Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/23/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511207600 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1511207600.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci žalobcu: A.. L. B. Y. Q. X. Í. Č. C. D. , I., Ž. Č.. XX, IČO: 44 959 443, adresa na doručovanie I., E. Č.. XX, zastúpený Mgr. Mariánom Hrbáňom, advokátom v Bratislave, Jelačičova č. 1, proti žalovanej: B. S. Y. U. J. Á. S. F. K. Á. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom I., A. E. Č.. X, zastúpená spoločnosťou JUDr. Dušan Jovankovič, advokát s. r. o., Bratislava, Doležalova č. 5, IČO: 47 253 479, za ktorú koná JUDr. Dušan Jovankovič, o zaplatenie sumy 556,80 €, s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 25. júna 2014, č.k. 49 C 98/2011-183, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 25. júna 2014, č.k. 49 C 98/2011-183, vo výroku v poradí prvom, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sadzbe 0,2 % denne zo sumy 556,80 € od 18.1.2011 do 25.6.2014, úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 556,80 € od 18.1.2011 do zaplatenia, všetko v splátkach po 100,-- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : l. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 25.6.2014, č.k. 49 C 98/2011-183, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sadzbe 0,2 % denne zo sumy 556,80 € od 18.1.2011 do 25.6.2014, úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 556,80 € od 18.1.2011 do zaplatenia, všetko v splátkach po 100,-- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia; vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vymienil si, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 151 ods. l O.s.p.). 2.1. Rozsudkom v poradí prvým zo dňa 5.12.2012, č.k. 49 C 98/2011-117, súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 556,80 € spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 556,80 € od 18.1.2011 do zaplatenia, zmluvnú pokutu v sadzbe 0,2 % denne zo sumy 556,80 € od 18.1.2011 do zaplatenia, všetko v splátkach po 200,-- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia; žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 88,28 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a v sume 33,-- €, čomu zodpovedá zaplatený súdny poplatok. Zmluvou o dielo zo dňa 22.12.2010, č. XXX/XXXX, sa žalobca zaviazal dodať a montovať žalovanej vstavanú skriňu do funkčného stavu podľa vizualizácie, ktorá tvorila prílohu zmluvy v lehote 10 pracovných dní od uzavretia zmluvy za dohodnutú cenu diela v sume 1.390,80 € spolu s DPH; žalovaná zaplatila zálohu v sume 834,-- € a zvyšok odmieta uhradiť. V zmluve o dielo bola tiež dohodnutá sankcia pre prípad porušenia lehoty dodania diela žalobcom ako zmluvná pokuta vo výške 0,2 % z celkovej ceny diela za každý deň omeškania, 0,2 % z dlžnej sumy zmluvná pokuta pre prípad porušenia povinnosti zo strany objednávateľa pri dojednaných úhradách ceny za dielo. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 262 ods. l, ods. 2, § 536 ods. l Obchodného zákonníka, § 52 ods. l, § 53 ods. l, § 544 ods. l, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. l O.s.p. 2.2. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 13.11.2013, č.k. 2 Co 170/2013-144, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 5.12.2012, č.k. 49 C 98/2011-117, vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 556,80 € v splátkach po 200,-- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosť rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, potvrdil a vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 556,80 € od 18.1.2011 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne zo sumy 556,80 € od 18.1.2011 do zaplatenia, všetko v splátkach po 200,-- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku, povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie postupom podľa ustanovenia § 221 ods. l písm. f/ O.s.p. Vytýkal súdu prvej inštancie, že dohodnutú sankciu v prípade omeškania dodávateľa aj odberateľa v podobe „penále“ vo výške 0,2 % za každý deň omeškania z celkovej hodnoty predmetu zmluvy (dodávateľ), z dlžnej sumy (odberateľ) neposúdil samu osebe a ani v spojitosti s priznanými úrokmi z omeškania, rovnako sankciou pre včasné nesplnenie povinnosti. Uložil mu v ďalšom konaní opätovne posúdiť stranami sporu dohodnutú sankciu pre prípad omeškania so splnením zmluvnej povinnosti v jej rozsahu, tiež vo vzťahu k úrokom z omeškania a v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania. 3. Predmetom ďalšieho konania tak zostala žalobcom uplatnená zmluvná pokuta v sadzbe 0,2 % denne zo sumy 556,80 € od 18.1.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 556,80 € od 18.1.2011 do zaplatenia a trovy konania. Súd prvej inštancie zopakoval, doplnil dokazovanie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. 4.1. Žalovaná namietala rozpor dojednanej sankcie s dobrými mravmi, so zásadami poctivého obchodného styku a vyjadrila názor, že ide o úžeru; poukázala na nezrozumiteľnosť čl. V. ods. 3 zmluvy o dielo upravujúci dojednanú sankciu, ktorá spôsobuje nevykonateľnosť uvedeného ustanovenia. Nezrozumiteľnosť videla v tom, že nie je zrejmé, či ide o dojednanie zmluvného úroku z omeškania alebo nejakú inú sankciu, keď v samotnej zmluve sa uvádza iba termín penále, ktorý sa dá vykladať veľmi široko. Rovnako poukázala i na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, považovala svoj záväzok ako spotrebiteľa za neprimerane vysoký, a preto neprípustný v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedených dôvodov mala za to, že nie je možné na ustanovenie čl. V. ods. 3 zmluvy o dielo prihliadať a návrh je potrebné zamietnuť. 4.2. Strany sporu uzavreli dňa 22.12.2010, č. 005/2010, zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž vstavanej skrine do funkčného stavu podľa vizualizácie, ktorá tvorila prílohu zmluvy o dielo v lehote 10 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy. Cena diela bola dojednaná v sume 1.390,80 € s DPH, záloha vo výške 60 % z celkovej ceny. Strany sa dohodli na úhrade zálohy v sume 834,-- € a zvyšnú cenu diela mala žalovaná zaplatiť v lehote 7 kalendárnych dní odo dňa dokončenia a odovzdania diela. Strany sporu (v čl. V. zmluvy) okrem iného dojednali sankciu pre dodávateľa pre prípad nedodania predmetu zmluvy v dohodnutom termíne (do 10 pracovných dní od podpisu zmluvy o dielo a zloženia zálohy) tak, že mu budú účtované penále vo výške 0,2 % z celkovej hodnoty predmetu zmluvy za každý omeškaný deň; pre prípad nesplnenia povinnosti odberateľom, a síce nesplnenia platobných podmienok, nezaplatenia zostávajúcej sumy na účet dodávateľa v lehote 7 dní odo dňa dokončenia a odovzdania diela, dojednali sankciu vo forme penále v sadzbe 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 10.1.2011, splatnej dňa 17.1.2011, žalobca vyfakturoval cenu diela v sume 1.390,80 €, zohľadnil poskytnutú zálohu v sume 834,-- €, zvyšok v sume 566,80 € mala žalovaná zaplatiť do 17.01.2011. V čase od 1.9.2006 žalovaná pracuje u zamestnávateľa Bytové družstvo Centrum v Bratislave. 5.1. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 53 ods. 1, ods. 4, ods. 5, § 544 ods. l, ods. 2, § 545a, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. l Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania, § 3a ods. l, ods. 2, ods. 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o dielo, § 132 O.s.p., § 153 ods. l O.s.p. Skutkovo dôvodil tým, že predmetná zmluva o dielo bola uzavretá v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka s poukazom na § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka majúc súčasne na zreteli ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie zmluvy o dielo, možnosť ovplyvniť obsah zmluvy obomi zmluvnými stranami, obsah zmluvy, cena diela, zaplatená záloha v sume 834,-- €, kvalitné vyhotovenie diela, čas a spôsob dodania diela, riadne prevzatie diela, doručenie faktúry, splatnosť faktúry, zostatok neuhradenej ceny diela v sume 556,80 €, ani čas omeškania žalovanej s úhradou sumy 556,80 €. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať aj zmluva o dielo, pričom charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, ako aj ďalších právnych predpisov. Pri posúdení platnosti dojednanej sankcie v čl. V. ods. 3 zmluvy o dielo súd vychádzal z ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a vyhodnotil dojednanie sankcie ako platné. Dané ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, keď sankcia zmluvnej pokuty v sadzbe 0,2 % denne bola dojednaná pre obe zmluvné strany, zároveň bola prejavom zmluvnej voľnosti účastníkov právneho vzťahu, nejednalo sa o formulárovú zmluvu, pričom s obsahom zmluvy sa mohla žalovaná dôkladne oboznámiť, mala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Uzavretím zmluvy o dielo zmluvné strany na seba prevzali nielen vzájomné práva, ale i povinnosti, zároveň boli viazané svojimi prejavmi vôle. Čo do určitosti a zrozumiteľnosti uvedeného ustanovenia súd vychádzal z celkového obsahu zmluvy, keď mal za to, že pod pojmom "penále" si účastníci zmluvy dojednali zmluvnú pokutu. Nie je výnimkou dojednanie zmluvnej pokuty pod pojmom penále, keď v konkrétnom prípade tomu nasvedčuje obsah čl. V. zmluvy o dielo, keď dojednanie sankcie pre dodávateľa i objednávateľa bolo upravené v totožnom článku (čl. V.), pod rovnakým pojmom "penále", pričom nárok na úrok z omeškania vzniká pri omeškaní s plnením peňažného dlhu, čo u dodávateľa do úvahy neprichádzalo. Z tohoto dôvodu súd vyhodnotil, že medzi účastníkmi zmluvy bola dojednaná ako sankcia pre prípad omeškania s plnením povinnosti na strane dodávateľa a rovnako i odberateľa (hoci u odberateľa išlo o povinnosť plnenia peňažného dlhu) zmluvná pokuta. Pri posúdení platnosti dojednanej sankcie podľa ustanovenia § 54 písm. k/ Občianskeho zákonníka bolo potrebné vychádzať i z účelu zmluvnej pokuty, a síce donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola dojednaná zmluvná pokuta platne, jej výška u žalovanej bola závislá od výšky dlžnej sumy (556,80 €) a dĺžky omeškania, nijako neprekračuje účel zmluvnej pokuty spočívajúci najmä v hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči druhej strane sporu pre prípad, že nesplní zabezpečovaciu povinnosť a v dostatočnom zabezpečení veriteľa proti prípadným škodám, ktoré by mu mohli nesplnením zabezpečenej povinnosti vzniknúť. Z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je namieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku. Neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno vyvodzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu" zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, lebo by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka (čím by dlhšie dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodňovaný pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty), znamenalo by to spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Zdôraznil, že žalovaná si bola vedomá svojho splatného dlhu voči žalobcovi, dojednanej zmluvnej pokuty, avšak svoj dlh ani čiastočne nesplnila, čím by i základ pre výpočet zmluvnej pokuty znížila. Zdôraznil, že napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 556,80 € po 200,-- € mesačne, žalovaná svoju povinnosť nesplnila. Zo všetkého uvedeného vyvodil, že zmluva o dielo neprijateľnú zmluvnú podmienku neobsahuje a je platná v celom jej rozsahu. 5.2. Vo vzťahu k žalovanou namietanému rozporu s dobrými mravmi, s poctivým obchodným stykom, súd prvej inštancie dôvodil, že právny úkon sa prieči dobrým mravom vtedy, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich jednania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločensky normotvorný systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého konania a pod. Dobré mravy sú definované ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú prijímané rozhodujúcou časťou. V prejednávanej veci sa dohoda účastníkov zmluvy o výške zmluvnej pokuty neprieči dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dojednaná výška zmluvnej pokuty je primeraná s ohľadom na význam a hodnotu zabezpečovaných povinností, k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval, a teda zmluvná pokuta dojednaná vo výške 0,2 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je s ohľadom ku všetkým okolnostiam daného prípadu primeraná a dojednanie o zmluvnej pokute nie je v rozpore s dobrými mravmi a ani v rozpore s poctivým obchodným stykom. Na tomto mieste súd zdôraznil, že nárast výšky zmluvnej pokuty v pomere k hlavnému záväzku bol spôsobený výlučne len (ne)konaním žalovanej. Zmluvná pokuta vyjadrená sadzbou 0,2 % denne z výšky dlhu, s ktorým je dlžník v omeškaní, sa javí ako primeraná za porušenie základnej zmluvnej povinnosti žalovanej zaplatiť dohodnutý zvyšok ceny za vykonanie diela. 5.3. V nadväznosti na vyslovený právny názor odvolacieho súdu a jeho viazanosť, súd prvej inštancie posúdil sankciu samu osebe, v spojitosti s priznanými zákonnými úrokmi z omeškania, posudzoval tiež, či pre omeškanie so splnením tej istej povinnosti môže tá istá strana sporu získať viaceré plnenia, majúc na zreteli dohodnutú sankciu, zmluvnú voľnosť účastníkov zmluvného vzťahu, zákonom upravenú maximálnu sankciu. Napriek tomu, že Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník sankciu nazvanú penále bližšie neupravuje (okrem ustanovenia § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka), právny úkon bolo potrebné vykladať v zmysle interpretačných pravidiel obsiahnutých v oboch zákonníkoch, z čoho vychádza i súdna prax. Pre dohodu o zmluvnej pokute nie je podstatné, že je označená inak ako zmluvná pokuta (v prejednávanej veci penále), ale rozhodujúce je to, či obsah takejto dohody zodpovedá ustanoveniu § 544 Občianskeho zákonníka, čo v prejednávanej veci bolo naplnené a nadväzne na dôvody uvedené pri posúdení určitosti čl. V. zmluvy o dielo dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola v čl. V. dojednaná pre obe zmluvné strany ako sankcia zmluvná pokuta. Zmluvnou pokutou možno zabezpečovať akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, ktorá sa môže týkať peňažného alebo iného plnenia. Zákon teda nevylučuje možnosť dojednania zmluvnej pokuty za omeškanie s plnením peňažného záväzku. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Jej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob, akým bude stanovená (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku upravená a nestanovuje sa tu ani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky či spôsobu určenia je teda vecou dohody účastníkov zmluvy. Oporu pre vylúčenie súbežnej existencie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania pri zabezpečení splnenia jednej povinnosti nemožno nájsť v platnej právnej úprave. Zmluvná pokuta môže byť dojednaná popri zákonnej sankcii za omeškanie s plnením peňažného záväzku. Strany si môžu dohodou vylúčiť aplikáciu úrokov z omeškania a dohodnúť iba zmluvnú pokutu, čo však medzi zmluvnými stranami dojednané nebolo. Z daného vyplýva, že bolo možné žalobcovi priznať popri zmluvnej pokute i zákonný úrok z omeškania, hoci zmluvná pokuta bola dojednaná ako sankcia pre včasné nesplnenie povinnosti, t.j. plnenia peňažného dlhu. 5.4. Na výšku zmluvnej pokuty nebolo možné aplikovať ustanovenie § 3a nariadenia vlády 87/1995 Z.z., keďže dané ustanovenie sa vzťahuje na zmluvy, ktorých predmetom je spotrebiteľský úver, pričom predmetom zmluvy, v ktorej bola platne dojednaná zmluvná pokuta, bolo vykonanie diela. Keďže teda zmluvnú sankciu súd považoval za zmluvnú pokutu, nebolo možné pri výške zmluvnej pokuty aplikovať ani ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahujú na úrok z omeškania. Iba sčasti vyhovel žalobcovi, ktorý požadoval zmluvnú pokutu od prvého dňa omeškania žalovanej do zaplatenia dlžnej sumy, a síce do času vyhlásenia rozsudku vo veci samej (do 25.6.2014), keď vychádzal z toho, že zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky (ide o samostatný nárok) a ani opakujúcou sa dávkou, ktorú by bolo možné veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím do budúcna podľa ustanovenia § 154 ods. 2 O.s.p. Právo na zmluvnú pokutu je súdne nárokovateľné až jeho vznikom, a teda zmluvnú pokutu, ktorá vznikla, resp. stala sa zročnou, priznal len do dňa vyhlásenia rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol (§ 545a Občianskeho zákonníka). V závere odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v dohodnutej výške zohľadňujúc pritom aj ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. 5.5. Popri tom súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne po dni splatnosti faktúry č. 02/2011 vystavenej dňa 10.1.2011 na sumu 556,80 €, t.j. odo dňa 18.1.2011 do zaplatenia. Nárok uplatnený žalobcom je skutkovo i právne opodstatnený. Nadväzne na ustanovenie § 160 ods. l O.s.p. uložil žalovanej povinnosť splniť dlh v 100,-- € mesačných splátkach so zdôraznením, že v prípade omeškania sa so zaplatením jednej splátky, stane sa zročným celý dlh. 6. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti podala včas odvolanie žalovaná dôvodiac (len) tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, následne vec nesprávne právne posúdil, keď obsah zmluvy vyhodnotil tak, že priznal žalobcovi dvojitý úrok z omeškania (9 % p.a. a 0,2 % denne) za porušenie tej istej povinnosti, ktorou je úhrada istiny, pričom súd nepovažoval za potrebné aplikovať moderačné právo podľa § 545a Občianskeho zákonníka. V prevažnej väčšine sa odvolateľka venovala priebehu doterajšieho konania od podania žaloby, podania odporu proti platobnému rozkazu po rozhodnutie súdu napadnutým rozsudkom. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 7. Žalobca odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania, ktoré súčasne vyčíslil a odôvodnil. Pripomenul, že v samotnom odpore proti platobnému rozkazu žalovaná žiadala o možnosť splátok istiny, sám jej vyšiel v ústrety, keď súhlasil so splátkami, hoci sociálna situácia žalovanej nie je taká, akú sa snaží prezentovať. Dielo zhotovoval finálne v jej byte, ktorý bol luxusne zariadený, pričom na výrobu použil kvalitnejšie materiály na základe výslovnej požiadavky žalovanej. Žalovaná mala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, zmluvné sankcie boli dohodnuté primerane plneniu, zároveň recipročne. Skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty sa postupne zvyšovala, súvisí najmä s tým, že žalovaná sa vlastným (ne)konaním dostala do omeškania, svoju zmluvnú povinnosť dobrovoľne prevzala. Považuje za zjavne účelovú obranu žalovanej, zjavné zneužívanie svojho postavenia, ako aj práva; voči nej sú vedené viaceré exekučné konania. Nejedná sa o dvojitý úrok z omeškania, v platnej právnej úprave sa nenájde žiadna opora pre vylúčenie súbehu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie postupoval správne a spravodlivo, v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu. Žalovaná svoj dlh doteraz (do vyjadrenia) ani čiastočne neuhradila. Nárast výšky zmluvnej pokuty v pomere k hlavnému záväzku je spôsobený len a výlučne nekonaním a nezáujmom žalovanej. Neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno vyvodzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným jej adekvátnym navyšovaním o inak jej primeranú „dennú výšku“. V opačnom prípade by daná situácia neoprávnene zvýhodňovala dlžníka, ktorý by tým, že čím dlhšie si svoje povinnosti neplní, tým viac by bol naopak zvýhodňovaný na úkor veriteľa a v konečnom dôsledku by to znamenalo spochybnenie funkcie, ktorú by zmluvná pokuta ako sankčný prostriedok mala plniť, hraničiacu až s obsolentnosťou právnej úpravy v danej súvislosti. 8. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu už nevyjadrila. 9. Odvolací súd preskúmal vec v odvolaním napadnutom rozsahu súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15. februára 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 10. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l, § 236 a nasl. O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 11.1. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, dôsledne sa riadiac s už vysloveným právnym názorom odvolacím súdom. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., takú ani sama odvolateľka netvrdila, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. Akékoľvek ďalšie dôvody uvedené odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti rozsudku v odvolaním napadnutom rozsahu, by bolo už len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. 11.2. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie žalovanej je veľmi všeobecné, z neho, ani pri jeho posudzovaní podľa obsahu, nemožno vyvodiť odvolacie dôvody vyplývajúce z ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. Nevyvinula žiadne úsilie zvrátiť spor vo svoj prospech. Svoju vlastnú pasivitu v odvolacom konaní nemôže potom zohľadňovať vo svoj prospech. Treba ešte zdôrazniť, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Nadväzne na veľmi všeobecné odvolanie potom ani odvolací súd nemal priestor na postup podľa ustanovenia § 387 ods. 3 C.s.p. 12. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (II. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 13. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 14. Žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní v celom rozsahu odvolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %; o ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. l, ods. 2 C.s.p.). 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).