Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/54/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311215692 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311215692.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: H.. L. L., L. L., E. XX, zastúpený JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, AK, Bratislava, Jesenského 2, proti odporcovi: irrealis real, s.r.o., Bratislava, Odborárska 23, zastúpený G&G IURISCONSULTI, s.r.o., Bratislava, Šancova 48, o zaplatenie 7.917 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22. 10. 2012 č.k. 44C 29/2012 - 216, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 375,04 €, JUDr. Allanovi Böhmovi, advokátovi v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu 7.917 € s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 13. 7. 2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ( navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 10,5 % ročne ) návrh zamietol. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že medzi účastníkmi konania existoval právny vzťah založený Dohodou o blokovacom depozite zo dňa 9. 3. 2011; na jej základe navrhovateľ poskytol odporcovi plnenie ako sprostredkovateľovi prevodu nehnuteľnosti, o ktorú mal navrhovateľ ako kupujúci záujem. Pre prípad porušenia povinností stanovených v čl. IV bod 1 Dohody sa účastníci dohodli, že vyplatený blokovací depozit prepadá z titulu zmluvnej pokuty v prospech odporcu. Prvostupňový súd poukazoval na to, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu a to bez ohľadu na to, akú farmu má zmluva ňou zabezpečená a podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z akejkoľvek zmluvy, v danom prípade z Dohody o blokovacom depozite. Obsah dojednania o zmluvnej pokute však musí byť natoľko určitý, aby bolo jednoznačné, že vôľa účastníkov smerovala k dohodnutiu zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že účastníci - navrhovateľ ako záujemca a odporca ako realitná kancelária uzatvorili dňa 9. 3. 2011 dohodu o zložení blokovacieho depozitu, ktorej účelom bolo to, že odporca po dobu účinnosti dohody, t.j. do 60 dní odo dňa podpisu Dohody nie je oprávnený sprostredkovať kúpu nehnuteľností, špecifikovaných v čl. I Dohody inému záujemcovi. Účastníci tejto dohody si v zmysle ust. § 544 ods. 1 Obč. zák. dohodli pre prípad porušenia povinností uvedených v čl. IV bod 1 Dohody zmluvnú pokutu vo výške zloženého depozitu za podmienok uvedených v čl. V bod 2. Súd preto skúmal, či navrhovateľ porušil povinnosti podľa Dohody , t.j. či navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za prevod rodinného domu spôsobom a v lehotách uvedených v čl. IV bod 1 Dohody. Odporca uplatnenie zmluvnej pokuty, t.j. prepadnutie blokovacieho depozitu v jeho prospech odôvodňoval dvoma skutočnosťami. Odporca tvrdil, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v čl. IV bod 1 písm.b/, t.j. nezaplatil druhú časť kúpnej ceny vo výške 519.866 €, ktoré tvrdenie však odporca nepreukázal žiadnym dôkazom o tom, že by medzi navrhovateľom a predávajúcim došlo v čase účinnosti dohody o blokovacom depozite k uzavretiu kúpnej zmluvy. Súd prvého stupňa zastal názor, že záväzok zaplatiť kúpnu cenu môže kupujúci prebrať na seba len na základe písomne uzavretej kúpnej zmluvy s predávajúcim. K zaplateniu kúpnej ceny kupujúcim dôjde za súčasného splnenia záväzku zo strany predávajúceho previesť vlastníctvo k nehnuteľnosti na kupujúceho, t.j. odovzdať predmet kúpy kupujúcemu. Z výsluchu svedka Č. súd prvého stupňa zistil, že k uzavretiu kúpnej zmluvy s navrhovateľom nedošlo; Dohoda o zložení blokovacieho depozitu uzatvorená medzi účastníkmi konania nemohla založiť záväzok navrhovateľa zaplatiť kúpnu cenu, nakoľko nespĺňa náležitosti kúpnej zmluvy čo do účastníkov zmluvy ( predávajúci a kupujúci ), čo do vyjadrenia záväzku predávajúceho odovzdať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastníctvo k predmetu kúpy atď. Skutočnosť, že Dohoda o zložení blokovacieho depozitu nebola zmluvou v prospech tretieho ( ako to tvrdil odporca ) vyplýva najmä z jej účelu, ktorý je jednoznačne vyjadrený v čl. III bod 1, ktorý uvádza, že účelom je zablokovanie rodinného domu na účelom zahájenia jednania a prípravy zmluvných dokumentov vedúcich ku kúpe rodinného domu tak, že záujemca zloží v deň podpisu Dohody blokovací depozit vo výške 7.917 € s tým, že počas doby účinnosti Dohody nie je odporca oprávnený sprostredkovať kúpu rodinného domu inému záujemcovi. Z uvedeného ustanovenia Dohody je zjavné, že sa nejedná o kúpnu zmluvu v prospech tretieho. Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, že odporca v konaní nepreukázal, že navrhovateľ v Dohode uviedol nepravdivé informácie, čo tiež malo byť dôvodom na uplatnenie si zmluvnej pokuty vo výške zloženého depozitu. Z dokazovania vyplynulo - zhodnými výpoveďami konateľa odporcu, svedka Č. a navrhovateľa - že zo strany navrhovateľa nešlo o nepravdivú informáciu, keď v čase podpisu Dohody prehlásil, že akceptuje uvedenú cenu v Dohode, za predpokladu prevzatia úveru predávajúceho od mBank za podmienok, ktoré mal predávajúci, pričom táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Prvostupňový súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na doplnenie dokazovania výzvami bankám, s ktorými rokoval navrhovateľ o poskytnutí úveru za účelom zistenia, či bola medzi predávajúcim a navrhovateľom uzavretá kúpna zmluva ( predložená k žiadostiam o úvery ); súd prvého stupňa mal totiž jednoznačne za preukázané výsluchom vlastníka nehnuteľnosti, že k uzavretiu kúpnej zmluvy ( ani zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ) s navrhovateľom nedošlo, nakoľko sa nedohodli na kúpnej cene. Z uvedených výsledkov dokazovania potom súd prvého stupňa uzavrel, že odporca nemá právny dôvod na ponechanie si zloženého depozitu od navrhovateľa, ktorý neporušil zmluvnú povinnosť zabezpečenia zmluvnou pokutou. Na strane odporcu tak došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je odporca povinný vydať vo výške prevzatého depozitu, t.j. 7.917 €, keď právny dôvod na jeho zadržiavanie odpadol ( § 51, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 46 ods. 1, § 50 ods. 1, ods. 2, § 544 ods.1, ods. 2, § 451 Obč. zák.). Navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie depozitu výzvou zo dňa 6. 7. 2011, ktorú odporca prevzal dňa 8. 7. 2012. Odporca sa potom dostal do omeškania s vrátením depozitu, a preto ho prvostupňový súd zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania podľa návrhu navrhovateľa od 13. 7. 2011 do zaplatenia, a to vo výške 9,5 % ročne. Výšku úrokov z omeškania určil prvostupňový súd podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1. 1. 2009, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu; táto bola k 13. 7. 2011 vo výške 1,5 %. Keďže navrhovateľ uplatňoval úrok z omeškania vo výške 10,5 % ročne, prvostupňový súd zamietol jeho návrh v časti prevyšujúcej úrok z omeškania 9,5 % ročne. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 O.s.p., s poukazom na to, že navrhovateľ dosiahol v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti ( prevyšujúcej úrok z omeškania v priznanej výške ), preto mu patrí plná náhrada trov konania. Tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 475 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.057,22 €, za celkom 7 úkonov právnej služby ( po 237,34 € za jeden úkon ) : 1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ podanie návrhu na začatie konania na súd, 3/ písomné podanie vo veci ( vyjadrenie k odporu podaného odporcom ), 4/, 5/ účasť na pojednávaní dňa 11. 6. 2012, 12. 9. 2012, 6/ písomné vyjadrenie vo veci - k dokazovaniu, 7/ účasť na pojednávaní dňa 22. 10. 2012, ďalej režijný paušál spolu 52,97 € + 20 % DPH, trovy právneho zastúpenia celkom 2.057,22 €. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej odvolacej lehote odporca; jeho odvolanie smerovalo zjavne proti výroku, ktorým prvostupňový súd návrhu navrhovateľa vyhovel a proti výroku o trovách konania ( tzv. závislý výrok ). Odporca žiadal v napadnutých častiach rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa zamietne a prizná odporcovi náhradu trov konania. Odporca vytýkal súdu prvého stupňa, že vec nesprávne posúdil po právnej stránke tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ďalej že odporcovi svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, tiež že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca v odvolaní argumentoval tým, že počas prvostupňového konania predávajúci, A.. O. Č., ako svedok potvrdil, že až po odsúhlasení kúpnej ceny medzi predávajúcim a kupujúcim ( t.j. navrhovateľom ) bola podpísaná Dohoda o zložení depozitu, keď uvedené vyplýva jednak z výpovede svedka A.. Č. na pojednávaní dňa 12. 9. 2012, ako aj výpovede odporcu na pojednávaní dňa 11. 6. 2012. Odporca poukazoval na znenie článku 2 bod 2 dohody o zložení blokovacieho depozitu, podľa ktorého : „Kúpna cena ... je stanovená predávajúcim na sumu vo výške 527.783 € ... a záujemca túto kúpnu cenu akceptuje.“ Odporca na pojednávaní dňa 11. 6. 2012 a svedok na pojednávaní dňa 12. 9. 2012 zhodne tvrdili, že navrhovateľ po podpísaní dohody o zložení blokovacieho depozitu žiadal znížiť kúpnu cenu. Z výsluchov odporcu ako aj svedka vyplýva, že k dohode o kúpnej cene došlo pred uzatvorením dohody o blokovacom depozite, táto kúpna cena bola v dohode o blokovacom depozite uvedená, pričom navrhovateľ v dohode o zložení blokovacieho depozite prehlásil, že kúpnu cenu akceptuje a po uzatvorení dohody o blokovacom depozite a neschválení úveru v mBank žiadal navrhovateľ znížiť kúpnu cenu. Z výsluchu svedka A.. Č.J. vyplynulo, že nedošlo k dohode o znížení kúpnej ceny podľa požiadaviek kupujúceho, pričom kúpna cena bola odsúhlasená medzi predávajúcim ( A.. O.U. Č. ) a navrhovateľom pred podpísaním dohody o zložení blokovacieho depozitu, následne odporca podpísal s navrhovateľom dohodu o zložení blokovacieho depozitu; táto bola účinná do 8. 5. 2011 a rokovania o znížení kúpnej ceny sa realizovali zrejme po uplynutí platnosti dohody o zložení blokovacieho depozitu. Odporca namietal záver súdu, že výsluchom svedka A.. Č. bolo jednoznačne preukázané, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ani budúcej kúpnej zmluvy nedošlo. Prvostupňový súd nevykonal všetky odporcom navrhnuté dôkazy, a to konkrétne listinné dôkazy, ktoré predložil navrhovateľ bankám so žiadosťou o poskytnutie úveru na financovanie kúpy predmetnej nehnuteľnosti, pričom tieto dôkazy boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v tomto konaní. Odporca v tejto súvislosti argumentoval výpoveďou svedka A.. Č.Á. o tom, že dal vypracovať rezervačnú zmluvu, ktorú podpísal on svedok, tiež odporca a ktorá bola zaslaná navrhovateľovi, ktorý ju však nevrátil; tento svedok tiež vypovedal, že „pripravovali v tomto štádiu už nejaké zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, vymieňali sa návrhy“. Tiež poukazoval na výpoveď odporcu na pojednávaní dňa 12. 9. 2012 o tom, že „navrhovateľ predložil v rámci svojich žiadostí o úvery svoje daňové priznania a žiadna banka, v ktorej žiadate o hypotekárny úver vám ho neschváli bez predloženia znaleckého posudku alebo kúpnej zmluvy, ktoré navrhovateľ predkladal a zobral všetky tri verzie a nikomu nič nevrátil“. Odporca i svedok teda potvrdili, že podpisovali rezervačnú zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť v prospech navrhovateľa a túto odovzdali navrhovateľovi, avšak prvostupňový súd nevyhovel návrhu odporcu na vykonanie dokazovania vyžiadaním podkladov v bankách, v ktorých navrhovateľ žiadal o poskytnutie hypotekárneho úveru, čím podľa odporcu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Zároveň tak súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, keď svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca nepreukázal svoje tvrdenie žiadnym dôkazom. Následne na základe nesprávne zisteného skutkového stavu dospel súd aj k nesprávnemu právnemu záveru, že na strane odporcu neexistuje právny dôvod na zadržanie žalovanej čiastky, keď podľa názoru prvostupňového súdu neboli rovnako naplnené ani predpoklady pre uplatnenie zmluvnej pokuty podľa čl. V ods. 2 písm.a/ dohody o blokovacom depozite. Ani odporca ani svedok nepotvrdili tvrdenie navrhovateľa, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške uvedenej v dohode o blokovacom depozite iba pre prípad, že kupujúcemu bude schválený hypotekárny úver v mBank za rovnakých podmienok, aké mal predávajúci. Z výpovede predávajúceho jednoznačne vyplýva, že predávajúci v čase podpisu dohody o blokovacom depozite nedal navrhovateľovi žiadne vyhlásenie, že dohodnutá kúpna cena je platná iba pre prípad, že navrhovateľovi bude schválený rovnaký hypotekárny úver v mBank ako má predávajúci. V žiadnom ustanovení Dohody nie je uvedené ako zmluvná podmienka, že navrhovateľ akceptuje podmienky dohody len za predpokladu, že mu bude poskytnutý úver z mBank. Samotný navrhovateľ pritom uviedol, že si bol vedomý, že štatutárny zástupca odporcu nie je oprávnený konať za mBank. Navrhovateľ tiež svojím konaním preukázal, že sa na možnosť prevzatia úveru z mBank nespoliehal a sám hľadal ďalšie alternatívy financovania kúpy nehnuteľností, keď žiadal o úver minimálne v dvoch ďalších bankách, a to vo VÚB, a.s. a vo VOLKSBANK, Slovensko, a.s. navrhovateľ tvrdil, že kúpnu cenu na nehnuteľnosť uvedenú v dohode o blokovacom depozite akceptoval iba za predpokladu získania výhodného hypotekárneho úveru od mBank. Navrhovateľ však nijako nepreukázal, že by odporca alebo predávajúci s takouto podmienkou pri dojednávaní kúpnej ceny predmetnej nehnuteľnosti súhlasili, a teda navrhovateľ k svojmu tvrdeniu neuniesol dôkazné bremeno. Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca tak, že žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť a odporcu zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania. Odvolanie odporcu označil za nedôvodné. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, odporcovi neodňal možnosť konať pred súdom, riadne zistil všetky skutočnosti potrebné na vydanie napadnutého rozsudku a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľ neporušil žiadnu svoju povinnosť, na základe ktorej by bol odporca oprávnený uplatniť voči navrhovateľovi zmluvnú pokutu v zmysle čl. V v spojení s čl. IV ods. 1 Dohody o zložení blokovacieho depozitu. Odporca na zadržiavanie depozitu nemá žiaden právny titul, jeho nevrátením po skončení doby platnosti Dohody o depozite sa odporca na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohacuje. Tvrdenia odporcu, že žalovanú sumu navrhovateľovi nevydal a zadržiava ju z titulu zmluvnej pokuty sú účelové a časom dodatočne modifikované, čo vyplýva z listinných dôkazov založených v spise samotným odporcom. Skutočné dôvody nevrátenia depozitu uvádza sám štatutár odporcu vo formulári - vyjadrenie makléra k reklamácii zo dňa 5. 8. 2011 ( príloha odporu proti platobnému rozkazu ) - kde ako dôvod nevrátenia depozitu uvádza : „vykrytie nákladov na riešenie sťažovateľových, ( t.j. navrhovateľových ) požiadaviek k obchodnému prípadu vrátane servisu kancelárie...“ Odporca sa teda, ako realitná kancelária zastupujúca predávajúcu stranu snaží týmto spôsobom refundovať svoje náklady na poskytnuté služby u kupujúceho ( t.j. navrhovateľa ), a to napriek tomu, že s kupujúcim neuzavrel žiadnu sprostredkovateľskú zmluvu alebo inú zmluvu, ktorá by ho na takéto plnenie oprávňovala. Navrhovateľovi nikdy nevznikol platný záväzok plniť predávajúcemu akúkoľvek časť kúpnej ceny, takúto povinnosť teda nemohol ani porušiť; medzi navrhovateľom a A.. Č. ako predávajúcim nebola uzavretá žiadna zmluva. Navrhovateľ sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že záväzok zaplatiť kúpnu cenu môže kupujúci na seba prevziať len na základe písomne uzavretej kúpnej zmluvy s predávajúcim. Za daných okolností môže ísť o neplatné dojednanie o zmluvnej pokute, keďže zabezpečuje povinnosť, ktorá nikdy nevznikla, resp. je neurčitá. Navrhovateľ zopakoval, že medzi ním a predávajúcim neexistuje žiadny a ani neexistoval žiadny dvojstranný právny úkon v písomnej forme zachytený na jednej listine, z ktorého by vyplýval záväzok navrhovateľa na uhradenie kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť. Kúpna zmluva je typický synalagmatický záväzkový vzťah, v ktorom záväzku kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu zodpovedá záväzok predávajúceho previesť vlastníctvo k nehnuteľnosti na kupujúceho. Dohoda o depozite, uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom ( nie predávajúcim ), nie je kúpnou zmluvou. V nadväznosti na to potom vlastníkovi nehnuteľnosti ( t.j. potenciálnemu predávajúcemu ) nevznikla povinnosť previesť nehnuteľnosť na navrhovateľa ako kupujúceho a ani navrhovateľovi nikdy nevznikla povinnosť zaplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti kúpnu cenu, a to ani sčasti. Nemohlo teda dôjsť ani k porušeniu povinnosti navrhovateľa zaplatiť akúkoľvek časť kúpnej ceny. Uvedené potvrdil svedok A.. Č., ktorý uviedol, že kúpna cena medzi ním a navrhovateľom nebola nikdy definitívne dohodnutá, po uzavretí Dohody o depozite sa niekoľkokrát znižovala, až sa napokon v júli rokovania o uzavretí kúpnej zmluvy skončili neúspechom. Dotknutá nehnuteľnosť je odporcom ponúkaná na predaj ešte aj v súčasnosti. Navrhovateľ sa tiež stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že Dohoda o depozite nebola kúpnou zmluvou v prospech tretieho : neobsahuje podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, keď prinajmenšom chýba záväzok predávajúceho previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na kupujúceho ) a jednak z vymedzenia jej účelu v čl. III, z ktorého plynie, že účelom Dohody o depozite nebol prevod vlastníckeho práva, ale „zablokovanie rodinného domu“ spočívajúce v nesprostredkovaní predaja inému záujemcovi a za účelom zahájenia jednania prípravy zmluvných dokumentov vedúcich ku kúpe rodinného domu. Preto tvrdenia odporcu v odvolaní, že navrhovateľ bol viazaný kúpnou cenou uvedenou v Dohode o depozite sú nepravdivé. K námietke odporcu v odvolaní o tom, že nevykonaním dôkazov, ním navrhovaných, došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu a tým k odňatiu práva odporcu konať pred súdom, navrhovateľ uviedol, že odporcom navrhované dôkazy ( listiny, ktoré mal navrhovateľ predložiť bankám za účelom schválenia hypotekárneho úveru ) nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k vzniku údajného nároku odporcu na zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti navrhovateľ osobitne poukázal na súdu predloženú emailovú komunikáciu medzi zástupkyňou potenciálneho predávajúceho a zástupcom navrhovateľa E.. L. z júla 2011, teda z obdobia cca 2 mesiace po uplynutí platnosti Dohody o depozite, z ktorej nesporne vyplýva, že až do júla 2011 nebola uzavretá dohoda o kúpnej cene ( ako súčasť kúpnej zmluvy ). Akékoľvek ďalšie navrhované dôkazy preto správne súd prvého stupňa vyhodnotil ako nadbytočné a nehospodárne. Navrhovateľ zdôraznil vo svojom vyjadrení, že skutočnosť, že mBanka neschválila prevod úveru z potenciálneho predávajúceho na navrhovateľa, bola dôležitá len sekundárne - vo vzťahu k vysvetleniu dôvodov, prečo nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy s kúpnou cenou uvedenou v Dohode o depozite; táto skutočnosť však nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k údajnému porušeniu povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, pretože takáto povinnosť navrhovateľovi platne nevznikla. Navrhovateľ tiež v konaní preukázal, že v čase uzavretia Dohody o depozite neuviedol nepravdivé údaje, keď v Dohode prehlásil, že akceptuje kúpnu cenu tam uvedenú. Z listinných dôkazov, založených v spise - emailová komunikácia medzi navrhovateľom a p. H. z mBank zo 6. 4. 2011 a email navrhovateľa odporcovi zo dňa 10. 4. 2011 - plynie, že v priebehu apríla 2011 ( t.j. mesiac po uzavretí Dohody o depozite ) predkladal navrhovateľ banke za účelom schválenia úveru nepodpísaný návrh znenia kúpnej zmluvy s kúpnou cenou totožnou ako bola kúpna cena uvedená v Dohode o depozite, t.j. 527.783 €; aj v tomto čase bol navrhovateľ ešte uzrozumený s cenou v uvedenej výške , keďže predpokladal schválenie prevzatia úveru. Až následne, po tom, ako prevzatie úveru nebolo schválené centrálou mBank v Poľsku, došlo k rokovaniam o znížení kúpnej ceny ( za konsenzu všetkých zúčastnených ), čo rovnako vyplýva z výpovedí všetkých osôb vypočutých v konaní. To však nič nemení na skutočnosti, že v čase uzavretia Dohody o depozite bolo prehlásenie navrhovateľa pravdivé. Navrhovateľ zopakoval, že nie je možné stotožňovať prehlásenie kupujúceho, že akceptuje cenu uvedenú realitnou kanceláriou v Dohode o depozite, s eventuálne právne účinnou dohodou o kúpnej cene, uzavretou medzi predávajúcim a kupujúcim v rámci kúpnej zmluvy. Trovy odvolacieho konania si navrhovateľ uplatnil vo výške celkom 294,18 €, za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, odmena v sume 237,34 € + režijný paušál 7,81 € + 20 % DPH zo sumy 245,15 €. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu, t.j. s výnimkou zamietajúceho výroku rozsudku, podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ); vo veci verejne vyhlásil rozsudok na základe ust. § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. keď zistil, že odvolanie odporcu je nedôvodné. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 50 ods. 1, 2, ďalej § 51, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 46 ods. 1 a ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. Zák. práce. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil, tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Dospel k správnemu právnemu záveru, že odporca sa zadržiavaním navrhovateľom zloženého blokovacieho depozitu po uplynutí doby platnosti Dohody o blokovacom depozite bezdôvodne obohacuje. Z hľadiska skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia odporcom zadržiavaný depozit má povahu plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyčerpávajúco vysvetlil dôvody, pre ktoré odporcovi nevznikol nárok na ponechanie si navrhovateľom uhradeného blokovacieho depozitu, keď jednak nebola uzavretá kúpna zmluva medzi navrhovateľom ako kupujúcim a vlastníkom nehnuteľnosti ako predávajúcim, t.j. navrhovateľovi nevznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu ( takáto povinnosť môže vzniknúť len ako dôsledok uzavretej kúpnej zmluvy ) a tiež bolo v konaní preukázané, že navrhovateľ neposkytol žiadne nepravdivé informácie. V odvolaní sa odporca urputne pridržiaval svojej už skoršej argumentácie, táto však v odvolacom konaní nemohla spôsobiť ani zmenu ani zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Nevykonanie odporcom navrhovaných dôkazov ( listín, ktoré navrhovateľ predkladal peňažným ústavom, na ktoré sa obrátil so žiadosťou o poskytnutie hypotekárneho úveru ),by vzhľadom na súdom vykonané dokazovanie nemohlo ovplyvniť výsledok konania. Rozsah dokazovania, vykonaný súdom prvého stupňa, považoval aj odvolací súd za dostatočný. Nevykonanie dôkazov, ktoré navrhoval v konaní vykonať navrhovateľ, tiež nebolo zo strany súdu odňatím možnosti konať pred súdom; v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania ( porovnaj R 37/1993 ). Odvolací súd sa s právnymi závermi prvostupňového súdu v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.), včítane výroku o trovách konania, v ktorom súd prvého stupňa rovnako nepochybil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia, uplatňovaných za dva úkony právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu, odmena vo výške 237,34 € + režijný paušál 7,81 €, ako aj účasť na verejnom vyhlásení rozsudku, odmena v sume 59,34 € ( uplatňovaná 1-ina zo sadzby ) + režijný paušál 8,04 €, ako aj 20 % DPH zo sumy 312,53 €, t.j. 62,51 €. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní činia spolu 375,04 € ( vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 10 ods. 1, § 14 ods. 5 písm.b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.