Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/459/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311201351 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311201351.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: H.. O. S., O. Y. XX, O., proti odporcovi: NOVBYT s.r.o., IČO: 31369332, Hálkova 11, Bratislava zast. JUDr. Milošom Barbušom, advokátom, so sídlom Bratislava, Štúrova 13, P.O.Box 154, o zaplatenie 721,87 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 12C 15/2011-86 zo dňa 25. mája 2012, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 12C 15/2011-120 zo dňa 18. júla 2012 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a napadnuté uznesenie zo dňa 18.7.2012 č.k. 12 C 15/2011 - 120 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 70,90€ na účet JUDr. Miloša Barbuša, advokáta v Bratislave, Štúrova č. 13 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh, ktorým sa po konečnej úprave žaloby navrhovateľ domáhal zaplatenia 721,87 € z titulu neplatného rozpočítania tepla za roky 2006-2010 pre byt nadstavby. Prvostupňový súd pri posudzovaní uplatneného nároku vychádzal zo Zmluvy o výkone správy č. XXXXX zo dňa 24. 05. 1999, z ktorej z čl. II vyplýva, že predmetom zmluvy je poverenie správcu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov výkonom správy, zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, spoločných zariadení domu Y. Č.. XX, XX, XX, pozemku par. č. XXXXX/X, XXXXX/ X, XXXXX/X a zabezpečovaní plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov. Podľa čl. V bodu 2 Dodatku č. 1, pri hlasovaní vlastníci rozhodujú a) 2/3 väčšinou, ak sa rozhoduje o úvere a o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru, o vstavbe alebo nadstavbe bytov, nebytových priestorov v dome, o zmene spôsobu výkonu správy b) nadpolovičnou väčšinou v ostatných prípadoch. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím vlastníkov. Vlastníci bytov domu na Y. Č.. XX, XX, XX zo dňa 10.5.2007 v zmysle prijatého uznesenia schválili, že na rozpočítavaní nákladov na vykurovanie za rok 2006 sa budú na základnej zložke 10% z celkových nákladov na vykurovanie domu podieľať aj byty s individuálnym vykurovaním podľa podlahovej plochy. Správca bol povinný riadiť sa rozhodnutiami vlastníkov bytov a nebytových priestorov a preto z jeho strany k žiadnemu svojvoľnému, či úmyselnému protiprávnemu konaniu voči navrhovateľovi nedošlo. Prvostupňový súd zdôraznil, že v zmysle ust. § 6 § 14 zák. č. 182/1993 Z.z. treba rozlišovať medzi správou domu a výkonom samosprávy. Pod správou domu v zmysle § 6 citovaného zákona je treba rozumieť zabezpečovanie tovaru a služieb, ktoré sú nevyhnutné k riadnemu užívaniu bytov. Pričom správu domu vykonáva v danom prípade správca na základe zmluvy uzavretej medzi vlastníkmi bytov a správcom. Správca vykonáva správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet aj je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca v podstate plní pokyny vlastníkov bytov, na ktoré sa zaviazal v zmluve o správe. Od výkonu takejto správy treba odlíšiť samosprávne rozhodovanie vlastníkov bytov na schôdzi vlastníkov bytov v zmysle § 14 citovaného zákona. Na tomto rozhodovaní sa zúčastňujú vlastníci bytov s hlasovacím právom, jeden hlas za každý byt a nebytový priestor v bytovom dome. Prehlasovaný vlastník má právo obrátiť sa na súd, aby o konkrétnej veci o ktorej sa hlasovalo rozhodol, ak nesúhlasí s hlasovaním. Takúto žalobu však je možné podať iba proti ostatným vlastníkom bytov. Správca bytu nie je účastný takéhoto hlasovania a nemá ani hlasovacie právo, preto sa protiprávneho konania voči navrhovateľovi dopustiť nemohol. Na svoje rozhodnutie aplikoval ust.§ 420 ods. 1, § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka a záver uznesenia NS ČR zo dňa 23. 05. 2005, sp. zn. 25 Cdo 773/2004 v zmysle ktorého predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne, t. j. ak nie je splnený jeden z predpokladov, nie je treba sa zoberať otázkou splnenia ostatných predpokladov. Navrhovateľ svojim návrhom nepreukázal základný zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti odporcu, preto sa ďalšími predpokladmi uplatneného nároku za zodpovednosti za škodu, t. j. výškou škody a príčinnou súvislosťou medzi nimi ani nezaoberal a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal v spore úspešnému odporcovi náhradu trov, ktoré vynaložili v konaní titulom právneho zastúpenia a to vo výške 305,33€ a tieto navrhovateľa zaviazal zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne odňal navrhovateľovi čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov za návrh prevyšujúceho sumu 16,50 €, priznané mu uznesením č.k. 12C 15/2011-28 zo dňa 14.04.2011 (so spätnou účinnosťou). Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku vo výške 411,30 Eur, je vlastníkom bytu v Bratislave, vlastníkom nehnuteľností zapísaných na J. Č.. XXX, J. Č.. XXX, J. Č.. XXXX, J. Č.. XXX, J. Č.. XXX, J. Č.. XXXX, J. Č.. XXXX, J. Č.. XXXX, nemá úspory, ani dlhy, žije s manželkou, ktorá má príjem zo starobného dôchodku vo výške 433,10 Eur mesačne. Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 138 ods. 1 a ods. 5 O.s.p. zastávajúc názor, že z hľadiska navrhovateľom deklarovaných majetkových pomeroch a pri súčasnej existencii jeho pravidelných príjmov, nemožno vyhodnotiť jeho celkové majetkové pomery ako nepriaznivé do tej miery, že by bolo opodstatnené uprednostniť úhradu jeho súkromných záväzkov pred poplatkovou povinnosťou voči štátu. Pravidelná mesačná úhrada nákladov na bývanie nemá závažný dopad na majetkové pomery navrhovateľa. Účelom právneho inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov je zabezpečiť žiadateľovi prístup k súdu v podmienkach jeho ťaživej materiálnej a sociálnej situácie. So zreteľom na uvedené prvostupňový súd skonštatoval, že pri zohľadnení bežných výdavkov uhrádzaných z pravidelných príjmov, sa javia celkové pomery navrhovateľa ako priaznivé a u navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Úhrada súdneho poplatku vo výške 43 eur nebude predstavovať tak značne citeľný zásah do majetkovej a sociálnej situácie navrhovateľa, ktorý by bol objektívne spôsobilý vyvolať stav hmotnej núdze a ohroziť tak schopnosť navrhovateľa zabezpečiť svoje životné potreby; od navrhovateľa možno spravodlivo požadovať zaplatenie súdneho poplatku a týmto postupom mu nebude odopretý reálny prístup k súdu a nebude tak neprimerane obmedzený v možnosti efektívne sa domáhať ochrany svojich osobnostných práv súdnou cestou. V prípade úspechu v konaní bude navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok vrátený vo forme priznaných trov konania. Prvostupňový súd po preskúmaní súčasných majetkových pomerov navrhovateľa tiež dospel k záveru, že u navrhovateľa došlo k zmene pomerom, preto prestáva byť čiastočné oslobodenie navrhovateľa od súdneho poplatku za návrh odôvodnené, a navrhovateľovi čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov za návrh prevyšujúceho sumu 16,50 €, priznané mu uznesením č.k. 12C 15/2011-28 zo dňa 14.04.2011 (so spätnou účinnosťou) odňal. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ. V dôvodoch odvolania uviedol, že uznesenie vlastníkov bytov domu na Račianskej č. 47, 49, 51 zo dňa 10.5.2007 obchádza ust. §2 písm. e/ a f/ vyhlášky URSO č. 630/2005 Z.z. a aj § 2 pís,. f/ zák. č. 657/2004 Z.z. v dôsledku čoho je prijaté uznesenie absolútne neplatným právnym úkonom zvýhodňujúcim vlastníkov bytov pod nadstavbou domu a rozsudky Okresného súdu Bratislava III č. k. 21C 104/2007-112 zo dňa 07.11.2008 a č. k. 42C 62/2008-73 zo dňa 16.12.2009 sú rozsudkami korupčnými na základe čoho žiada aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konane. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že ust. § 14 ods. 4 Zák. č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého má prehlasovaný vlastník bytu v dome právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Navrhovateľ sa na súd v zákonnej lehote neobrátil, preto jeho nárok zanikol. Ďalej uviedol, že v spornom bytovom dome nie sú nainštalované pomerové rozdeľovače tepla na radiátoroch, ale množstvo tepla je merané na vstupe do objektu, objektovým meračom tepla, pri rozpočítaní tepla sa postupuje podľa ust. § 5 Vyhl. č. 630/2005 Z.z. ÚRSO. Vlastníci bytov sa dohodli na rozúčtovaní tepla za rok 2006-2009 spôsobom podľa ust. § 5 ods. 2 Vyhl. č. 630/2005 Z.z., pričom za rok 2010 nebol navrhovateľovi vyúčtovaný žiaden podiel nákladov za dodávky tepla na vykurovanie, nakoľko novelou č. 358/2009 Z.z. boli byty s individuálnym vykurovaním vylúčené s rozpočítania základnej zložky nákladov. Poukázal tiež na to, že pokiaľ ide o rozpočítanie tepla za rok 2006 o tejto veci bolo už právoplatne rozhodnuté a to Rozsudkom tun. súdu č. k. 21C 104/2007-112 zo dňa 07.11.2008, podobne za rok 2007 už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté Rozsudkom tun. súdu č. k. 42C 62/2008-73 zo dňa 16.12.2009. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a žiada ho potvrdiť s tým, že mu bude priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Uznesenie odvolaním napadol navrhovateľ uvádzajúc, že pokiaľ prvostupňový súd posúdil majetkové pomery navrhovateľa ako priaznivé v dôsledku vlastníctva k pozemkom poukázal na rozhodnutie Stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 09.10. 2012 o vyvlastnení pozemkov, z ktorých značnú časť zaťažil bremenom strpenia pre nájazdy investora rýchlostnej cesty R2 Pstruša-Kriváň. Žiada aby odvolací súd prihliadol na absolútnu nevýnosnosť majetkovej potencie navrhovateľa. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľka proti rozsudku ako aj proti uzneseniu nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav z ktorého vyvodil aj správny právny záver. V súdenej veci sa navrhovateľ s poukazom na ust. § 80 písm. b/ O.s.p. domáha plnenia tvrdiac, že uznesenie vlastníkov bytov domu na Račianskej č. 47, 49, 51 zo dňa 10.5.2007 obchádza ust. §2 písm. e/ a f/ vyhlášky URSO č. 630/2005 Z.z. a aj § 2 písm. f/ zák. č. 657/2004 Z.z. a týmto protiprávnym konaním zvýhodňujúcim vlastníkov bytov pod nadstavbou domu vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 721,87 € z titulu neplatného rozpočítania tepla za roky 2006-2010, ktorú požaduje od odporcu. Vlastníci bytov domu na Y. Č.. XX, XX, XX zo dňa 10.5.2007 v zmysle prijatého uznesenia schválili, že na rozpočítavaní nákladov na vykurovanie za rok 2006 sa budú na základnej zložke 10% z celkových nákladov na vykurovanie domu podieľať aj byty s individuálnym vykurovaním podľa podlahovej plochy. Prvostupňový súd v zdôvodnení svojho rozhodnutia správne zdôraznil, že od výkonu správy v zmysle ust. § 6 treba odlíšiť samosprávne rozhodovanie vlastníkov bytov na schôdzi vlastníkov bytov v zmysle § 14 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutiami vlastníkov bytov a nebytových priestorov (čl. V bodu 2 Dodatku č. 1 Zmluvy o výkone správy č. XXXXX zo dňa 24. 05. 1999), preto z jeho strany k žiadnemu protiprávnemu konaniu voči navrhovateľovi nedošlo. Pokiaľ navrhovateľ žiada od odporcu náhradu škody z titulu neplatného rozpočítania tepla správne postupoval súd prvého stupňa, keď zameral svoje dokazovanie na zisťovanie základných zákonných predpokladov pre úspešné uplatnenie práva zo zodpovednosti. Správne súd prvého stupňa aj vyvodil záver, že navrhovateľ, na ktorom bola v zmysle § 120 O.s.p. dôkazná povinnosť na preukázanie podmienok zodpovednosti, nepreukázal existenciu protiprávneho konania, s odôvodnením ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje, pretože vykazuje známky vecnej správnosti; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a právnych záverov prvostupňového súdu ktoré prijal ( § 219 ods. 2 O.s.p.) . Vzhľadom na uvedené a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu a bez ďalšieho poukazuje, s týmto sa plne stotožňuje, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. Odvolaním bolo napadnuté aj uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a spätné odňatie čiastočného oslobodenia od zaplatenia súdneho poplatku za návrh. Pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia sú rozhodujúce predovšetkým majetkové a sociálne pomery účastníka, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku. I keď zákon nevysvetľuje bližšie obsah pojmu „ pomery účastníka“ bezpochyby však musí ísť o pomery majetkové, rodinné, sociálne a zdravotné žiadateľa, majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej, či prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že ako poplatník celkom alebo sčasti nemôže splniť poplatkovú povinnosť alebo, že jej splnenie nemožno od neho spravodlivo žiadať. V danom prípade z obsahu spisu takéto skutočnosti nevyplývajú. Navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku vo výške 411,30 Eur, je vlastníkom bytu v Bratislave, vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, J. Č.. XXX, J. Č.. XXXX, J. Č.. XXX, J. Č.. XXX, J. Č.. XXXX, J. Č.. XXXX, J. Č.. XXXX, K.emá dlhy, žije s manželkou, ktorá má príjem zo starobného dôchodku vo výške 433,10 € mesačne. Navrhovateľom uvádzané majetkové pomery rozhodne vylučujú aplikáciu výnimočného postupu súdu, akou je oslobodenie od súdnych poplatkov a to už vzhľadom na povahu uplatneného nároku a výšku súdneho poplatku, ktorý v súdenej veci predstavuje 43,- €. Proklamovaná obava z likvidačného následku v prípade zaplatenia súdneho poplatku je preto nenáležitá. Súd prvého stupňa sa s náležitou starostlivosťou zaoberal posúdením nároku na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a odňatím priznaného oslobodenia od súdnych poplatkov, keď v zmysle § 138 ods. 5 O.s.p. priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia veci ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňovali, čo je aj daný prípad. Svoje rozhodnutie patričným spôsobom i odôvodnil, s dôvodmi ktorými sa stotožnil aj odvolací súd / § 219 ods. 2 O.s.p. /, preto rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Odporcovi , ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal podľa podaného vyčíslenia náhradu trov vynaložených v odvolacom konaní za podané vyjadrenie k odvolaniu vo výške 70,90€, ktoré zaviazal navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu do troch dní. Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 11.7.2012, keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vzhľadom na tarifnú hodnotu veci sumu 51,45€ a aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 59,08€ eur / 51,45€ + 1 x 7,63 € režijný paušál /pričom táto odmena advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o sumu 11,82€ / 59,08€ x 20 % /. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.