Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/335/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311215329 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311215329.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: C. J., R. XX.XX.XXXX, D. K. XX, D., zastúpená JUDr. Andriánom Suchánkom, advokátom, AK Grösslingova 6-8, Bratislava, proti odporcovi: K. J., R. XX.XX.XXXX, D. T. X/X/XX, O.-XXXX L., W. W., zastúpený JUDr. Barborou Vrbovou, AK so sídlom Bernolákova 1, Bratislava, o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.2.2013, č.k. 38P/341/2011-177, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Navrhovateľke sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa : - s účinnosťou od 1.1.2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku zo sumy XX euro mesačne na sumu XXX euro mesačne, ktorú mu uložil povinnosť zasielať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, - dlžné výživné za obdobie od 01.01.2012 do 28.02.2013 vo výške X XXX euro povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške XXX euro spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, - vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol, - rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 17P/12/1997 zo dňa 30.05.1997 v časti určenia výživného na navrhovateľku Veroniku Krajčírovú, narodenú 14.04.1990, - určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine a tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o čiastočnej opodstatnenosti návrhu navrhovateľky. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného ( od roku 1997) nastala zmena pomerov na strane navrhovateľky, ktorá je v súčasnosti študentkou vysokej školy, na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave študuje prekladateľstvo a tlmočníctvo v jazykoch španielčina a portugalčina a ktorá svoje priemerné mesačné výdavky vyčíslila vo výške cca XXX euro ( vrátane výdavkov na voľnočasové aktivity, zdravotnú starostlivosť, športovú činnosť ako i náklady na učebné pomôcky). Súd prvého stupňa mal ďalej za nepochybné, že odôvodnené potreby navrhovateľky sú už potrebami dospelého človeka, a teda aj náklady na ich uspokojovanie sú vyššie, než tomu bolo v čase jej maloletosti. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke prešlo časové obdobie 16 rokov, za ktoré prišlo na strane navrhovateľky k podstatnej zmene pomerov ukončením základného ako i stredoškolského štúdia a pokračovaním v príprave na svoje budúce povolanie na vysokej škole formou denného štúdia. Súd prvého stupňa mal za zrejmé, že doterajšia výška výživného ( XX euro mesačne ) už nepostačuje na pokrytie ani jej základných životných potrieb a túto výšku je potrebné upraviť. Navrhnutú sumu XXX euro mesačne mal za neprimeranú po prihliadnutí k tomu, že potreby zo strany navrhovateľky za voľnočasové aktivity považoval za čiastočne nadhodnotené. Stotožnil sa s tvrdením odporcu, že rozvíjanie mentálnej úrovne navrhovateľky návštevami kultúrnych podujatí či čítaním ako i starostlivosť o jej fyzickú kondíciu v rámci športového vyžitia je síce potrebné, avšak na úhradu týchto činností je možné pri úprave výšky vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča prihliadať len v tom rozsahu, v ktorom je povinný rodič schopný na tieto výdavky dieťaťa prispievať. Za takéto výdavky súd potom považoval napr. návštevy kina v rozsahu 3- 4x do mesiaca či rekreačnú športovú činnosť navrhovateľky. Taktiež čo do výšky nákladov za nákup učebníc a slovníkov potrebných pre štúdium poukázal na to, že tieto sa nezakupujú pravidelne každý mesiac, jedná sa o jednorazové výdavky v priebehu školského roka. Pokiaľ ide o osobné, zárobkové a majetkové pomery odporcu ako povinného rodiča súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že otec je riadne zamestnaný, má ďalšie tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom pochádzajúcim z jeho manželstva a jeho manželka je na sociálnej podpore. Spolu s manželku a tromi maloletými deťmi obýva družstevný byt vo Viedni, na ktorý spláca štátnu pôžičku. V danom konaní bolo preukázané, že odporca pracuje v riadnom pracovnom pomere ako doručovateľ balíkov, v ktorom dosahuje mzdu vo výške cca X.XXX euro mesačne , a teda v maximálnej možnej miere využíva svoje schopnosti a možnosti rodiča tak, aby zabezpečil svojim deťom potrebnú výživu. Na strane odporcu nebolo zistené uspokojovanie iných než existenčných potrieb, odporca si neuspokojuje žiadne nadštandardné záľuby či záujmy a jeho celkový spôsob života nenasvedčuje tomu, že by disponoval inými finančnými prostriedkami, či majetkovými hodnotami mimo svojho príjmu, ktorého spotrebu i riadne preukázal. Súd prvého stupňa mal za zrejmé, že zvýšením vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke v žiadanej výške by na strane odporcu došlo k ohrozeniu plnenia si jeho vyživovacej povinnosti k jeho trom ďalším maloletým deťom. Na základe uvedeného považoval sumu XXX euro mesačne od 1.1.2012 ( od podania návrhu ) za dostatočnú pre uspokojenie základných odôvodnených potrieb navrhovateľky, ale i sumu zodpovedajúcu majetkovým a zárobkovým pomerom odporcu pri zohľadnení ďalších vyživovacích povinností. Pri rozhodovaní o zročnom výživnom za obdobie od 1.1.2012 do 28.2.2013 zohľadnil odporcom zaplatenú sumu XXX euro za účelom plnenia si vyživovacej povinnosti a dlžné výživné mu povolil splácať v mesačných splátkach vo výške XXX euro tak, aby doba splácania dlžného výživného nepresiahla dva roky. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p.. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté rozhodnutie a návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného voči nemu zamietol. Odporca uviedol, že pred súdom prvého stupňa preukázal, že určená výška výživného je pre neho likvidačná , ako aj okolnosť, že má vyživovaciu povinnosť voči ďalším trom maloletým deťom. Uviedol, že odo dňa 1. 3. 2013 je nezamestnaný a súčasne je v rozvodovom konaní s manželkou, s ktorou má 3 maloleté deti a jeho príjmom je dávka v nezamestnanosti v sume XXX euro mesačne. Podľa jeho názoru je navrhovateľka plnoletá osoba, ktorá má možnosť pokryť svoje mesačné výdavky aj sama , a to napríklad doučovaním cudzích jazykov, ktoré študuje už štvrtý rok. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie v časti napadnutej odvolaním, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa napadnutého rozsudku prvostupňového súdu v napadnutej časti, v ktorej súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou XXX euro počnúc dňom 1.1.2012 a povinnosť zaplatiť zročné výživné v sume X.XXX euro za obdobie od 1.1.2012 do 28.2.2013 mesačnými splátkami vo výške XXX euro mesačne k rukám navrhovateľky, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľ čiastočne zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody rozhodnutia v napadnutej časti, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Na doplnenie rozhodnutia prvostupňového súdu v napadnutej časti odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu odkázaného na neho výživou je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb navrhovateľky, ako aj z hľadiska schopností a možností jej rodičov, na výživu ktorých je plne odkázaná, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na navrhovateľku, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava V , ktorý rozsudkom zo dňa 30.5.1997, sp. zn. 17P/12/1997 zveril v tom čase maloletú navrhovateľku do osobnej starostlivosti matky a odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou X.XXX Sk mesačne. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že na strane navrhovateľky došlo k takej podstatnej a výraznej zmene pomerov, ktorá už len s prihliadnutím na plynutie času od poslednej súdnej úpravy ( 17 rokov ) a logicky s tým sa meniace potreby navrhovateľky a náklady vynakladané na ich uspokojovanie, odôvodňuje zvýšenie výživného. Výška výživného určená súdom prvého stupňa, ktorou je odporca s účinnosťou od 1.1.2012 ( od podania návrhu ) povinný prispievať na výživu navrhovateľky, podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám plnoletého dieťaťa odkázaného výživou na rodičoch, tak aj v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom odporcu, pri zohľadnení zmeny pomerov, ktoré nastali na strane odporcu od posledného súdneho rozhodnutia ( uzavretie manželstva a vznik ďalších troch vyživovacích povinností ). V nadväznosti na námietky odporcu týkajúce sa jeho súčasných finančných pomerov tvrdené v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a zopakované v podanom odvolaní je treba konštatovať, že medzi zákonné povinnosti rodiča patrí i jeho povinnosť zabezpečovať výchovu dieťaťa v najširšom zmysle slova, t.j. zabezpečovať výživu dieťaťa, ale aj uspokojovať jeho ostatné hmotné potreby ( šaty, obuv) a kultúrne potreby ( prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania a na rozvoj záujmov a záľub dieťaťa). Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť ku všetkým deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou. V prejednávanom prípade vznik ďalších troch vyživovacích povinností odporcu automaticky neznamená, že výživné určené mu pred 17 rokmi nie je možné pri splnení zákonných podmienok zvýšiť. V konaní súd prvého stupňa dostatočne zohľadňoval príjem odporcu , ako i náklady vynakladané ním na zabezpečenie potrieb ostatných ešte maloletých detí odkázaných na neho výživou . Pokiaľ odporca v odvolacom konaní namietol, že sa stal nezamestnaným je treba uviesť, že tento je počas nezamestnanosti zabezpečený dávkami podpory v nezamestnanosti vo výške vyššej ako je priemerná mzda v Slovenskej republike vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok 2013. Naviac, odporca má pri existencii štyroch vyživovacích povinností povinnosť čo najskôr sa zamestnať a dosahovať príjem, z ktorého bude schopný uspokojovať odôvodnené potreby všetkých detí odkázaných na neho výživou. Odvolací súd poznamenáva, že z vykonaného dokazovania v prejednávanom prípade vyplýva, že ťarchu finančnej starostlivosti o navrhovateľku dlhodobe znášala jej matka - odporca na výživu navrhovateľky okrem v roku 1997 určenej sumy XX euro mesačne inak neprispieval. Za právne nepodstatnú posúdil i argumentáciu odporcu o možnosti navrhovateľky pokrývať svoje potreby príjmom dosahovaným doučovaním jazykov z dôvodu, že túto okolnosť nie je možné od navrhovateľky pripravujúcej sa na svoje budúce povolanie riadnym denným vysokoškolským štúdiom spravodlivo požadovať. S poukazom na uvedené, stotožniac sa i s rozhodnutím súdu v časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť zročné výživné za obdobie od 1.1.2012 do 28.2.2013 vo výške 2.100 euro určenými mesačnými splátkami a i s rozhodnutím súdu o trovách konania ( § 142 ods.2 O.s.p. ), odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1, § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods.1 O.s.p., keďže navrhovateľka si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a trovy odvolacieho konania jej z obsahu spisu ani nevyplývajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.