Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/526/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312201561 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1312201561.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, zast. JUDr. Oliverom Balážom, advokátom, Zámocká 10, Bratislava, proti odporcovi: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. XX, Q., zast. opatrovníčkou R. P., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava I, Záhradnícka 10, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Námestie SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 867,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. apríla 2013, č.k. 11C 44/2012-69, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 419,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 28.12.2010 do zaplatenia, odmieta. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o trovách konania potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 419,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 28.12.2010 do zaplatenia, a vo zvyšku návrh zamietol. Návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia 867,26 eur s príslušenstvom, vyhovel v časti žalovanej istiny vo výške 319,56 eur s príslušenstvom po tom, čo ustálil, že odporca využíval na základe zmluvy o pripojení služby navrhovateľa, a to poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby, a za poskytnuté služby nezaplatil túto sumu, pričom s jej zaplatením bol v omeškaní od 28.12.2010. Po vyhodnotení, že pre prípad porušenia zmluvných povinností účastníkmi v zmluve dohodnutá a žalovaná výška zmluvnej pokuty 497,91 eur, je neprimeraná, využijúc moderačné právo podľa ust. § 545a Obč. zák. túto znížil, a odporcu zaviazal na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100,- eur, a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa i odporcu v konaní a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, pričom toto rozhodnutie sa vzťahuje i na vedľajšieho účastníka. Proti výroku tohto rozsudku, ktorým bolo vo veci samej vyhovené návrhu navrhovateľa (v časti prevyšujúcej sumu 319,56 eur), a proti výroku o trovách konania, podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie vedľajší účastník, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zmeniť, návrh v časti prevyšujúcej priznanú sumu 319,56 eur s príslušenstvom zamietnuť, a priznať mu náhradu trov konania vo výške 105,96 eur a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 53,20 eur. Alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal moderovanie navrhovateľom uplatnenej zmluvnej pokuty súdom prvého stupňa, argumentujúc nemožnosťou moderovať neprijateľnú zmluvnú podmienku o dojednaní zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko ako taká je postihnutá absolútnou neplatnosťou. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o trovách konania, keď poukázal na to, že do konania vstúpil podaním zo dňa 15.05.2012, a po doručení návrhu na začatie konania zadefinoval rozsah svojho pôsobenia tak, že vstúpil do konania iba ohľadom samostatného nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty. Keďže v posudzovanej veci boli žalobou uplatnené dva samostatné nároky, ktoré by mohli byť predmetom samostatných konaní, a on vstúpil výlučne do konania o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, mal mu súd vzhľadom na jeho úspech priznať náhradu trov konania. Navrhovateľ odvolanie nepodal, a vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka žiadal, aby odvolací súd toto odvolanie v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol ako podané neoprávnenou osobou, keď mal za to, že vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba v prípade, ak z hmotnoprávneho predpisu výslovne vyplýva spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, čo nie je tento prípad. Naviac, právo podať odvolanie prináleží podľa neho len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma, pričom vedľajšiemu účastníkovi nebola žiadna ujma spôsobená. Poukázal tiež na to, že vedľajší účastník hromadne vstupuje elektronickými podaniami do konaní s jednoznačným cieľom získať finančný prospech z vyúčtovaných trov konania. Odporca (zast. opatrovníčkou) odvolanie nepodal, a k odvolaniu vedľajšieho účastníka sa nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti napadnutého vyhovujúceho výroku, ktorým rozhodol o veci samej. Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže byť začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom účastníka konania. Kto je účastníkom konania, vymedzuje Občiansky súdny poriadok v ust. § 90 a § 94. Okrem účastníkov konania (navrhovateľ a odporca) môže odvolanie podať aj vedľajší účastník. Z ust. § 93 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, totiž vyplýva, že vedľajší účastník má v rozsahu legitimácie účastníka právo podať odvolanie, a to buď popri účastníkovi, ktorého podporuje, alebo sám. Pokiaľ sa jeho úkony dostanú do rozporu s úkonmi účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom (napr. v prípadoch poistenia, kedy vedľajší účastník hradí priznané plnenie za účastníka, na ktorého strane vystupuje), je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie bez zreteľa na stanovisko účastníka, popri ktorom v spore vystupuje, ba aj proti jeho vôli (ust. § 201 O.s.p.). Ak nejde o situáciu vyplývajúcu z ust. § 201 veta druhá O.s.p., nesúhlas účastníka s odvolaním vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane má za následok odmietnutie odvolania podaného vedľajším účastníkom okrem prípadu, ak konkrétne okolnosti výnimočne odôvodňujú iný postup, napr. ak by tento nesúhlas mohol byť hodnotený ako zneužitie práva na úkor iných, v konaní priamo nezúčastnených subjektov. Dispozičná zásada, charakterizujúca sporové občianske súdne konanie, znamená totiž zásadne povinnosť súdu rešpektovať vôľu neúspešného účastníka konania (účastník je dominus litis) nepokračovať v spore iniciovaním opravného konania na základe odvolania podaného vedľajším účastníkom. Rovnaký následok, vrátane vyššie uvedenej výnimky, treba vyvodiť aj zo situácie, ak účastník konania napriek výzve súdu, či súhlasí s odvolaním podaným vedľajším účastníkom vystupujúcim na jeho strane, v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt (nech si každý stráži svoje práva) zostane nečinný. Zásade spravodlivej ochrany práv zodpovedá, aby sa takáto pasivita účastníka zásadne prejavila v procesnom dôsledku, ktorým je nezačatie opravného konania. Vedľajšiemu účastníkovi zostáva možnosť, aby v takomto prípade na výzvu súdu sám obstaral a predložil vyjadrenie účastníka obsahujúce jeho súhlas s podaným odvolaním. Tento právny názor vyjadril Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6Cdo 77/2014 zo dňa 07.05.2014, a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožnil. Z predloženého spisu zistil, že odvolanie proti rozsudku podal iba vedľajší účastník na strane odporcu. V posudzovanej veci nejde o prípad, keď z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi odporcom a vedľajším účastníkom (združením), ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, preto bolo pre posúdenie oprávnenosti vedľajšieho účastníka podať odvolanie rozhodujúce, či s ním súhlasil odporca, ktorý sám odvolanie nepodal. V spise sa nenachádzalo žiadne stanovisko odporcu, vyjadrujúce jeho súhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka. Odvolací súd preto odporcu (zast. opatrovníčkou) vyzval dňa 04.10.2013 na vyjadrenie, či s odvolaním vedľajšieho účastníka súhlasí. Opatrovníčka odporcu, napriek jej prevzatiu dňa 07.10.2013, na výzvu odvolacieho súdu nereagovala. Nevyjadrenie sa opatrovníčky odporcu odvolací súd posúdil ako neudelenie súhlasu s odvolaním vedľajšieho účastníka, a prejavenie jej vôle nepokračovať v spore iniciovaním odvolacieho konania na základe odvolania, podaného vedľajším účastníkom. Napriek uvedenému záveru však na predloženie súhlasu odporcu s jeho odvolaním vyzval dňa 25.09.2014 ešte aj vedľajšieho účastníka, a uložil mu lehotu 10 dní od doručenia výzvy. Právny zástupca vedľajšieho účastníka výzvu prevzal dňa 01.10.2014, a doposiaľ na ňu žiadnym spôsobom nereagoval, a súhlas odporcu s jeho odvolaním odvolaciemu súdu nepredložil. Ako už bolo uvedené vyššie, nesúhlas odporcu s odvolaním vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane má za následok odmietnutie odvolania podaného vedľajším účastníkom. V posudzovanom prípade vyhodnotil odvolací súd pasivitu opatrovníčky odporcu, ktorá na výzvu súdu, aby sa vyjadrila, či dáva súhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka, nereagovala, za vyjadrenie jej nesúhlasu (svoju vôľu nekonať o odvolaní vedľajšieho účastníka prejavila neposkytnutím súhlasu s týmto odvolaním). Súhlas odporcu s jeho odvolaním nepredložil ani vedľajší účastník. Odvolací súd potom dospel k záveru, že odvolanie proti vyhovujúcemu výroku rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, ktoré podal vedľajší účastník, bolo podané neoprávnenou osobou, a preto ho podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol, a dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia vo veci samej sa nezaoberal. Odvolací súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k výkladu ust. § 93 ods. 4 O.s.p. („Ak úkony vedľajšieho účastníka odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.“), nakoľko zo svojej činnosti má vedomosť, že vedľajší účastník argumentuje ohľadom ním podaného odvolania v obdobných prípadoch práve v tomto smere. Podľa judikatúry i súdnej praxe platí, že akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z dikcie ust. § 93 ods. 4 O.s.p. však možno vyvodiť, že súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas alebo vyslovil nesúhlas hlavný účastník, posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa totiž stať, že takýto úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi na prospech, a v tom prípade môže súd zvážiť, že takýto úkon vykoná, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka. Uvedený výklad však podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné v posudzovanej veci použiť. Odvolací súd zastáva názor, že vyššie uvedený výklad sa vzťahuje na prípady, kedy úkonom podporovaného účastníka odporujú úkony vedľajšieho účastníka, na ktoré je oprávnený, pričom na podanie odvolania proti rozsudku bez súhlasu účastníka, ktorého podporuje (alebo bez súčasného podania odvolania týmto účastníkom, prípadne proti jeho vôli), ak nejde o prípad, keď z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania ich vzťahu, oprávnený nie je, nakoľko Občiansky súdny poriadok mu takéto právo v žiadnom ustanovení nedáva. Preto ani posudzovanie odvolania vedľajšieho účastníka a nesúhlasu odporcu s ním neprichádza do úvahy. Ak podá odvolanie len vedľajší účastník, a nejde o prípad, na ktorý sa vzťahuje ust. § 201 O.s.p., môže ho podať len v tom prípade, ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. V prípade, že účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka, je odvolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné, a odvolací súd ho odmietne ako podané neoprávnenou osobou. Ak by odvolací súd preskúmaval napadnutý rozsudok na základe odvolania podaného neoprávnenou osobou za účelom zisťovania, či by bolo prejednanie takéhoto odvolania v odvolacom konaní na prospech podporovaného účastníka, ktorý s odvolaním nesúhlasil, a v prípade zistenia, že by mu na prospech bolo, odvolanie prejednal zrejme po zvážení, že „nie je podstatné, že vedľajší účastník podal odvolanie bez súhlasu alebo s nesúhlasom účastníka, ktorého podporuje, lebo je to pre tohto účastníka, ktorý je neinformovaným spotrebiteľom, prospešné“, postupoval by v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom. Ako už bolo uvedené vyššie, výlučne ust. § 201 O.s.p. upravuje, kedy má vedľajší účastník právo podať odvolanie bez ohľadu na stanovisko účastníka, popri ktorom v spore vystupuje, dokonca aj proti jeho vôli (len ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom). Obchádzanie tohto ustanovenia nie je podľa názoru odvolacieho súdu prípustné ani mimoriadne extenzívnym výkladom poslednej vety ust. § 93 ods. 4 O.s.p.. V napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania, rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny po tom, čo odvolanie vedľajšieho účastníka proti tomuto výroku vyhodnotil ako nedôvodné. Ak súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p. pri čiastočnom úspechu navrhovateľa a čiastočnom úspechu odporcu v konaní, a vyslovil, že žiadny z účastníkov, teda ani vedľajší účastník, nemá na náhradu trov konania právo, posúdil vec po právnej stránke správne, a aplikoval aj správne ustanovenie zákona. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou vedľajšieho účastníka, ktorý tvrdil, že vstúpil do konania na strane odporcu len v časti konania o žalovanom nároku navrhovateľa zo zmluvnej pokuty, a preto by mu mali byť priznané trovy právneho zastúpenia. Z predloženého spisu totiž zistil, že vedľajší účastník podaním, doručeným dňa 15.05.2012, súdu prvého stupňa oznámil, že vstupuje podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. do konania ako vedľajší účastník na podporu odporcu, a zároveň požiadal o doručenie návrhu na začatie konania a navrhol, aby by bola priznaná náhrada trov konania. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do celého konania. Ak následne po oboznámení sa s návrhom zvážil, že v časti konania zrejme nebude úspešný (a nevznikne mu právo na náhradu trov právneho zastúpenia), a začal tvrdiť, že do časti konania, v ktorej predpokladal svoj neúspech, nevstúpil, odvolací súd vyhodnotil jeho argumentáciu ako nedôvodnú a v rozpore so samotným oznámením o vstupe do konania. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., a ich náhradu úspešnému navrhovateľovi nepriznal, pretože nepodal návrh na jej priznanie. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.