Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/460/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311215627 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311215627.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: INFORAMA a.s., so sídlom Mlynské Nivy 54, 821 05 Bratislava, IČO: 35 729 864, zast. JUDr. Zuzana Majcherová, advokátka, Mlynské nivy 54, 821 05 Bratislava, proti odporcovi: BGN, s.r.o., so sídlom Hálkova 11, 831 03 Bratislava, IČO: 31 372 619, o zaplatenie 385,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb/43/2012-445 zo dňa 25.7.2012 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb/43/2012-445 zo dňa 25.7.2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 385,58 eur, ako aj trovy konania v sume 23,00-- Eur za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 248,01 Eur.
V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že návrhom, ktorý mu bol doručený dňa 28.12.2011 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 1.144,98 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom nezaplatenia ceny za dodané lieky a zdravotnícke pomôcky vyúčtované navrhovateľom vystavenými faktúrami, ktoré odporca neuhradil riadne a včas. Popri dlžnej sume si navrhovateľ súčasne uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ vzal pred vydaním platobného rozkazu podaním zo dňa 13.03.2012 návrh v časti zaplatenia istiny 759,40 Eur späť. Súd konštatoval, že odporca sa na pojednávanie konané dňa 25.07.2012 nedostavil napriek tomu, že mu bolo predvolanie na pojednávanie doručené s použitím fikcie doručenia podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p., s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie. Odporca sa k návrhu a prílohám písomne nevyjadril ani na výzvu súdu doručenú mu dňa 09.07.2012 s použitím fikcie doručenia podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p., s poučením o následkoch nesplnenia tejto povinnosti. Odporca zároveň svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 03.07.2012 ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť navrhovateľa z dôvodu plánovanej hospitalizácie právneho zástupcu a žiadal z uvedeného dôvodu o odročenie pojednávania. K žiadosti priložil objednávku právnej zástupkyne navrhovateľa na hospitalizáciu a následne aj PN. Navrhovateľ podaním zo dňa 23.07.2012 súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti navrhovateľa, nakoľko všetky dokumenty preukazujúce jeho nárok už predložil.
Z vykonaných dôkazov mal súd prvého stupňa za preukázaný a nesporný skutkový stav tvrdený navrhovateľom.
Na základe uvedených skutočností súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.
Súd v rozsudku poukázal na ust. § 1 ods. 1, § 1 ods. 2 prvá a druhá veta, § 2 ods. 2 písm. a), § 261 ods. 1 a 5, § 272 ods. 1, § 369 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2008, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe objednávok odporcu, na základe ktorých dodával navrhovateľ odporcovi lieky a zdravotnícke pomôcky, ktorých prevzatie potvrdil odporca na tom ktorom dodacom liste tvoriaceho nevyhnutnú súčasť faktúry následne vystavenej navrhovateľom. Neuhradením faktúr riadne a v čas v lehote ich splatnosti sa odporca dostal do omeškania, z uvedeného dôvodu vznikol navrhovateľovi nárok požadovať z oneskorených úhrad úroky z omeškania, ktoré mu súd v zákonnej výške tak ako si ich navrhovateľ v návrhu vyčíslil v celom rozsahu priznal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie odporca z dôvodu, že súd prvého stupňa rozhodol o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p., napriek tomu, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozsudku stanovené v § 153b ods. 2 O.s.p. Uvedené podmienky nemohli byť kumulatívne splnené, nakoľko mu nebola doručovaná výzva súdu stanovujúca povinnosť písomne sa vyjadriť k žalobe a jej prílohám v súdom stanovenej minimálne 15-dňovej lehote. Takáto výzva sa podľa odporcu nenachádza ani v súdnom spise. Nedoručenie uvedenej výzvy tiež podľa odporcu oslabilo jeho právo na súdnu ochranu, nakoľko mu znemožnilo vyjadriť sa k návrhu a predložiť doklady a dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, potrebné pre zistenie skutkového stavu. Odporca tiež vytkol, že právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces mu bolo odopreté aj postupom súdu, ktorý napriek tomu, že dňa 3.7.2012 boli splnené podmienky pre odročenie pojednávania z dôvodu hospitalizácie a pracovnej neschopnosti právnej zástupkyne navrhovateľa, pojednávanie bez zbytočného odkladu neodročil a bezodkladne o tom neinformoval odporcu podľa § 119 ods. 4 O.s.p. Súd pojednával za neprítomnosti oboch účastníkov odvolávajúc sa na súhlas navrhovateľa s prejednaním a rozhodnutím vo veci doručený súdu len jeden kalendárny deň pred pojednávaním.
Odporca tiež vytkol, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudkom priznaná suma 385,58 Eur predstavuje vyčíslené úroky z omeškania, pričom odporca uviedol, že sa s navrhovateľom dohodli, že v prípade jeho omeškania s peňažným plnením si navrhovateľ nebude uplatňovať úroky z omeškania. Na základe opakovaných ubezpečení zo strany navrhovateľa o neuplatňovaní sankcií za omeškanie s plnením peňažného záväzku mal odporca za to, že táto dohoda platí a navrhovateľovi nevzniká nárok na úroky z omeškania. Odporca uviedol, že súd pri priznaní uvedenej sumy aplikoval § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, pričom v zmysle uvedeného ustanovenia je podľa neho dlžník povinný platiť úroky z omeškania z nezaplatenej sumy v zákonnej výške len v prípade, že sa zmluvné strany zmluvne nedohodli inak. Vzhľadom na dohody o neuplatňovaní úrokov z omeškania bola podľa neho právna norma na skutkový stav mylne aplikovaná.
Odporca sa odvolal aj proti výroku o trovách konania, keďže má za to, že svojím konaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania a žiadal súd, aby o trovách konania rozhodol podľa § 143 O.s.p. Odporca tiež poukázal na to, že predmetné súdne konanie je považované za drobný spor vzhľadom na výšku uplatňovanej peňažnej čiastky, ako aj na jej povahu, keďže celá suma predstavuje iba príslušenstvo pohľadávok splatených odporcom priebežne v rokoch 2007 - 2011. Výška priznaných trov konania je v porovnaní so sumou pohľadávky podľa neho neprimeraná, nakoľko predstavuje až 70 % pohľadávky, ktorá je predmetom sporu. Preto žiadal, aby súd znížil výšku trov konania, prípadne nepriznal trovy konania s odkazom na § 150 ods. 2 O.s.p.
Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania odporcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.
Podľa § 153b ods. 1 O.s.p., ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.
Podľa § 153b ods. 2 O.s.p., rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak
a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 4 a § 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1, b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§114 ods. 2), c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Podľa § 153b ods. 3 O.s.p., skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.
Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením odporcu, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie stanovené v § 153b ods. 2 O.s.p. Z citovaného ustanovenia § 153b ods. 1 O.s.p. jednoznačne vyplýva, že podmienky uvedené v odseku 2 musia byť splnené kumulatívne a v rovnakom čase, inak nie je možné rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Odvolací súd sa síce nestotožňuje s tvrdením odporcu, že mu nebola doručená výzva súdu stanovujúca odporcovi povinnosť písomne sa vyjadriť k žalobe a jej prílohám, keďže uvedená výzva (resp. uznesenie), ktorým sa odporcovi uložilo písomne sa vyjadriť k veci, bolo odporcovi doručené s použitím fikcie doručenia podľa § 48 ods. 2 O.s.p., tak ako to správne uviedol súd prvého stupňa, avšak v uvedenej výzve (uznesení) bola uvedená iba 10-dňová lehota na vyjadrenie, pričom z § 153b ods. 2 písm. b) O.s.p., vyplýva 15-dňová lehota na vyjadrenie. Je síce pravda, že z § 114 ods. 3 vyplýva, že na podanie vyjadrenia určí lehotu súd, avšak na to, aby bola splnená podmienka vydania rozsudku pre zmeškanie uvedená v § 153b ods. 2 písm. b) O.s.p., je podľa názoru odvolacieho súdu nutné, aby bola odporcovi vo výzve uložená tam uvedená 15-dňová lehota na vyjadrenie. To splnené nebolo, ako správne uviedol odporca v odvolaní.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a pre predmetné procesné pochybenie súdu prvého stupňa sa odporcovi odňala možnosť konať pred súdom. Odvolací súd nepovažuje za účelné vyjadrovať sa k ďalším odvolacím dôvodom odporcu, najmä čo sa týka ním tvrdeného nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže odvolací súd zrušuje rozhodnutie súdu prvého stupňa na základe jeho procesných pochybení. Bude úlohou súdu prvého stupňa, aby sa v ďalšom konaní vo veci vysporiadal s uvedenými tvrdeniami a argumentmi odporcu.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok pre zmeškanie podľa § 221 ods. 1 písm. f.) a ods. 2 O.s.p., zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania.
Pri rozhododovaní o trovách konania súd prihliadne i na skutočnosť, že sa jedná o drobný spor a teda podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.