Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/45/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311215088 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1311215088.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Blanky Malichovej v právnej veci navrhovateľa: U. O., N. H. X, N., proti odporcovi: Nové bývanie, Teplická 3, Bratislava, IČO 30 864 151, zast. Mgr. Peter Serina, Advokátska kancelária, s.r.o., Poľnohospodárska 10, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov odporcu zo dňa 03.12.2008, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27. novembra 2014 č.k. 6C 150/2011-165 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 72,93 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým, sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi povinnosti vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 272,96 eur a určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov odporcu o zvýšení odvodov do fondu prevádzky, údržby a opráv zo dňa 3.12.2008. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 506,78 eur k rukám jeho právneho zástupcu v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Konštatoval, že vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21.6. 2012 č.k. 6 C 150/2011-49 tak, že v časti návrhu vyhovel, keď odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 196,19 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vychádzajúc z ustanovení § 39, § 451 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 Obč. zák. a ustanovenia § 10 ods. 1, § 14 ods. 1,2 a 4 zákona č. 182/1993 Z.z., § 80 písm. c/ O.s.p., pričom vyslovil, že právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností a každý kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolať súdnou cestou, pričom plnením z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať (§ 451 Obč. zák) a keďže v danom prípade z priebehu a spôsobu hlasovania a následne prijatého uznesenia napadnutého žalobou je zrejmý priamy rozpor so zákonom, keď postup podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. priamo vylučuje § 10 ods. 1 tohto zákona, t.j. o výške preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv nemožno hlasovať nadpolovičnou väčšinou prítomných vlastníkov, bolo uznesenie prijaté na schôdzi zhromaždenia dňa 3.12.2008 o výške preddavku absolútne neplatným právnym úkonom a plnenie navrhovateľa poskytnuté odporcovi práve na základe vyššie uvedeného absolútne neplatného právneho úkonu, zakladá bezdôvodného obohatenie odporcu s povinnosťou vydať ho navrhovateľovi. Zároveň však návrh v časti o učenie, že uznesenie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov odporcu o zvýšení odvodov do fondu prevádzky, údržby a opráv zo dňa 3.12.2008 je neplatné, prvostupňový súd zamietol, z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Konanie v časti o zaplatenie 76,77 € súd zastavil podľa § 96 ods. 1,2,3, O. s. p., pre späťvzatie návrhu v tejto časti a to s ohľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania časti nároku za obdobie od 1.3.2009 do 15.12.2009. Na odvolanie navrhovateľa i odporcu odvolací súd uznesením zo dňa 21.02.2014 č.k. 4 Co 410/2012-92 uvedený rozsudok v rozsahu napadnutom odvolaním (vyhovujúcej a zamietajúcej časti) podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu vecnej nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom súdu prvého stupňa vytkol, že sa náležite nezaoberal vznesenou námietkou odporcu o preklúzii v zmysle § 14 ods. 6 cit. zákona, ani samotnou aktívnou legitimáciou navrhovateľa, ktorá prináleží prehlasovanému vlastníkovi (§ 14 ods. 4 cit. zákona), ako aj pasívnou legitimáciou odporcu. Pokiaľ ide o určovaciu časť petitu návrhu na začatie konania (o určenie neplatnosti napadnutého uznesenia zhromaždenia vlastníkov považoval za správny záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o existencii naliehavého právneho záujmu na takomto určení (či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je), ktorého existencia je prvotným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (§ 80 písm. c/ O.s.p.) a je daný najmä tam, kde by sa bez tohto určenia právne postavenie dotknutého účastníka stalo neistým a spravidla nie je daný tam, kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.sp.). Ak už bolo právo navrhovateľ porušené, môže sa domáhať práva na splnenie povinnosti v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p. prípadne podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z.. Odvolací súd tiež zaujal právny názor ohľadom práv a povinností vlastníka bytu vyplývajúcich z ustanovenia § 14 ods. 1 zák č.182/1993 Z.z. a ich reálneho výkonu práve účasťou na správe domu a rozhodovaním prostredníctvom hlasovania na schôdzi vlastníkov a pokiaľ vlastník svoje tieto vlastnícke oprávnenia nemôže realizovať, môže sa ochrany svojho práva dovolať postupom podľa § 14 ods. 4 cit. zákona, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym právny predpisom, pričom výslovne zakotvuje, akým postupom a v akej lehote sa môže dotknutý vlastník dovolať ochrany svojho práva na súde a ktorá je lehotou hmotnoprávnou. Uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní sa zaoberať otázkou vecnej legitimácie účastníkov sporu (aktívnej a pasívnej) a ako bolo uvedené, vznesenou námietkou odporcu o zániku práva (preklúzii) podľa ustanovenia § 14 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov. Súd prvého stupňa viazaný uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) opätovne posúdil žalované nároky, vychádzajúc z nasledovného skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého stupňa v pôvodnom konaní. Zistil, že navrhovateľ je vlastníkom bytu Č.. X, X. A.. S. N. W. na H. X. Č..X S. N. -D.É. O.. Vlastníci bytov, spoločných častí domov, spoločných zariadení domov, pozemkov a priľahlých pozemkov na H. X. Z.. Č..X, X V. X S. N. založili v zmysle § 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, spoločenstvo vlastníkov bytov v uvedených bytových domoch ako právnickú osobu s názvom Nové bývanie so sídlom H. X, N. - D. Mesto, za účelom zabezpečenia prevádzky domov a bytov, správy a údržby spoločných častí domov, spoločných zariadení domov, pozemkov a priľahlých pozemkov spoločenstvo, ktorého sú všetci vlastníci bytov členmi a v predmetnom konaní je označené ako odporca. Dňa 3.12.2008 o 17.00 hod. sa konalo v G.F. W. R. W. na F. X. Č.. XX zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu H. X,X,X S. N.. Po zistení prezencie bola zistená prítomnosť 27 vlastníkov z celkového počtu 75 (72 bytov a 3 nebytové priestory), čo nepredstavovalo nadpolovičnú väčšinu všetkých vlastníkov. Po hodinovej prestávke bola zistená prítomnosť 35 vlastníkov, čo opäť nebola nadpolovičná väčšina všetkých, z ktorého dôvodu došlo k aplikovaniu ust. § 14 ods. 2, druhá veta, zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pripúšťajúceho hlasovanie nadpolovičnou zúčastnených vlastníkov. Následne ako bod 4 programu bolo prerokované zvýšenie odvodov do fondu prevádzky, údržby a opráv s platnosťou od 01.03.2009 v rozsahu: za výmeru bytov o 0,16 eur (5 Sk) m2 mesačne s tým, že za zvýšenie hlasovalo 34 prítomných vlastníkov, za výmeru balkónov a lodžií o 0,16 eur (5Sk) m2 mesačne, s tým, že za zvýšenie hlasovalo 35 prítomných vlastníkov, za výmeru spoločných častí o 0,33 eur (10 Sk) m2 mesačne, s tým, že za zvýšenie hlasovalo 35 prítomných vlastníkov. Mal preukázané, že do účinnosti tohto uznesenia zhromaždenia t.j. od 1.3.2009 platí navrhovateľ odporcovi zvýšené preddavky v súlade s predmetným uznesením. t.j. za dobu 32 mesiacov od podania návrhu na začatie konania za rozlohu bytu 52,22 m2 zaplatil o 267,2 eur viac, než by bolo podľa pôvodného zálohového predpisu, za balkón o rozlohe 1, 125 m2 je to 5,96 eur, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Spornou bola otázka platnosti výsledkov hlasovania o zvýšení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv zhromaždenia vlastníkov bytov konaného dňa 3.12.2008 a potom v tej súvislosti aj vznik bezdôvodného obohatenia odporcu na základe plnenia z takéhoto neplatného rozhodnutia. Vychádzal z vyjadrenia navrhovateľa, že za jeho neprítomnosti bolo prijaté rozhodnutie o navýšení preddavkov za rozlohy bytov, podľa názoru navrhovateľa neplatne, keďže ako jeden z troch členov rady nebol prítomný. Pokiaľ ide o priebeh zhromaždenia dňa 3.12.2008, ktorého uznesenie (bod 4, 5a-c) o zvýšení preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv navrhovateľ napadol žalobou, upozorňoval prítomných na nemožnosť hlasovania nadpolovičnou väčšinou prítomných o navýšení preddavkov a na neprítomnosť viac než polovice všetkých vlastníkov, avšak bez patričnej reakcie zúčastnených vlastníkov. Navrhovateľ nesúhlasil s akýmkoľvek navýšením preddavkov, avšak v zápisnici zo zhromaždenia je chybne uvedený súhlas všetkých 35 prítomných vlastníkov s navýšením (tzn. aj navrhovateľa). Nakoľko sa zápisnica nepodpisuje, nemohol sa domáhať jej opravy a vzhľadom k tomu, že nemá dátum, nemohla začať plynúť 15 dňová lehota prehlasovaného vlastníka. Uviedol, že očakáva od súdu, že súd „nariadi zastavenie neoprávneného platenia od 1.3.2009“ a rozhodne „o vrátení rozdielu dodnes tak, aby on a ostaných 72 vlastníkov nemuselo ďalej platiť podľa napadnutého navýšenia“. Tiež namietal právneho zástupcu odporcu, ktorý nemôže v konaní zastupovať spoločenstvo z dôvodu, že o tom nebolo platne hlasované a rozhodnuté na zhromaždení vlastníkov, pričom spoločenstvo vlastníkov bolo v tomto smere zmanipulované a poukázal na program zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 15.2.2012. Na výzvu súdu, aby sa navrhovateľ vyjadril, či zotrváva na okruhu účastníkov konania s ohľadom na závery odvolacieho súdu, navrhovateľ uviedol, že zotrváva a žiadal, aby súd žalobe o bezdôvodné obohatenie vyhovel a tiež určil neplatnosť uznesenia z 3.12.2008 o navýšení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Po právnej stránke vychádzal súd prvého stupňa z ustanovení § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, § 6 ods. 1, 2, § 7b ods. 1 veta prvá a druhá, § 7c ods. 1 a 2,, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a 2, § 14 ods. 4, 5,6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 03.12.2008 (účinného od 01.10.2007). Vyslovil, že Občiansky súdny poriadok stanovuje, čoho sa môže navrhovateľ domáhať návrhom na začatie konania, teda aké sú prípustné druhy návrhov na začatie konania z hľadiska petitu. Predmetom určenia (§ 80 písm. c) O.s.p.) môže byť len taký právny vzťah alebo právo, o ktorom môže súd rozhodnúť v rámci právomoci vymedzenej v ustanovení § 7 O.s.p. Iné určenie, než určenie existencie právneho vzťahu alebo práva (pozitívne určenie), prípadne neexistencie právneho vzťahu alebo práva (negatívne určenie), rozhodnutím súdu prichádza do úvahy vtedy, len keď to zákon pripúšťa. Právny vzťah je spoločenský vzťah normovaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a len takýmto spôsobom definovaný právny vzťah môže byť predmetom určovacej žaloby. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacie žaloby), sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný hlavne tam, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým alebo kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa (žalobcu). Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania, je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu. Kto je účastníkom konania, vymedzuje právo procesné, a kto je vecne legitimovaný, vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia (hmotno-právnej povinnosti), o ktoré v konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie vyplýva až zo samotného konania. V prípade, ak žalobu podá osoba, ktorá síce tvrdí svoje hmotno-právne oprávnenie, ale nie je jej nositeľom, ide o nedostatok aktívnej legitimácie. Ak žalobu podá žalobca proti osobe, ktorá nemôže byť povinnou z právneho pomeru, ktorý je predmetom konania, ide o nedostatok pasívnej legitimácie. Vo všetkých týchto prípadoch ide o okruh účastníkov konania a či účastníci konania sú tými účastníkmi, ktorí podľa hmotného práva správne mali (a mohli) žalovať, príp. ktorí mali (a mohli) byť podľa hmotného práva žalovaní. Ide o otázku vecnej - aktívnej alebo pasívnej legitimácie. V danom prípade je predmetom konania určenie neplatnosti výsledku hlasovania vlastníkov bytov vyjadreného uznesením prijatým na zhromaždení dňa 3.12.2008 a ktorým došlo k zvýšeniu preddavkov do fondu údržby, prevádzky a opráv- právneho vzťahu, na ktorom sa zúčastnili 35 z celkového počtu 75 vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Súd prvého stupňa konštatoval, že z citovaných ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (účinného od 1.10.2007) vyplýva, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo a zároveň je povinný zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať na zhromaždení alebo na schôdzi vlastníkov v dome. Na zhromaždení vlastníkov, teda hlasujú vlastníci bytov a nebytových priestorov a predmetné rozhodnutie je rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Toto právo a povinnosť plní vlastník spravidla osobne, pričom však môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho zastupovala na schôdzi vlastníkov a rovnako jej môže určiť (priamo v splnomocnení), ako má hlasovať. Zákon zakotvuje ochranu prehlasovaných vlastníkov v dome, ktorí sa môžu do 15 dní od hlasovania obrátiť na súd, pričom táto lehota je prekluzívna. Na rozdiel od obdobného práva prehlasovaných spoluvlastníkov podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa nevyžaduje danosť „dôležitosti rozhodnutia“. Uviedol, že keďže zákon stanovuje ochranu len „prehlasovaným“ vlastníkom v dome, nepožívajú žiadnu dodatočnú ochranu tí, ktorí sa na schôdzi nezúčastnili (resp. nesplnomocnili inú osobu na zastupovanie podľa § 14 ods. 5) i keď o jej konaní boli riadne a včas informovaní. Je zrejmé, že takíto vlastníci ani nehlasovali a nemohli tak byť prehlasovaní. Rovnako sú vylúčení z tejto ochrany tí, ktorí síce hlasovali ale neboli prehlasovaní, tzn. sa hlasovania zdržali alebo prejavili opačný názor ako bolo rozhodnutie väčšiny vlastníkov (bez ohľadu na to či sa rozhoduje dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov, nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov alebo nadpolovičnou väčšinou prítomných vlastníkov), tzn. nemajú aktívnu legitimáciu v takomto spore, odvodenú z hmotnoprávneho predpisu. Ochranu však požívajú prehlasovaní vlastníci, ktorí sa nemohli o výsledku hlasovania dozvedieť tak, aby aj vlastníci bytov, ktorí z rôznych dôvodov nevedeli o výsledku hlasovania, sa mohli domôcť svojho práva. Vlastníci v dome, ktorí sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť, preto majú právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania. Táto lehota je taktiež prekluzívna. Vyslovil, že v prípade prehlasovania niektorého z vlastníkov bytov, alebo nebytového priestoru, má tento právo obrátiť sa v lehote 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol a v prípade, ak sa o výsledku hlasovania nemohol dozvedieť, toto právo má najneskôr do troch mesiacov od hlasovania. Ak tak neurobí, jeho právo zaniká (cit. ust. § 14 ods. 1, 4 Zákona č. 182/1993 Z.z., v platnom znení). Mal za nesporné, že navrhovateľ sa o výsledku hlasovania na zhromaždení dňa 3.12.2008 ohľadom zvýšenia mesačných úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv dozvedel priamo na zhromaždení, na ktorom bol osobne prítomný (spornou bola otázka jeho platnosti) a preto dospel k záveru, že hmotno- právna prekluzívna lehota márne uplynula dňa 18.12.2008 a uplynutím tejto lehoty zaniklo jeho právo domáhať sa, aby vo veci neplatnosti uznesenia zhromaždenia rozhodol súd. Na začiatok jej plynutia nemá podľa neho žiadny vplyv formálne vyhotovenie zápisnice (nedostatok v uvedení dátumu a pod.) a pokiaľ tieto skutočnosti nie sú sporné ako v tomto prípade, niet dôvodu, aby sa s nimi súd v danej súvislosti zaoberal. V danom prípade podľa neho ani uplatnenie lehoty troch mesiacov od hlasovania, v ktorej možno uplatniť právo napadnúť na súde výsledok hlasovania v zmysle ust. § 14 ods. 4 resp. ods. 6 zákona o vlastníctve bytov, neprichádza do úvahy (ide o prípad, že sa o výsledku hlasovania prehlasovaný vlastník nemohol dozvedieť) a ktorej márnym uplynutím rovnako uvedené právo zaniká. Preto pokiaľ by sa navrhovateľ o výsledku hlasovania aj nemohol dozvedieť (z akéhokoľvek dôvodu), mal právo na súde napadnúť výsledok hlasovania najneskôr do troch mesiacov od tohto hlasovania, tzn. do 3.3.2009. Navrhovateľ podal žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia zo dňa 3.12.2008 až dňa 15.12.2011, teda takmer tri roky po uplynutí zákonnej lehoty. Dospel tiež k záveru, že právo navrhovateľa, pokiaľ by súd aj pripustil, doposiaľ v konaní nepreukázanú možnosť, že bol navrhovateľ v skutočnosti na schôdzi vlastníkov dňa 3.12.2008 prehlasovaný, vyplýva z § 14 ods. 4 z.č. 182/1993 Z.z., z ktorého je zrejmé, že ako prehlasovaný vlastník bytu, môže dať na súd do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania návrh, aby o veci, o ktorej sa hlasovalo, a v ktorej bol prehlasovaný, rozhodol súd. Bol toho názoru, že nie je úlohou súdu rozhodovať o neplatnosti alebo platnosti hlasovania, ale o konkrétnej veci, o ktorej sa hlasovalo, rozhodnutie súdu potom nahrádza samotný výsledok hlasovania. Na určení neplatnosti hlasovania nemôže mať podľa neho navrhovateľ naliehavý právny záujem, nakoľko nebolo cieľom zákonodarcu opakovať hlasovanie, ale zabezpečiť možnosť prehlasovaným, aby na súd podali priamo žalobu na plnenie, a to tak v prípade hlasovania uskutočneného v súlade ako i v nesúlade so zákonom. Pasívne legitimovaní, tzn. vecne legitimovaní účastníci na strane odporcu, sú potom tí vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí navrhovateľa prehlasovali, resp. všetci vlastníci bytov (ak nie sú na strane navrhovateľa). Potom, ak má byť určená neplatnosť výsledku hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania na strane odporcu zúčastniť prehlasovaní vlastníci bytov a nebytových priestorov. V danom prípade v návrhu označený odporca je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov založené v zmysle § 6 a § 7 cit. zákona ako právnická osoba pod názvom „D. N.“, ktorá môže vykonávať len činnosti vymedzené zákonom (§ 7b zák. 182/1993 Z.z.). Z citovaných ustanovení vyplýva, že subjektmi zúčastnenými na práve hlasovania sú len vlastníci bytov a nebytových priestorov. Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Z citovaného ustanovenia vyplýva záväznosť vecného rozhodnutia, vyslovujúceho sa konečným spôsobom o tom, čo platí ako právo medzi účastníkmi konania. Uviedol, že keďže z právnej normy, upravujúcej riešený právny vzťah vyplýva, že na súd sa môže obrátiť prehlasovaný vlastník, alebo aj ktorýkoľvek vlastník bytu, pre záväznosť rozhodnutia súdu, musia byť účastníkmi konania všetky osoby na právnom vzťahu zúčastnené, v tomto prípade všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov na oboch procesných stranách, t. j. na strane navrhovateľa vlastník alebo tí vlastníci, ktorí namietajú neplatnosť hlasovania a na odporujúcej strane (odporcu) tí vlastníci, ktorí ich nárok popierajú, resp. ostatní, na danom právnom vzťahu, zúčastnení vlastníci bytov. Z uvedeného vyplýva, že na danom právnom vzťahu odporca, ktorý je právnickou osobou, správcom, nie je žiadnym spôsobom zúčastnený a jeho účasť na danom právnom vzťahu nie je možné vyvodiť zo žiadnych ustanovení zákona. Vyslovil, že z citovaného ust. § 10 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní mesačne vopred uhrádzať na účet spoločenstva, alebo správcu úhrady za plnenia, pričom výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred a úhrady do fondu vykonávajú podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Uvedené ustanovenie zákona upravuje možnosť dohody vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome výšku úhrady do fondu opráv určiť inak, ako podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, pričom na takéto rozhodnutie je podľa citovaného ustanovenia zákona potrebná dvojtretinová väčšina hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Táto povinnosť vyplýva aj podporne z ustanovenia § 14 ods. 2 ako jeden z taxatívne stanovených prípadov, kedy nie je možné uplatniť možnosť hlasovania na schôdzi vlastníkov aj nadpolovičnou väčšinou zúčastnených, pokiaľ ani po hodine od začatia schôdze neumožňuje právoplatne hlasovať nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Dal do pozornosti, že v prípade hlasovania na zhromaždení dňa 3.12.2008 o takéto rozhodnutie nešlo, keď hlasovanie sa týkalo rozhodnutia o zvýšení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu a nie napr. paušálnou sumou a pod., kedy by požiadavka zachovania pomernosti výšky takýchto úhrad podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu bola porušená ( okrem prípadov ak sa dohodli vlastníci inak). Žalobou napadnuté rozhodnutie vlastníkov nepovažoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovení § 10 ods. 1, a § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z., nakoľko zákon o vlastníctve bytov umožňuje pri hlasovaní o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv rozhodovať hlasovaním nadpolovičnej väčšiny zúčastnených vlastníkov podľa § 14 ods. 2 veta prvá a druhá po bodkočiarku, nakoľko takýto postup zákon zakazuje v prípadoch za bodkočiarkou taxatívnym výpočtom, pričom ustanovenie § 7c ods. 9 písm. d) upravujúce rozhodovanie zhromaždenia o tejto veci sa vo výpočte neuvádza. Spomínaný § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov spôsob rozhodovania o výške uvedených preddavkov neupravuje a v taxatívnom výpočte (§ 14 ods 2) je uvedený v súvislosti s možnou dohodou vlastníkov bytov ohľadom pomeru úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv nie podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu ako stanovuje zákon ale ak sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome dohodnú na inom spôsobe výpočtu úhrad od ktorého sa potom odvodzuje ich konkrétna výška, ktorá môže byť podľa potrieb zvyšovaná. Súd sa zaoberal aj otázkou platnosti resp. neplatnosti žalobou napadnutého výsledku hlasovania, s ohľadom na právne závery produkované v rámci konania i keď s ohľadom na absenciu prvotných predpokladov úspešnosti predmetnej žaloby, uvedené závery nemajú vplyv na výsledok sporu. Z uvedeného vyvodil, že právo určiť výšku preddavkov patrí práve vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí za týmto účelom si zvolávajú schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V prípade prehlasovania niektorého z vlastníkov bytov, alebo nebytového priestoru, má tento právo obrátiť sa v lehote 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol a v prípade, ak sa o výsledku hlasovania nemohol dozvedieť, toto právo má najneskôr do troch mesiacov od hlasovania. Ak tak neurobí, jeho právo zaniká (cit. ust. § 14 ods. 1, 4 Zákona č. 182/1993 Z.z., v platnom znení). Účastníkmi takéhoto konania sú na strane odporcu (pasívne legitimovaní) potom všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko sa jedná o nerozdielne spoločenstvo účastníkov sporu. Prehlasovaný vlastník (ci) sa môže obrátiť na súd, aby v spornej veci medzi hlasujúcimi vlastníkmi a prehlasovaným vlastníkom na jeho návrh rozhodol, ktorým rozhodnutím nahradí konkrétny výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník. Na námietku navrhovateľa o neplatnosti splnomocnenia právneho zástupcu odporcu neprihliadal, keď sa podľa neho jednalo o právny úkon po formálno-právnej stránke urobený v súlade s ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 7c ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a ide procesne prípustný postup v zmysle ust. § 24 a § 25 O.s.p. Preto súd návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný a zamietol ho v celom rozsahu (po zrušení uznesením Krajského súdu) pre márne uplynutie zákonnej prekluzívnej lehoty na podanie určovacej žaloby a neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nedostatok aktívnej legitimácie (hmotnoprávneho oprávnenia na podanie žaloby) ktorá prislúcha len prehlasovanému vlastníkovi (§ 14 ods. 4 zák 182/1993 Z.z.) a aj nedostatku pasívnej legitimácie v žalobe označeného odporcu, pričom nie je povinnosťou súdu nahrádzať procesnú aktivitu účastníkov konania a ani súd nemôže podrobne poučovať účastníkov konania o právach vyplývajúcich z hmotného práva. Žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol pre neexistenciu takéhoto právneho dôvodu, nakoľko povinnosť uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv stanovuje vlastníkom bytov priamo zákon (§ 10 ods. 1 cit. zák.), pričom predmetné rozhodnutie vlastníkov dňa 3.12.2008 o navýšení nebolo revidované súdnym rozhodnutím, naviac podľa jeho názoru ani nedošlo k neplatnému rozhodnutiu ohľadom navýšenia postupom podľa § 14 ods. 2 veta druhá citovaného zákona. Po záverečných vyjadreniach účastníkov a skončení dokazovania vyhlásením uznesenia na pojednávaní dňa 4.11.2014 (§118 a 120 a nasl. O.s.p.), predložil navrhovateľ dňa 10.11.2014 písomné vyjadrenie, na ktoré súd prvého stupňa s ohľadom na skutočnosť, že pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 2 O.s.p.) a samotné konanie, ktoré mu predchádzalo bolo ukončené. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi, úspešnému v konaní, náhradu trov konania v sume 506,78 eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa a považoval ho za nesprávny. Namietal, že nepodal žalobu ako prehlasovaný vlastník, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy ani fakt, že v tom čase bol členom dozornej rady, ktorá podľa § 7c ods. 6 zákona č. 1482/1993 Zb. kontroluje, či spoločenstvo vykonáva činnosť v súlade so zákonom a zmluvou o spoločenstve, pri zistení nedostatkov vyvodzuje opatrenia pre nápravu a ako členovi rady mu vyplývalo z povinností chrániť seba i vlastníkov spoločenstva, keď išlo o jeho peniaze. Spochybňoval splnomocnenie právneho zástupcu odporcu, ktorý nemá splnomocnenie podpísané od predchádzajúceho predsedu na zastupovanie odporcu a vytýkal súdu prvého stupňa, že na ňu neprihliadol., pričom O.. Z. nevedel uviesť, kto mu splnomocnenie udelené podpísal, odporca nedal súhlas na vyplatenie mu odmeny a ani nepožiadal vlastníkov o hlasovanie. Za nelogické považoval uloženie mu povinnosti zaplatiť odporcovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu O.. Z., keď aj ostatní vlastníci boli poškodení podvodom N. A. G. a súhlasným stanoviskom pri hlasovaní o zastupovaní O.. Z. by v podstate išli proti sebe. Uviedol, že súd prvého stupňa sa odklonil od jeho nároku a svojim rozsudkom dal za pravdu na základe zásahu O.. Z. do konania A. G., musí viac ako 6 rokov platiť do fondu opráv protizákonne a ešte musí platiť aj trovy konania, aj právnemu zástupcovi, ktorý dostal nezákonne z ich peňazí 2 488 eur, ktoré boli ukradnuté z ich účtu, úhrnne bolo z účtu fondu opráv odcudzených 25 000 eur, o čom právny zástupca odporcu vedel. K veci ďalej uviedol, že predmetné navýšenie z 3.12.2008 nebolo schválené radou podľa § 7 c ods. 2 posledná veta cit. zákona nebolo odsúhlasené hlasovaním pre porušenie zákona nadpolovičnou väčšinou hlasov zo 75 vlastníkov 38, ako to vyžaduje § 10 ods. 1 cit. zákona. Navýšenie začal platiť od 1.3.2009 a preplatenú sumu žiada vyplatiť ako bezdôvodné obohatenie za obdobie 69 mesiacov. Mal za to, že keďže navýšenia neboli schválené hlasovaním, ide o podvodné konanie a nemôže ísť o žiadnu preklúziu. Odporca vo svojom vyjadrení proti odvolaniu podanom prostredníctvom jeho právneho zástupcu, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a vyčerpávajúco odôvodnený potvrdiť. Odvolacie dôvody navrhovateľa považoval za formálne, pričom odporca podľa neho nepochopil podstatu sporu, ktorý vyvolal tak po právnej ako aj po obsahovej stránke. Za nesporné považoval, že navrhovateľ je prehlasovaným vlastníkom, ako vyplýva zo zápisníc a aj z jeho postavenia vlastníka bytu v bytovom dome. K námietke navrhovateľa ohľadom splnomocnenia udeleného jeho právnemu zástupcovi, uviedol, že súdu bolo predložené riadne podpísané plnomocenstvo a odporca počas celého súdneho konania Za nepravdivé označil tvrdenia navrhovateľa o jeho odmene a ďalšie jeho tvrdenia za nesúvisiace s vecou. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.),výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.), a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu domáhal zaplatenia istiny 168.411,37 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že vlastník bytu podľa § 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. V rámci označeného ustanovenia vlastník bytu a nebytového priestoru sa podieľa na rozhodovaní o podstatných otázkach, čím vykonáva i oprávnenia plynúce z vlastníctva, (viď § 14 ods. 3 zákona). Za stavu, že vlastník svoje vlastnícke oprávnenie nemôže realizovať z dôvodov napr. uvedených v § 14 ods. 1 označeného zákona, môže sa ochrany svojho práva dovolať postupom podľa § 14 ods. 4 zákona. Zákon č. 182/1993 Z.z. vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je špeciálnym právnym predpisom, pretože vo svojom ustanovení (§ 14 ods. 1 a 4) tento špeciálny predpis výslovne zakotvuje, akým postupom a v akej lehote sa môže dotknutý vlastník dovolať ochrany svojho práva na súde. Je plne opodstatnený záver, že lehota, v ktorej sa mohol navrhovateľ obrátiť na súd ochrany svojho práva (konkrétne z dôvodu nedodržania postupu zo strany odporcu v zmysle § 14 ods. 1), je lehotou hmotnoprávnou. Na uvedených hlasovaniach rozhodujú hlasovaním vlastníci bytov a nebytových priestorov a predmetné rozhodnutie je rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správca môže vykonávať len činnosti vymedzené zákonom (napr. hospodári s úhradami, s fondom prevádzky, údržby a opráv, s majetkom získaným svojou činnosťou; uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti; rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia, o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv.) Nehlasuje však na zhromaždení, ktoré tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, nehlasuje písomnou formou a nerozhoduje takýmto spôsobom. Takéhoto rozhodnutia vo veci by sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru mohol domáhať nie proti správcovi, ale proti všetkým tým, ktorí majú právo hlasovať, t.j. proti vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Aj keď z textu zákona priamo nevyplýva, kto má byť pasívne legitimovaný v uvedenej veci, z jej povahy vyplýva, že ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a nie medzi vlastníkom a správcom samotným. Pasívne legitimovaní v konaní o neplatnosť uznesení vlastníkov bytov a nebytových priestorov by mali byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko sa jedná o nerozdielne spoločenstvo účastníkov sporu. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase, kedy došlo k hlasovaniu vlastníkov bytov hovorí o tom, že prehlasovaný vlastník má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Toto ustanovenie zákona neupravuje možnosť vlastníkov domáhať sa neplatnosti hlasovania, v zmysle uvedeného ustanovenia má vlastník právo obrátiť sa na súd, aby vo veci spornej medzi hlasujúcimi vlastníkmi a prehlasovaným vlastníkom rozhodol, výsledkom súdneho konania má byť teda rozhodnutie nahradzujúce konkrétny výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník a takéto konanie sa týka všetkých vlastníkov. Súd prvého stupňa dospel k správnemu názoru, že v prípade prehlasovania niektorého z vlastníkov bytov, alebo nebytového priestoru, má tento právo obrátiť sa v lehote 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol a v prípade, ak sa o výsledku hlasovania nemohol dozvedieť, toto právo má najneskôr do troch mesiacov od hlasovania. Ak tak neurobí, jeho právo zaniká (cit. ust. § 14 ods. 1, 4 Zákona č. 182/1993 Z.z., v platnom znení), a tým, aj k správnemu záveru, že hmotno-právna prekluzívna lehota navrhovateľovi márne uplynula dňa 18.12.2008 a uplynutím tejto lehoty zaniklo jeho právo domáhať sa, aby vo veci neplatnosti uznesenia zhromaždenia rozhodol súd. Správne konštatoval, že ani uplatnenie lehoty troch mesiacov od hlasovania, v ktorej možno uplatniť právo napadnúť na súde výsledok hlasovania v zmysle ust. § 14 ods. 4 resp. ods. 6 zákona o vlastníctve bytov, neprichádza do úvahy (ide o prípad, že sa o výsledku hlasovania prehlasovaný vlastník nemohol dozvedieť) a ktorej márnym uplynutím rovnako uvedené právo zaniká. Preto pokiaľ by sa navrhovateľ o výsledku hlasovania aj nemohol dozvedieť (z akéhokoľvek dôvodu), mal právo na súde napadnúť výsledok hlasovania najneskôr do troch mesiacov od tohto hlasovania, tzn. do 3.3.2009. Navrhovateľ podal žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia zo dňa 3.12.2008 až dňa 15.12.2011, teda takmer tri roky po uplynutí zákonnej lehoty. Súd prvého stupňa dospel tiež k správnemu záveru, že ak má byť určená neplatnosť výsledku hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania na strane odporcu zúčastniť pasívne legitimovaní, tzn. vecne legitimovaní účastníci na strane odporcu, vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí navrhovateľa prehlasovali, resp. všetci vlastníci bytov (ak nie sú na strane navrhovateľa). V danom prípade v návrhu označený odporca je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov založené v zmysle § 6 a § 7 cit. zákona ako právnická osoba pod názvom „D. N.“, ktorá môže vykonávať len činnosti vymedzené zákonom (§ 7b zák. 182/1993 Z.z.). Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky navrhovateľa v tomto smere nepovažoval za dôvodné a ostatné odvolacie námietky boli v danom prípade právne irelevantné. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon poskytnutých právnych služieb - vyjadrenie k odvolaniu v sume 64,54 eur + režijný paušál vo výške 8,39 eur, spolu v sume 72,93 eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.