Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/244/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312219446 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1312219446.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu OHL ŽS SK, a.s., Furmanská 6, Bratislava, IČO: 43 941 664, práv. zast. Mgr. Michalom Zemanom, advokátom, Medená 18, Bratislava, proti žalovanému ABZ finance s.r.o., Daliborovo námestie 3, Bratislava, IČO: 44 127 880, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb 113/2012-162 z 11.4.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb 113/2012-162 z 11.4.2013 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje. Žalovaný je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu sumu 696,50 EUR, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 73.222,94 EUR s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 62.329,98 EUR od 1.9.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 2.785,58 EUR na účet právneho zástupcu, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel dňa 1.8.2008 so spoločnosťou AVZ management s.r.o. (toho času NEXGEN INVEST SK s.r.o.) ako objednávateľom zmluvu o dielo, pričom na základe neuhradených faktúr v celkovej výške 43.905,84 EUR Okresný súd Prievidza platobným rozkazom č.k. 14Rob 445/2010-46 zo dňa 15.11.2010 uložil spoločnosti AVZ management s.r.o. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 43.905,84 EUR spolu s príslušenstvom, a platobný rozkaz sa stal vykonateľným 8.1.2011. Ďalej mal za preukázané, že kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 24.8.2010 spoločnosť AVZ management s.r.o. ako predávajúci odpredal žalovanému ako kupujúcemu nehnuteľnosti za celkovú kúpnu cenu 606.900,- EUR vrátane DPH s tým, že predávajúci v čl. IV bod 2 prehlásil, že kúpna cena bola zaplatená pred podpisom kúpnej zmluvy. V odôvodnení ďalej uviedol, že bolo preukázané, že uzatvoreniu kúpnej zmluvy predchádzalo rokovanie z dňa 18.8.2010 medzi S. E., konateľom spoločnosti AVZ management s.r.o. a J. X., konateľom žalovaného, na ktorom prítomní prerokovali problematiku vrátenia pohľadávok vo výške 542.743,- EUR s príslušenstvom a 58.500,- EUR s príslušenstvom, ktoré na základe zmlúv o postúpení pohľadávok prevzala od W.. W. X. a S. Q. C. G. K. V., pričom S. E. konštatoval, že spoločnosť AVZ management s.r.o. nedisponuje finančnými prostriedkami potrebnými na splatenie uvedených pohľadávok a jediným majetkom spoločnosti sú uvedené nehnuteľnosti, a preto konatelia spoločnosti na stretnutí dohodli, že pohľadávky spoločnosti ABZ finance s.r.o. uspokojí spoločnosť AVZ management s.r.o. prevodom nehnuteľností za kúpnu cenu rovnajúcu sa výške vyššie uvedených pohľadávok, t.j. istinu a príslušenstvo. Uvedené rokovanie, ktoré sa konalo dňa 18.8.2010, sa uskutočnilo z dôvodu, že dňa 5.8.2010 žalovaný vyzval spoločnosť AVZ management s.r.o. na vrátenie pôžičiek v sume 542.743,- EUR a 58.500,- EUR, a to do 16.8.2010. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že konateľom spoločnosti ABZ finance s.r.o. v čase uzatvorenia zmluvy bol J. X., syn W.. W. X. a podľa výpisu z obchodného registra vo výške základného imania žalovaného bolo 6.639,- EUR, pričom odplata za postúpenie pohľadávky bola dohodnutá na sumu 548.220,- EUR. Vzhľadom na uvedené bolo v zmysle § 59a Obch. zák. povinnosťou žalovaného vložiť zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú s W.. W. X. a S. C. G. K. V. do zbierky listín spolu so znaleckým posudkom, ktorý ani vypracovaný nebol, ako to potvrdil W.. J. X. v konaní vedenom pod sp. zn. 25Cb 117/2011. Vzhľadom na uvedené a ustanovenie §59 Obch. zák. zmluva o postúpení pohľadávky nenadobudla účinnosť, súd prvého stupňa preto uzatvoril, že žalovaný na jej základe nemohol platne a účinne nadobudnúť pohľadávku voči spoločnosti AVZ management s.r.o., a teda ju ani nemohol platne a účinne započítať na zaplatenie kúpnej ceny z kúpnej zmluvy, z čoho je zrejmé, že kúpna cena podľa čl. IV ods. 1 kúpnej zmluvy nebola zaplatená najmenej v časti 542.720,- EUR, a preto vyslovil záver, že žalovaný je dlžníkom spoločnosti AVZ management s.r.o. minimálne v rozsahu kúpnej ceny vo výške 542.720,- EUR. Ďalej mal súd prvého stupňa za preukázané, že na základe exekučného príkazu vydaného dňa 26.6.2012 súdnym exekútorom JUDr. Hanou Cibulkovou v exekučnom konaní vedenom na návrh žalobcu ako oprávneného proti spoločnosti AVZ management s.r.o. ako svojmu dlžníkovi, a teda povinnému bola pohľadávka dlžníka, t.j. povinného voči žalovanému na zaplatenie kúpnej ceny v časti 73.222,94 EUR, prikázaná žalobcovi v súlade s § 106 a nasl. Exekučného poriadku. So zreteľom na skutočnosť, že žalovaný ako dlžník povinného, t.j. spoločnosti NEXGEN INVEST SK s.r.o. (predtým AVZ management s.r.o.) nevyplatil oprávnenému a ani exekútorovi pohľadávku, súd prvého stupňa konštatoval, že sa žalobca v súlade s § 109 ods. 1 Exekučného poriadku domáhal podanou poddlžníckou žalobou vyplatenia pohľadávky v sume 73.222,94 EUR po práve. Súd prvého stupňa neprihliadol na námietky žalovaného, týkajúce sa majúceho sa vykonať exekučného titulu s odôvodnením, že spoločnosť AVZ management s.r.o. mala využiť všetky procesné možnosti dané jej zákonom a brániť sa tomu, aby bola platobným rozkazom zaviazaná na úhradu za plnenie, ktoré nebolo poskytnuté. Konštatoval, že súd v tomto konaní o poddlžníckej žalobe nie je oprávnený preskúmavať správnosť právoplatného rozhodnutia vydaného iným súdom. Keďže je nepochybné, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, priznal žalobcovi aj právo na úrok z omeškania s poukazom na § 369 ods. 1 Obch. zák. čl. I § 3 ods. 1 nar. vl. 586/2008 Z.z.. V časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania z vypočítaných úrokov z omeškania, žalobu ako nedôvodne podanú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v pomerne nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 2.785,58 EUR. Súd nepriznal žalobcovi náhradu za podanie na súd zo dňa 6.3.2013, keďže tento úkon vyhodnotil ako neúčelný, obsahovo totožný s predchádzajúcimi vyjadreniami. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zmeniť a žalobu zamietnuť. Opätovne poukazoval na nezákonnosť platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Prievidza dňa 15.11.2010 č.k. 14Rob/445/2010-46 a namietal, že v danom prípade ide o šikanózny výkon práva vedúci k neprijateľným dôsledkom. Ďalej namietal, že prvostupňový súd týmto rozsudkom rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 73.222,94 EUR s príslušenstvom, ktorú tvoria sumy vyšpecifikované v Exekučnom príkaze č.k. EX-446/11 zo dňa 26.6.2012 pod bodom 4, a to istiny 43.905,84 EUR a príslušenstva v celkovej sume 73.222,94 EUR, aj keď už o tom istom základe - istine 43.905,84 EUR právoplatne rozhodol Okresný súd Prievidza platobným rozkazom č.k. 14Rob/445/2010-46 zo dňa 15.11.2010, ktorý povinnosť na zaplatenie istiny s príslušenstvom platne uložil inému subjektu, a to spoločnosti AVZ mamagement s.r.o., čím súdy toho istého stupňa na rovnakú povinnosť zaplatiť istinu 43.905,84 EUR zaviazali dva rôzne podnikateľské subjekty. Uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky označil za štandardný obchodný prípad zodpovedajúci § 358 až 364 Obch. zák. ako aj zákonu č. 431/2002 Z.z., zmluvy súvisia s bežnou podnikateľskou činnosťou podnikateľa, ktorej účelom je zabezpečenie chodu spoločnosti. Poukázal na to, že ani daňová kontrola nezistila nesprávnosť obchodného a účtovného postupu na strane žalovaného. V doplnení odvolania žalovaný odvolaciemu súdu oznámil, že dňa 17.1.2014 uložil do zbierky listín znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 7.11.2013 na stanovenie hodnoty pohľadávky nadobudnutej na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 5.8.2010, uzatvorenej s W.. W. X. ako postupcom a spoločnosťou ABZ finance s.r.o. ako postupníkom. Poukázal na to, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 5.8.2010 a zmluva o pôžičke zo 7.7.2008 a dodatok č. 1 zo dňa 25.8.2009 sú súčasťou znaleckého posudku č. XX/XXXX. Dňom 17.1.2014, teda dňom uloženia citovaného znaleckého posudku do zbierky listín nastali účinky zaplatenia kúpnej ceny zo strany žalovaného vo vzťahu k spoločnosti NEXGEN INVEST s.r.o. (do 30.1.2012 pod menom AVZ management s.r.o.), a tým došlo k zániku postavenia žalovaného ako dlžníka spoločnosti NEXGEN INVEST s.r.o. a poddlžnícka žaloba a týmto zanikla aj pasívna legitimácia žalovaného. Súčasne došlo aj k hmotnoprávnemu zániku pohľadávky priznanej napadnutým rozsudkom a vymáhanej v exekučnom konaní voči spoločnosti NEXGEN INVEST s.r.o. z dôvodu jednostranného započítania vzájomných pohľadávok spoločnosti NEXGEN INVEST a žalobcu, pričom účinky započítania nastali dňom doručenia jednostranného započítania žalobcovi dňa 18.10.2013 a zánik vzájomných pohľadávok nastal okamihom ich stretu, t.j. 16.1.2012, teda ešte pred zmenou žaloby dňa 1.10.2012 v tomto konaní. Poukázal na to, že z uvedených dôvodov zanikol predmet tohto sporu, aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že akékoľvek námietky žalovaného týkajúce sa právneho vzťahu medzi dlžníkom a žalobcom zo zmluvy o dielo, ktorá bola predmetom platobného rozkazu sú irelevantné vo vzťahu k tomuto konaniu, prípadne námietky týkajúce sa vzťahu medzi dlžníkom a žalobcom môže uplatniť len dlžník v rámci exekučného konania. Navyše platobný rozkaz predstavuje res iudicate, preto už nemožno posudzovať vzťah, o ktorom rozhodol platobný rozkaz. Ďalej namietal, že ak sa žalovaný dovoláva skutočnosti, že zmluva o postúpení bola uzatvorená v rámci bežného obchodného styku, žalovaný bol povinný túto skutočnosť preukázať, pričom vzhľadom na § 205a O.s.p. takéto dokazovanie už nemožno vykonať a na dôkazy a skutočnosti, ktoré by to preukazovali, nemožno prihliadať. Navyše vyslovil názor, že tento úkon nebol vykonaný v rámci bežného obchodného styku, pretože musel by byť vykonaný za účelom dosiahnutia zisku a z výpovede konateľa žalovaného vyplýva, že účelom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo uspokojiť pohľadávku W.. W. X., a teda žalovaný z danej transakcie nemal mať žiadny zisk. Keďže žalovaný nezaplatil kúpnu cenu z kúpnej zmluvy, je povinný na jej náhradu. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom sa súd prvého stupňa dôsledne vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. riadne poučení, a preto sa odvolací súd stotožnil so žalobcom, že na skutočnosti a dôkazy predkladané žalovaným až v odvolacom konaní už nemožno prihliadať. Podľa § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak účastník bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. V danom prípade odvolací súd nemohol už prihliadať na znalecký posudok č. XX/XXXX ani na skutočnosť o jeho uložení spolu s ďalšími dokladmi dňa 17.1.2014 do zbierky listín, pretože vzhľadom na dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky, a to 5.8.2010, nič nebránilo žalovanému nechať vyhotoviť posudok a spolu s ďalšími dokladmi ho založiť do zbierky listín skôr, ako bolo vydané rozhodnutie súdu prvého stupňa a nie tak urobiť až na základe priebehu súdneho konania a názoru súdu prvého stupňa, ktorý vyslovil v napadnutom rozsudku. Žalovaný teda svojím vlastným konaním zapríčinil, že doklady nemohol predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, a preto odvolací súd s poukazom na § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p. na ne neprihliadol. Navyše zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 5.8.2010 uzatvorená medzi W.. W. X. a spoločnosťou ABZ finance s.r.o. Bratislava nadobudla v zmysle § 59a Obch. zák. účinnosť až 17.1.2014. Účinnosť zmluvy znamená možnosť domáhať sa úspešne plnenia zo zmluvy. Podľa § 358 Obch. zák. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Nakoľko zmluva o postúpení z 5.8.2010 nenadobudla účinnosť a na základe neúčinnej zmluvy sa nepochybne nemožno úspešne domáhať plnenia z nej, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, a to aj vzhľadom na § 358 Obch. zák., že žalovaný nemohol účinne započítať dňa 24.8.2010 voči spoločnosti AVZ management s.r.o. pohľadávku, ktorú mal získať na základe zmluvy o postúpení z 5.8.2010, z dôvodu ktorého zostal naďalej dlžníkom spoločnosti AVZ management s.r.o.. Za nedôvodné odvolací súd považoval námietky žalovaného týkajúce sa platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Prievidza dňa 15.11.2010 č.k. 14Rob/445/2010-46, ktorý v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. predstavuje právoplatne rozhodnutú vec, a preto ju nemožno prejednať znova. V prejednávanej veci súd prvého stupňa rozhodol podľa § 109 zák. č. 233/95 Z.z. a nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že o tej istej veci, o povinnosti zaplatiť istinu 43.905,84 EUR boli vydané dve rozhodnutia. Ide o inú právnu vec, lebo základom návrhu je hmotné právo povinného voči poddlžníkovi a poddlžník v exekučnom konaní nemá právo nič namietať voči vymáhanej pohľadávke. Odvolací súd neprihliadol ani na návrh na zastavenie exekúcie zo strany spoločnosti NEXDEN INVEST SK s.r.o. (predtým AVZ management s.r.o.) z dôvodu započítania vzájomnej pohľadávky podaním zo dňa 15.10.20913, nakoľko doposiaľ splnenie záväzku dlžníka žalobcu, o ktorom bolo rozhodnuté platobným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. z. 14Rob/445/2010 z 15.11.2010 nebolo bezpečným spôsobom preukázané. Ak by právo žalobcu voči jeho dlžníkovi skutočne zaniklo a žalovaný ako poddlžník by napriek tomu plnil, mal by voči žalobcovi právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré by získal na jeho úkor poskytnutím plnenia napriek tomu, že právny dôvod odpadol. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, má preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov, ktoré mu vznikli za 1 úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu z 27.6.2013 v sume 572,61 EUR, náhrade DPH 114,52 EUR a paušálnej náhrade hotových výdavkov v sume 7,81 EUR, náhrade DPH 1,56 EUR, t.j. v celkovej sume 696,50 EUR. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.