Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/410/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311215088 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311215088.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: U. O., bytom N., H. XXXX/X, proti odporcovi: Nové bývanie, Teplická 3, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária, s.r.o., Poľnohospodárska 10, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov odporcu, o zvýšení odvodov do fondu prevádzky, údržby a opráv zo dňa 3.12.2008, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. júna 2012 č.k. 6C/150/2011-49, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach vo vyhovujúcej aj v zamietajúcej časti vrátane trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 196,19 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o určenie, že uznesenie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov odporcu o zvýšení odvodov do fondu prevádzky, údržby a opráv zo dňa 3.12.2008 je neplatné, zamietol, konanie v časti o zaplatenie 76,77 € zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 3.12.2008 o 17.00 hod. sa konalo v G. W. R. W. na ul. F. XX zhromaždenie vlastníkov a nebytových priestorov domu H. X, X V. X S. N., na ktorom po zistené prezencie bolo zistená prítomnosť 27 vlastníkov z celkového počtu 75 (72 bytov a 3 nebytové priestory), čo nepredstavovalo nadpolovičnú väčšinu všetkých vlastníkov. Po hodinovej prestávke bola zistená prítomnosť 35 vlastníkov, čo opäť nebola nadpolovičná väčšina všetkých, z ktorého dôvodu došlo k aplikovaniu ust. § 14 ods. 2, druhá veta zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pripúšťajúceho hlasovanie nadpolovičnou zúčastnených vlastníkov. Ako bod 4 programu bolo prerokované zvýšenie odvodov do fondu prevádzky, údržby a opráv s platnosťou od 1.3.2009 v rozsahu za výmeru bytov o 0,16 € (5 Sk)/ m2 mesačne s tým, že za zvýšenie hlasovalo 34 prítomných vlastníkov, z výmeru balkónov a lódžií o 0,16 € (5 Sk) / m2 mesačne s tým, že za zvýšenie hlasovalo 35 prítomných vlastníkov, za výmeru spoločných častí o 0,33 € (10 Sk)/ m2 mesačne s tým, že za zvýšenie hlasovalo 35 prítomných vlastníkov. Ďalej mal zistené, že od účinnosti uznesenia zhromaždenia, t.j.za dobu 32 mesiacov od podania návrhu na začatie konania za rozlohu bytu 52,22 m2 zaplatil o 267,2 € viac, než by bolo podľa pôvodného predpisu, za balkón o rozlohe 1,125 m2 je to 5,96 €. Pri posudzovaní po právnej stránke vychádzal súd prvého stupňa z ustanovené § 39, § 451 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1 a 2 Obč. zák., § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 182/1993 Z.z., § 80 písm. c/ O.s.p. a vyslovil, že právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností, každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolať súdnu cestou. Plnením z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať (§ 451 Obč. zák.). Z priebehu a spôsobu hlasovania zachyteného v zápisnici zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov H. X,X,X S. N. videl priamy rozpor so zákonom, keďže ust. § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. priamo vylučuje § 10 ods. 1 tohto zákona, t.j. o výške preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv nemožno hlasovať nadpolovičnou väčšinou prítomných vlastníkov, keď na platné hlasovanie o výške preddavku je potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov. Keďže k takejto situácii dňa 3.12.2008 nedošlo, považoval uznesenie prijaté na schôdzi zhromaždenia za absolútne neplatný právny úkon pre priamy rozpor so zákonom č.182/1993 Z.z. Konštatoval, že právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu sa nepremlčuje ani nezaniká, nemožno uvažovať o potrebe zachovania prekluzívnej lehoty danej ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. pre prehlasovaného vlastníka. Táto je podľa neho relevantnou len pre prípad riadneho platného priebehu hlasovania s dôsledkom platného uznesenia prijatého na schôdzi zhromaždenia pre prehlasovaného vlastníka. Keďže navrhovateľ poskytol odporcovi plnenie práve na základe vyššie uvedeného absolútne neplatného právneho úkonu, mal za to, že prijatie takéhoto plnenia odporcom možn považovať u neho za vznik bezdôvodného obohatenia s povinnosťou vydať ho navrhovateľovi, na ktorého úkor sa odporca obohatil, a to v žalovanej výške, zohľadniac čiastočné späťvzatie návrhu vzhľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania na časť nároku navrhovateľa za obdobie viac ako 2 roky pred podaním návrhu na začatie konania, a to s poukazom na § 107 ods. 1 Obč. zák. a na subjektívnu dvojročnú premlčaciu lehotu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Preto návrh navrhovateľa na zaplatenie 196,19 € považoval za dôvodný. Pokiaľ ide o určovaciu časť petitu návrhu na začatie konania, dospel súd prvého stupňa k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o existencii naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Zaoberal sa otázkou naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa na určenie neplatnosti uznesenia zo dňa 3.12.2008 a dospel k záveru, že v prejednávanej veci navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tohto uznesenia, a to z dôvodu, že určením neplatnosti by nedosiahol želaný cieľ spočívajúci v tom, že by navrhovateľ mohol platiť preddavky v pôvodnej výške bez následku vymáhania nedoplatkov odporcom. Mal za to, že aj keď by navrhovateľ v konaní o určenie bol úspešný, dosiahol by iba vydanie autoritatívneho výroku, ktorý by mohol, ale taktiež i nemusel ovplyvniť reálne správanie sa odporcu, t.j. odporca by nemusel vydať nový zálohový predpis s nižšími preddavkami. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že v danom prípade nebol priznaný navrhovateľov úspech v jednom z dvoch petitov návrhu a pokiaľ ide o časť, v ktorej bol návrh vzatý späť, v tejto časti síce návrh nebol dôvodný, avšak len z dôvodu vznesenia námietky premlčania odporcom a mal vzájomný pomer úspech a neúspechu účastníkov konania za rovnaký. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ i odporca. Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie majúc za to, že zápisnicu z 3.12.2008 je potrebné posudzovať a vychádzať z doložených faktov. Poukázal na to, že vo svojej výpovedi uviedol, že predmetné navýšenie citované vo výroku, bolo len zámienkou, nebolo schválené radou a o niektorých navýšeniach rada ani nevedela. Vytýkal súdu prvého stupňa, že vzal do úvahy len bezdôvodné obohatenie ma navýšenie do fondu opráv za balkóny, odkladacie priestory a obývaciu plochu bytu, avšak navýšenie z pôvodných 7 001 610 Sk, ktorá bola schválená vlastníkmi bytov o čistku 758 123 Sk, ako bezdôvodné obohatenie zamietol. Mal za to, že O.. Z. nie je právoplatne odhlasovaný na zastupovanie spoločenstva, preto ho nemôže zastupovať a z toho dôvodu nepovažoval za správne ani rozhodnutie o náhrade trov konania. Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 14 ods. 2 a v jeho nadväznosti § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. a neaplikoval ust. § 14 ods. 6 tohto zákona, ktorý je „lex specialis“ voči všeobecnej úprave Občianskeho zákonníka a má zaručovať právnu istotu tak prehlasovaným vlastníkom, bez ohľadu na to, či sa na schôdzi zúčastnili, ako aj vlastníkom, ktorí uznesenie prijali. Konštatoval, že podľa spôsobu hlasovania podľa § 10 ods. 1 sa určuje, či vlastníci budú rozpočítavať náklady do fondu za celý objekt podľa veľkosti spoločenských podielov, alebo iným spôsobom, napr. podľa veľkosti výmery bytov a nebytových priestorov, kedy je potrebná 2/3 väčšina vlastníkov a práve toto hlasovanie odkazuje na ust. § 14 ods. 2. Uviedol, že v zápisnici, ktorej platnosť je napádaná, nebola predmetom hlasovania zmena spôsobu platenia príspevkov do fondu, t.j. platenia podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu na iný spôsob, ale zmena výšky príspevku a také hlasovanie v § 10 ods. 1 uvedené nie je. Poukázal na to, že hlasovania, ktoré boli predmetom napádanej zápisnice upravuje § 7c ods. 9 a nie § 10 ods. 1 a na ten § 14 ods. 2 neodkazuje, hlasovanie podľa § 10 ods. 1 bolo u odporcu vykonané skôr než bolo rozhodované o zmene výšky za m2, ale túto zápisnicu nenapadol. Keďže navrhovateľ bol v čase prijatia predmetného uznesenia prítomný na schôdzi, lehota na podanie žaloby mu podľa neho uplynula dňa 18.12.2009 a zároveň poukázal na to, že na podanie žaloby je oprávnený len spoluvlastník, ktorý bol prehlasovaný, pričom navrhovateľ zápisnicu podpísal a nikde v nej nevyjadril svoj nesúhlas, z čoho možno vyvodiť, že so zvýšením súhlasil. Bol toho názoru, že zákon nepripúšťa z preklúzie tohto práva žiadne výnimky. Mal za to, že navrhovateľ tak nie je aktívne legitimovaný na podanie predmetného návrhu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne. Podľa § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým. Podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd. Vlastník bytu podľa § 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. má tak právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. V rámci označeného ustanovenia vlastník bytu a nebytového priestoru sa podieľa na rozhodovaní o podstatných otázkach, čím vykonáva i oprávnenia plynúce z vlastníctva, napr. oprávnenie rozhodovať aj o úvere a o zabezpečení úveru (viď § 14 ods. 3 zákona). Za stavu, že vlastník svoje vlastnícke oprávnenie nemôže realizovať z dôvodov napr. uvedených v § 14 ods. 1 označeného zákona, môže sa ochrany svojho práva dovolať postupom podľa § 14 ods. 4 zákona. Zákon č. 182/1993 Z.z. vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je špeciálnym právnym predpisom, pretože vo svojom ustanovení (§ 14 ods. 1 a 4) tento špeciálny predpis výslovne zakotvuje, akým postupom a v akej lehote sa môže dotknutý vlastník dovolať ochrany svojho práva na súde. Je plne opodstatnený záver, že lehota, v ktorej sa mohol navrhovateľ obrátiť na súd ochrany svojho práva (konkrétne z dôvodu nedodržania postupu zo strany odporcu v zmysle § 14 ods. 1), je lehotou hmotnoprávnou. Na uvedených hlasovaniach rozhodujú hlasovaním vlastníci bytov a nebytových priestorov a predmetné rozhodnutie je rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. V prípade, že účastníkmi konania na základe predmetného určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania (§ 159 ods. 2 O. s. p.). Obdobný názor vyslovil aj Ústavný súd SR (IV. ÚS 194/2012-17), ktorý vyslovil, že je nepochybné, že sú to iba a len vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí realizujú svoje vlastnícke práva práve hlasovaním, a závery v hlasovaní prijaté sú rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle. Následne je toto ich rozhodnutie realizované. V prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov by došlo k anulovaniu rozhodnutia prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rámci tohto hlasovania a vo svojej podstate k zmene rozhodnutia príslušnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správca môže vykonávať len činnosti vymedzené zákonom (napr. hospodári s úhradami, s fondom prevádzky, údržby a opráv, s majetkom získaným svojou činnosťou; uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti; rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia, o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv.). Nehlasuje však na zhromaždení, ktoré tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, nehlasuje písomnou formou a nerozhoduje takýmto spôsobom. Takéhoto rozhodnutia vo veci by sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru mohol domáhať nie proti správcovi, ale proti všetkým tým, ktorí majú právo hlasovať, t.j. proti vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Aj keď z textu zákona priamo nevyplýva, kto má byť pasívne legitimovaný v uvedenej veci, z jej povahy vyplýva, že ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a nie medzi vlastníkom a správcom samotným. Pasívne legitimovaní v konaní o neplatnosť uznesení vlastníkov bytov a nebytových priestorov by mali byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko sa jedná o nerozdielne spoločenstvo účastníkov sporu. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase, kedy došlo k hlasovaniu vlastníkov bytov hovorí o tom, že prehlasovaný vlastník má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Toto ustanovenie zákona neupravuje možnosť vlastníkov domáhať sa neplatnosti hlasovania, v zmysle uvedeného ustanovenia má vlastník právo obrátiť sa na súd, aby vo veci spornej medzi hlasujúcimi vlastníkmi a prehlasovaným vlastníkom rozhodol, výsledkom súdneho konania má byť teda rozhodnutie nahradzujúce konkrétny výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník a takéto konanie sa týka všetkých vlastníkov. Pokiaľ ide o určovaciu časť petitu návrhu na začatie konania, dospel súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o existencii naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (§ 80 písm. c/ O.s.p.) je totiž existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem o určenie či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ja daný najmä tam, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Spravidla nie je daný tam, kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti ( § 80 písm. b/ O.s.p.). Ak už bolo právo navrhovateľa porušené, môže sa domáhať práva na splnenie povinnosti v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p. prípadne podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. Správny je preto záver, že v tejto časti návrhu nie je daný naliehavý právny záujem pre nenaplnenie jedného zo základných predpokladov úspešnosti určovacieho návrhu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Súd prvého stupňa sa však náležite nezaoberal vznesenou námietkou odporcu o preklúzii v zmysle § 14 ods. 6 cit. zákona, ani samotnou aktívnou legitimáciou navrhovateľa, ktorá prináleží prehlasovanému vlastníkovi (§ 14 ods. 4 cit. zákona), ako aj pasívnou legitimáciou odporcu vzhľadom na vyššie uvedené. Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej a zamietajúcej časti vrátanie trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.