnosti, mená osôb, ktoré sa navrhujú za členov jednotlivých orgánov spoločnosti, musia byť akcionárom poskytnuté na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote určenej na zvolanie valného zhromaždenia. Podľa § 184 ods. 7 Obch. zák. akcionár má právo vyžiadať si kópie návrhu stanov a zoznam osôb, ktoré sa navrhujú za jednotlivých členov orgánov spoločnosti s uvedením navrhovanej funkcie prípadne ich zaslanie na ním uvedenú adresu na svoje náklady a nebezpečenstvo. Na práva, podľa odseku 6 a tohto odseku musia byť akcionári upozornení na pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia. Podľa § 192 ods. 1 Obch. zák. účtovná závierka sa musí tiež akcionárom poskytnúť na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote ustanovenej zákonom a určenej stanovami na zvolanie valného zhromaždenia. Akcionár, ktorý je majiteľom akcii na doručiteľa, a ktorý zriadil na akcie spoločnosti záložné právo v prospech spoločnosti podľa § 184 ods. 3 má právo vyžiadať si zaslanie kópie účtovnej závierky na svoj náklad a nebezpečenstvo na ním uvedenú adresu. Na tieto práva musia byť akcionári upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia. Stanovy môžu určiť aj ďalší spôsob akým je spoločnosť povinná poskytnúť akcionárom účtovnú závierku. Z textu oznámenia o zvolaní valného zhromaždenia na deň 4.6.2010 nepochybne vyplýva, že nespĺňa náležitosti predpísané zákonom, keď prinajmenšom oznámenie obsahovalo nesprávne poučenie, že právo požadovať zaslanie kópie menného zoznamu kandidátov podľa § 184 ods. 7 Obch. zák. majú výlučne akcionári, ktorí zriadili aspoň na jednu akciu žalovaného záložné právo v prospech žalovaného ako zábezpeku na úhradu nákladov a nie všetci akcionári žalovaného a vôbec neobsahoval poučenie, že každý akcionár má nie len právo požadovať zaslanie kópie menného zoznamu kandidátov na ním uvedenú adresu, ale že má aj právo v sídle spoločnosti, t.j. v sídle žalovaného si vyžiadať kópie menného zoznamu kandidátov bez toho, že by súčasne musel žiadať aj o ich zaslanie na ním uvedenú adresu. Z citovaných ust. Obch. zák. vyplýva povinnosť obchodnej spoločnosti upozorniť akcionárov na uvedené práva a to bez ohľadu na to, či je akcionárom osoba znalá práva alebo nie a preto nebol správny názor súdu prvého stupňa, ktorý v neprospech žalobcu prihliadol na skutočnosť, že žalobca je osoba znalá práva, nakoľko jediným spoločníkom a konateľom žalobcu je advokát Mgr. Dušan Mihaleje, pričom s prihliadnutím na túto skutočnosť skonštatoval, že bez ohľadu na obsah oznámenia o konaní riadneho valného zhromaždenia musel a mal vedieť, čo je obsahom práv akcionárov. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že nebol dodržaný postup na zvolanie valného zhromaždenia, ktorý je určený Obchodným zákonníkom a preto považoval všetky napadnuté uznesenia prijaté na takomto zhromaždení za odporujúce zákonu majúc za to, že bolo porušené právo žalobcu ako akcionára na riadne zvolanie valného zhromaždenia a preto napadnutý rozsudkom súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným. Nakoľko bol žalobca v prvostupňovom konaní úspešný, odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok aj v časti týkajúcej sa trov konania a náhradu trov konania mu priznal. Trovy žalobcovi vznikli na súdnych poplatkoch a to 2x po 99,50 eur za podanie žaloby a podanie odvolania z 6.6.2011 a ďalej na právnom zastúpení za prevzatie a prípravu pojednávania 27.8.2010 v sadzbe 55,49 eur, podanie žaloby z 3.9.2010 v sadzbe 55,49 eur, účasť na pojednávaní dňa v sadzbe 57,- eur, podanie odvolania 6.6.2011 v sadzbe 57,- eur, ďalšie porady s klientom pred pojednávaním dňa 20.6.2012 uskutočnenej 19.6.20132 v sadzbe 39,13 eur, účasť na pojednávaní dňa 20.6.2012 v sadzbe 14,67 eur, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, účasti na pojednávaní dňa 10.9.2012 v sadzbe 58,69 eur, ďalšia porada s klientom pred pojednávaním nariadením na deň 10.10.2012 v sadzbe, ktorá sa uskutočnila 19.9.2012 v sadzbe 39,13 eur, za vyjadrenie z 20.9.2012 v sadzbe 58,69 eur, účasti na pojednávaní dňa 10.10.2012 v sadzbe 58,69 eur, ďalšej porade s klientom pred pojednávaním nariadeným na deň 12.11.2012, ktorá sa uskutočnila dňa 5.11.2012 v sadzbe 39,13 eur, vyjadrení zo dňa 6.11.2012 v sadzbe 58,69 eur, účasti na pojednávaní dňa 12.11.2012 v sadzbe 58,69 eur, ďalšej porade s klientom pred pojednávaním určeným na deň 19.12.2012, ktorá sa uskutočnila dňa 17.12.2012 v sadzbe 39,13 eur, a účasti na pojednávaní dňa 19.12.2012 v sadzbe 58,69 eur, ďalej na cestovnom za cesty osobným motorovým vozidlom na pojednávanie konané dňa 27.4.2011, 20.6.2012, 10.9.2012,. 10.10.2012, 12.11.2012, 19.12.2012, na ceste Plynárenská 7/A Bratislava, Námestie Biely kríž 7, Bratislava a späť v celkovej sume 23,26 eur, vrátane náhrady DPH. Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu za podanie zo dňa 21.3.2012 keď toto považoval za duplicitné nakoľko obsahovalo námietky, ktorými sa bránil už v odvolaní zo dňa 6.6.2011, za ktoré mu bola priznaná náhrada. Odvolací súd nepriznal žalobcovi ani náhradu za stratu času v celkovej ním vyúčtovanej sume 182,14 eur pretože podľa § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi náhrada za stratu času len pri úkonom právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta a žalobca si uplatnil náhradu za stratu času v súvislosti s cestou na pojednávanie a to s Plynárenskej 7/A v Bratislave na Námestie Biely kríž 7 nachádzajúce sa taktiež v Bratislave a späť, teda podľa názoru odvolacieho súdu právny úkon bol vykonávaný v mieste, ktoré je aj sídlom právneho zástupcu žalobcu. Odvolací súd priznal žalobcovi paušálnu náhradu hotových výdavkov a to 2x po 7,21 eur, 2x po 7,41 eur, 11x pod 7,63 eur a ďalej žalobcovi patrí aj náhrada DPH za 2 úkony prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby 3.10.2010 v sadzbe 19% a pri ostatných úkonoch v sadzbe 20% a to v celkovej sume 169,47 eur. Vzhľadom na uvedené žalobcovi patrí náhrada trov prvostupňového konania v celkovej sume 1.175,45 eur. Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko súd o náhrade podľa § 151 ods. 1 O.s.p. rozhoduje len na návrh a žalobca takýto návrh nepodal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.