Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/250/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311215627 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1311215627.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: INFORAMA a.s., Mlynské Nivy 54, 821 05 Bratislava, IČO: 35 729 864, zast. JUDr. Zuzana Majcherová, advokátka, Mlynské Nivy 54, Bratislava proti žalovanému: BGN s.r.o., Hálová 11, 831 03 Bratislava, IČO: 31 372 619, o zaplatenie 385,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb/43/2012-536 zo dňa 15.7.2014 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k.20Cb/43/2012-536 zo dňa 15.7.2014 vo výroku, ktorý uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 385,58 eur ako aj trovy konania v sume 23,- eur za súdny poplatok p o t v r d z u j e.
Výrok, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 338,23 eur m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 259,97 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne žalobcu.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 43,51 eur na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne žalobcu.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 385,58 eur, ako aj trovy konania v sume 23,- eur za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 338,23 eur.
V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.12.2011 domáhal zaplatenia istiny aj úrokov z omeškania pôvodne vo výške 1.144,98 Eur, titulom ceny za dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok, za vystavené faktúry na kúpnu cenu. Pred vydaním platobného rozkazu, žalobca prípisom zo dňa 13.03.2012 zobral žalobu čiastočne späť v sume 759,40 Eur.
Súd vydal platobný rozkaz č.k. 33Rob/1029/2011-27 zo dňa 16.04.2012 na sumu 385,58 Eur a trovy konania 23 Eur za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia 248,01 Eur. Platobný rozkaz bol doručený žalobcovi dňa 30.04.2012 a žalovanému sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto bol platobný rozkaz zrušený, uznesením zo dňa 24.05.2012 a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
Prvostupňový súd rozhodol rozsudkom „pre zmeškanie“ v zmysle ust. § 153b O.s.p. č.k. 20Cb 43/2012-445 zo dňa 25.07.2012, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/460/2012-482 zo dňa 11.02.2014, ktorý vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti medzi účastníkmi neboli sporné a to dodávka liekov a zdravotníckych pomôcok žalobcom do Lekárne Zátišie a vystavenie 161 faktúr splatných v rokoch 2008 až 2012 a nesporné boli úhrady po lehote splatnosti, ako aj výška požadovaných úrokov za dobu omeškania potvrdenú NBS a ECB a spornou bola otázka namietaná žalovaným, že došlo k odpusteniu úrokov.
Žalobca uviedol, že kontaktnými osobami boli za žalobcu konatelia, a O. N.. T. V., ktorého súd vypočul na pojednávaní dňa 15.7.2014 a T.. J. V.Q., S., ktorý zaslal súdu písomné vyjadrenie z 8.7.2014. Za žalovaného boli oprávnené osoby dvaja konatelia L.. Ľ. R. H. N.. L.Q. X., ktorý boli vypočutí a kontaktnou osobou bol aj vypočutý svedok T. O..
Konateľ žalobcu N.. T. V. nepotvrdil, že by žalobca odpustil úroky z omeškania žalovanému a na pojednávaní dňa 15.07.2014 uviedol, že žalobca bežne nikomu žiadne úroky z omeškania neodpúšťal a on osobne ani nerokoval s konateľmi žalovaného a potvrdil aj písomné vyjadrenie druhého konateľa T.. J. V. v celom rozsahu, že ani on žalovanému úroky z omeškania neodpustil ani písomnou formou, ani ústnou, ani nijakým prísľubom k odberu tovaru na sklade a to ani počas reštrukturalizácie a nebol takýmto spôsobom ani prisľúbený žiaden bonus za odber tovaru. Distributéri poskytujú len finančné bonusy pri splnení istých hraníc odberu tovaru mesačne, alebo kvartálne, ale za podmienky dodržania splatnosti faktúr a spravidla počítajú podiel na dosiahnutom zisku distribútora. Úroky z omeškania mohli iba započítať s finančnými bonusmi a k odpusteniu úrokov mohlo dôjsť iba v ojedinelom prípade, zabudnutie úhrady, keď v niektorých lekárňach prehliadli splatnosť, alebo faktúru založili.
Pokiaľ boli v reštrukturalizácii, tak si ani nemohli dovoliť odpúšťať úroky, pretože mali záväzky voči svojim veriteľom aj voči bankám. Lekárne mali dlhšiu lehotu splatnosti ako dostával žalobca od dodávateľov a pokiaľ využili bankový kapitál, vždy museli platiť aj úroky, to znamená, že keď niekto nesplácal faktúry v lehote splatnosti, vždy museli uplatňovať voči nemu úroky z omeškania.
Druhý konateľ žalobcu T.. J. V. S.. zaslal súdu písomné vyjadrenie - PREHLÁSENIE predsedu predstavenstva INFORAMA a.s. zo dňa 08.07.2014, podľa ktorého ako predseda predstavenstva spoločnosti INFORAMA a.s. nikdy neuzavrel písomnú ani ústnu dohodu o tom, že si INFORAMA a.s. nebude uplatňovať voči spoločnosti BGN, s.r.o. úroky z omeškania. Písomné prehlásenie potvrdil aj jeho syn ako druhý konateľ spoločnosti N.. T. V., ktorý bol prítomný na pojednávaní dňa 15.07.2014. Súd preto upustil od výsluchu tohto konateľa, ktorý navrhovali konatelia žalovaného.
Konatelia žalovaného L.. Ľ. R. H. N.. L. X. boli prítomní na pojednávaní dňa 15.07.2014 a uviedli, že je pravdou, že rokovali ústne a telefonicky s druhým konateľom žalobcu T.. J. V. S.., predsedom predstavenstva, keď im začali posielať výpisy z banky, na aký účet majú uhradiť faktúry, pričom v roku 2009 dostali iné číslo účtu, to bolo uznané, že platili na iný účet, ale keď sa pýtala či ich budú penalizovať, tak sa vyjadril že nebudú, lebo chcú byť naďalej ich dodávateľom a jednalo sa o telefonický hovor, čo mohlo byť v období po 30.07.2009. V tom čase ešte neobdržali tabuľkovité spracovanie všetkých úrokov, ktoré obdržali až 14.01.2012 a dňa 18.01.2012 sa stretla s p. T.. J. V. a na stretnutí boli iba oni dvaja a bolo prisľúbené, že keď dlh uhradia do konca januára 2012, tak ich nebudú penalizovať a to prišla do lekárne oznámiť aj účtovníčke.
Na strane žalovaného sa jednalo o dodávky liekov do Lekárne Zátišie. Dohodu žalovaný dodržal a uhradil dlh 500 Eur do 31.12.2012, s poukazom na výpisy z účtu založené v spise. Ako dôkaz predložila e-maily z februára 2012 z ktorého vyplýva, že oznámili úhradu chýbajúcej časti istiny 588,59 Eur čo potvrdzuje ústnu dohodu. Pokiaľ sa týka e-mailu z 22.02.2012, tak právne oddelenie žalobcu na Lekáreň Zátišie vyčísľuje úroky v nadväznosti na komunikáciu a výzvu k úhrade istiny a úrokov. Ak zvyšná časť úrokov do 300 Eur bude uhradená do 01.03.2012 ponúkajú odpustenie 1/4 úrokov = 85,58 Eur a po úhrade sa malo vystaviť potvrdenie o vyrovnaní pohľadávok. Prosia o odpoveď, či akceptujú túto ponuku. Poukázali, že vychádzali z ústnej dohody z 18.01.2012 medzi konateľkou žalovaného L.. R. a žalobcom zastúpeným konateľom N.. T. V., že bude dlh úplne odpustený, čo žalovaný žiadal a nasledoval ďalší e- mail z 27.02.2012, kde oznamujú žalobcovi, že môžu uznať iba maximálne penále za roky 2011, 2010, 2009 čo by mohlo byť okolo 63 Eur. Zároveň žiada e-mailom, aby žalovaný zaslal potvrdenie o ústnej dohode na neuplatňovanie úrokov z omeškania a späťvzatie návrhu. Na tento e-mail žalovaný nedostal žiadnu odpoveď. Vyjadrenie konateľa žalobcu N.. T. V. k e-mailom bolo také, že jeho otec, druhý konateľ
by určite nenapísal také prehlásenie ktoré zaslal, ak by mal odpustiť úroky a o takom prísľube on nemá vedomosť.
Poukázal na to, že žiaden prísľub ústny ani písomný zo strany žalobcu na odpustenie úrokov žalovanému nebol daný. Žalovaný poukázal na to, že dodržali úhradu dlhu do termínu 31.01.2012. Konateľ žalobcu poukázal na špecifikáciu spracovanú v tabuľkách, kde úhrady sú počítané pripísaním na účet žalobcu a tie boli 30.01.2012 a 01.02.2012 len pri posledných položkách. PZ žalobcu uviedol, že trvá na tom, že úroky z omeškania neboli odpustené a žiadna dohoda o odpustení úrokov nebola uzavretá písomne ani dohodnutá ústnou formou a žalovaná strana podmienky úhrady dlhu do 31.01.2012 nedodržala. Žiadal preto žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Na pojednávaní dňa 15.07.2014 bol vypočutý ako svedok T. O.Ň., marketingový reprezentant žalobcu INFORAMA od roku 2010 do marca 2011, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že ako reprezentant žalobcu nemá vedomosť o tom, že by sa riešila otázka penalizácie, nakoľko tovar sa v lehote splatnosti uhradil, alebo aby sa pri neuhradení nedodal ďalší tovar. Pokiaľ by sa žalobca ocitol v situácii keď by sa musel zbavovať svojich nadmerných zásob o čom vedomosť nemal, tak by mal žalobca dostatok klientov, s ktorými by mohol ďalej obchodovať. Svedok uviedol, že nemá vedomosť že by niekomu sľúbil žalobca odpustenie úrokov ako prísľub za odber nadmerných zásob tovaru. Úroky z omeškania on nikdy neriešil, to sa týkalo ekonomického oddelenia.
Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 409 a nasl. Obch. zák., § 272 ods. 2,4 Obch. zák., § 369 ods. 1,2,3 Obch. zák., § 574 ods. 1,2 Obč. zák., a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žiadna písomná dohoda o odpustení úrokov nebola súdu predložená a nebolo ani zhodné prehlásenie účastníkov v zastúpení konateľmi žalobcu a žalovaného, že by došlo k zhodnému prejavu účastníkov k odpusteniu úrokov z omeškania, ani taká, ktorá by bola podmienená úhradou dlhu k určitému termínu, v tomto smere je dôkazné bremeno na strane žalovaného, ktorý nepreukázal dohodu o odpustení úrokov z omeškania ani prejav žalobcu, že by za určitých podmienok nechcel úroky z omeškania uplatňovať.
Súd preto žalobe vyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval ust. § 574 ods. 1,2 Obč. zák., ktoré nezodpovedá skutkovému stavu tvrdenému a dokazovanému žalovaným. Žalovaný netvrdil, že so žalobcom uzatvoril písomnú dohodu o odpustení dlhu, v ktorej by sa so žalobcom dohodol na odpustení nároku vzniknutého až v budúcnosti, t.j. nároku, ktorý by v čase uzatvorenia dohody neexistoval. Naopak, žalovaný v priebehu konania opakovane tvrdil a snažil sa preukázať, že sa s p. Martinom Horňáčkom, konateľom žalobcu, na stretnutí zo dňa 18.1.2012 dohodol na uhradení dlhu, ktorý bol v čase konania stretnutia už splatný, v splátkach do konca januára 2012. V zmysle tejto dohody žalovaný pri splácaní dlhu aj postupoval a do konca januára 2012 dlh uhradil v 2 splátkach (dôkaz: predložené výpisy z účtu - úhrada zo dňa 27.1.2012 - 192,97 eur; dňa 31.1.2012 - 324,37 eur). Súčasťou tejto dohody mala byť aj dohoda o odpustení resp. vysporiadaní úrokov z omeškania, v čase uzatvárania dohody už existujúcich, keďže úroky z omeškania nemali byť súčasťou splátok (t.j. splácané v splátkach). V žiadnom prípade sa nemalo jednať o dohodu o úrokoch z omeškania pro futuro, t.j. o úroky z omeškania vzniknuté žalobcovi v prípade nedodržania dohody o splatení už splatného dlhu v splátkach do konca januára 2012 (tie predmetom dohody neboli). Tento typ dohody, ktorý nie je špecificky upravený zákonom č. 513/1991 Zb. Obch. zák., je predpokladaný aj v § 521 Obch. zák. a zákon preň neustanovuje obligatórnu písomnú formu, ako vyplýva z formulácie znenia § 521 Obch. zák. Okresný súd Bratislava III mal ako základ pre svoje rozhodnutie použiť § 521 Obch. zák. ako ustanovenie, ktorému najviac zodpovedá skutkový stav dokazovaný žalovaným.
Okresný súd pri svojom rozhodnutí nevychádzal zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo tak ako mu to ukladá § 132 O.s.p. Nevysporiadal sa s konfrontáciou výpovede a prehlásenia konateľov žalobcu s e- mailom zaslaným žalobcom žalovanému dňa 22.2.2012, v ktorom žalobca preložil žalovanému návrh na odpustenie 1 úrokov v prípade úhrady časti úrokov (v sume 300,- eur) do 1.3.2012. Tento e-mail je dôkazom, spochybňujúcim výpovede konateľov žalobcu, ktorí popreli akúkoľvek existenciu obdobnej dohody (predmetom ktorej by bolo odpustenie úrokov) uzatváranú s ktorýmkoľvek zo svojich odberateľov (lekárňou).
Skutočnosť, že e-mail s návrhom na odpustenie časti úrokov z omeškania podmieneného úhradou časti dlhu bol zaslaný právnym oddelením naznačuje, že sa nejedná o výnimočný prípad a že tento postup je bežným a procesne nastaveným postupom uplatňovania si pohľadávok v spoločnosti žalobcu.
Vyššie namietaným postupom Okresného súdu Bratislava III pri vykonávaní a hodnotení dôkazov, v rozpore s § 132 O.s.p., bolo podľa názoru žalovaného obmedzené a porušené právo žalovaného na súdnu ochranu a právo na spravodlivú ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. Preskúmaniu hodnovernosti výpovede konateľa žalobcu p. J. V. v priamej konfrontácii so žalovaným a s existenciou e-mailu zo dňa 22.2.2012 navyše súd zamedzil tým, že upustil od vykonania dokazovania výsluchom p. J. V. navrhovaného žalovaným a ako podklad pre rozhodnutie použil len jeho písomné vyjadrenie zo dňa 8.7.2014, v ktorom uviedol len to, že so žalovaným ako predseda predstavenstva žalobcu nikdy neuzavrel dohodu o tom, že si voči nemu nebude uplatňovať úroky z omeškania. Navyše o neúčasti p. J. V. na pojednávaní a o obsahu jeho písomného vyjadrenia sa žalovaný dozvedel až priamo na pojednávaní.
Žalovaný namietal i nesprávne právne posúdenie rozhodnutia o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca plný úspech vo veci nemal a mať nemohol. V čase podania návrhu predstavoval dlh žalovaného len sumu 873,73 eur a navrhovateľ sa teda neoprávnene domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.144,98 eur. V prípade, že by žalobca nevzal návrh v časti 271,25 eur späť, musel by súd v tejto časti návrh zamietnuť, čo by malo za následok čiastočný neúspech žalobcu. Suma 271,25 eur predstavuje takmer 24% z predmetu konania a neúspech žalobcu v tomto rozsahu vylučuje rozhodnutie o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalovaný namietal i rozpor s vyhl. č. 655/2004 Z.z., pretože úkony prevzatie a príprava zastúpenia a žaloba z 28.12.2011 sú vypočítané z nesprávnej tarifnej hodnoty zo sumy 1.144,98 eur. Súd prvého stupňa taktiež nesprávne priznal žalobcovi v plnom rozsahu náhradu trov právneho zastúpenia za úkon čiastočné späťvzatie zo 14.3.2012, keďže žalobca ním vzal späť aj neoprávnene uplatnenú časť návrhu (271,25 eur).
Súd prvého stupňa sa rovnako nevysporiadal so skutočnosťou, že sa jedná o drobný spor v zmysle § 200e a) O.s.p., k čom ho zaviazal KS v Bratislave rozhodnutím 2Cob/460/2012-482. Napriek tomu priznal žalobca náhradu trov konania v neprimeranej výške 88% hodnoty predmetu konania.
Žalovaný má za to, že vzhľadom na to, že svojím správaním nedal žalobcovi príčinu na začatie konania (keďže žalobca podal návrh bez toho, aby žalovaného čo i len informoval o nároku na úroky z omeškania, ktorý si uplatnil prvýkrát po takmer 15-ročnej spolupráci), je splnená podmienka pre rozhodnutie súdu o trovách konania podľa § 143 O.s.p.
Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a návrh zamietol, súčasne aby zmenil výrok v časti trov konania a rozhodol o trovách konania podľa § 143, alternatívne podľa § 150 ods. 2 alebo 142 ods. 2 O.s.p.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vyčíslených vo výške 43,51 eur.
Uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by bola účastníkmi konania uzavretá akákoľvek dohoda o odpustení úrokov z omeškania (písomná, či ústna). Napriek tomu, že žalobca v konaní poukazoval na ust. § 574 OZ v zmysle ktorého akákoľvek dohoda, predmetom ktorej je vzdanie sa práva alebo odpustenie dlhu, musí mať písomnú formu, súd vykonal aj žalovaným navrhované dokazovanie za účelom uzavretia takejto dohody v ústnej forme.
V konaní nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi konania bola uzavretá dohoda o plnení dlhu v splátkach. Pokiaľ by však aj k takejto dohode v roku 2012 malo dôjsť tá by sa mohla týkať len troch faktúr z celkového počtu 149 faktúr, z ktorých si žalobca vyčíslil voči žalovanému úroky z omeškania uplatňované v tomto konaní nakoľko ostatné faktúry boli v roku 2012 už uhradené, a teda nemohlo ohľadne ich úhrady dôjsť k žiadnemu rokovaniu týkajúceho sa ich úhrady.
Výsluch T.. J. V.Á., S.., ktorého v konaní navrhoval vypočuť žalovaný považuje žalobca (tak ako to už uviedol pred prvostupňovým súdom) za neúčelné a nehospodárne.
Z žalovaným predloženej e-mailovej komunikácie, ako aj z ostatného vykonaného dokazovania vyplýva však len skutočnosť, že strany sporu rokovali ohľadne podmienok, za ktorých by bol žalobca ochotný pristúpiť k odpusteniu časti úrokov z omeškania, pričom k dohode ani splneniu žalobcom požadovaných podmienok nedošlo. Navyše aj pokiaľ by k uzavretiu žalovaným tvrdenej dohody o tom, že im žalobca sľúbil odpustenie úrokov z omeškania za splnenia podmienky úhrady dlžnej istiny v lehote do 31.1.2012 malo dôjsť, ani táto podmienka nebola žalovaným splnená, nakoľko dlžná istina bola pripísaná na účet žalobcu až 1.2.2012. Z predloženej e-mailovej komunikácie žalovaného nevyplýva žiadna dohoda o plnení dlhu v splátkach.
Zo žalovaným predloženej e-mailovej komunikácie navyše vyplýva, že žalovaný voči žalobcovi uznal úroky z omeškania za obdobie rokov 2009 až 2011.
V konaní pred prvostupňovým súdom bolo vykonané rozsiahle dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom účastníka konania aj žalovaným navrhovaného svedka, a to napriek tomu, že žalobca tieto výsluchy namietal ako neúčelné a nehospodárne.
Žalobca ďalej uviedol, že tvrdenie žalovaného v odvolaní, že v čase podania návrhu bol dlžný len sumu 873,73 eur, je pravdivé. Suma 271,25 eur, spolu so žalovaným uhradenou istinou vo výške 517,34 eur po podaní návrhu, bola žalobcom vzatá späť ešte pred vydaním platobného rozkazu, a teda nie je to možné posudzovať ako čiastočný neúspech žalobcu, ktorý si vyčíslil trovy konania len zo sumy uplatňovaných úrokov z omeškania, ktoré boli predmetom konania.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 7.10.2015. Oboznámil sa s obsahom spisu, s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalovaného ako aj s vyjadrením žalobcu k odvolaniu a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného v merite veci nie je možné vyhovieť. Čiastočne dôvodné je len odvolanie žalovaného proti výroku o náhrade trov konania.
Odvolací súd sa v merite veci v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa v rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi odporcu, ktoré uvádzal na svoju obranu, jeho rozhodnutie je podrobné a presvedčivo odôvodnené. Odporca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ako tie, ktoré boli z jeho strany uvádzané i pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd preto odkazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na správnosť dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.144,98 eur, z toho titulom nezaplatených faktúr za dodávku tovaru (liekov a zdravotníckych pomôcok), sumy 588,59 eur a zvyšok predstavovali vyčíslené úroky z omeškania za oneskorené úhrady faktúr za obdobie omeškania od 1.1.2008 do 10.3.2011 vo výške 356,39 eur. Podaním zo dňa 14.3.2012 z dôvodu čiastočnej úhrady žalovanej pohľadávky v časti istiny zobral žalobca návrh späť a trval na návrhu v časti úrokov z omeškania podľa výpočtu, kde zohľadnil aj úroky z omeškania z pôvodne žalovanej istiny vo výške 588,59 eur. Úroky z omeškania vyčíslil žalobca vo výške 385,58 eur, ktorých zaplatenia sa domáhal po čiastočnom späťvzatí návrhu. Predmetom konania tak ostal návrh na zaplatenie sumy 385,58 eur, ktorá suma predstavuje úroky z omeškania podľa vyčíslenia na čl. 22-25 súdneho spisu.
Žalovaný sa bránil v konaní (i v odvolaní) tvrdením, že sa so žalobcom dohodol na odpustení úrokov z omeškania, ktorá dohoda mala byť súčasťou dohody na stretnutí zo dňa 18.1.2012 o uhradení splatného dlhu v splátkach do konca januára 2012.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že ani ústna, ani písomná dohoda o odpustení úrokov z omeškania nebola preukázaná.
Uvedené tvrdenie žalovaného nebolo preukázané listinnými dôkazmi ani výsluchom svedka navrhnutého žalovaným, ani výsluchom N.. T. V. a písomného stanoviska T.. J. V., S..
Námietka odvolateľa, že súd sa nevysporiadal s konfrontáciou výpovede a prehlásenia konateľov žalobcu s e-mailom zaslaným žalobcom žalovanému dňa 22.2.2012, v ktorom mal žalobca predložiť žalovanému návrh na odpustenie 1 úrokov vo výške 85,58 eur z celkovej sumy úrokov (vo výške 385,58 eur), v prípade, že zvyšnú sumu úrokov uhradí do 1.3.2012, je právne irelevantná, pretože e-mailová komunikácia, vystavená právnym oddelením žalobcu, sa týkala odpustenia len 1 celkovej sumy úrokov a bolo to podmienené tým, že zvyšnú sumu úrokov (300,- eur) žalovaný uhradí v 2 splátkach po 150,- eur, a to 1. splátku do 1.3.2012 a druhú do 15.3.2012. Takúto úhradu však žalovaný nepreukázal.
Ani v prípade, že by malo dôjsť ústne k dohode o odpustení celých úrokov z omeškania (čo však preukázané nebolo), v konaní nebola preukázaná ani úhrada celej istiny do 31.1.2012, pretože táto nebola pripísaná na účet žalobcu do toho termínu v celej výške. Suma 192,97 eur bola uhradená dňa 30.1.2012 a suma 213,58 eur dňa 1.2.2012.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p. Jeho záver, že v konaní nebola preukázaná písomná dohoda o odpustení úrokov z omeškania, ani zhodný prejav účastníkov v zastúpení konateľmi žalobcu a žalovaného o odpustení úrokov z omeškania, je správny. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že sa ústne dohodli na neuplatňovaní úrokov z omeškania s plnením peňažných záväzkov žalovaného za roky 2008-2011, keďže vzájomná komunikácia ani výsluch konateľov spoločnosti nepreukázala takúto dohodu.
V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní s platením faktúr a preto žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania v súlade s § 365 a § 369 ods. 1 Obch. zák. Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege). Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade priamo zo zákona. Predpokladom pre uplatnenie návrhu na zaplatenie úrokov z omeškania nie je jeho vyúčtovanie a doručenie dlžníkovi, ktorý je v omeškaní, nakoľko nárok na úrok z omeškania vzniká zo zákona v dôsledku omeškania s plnením peňažného záväzku. Keďže žalovaný nepreukázal, že zmluvné strany si dohodou vylúčili (odpustili) platenie úrokov z omeškania, súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď žalovaného zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 385,58 eur.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v časti priznanej istiny 385,58 eur a trov konania v sume 23,- eur za súdny poplatok, zaplatený zo sumy 385,58 eur ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1,2 O.s.p.).
Súd prvého stupňa však pochybil, keď o náhrade trov právneho zastúpenia rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., hoci žalobca nedôvodne žaloval sumu 271,25 eur, keďže v čase podania žaloby na súd predstavoval dlh žalovaného len sumu 873,73 eur (z toho 517,34 eur istina a 356,39 eur úroky z omeškania).
Žalovaný uhradil sumu 517,34 eur až po podaní žaloby na súd, a teda žalobca bol v konečnom dôsledku úspešný vo výške 873,73 eur z celkovej uplatnenej sumy 1.144,98 eur. Odvolací súd preto podľa § 220 O.s.p. zmenil výrok o trovách právneho zastúpenia v napadnutom rozsudku tak, že žalovaného zaviazal k úhrade trov právneho zastúpenia podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že pri úkonoch právnej služby - prevzatie a príprava, podanie návrhu na súd, vychádzal z hodnoty pomeru úspechu v spore 873,73 eur, čo predstavuje úspech žalobcu vo výške 76,31% a neúspechu vo výše 23,69% z predmetu sporu 1.144,98 eur. Pri tarifnej odmene 61,41 eur 2x úkony = 122,82 eur, režijný paušál: 7,41 eur x 2 = 14,82 eur a DPH vo výške 27,53 eur, t.j. spolu 165,17 eur, pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval 52,62% zo sumy 165,17 eur, t.j. sumu 86,91 eur. Ďalšie úkony právnej služby - čiastočné späťvzatie návrhu z dôvodu úhrady istiny, účasť na pojednávaní dňa 17.4.2014 a 15.7.2014 boli súdom prvého stupňa priznané podľa špecifikácie žalobcu z tarifnej hodnoty 385,58 eur, keďže táto zostala predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí a v tejto časti bol žalobca plne úspešný. Hodnota 1 úkonu vo výške 28,22 eur zo sumy 385,58 eur tak bola nižšia, ako by bol pomer úspechu a neúspechu z tarifnej hodnoty celého pôvodného predmetu sporu (1.144,98 eur).
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil výrok o trovách právneho zastúpenia tak, že žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vo výške 259,97 eur.
Odvolací súd zároveň nezistil dôvody, pre ktoré by mal trovy konania znížiť, resp. nepriznať.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Aj keď sa v danom prípade po čiastočnom späťvzatí žaloby jednalo o drobný spor podľa § 200ea) O.s.p., existencia takéhoto sporu sama o sebe neodôvodňuje následné zníženie náhrady trov konania.
Z dôvodovej správy k ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v znení zakona č. 384/2008 Z.z. účinného od 15.10.2008 vyplýva úmysel predkladateľa zákona vo veciach s nízkou hodnotou sporu pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, avšak len v tom prípade, ak tieto sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané, a to obdobne ako je to upravené v Nariadení EP a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v tzv. drobných sporoch. Ide však o konania, v ktorých trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde, nakoľko uplatnené trovy právneho zastúpenia sú nižšie ako žalovaná pohľadávka, ktorá bola dôvodná vo výške 873,73 eur.
Tvrdenie žalovaného, že svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania, keďže žalobca ho podal bez toho, aby ho informoval o nároku na úroky z omeškania, nie je dôvodom na rozhodnutie o trovách konania podľa § 143 O.s.p. Tak, ako už bolo uvedené, nárok na úroky z omeškania vzniká priamo zo zákona a bol to žalovaný, ktorý bol v omeškaní so splácaním svoji peňažných záväzkov. Žalobcovi teda vzniklo právo požadovať úroky z omeškania a domáhať sa ich zaplatenia na súdu aj bez predchádzajúceho informovania žalovaného.
Odvolací súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný len v nepatrnej časti, plnú náhradu trov odvolacieho konania vo výške 43,51 eur, pozostávajúcou z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného vo výške 28,22 eur (z tarifnej hodnoty 385,58 eur), režijný paušál vo výške 8,04 eur, DPH 7,25 eur, a to podľa vyhl č. 655/2007 Z.z. (§ 10 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3).
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám jeho právnej zástupkyne.
Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.