Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/129/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514206136 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1514206136.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa (žalobcu): OHL ŽS SK, a.s., Furmanská 6, 841 03 Bratislava, IČO: 43 941 664, zast.: Mgr. Michalom Zemanom, advokátom, Advokátska kancelária Zárecký Zeman Ďurišová, Medená 18, 811 02 Bratislava, proti odporcovi (žalovanému): 1/ABZ finance s.r.o., Daliborovo námestie 3, 851 01 Bratislava, IČO: 44 127 880, 2/ N.R.. N. Z., B.. XX.XX.XXXX, X. Na W. XXX, XXX XX L. X - U., Č. G., o vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 29 Cb/49/2014 - 63 zo dňa 07.04.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 29 Cb/49/2014 - 63 zo dňa 07.04.2014 m e n í tak, že odporcovi 2/ ako záložnému veriteľovi zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, uzatvorenej medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ dňa 01.02.2014 (ktorá je však datovaná dňom 31.01.2014), na základe ktorej bol vklad záložného práva povolený Okresným úradom Bratislava pod P.-XXXX/XX - zakazuje predať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území L., zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava: a) pozemok p. č. XXXX, parcela registra „S.“, o výmere XXX T.X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria b) pozemok p. č. XXXX, parcela registra „S.“, o výmere XXX T.X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria c) stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku uvedenom v písmene H., vyššie - zakazuje akýmkoľvek iným spôsobom vykonávať záložné právo podľa uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva, to všetko do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti záložnej zmluvy vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 29 Cb/49/2014. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a odporcom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že odporca v 2/ rade sa snaží záložnou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ukrátiť navrhovateľa a zmariť jeho uspokojenie pohľadávky, ktorú má voči spoločnosť NEXGEN INVEST SK, s.r.o., ktorá bola v čase vzniku pohľadávky vlastníkom predmetných nehnuteľností a dňa 24.08.2010 uzatvorila kúpnu zmluvu na tieto nehnuteľnosti s odporcom v 1/ rade. Dňa 01.02.2014 uzatvoril odporca v 1/ rade a odporca v 2/ rade zmluvu o zriadení záložného práva k týmto nehnuteľnostiam, na základe ktorej ich dal odporca v 1/ rade do zálohy. Zmluva je zabezpečená pohľadávkou zo zmluvy o pôžičke zo dňa 07.07.2008, ktorú poskytol odporca v 2/ rade odporcovi v 1/ rade. Podľa názoru navrhovateľa bola pôžička účelová na zaplatenie kúpnej ceny vyplývajúcej z kúpnej zmluvy zo dňa 24.08.2010, preto sa navrhovateľ obáva, že v dôsledku zriadenia záložného práva nebude mať reálnu možnosť uspokojiť svoje nároky z vyššie spomenutých nehnuteľností. Konajúci Okresný súd Bratislava V konštatoval, že navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil, že odporcovia urobili faktický alebo právny úkon, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako konanie s cieľom disponovať, manipulovať alebo nakladať so sporným majetkom - nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k. ú. L., na liste vlastníctva XXXX, pozemok p. č. XXXX, pozemok p. č. XXXX, stavba so súp. č. XXXX, a ani nepreukázal záujem odporcov inak ukrátiť nároky navrhovateľa. Súd mal za to, že chýbajú konkrétne prejavy odporcov, ktoré by takéto dispozície potvrdzovali. Ide len o nepodložené podozrenie navrhovateľa, že v budúcnosti dôjde k manipulácii s nehnuteľnosťami, dôkaz však podľa názoru súdu prvého stupňa chýba. Podozrenia a domnienky, na ktorých je založený návrh na vydanie predbežného opatrenia, sú len subjektívnymi pocitmi navrhovateľa, ktoré nemôžu stačiť na ochranu predbežným opatrením. Súd dospel k záveru, že keďže nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.; úspešným odporcom však trovy konania nevznikli, súd im preto ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý má za to, že v žalobe, ktorej súčasťou bol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, uviedol a preukázal, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ uzatvorili dňa 01.02.2014 (zmluva je datovaná dňom 31.01.2014) zmluvu o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Odvolateľ má za to, že uviedol a osvedčil, že záložná zmluva zabezpečuje neexistujúce pohľadávky žalovanej 2/ voči žalovanému 1/, t. j. že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, ktorá má byť zabezpečená záložnou zmluvou. Túto skutočnosť preukázal najmä nasledujúcimi skutočnosťami: a) neevidovanie pôžičky v účtovníctve žalovaného 1/ b) nezvyčajná zhoda zabezpečenej zmluvy o pôžičke poskytnutej žalovanému 1/ s pôžičkou, ktorú žalovaná 2/ poskytla spoločnosti NEXGEN INVEST SK, s. r. o. c) rozpor výpovede konateľa žalovaného so zmluvou o pôžičke poskytnutej žalovanému 1/, ktorú mal tento konateľ podpisovať. V zmysle čl. I ods. 2 záložnej zmluvy je zabezpečenou pohľadávkou pohľadávka zo zmluvy o pôžičke zo dňa 07.07.2008, na základe ktorej žalovaná 2/ poskytla žalovanému 1/ pôžičku vo výške 548.220 eur s 1,6 % ročným úrokom do 30.06.2016. Z účtovnej závierky žalovaného 1/ za rok 2008 však vyplýva, že ku koncu roka 2008 nemal žiadne krátkodobé ani dlhodobé záväzky, čo potvrdzuje riadok 91 a riadok 102 priloženej súvahy, t. j. žalovaný 1/ nemal žiadne záväzky z prijatých pôžičiek. Odvolateľ ďalej poukázal na konanie vedené pred Okresným súdom sp. zn. 25 Cb/117/2011, kde žalovaný 1/ predložil zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi žalovanou 2/ ako veriteľom a spoločnosťou NEXGEN INVEST SK, s.r.o. (v tom čase kupujúcim pod obchodným menom AVZ management, s. r. o.) - (ďalej len dlžník), ako dlžníkom zo dňa 07.07.2008, ktorá bola zmenená dodatkom č. 1 zo dňa 25.08.2009. Z podkladov predložených žalovaným 1/ pred Okresným súdom Bratislava III vyplýva, že žalovaná 2/ mala voči dlžníkovi zo zmluvy o pôžičke s dlžníkom nárok na sumu 548.220 eur (542.743 eur 5.477 eur). V záložnej zmluve sa uvádza, že rovnakú sumu, t. j. 548.220 eur mala žalovaná 2/ požičať aj žalovanému 1/ na základe zmluvy o pôžičke so žalovaným 1/. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu sa odvolateľovi javí zvláštne a zjavne nepravdepodobné, že žalovaná 2/ by požičala žalovanému 1/ rovnakú sumu, na akú mala nárok voči dlžníkovi, a to v rovnaký deň. Z výpovede konateľa žalovaného 1/ podanej na pojednávaní v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 25 Cb/117/2011 dňa 17.09.2011 vyplýva, že žalovaný v roku 2008 nemal žiadny dôvod brať si pôžičku a už vôbec nie vo výške 548.220 eur. Odvolateľ má za to, že osvedčil a preukázal, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ nemohli uzatvoriť zmluvu o pôžičke so žalovaným 1/, t. j. zmluvu o pôžičke, ktorá mala byť zabezpečená záložnou zmluvou. Žalobca argumentoval, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ konali úmyselne, uzatvorili neplatnú záložnú zmluvu, nakoľko záložná zmluva má zabezpečovať neexistujúce pohľadávky zo zmluvy o pôžičke so žalovaným 1/. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ teda uskutočnili faktický a právny úkon za účelom zmarenia možnosti vykonať exekúciu na predmetnej nehnuteľnosti. Ako je uvedené v čl. IV žaloby, záložná zmluva bola uzatvorená až šesť rokov po tom, čo mala byť uzatvorená zmluva o pôžičke so žalovaným 1/, resp. až 3,5 roka po tom, čo žalovaný 1/ nadobudol nehnuteľnosti. Stalo sa tak následne po tom, keď Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 11.04.2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb/113/2012 vyhovel poddlžníckej žalobe a zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie sumy 73.222,94 eur s príslušenstvom voči žalobcovi. Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru navrhovateľa najmä skutočnosť, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ úmyselne uzatvorili neplatnú záložnú zmluvu, osvedčujú reálnu hrozbu, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ uskutočnia ďalšie úkony, ktorými ďalej zmaria možnosť uspokojiť žalobcove pohľadávky. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že nariadi predbežné opatrenie v zmysle návrhu navrhovateľa. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), a po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daným rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, najmä: - platobným rozkazom č. 14Rob/445/2010 - 46 - listom vlastníctva č. XXXX pre kat. územie L., obec X. - zmluvou zo dňa 24.08.2010 medzi predávajúcim AVZ management, s. r. o., Prievidza a kupujúcim ABZ finance s. r. o., Bratislava - rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 25 Cb/113/2012 - 162 zo dňa 11.04.2013, ktorým vyhovel žalobe navrhovateľa - rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob/244/2013 - 375 zo dňa 21.05.2014, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava III - výpismi účastníkov z príslušných obchodných registrov - zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 31.01.2014 - aktualizovaným výpisom z katastra nehnuteľností č. LV XXXX -. súvahou žalovaného 1/ ku dňu 31.12.2008 - výkazom ziskov a strát žalovaného 1/ ku dňu 31.12.2008 - zmluvou o pôžičke zo dňa 07.07.2008, uzatvorenou medzi odporcom v 2/ rade a odporcom v 1/ rade - dodatkom č. 1 k tejto zmluve - zápisnicou o pojednávaní v konaní 25 Cb/117/2011 zo dňa 17.09.2012, na ktorú poukazuje odvolateľ vo svojom odvolaní - súvahou odporcu 1/ ku dňu 31.12.2009 - výkazom ziskov a strát odporcu 1/ ku dňu 31.12.2009 ako aj ostatnými dokladmi tvoriacimi obsah spisu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Súd môže nariadiť predbežné opatrenie iba vtedy, ak sú naplnené formálne a vecné predpoklady uvedené v § 74 a nasl. O.s.p.. Aktuálna právna úprava predbežného opatrenia kladie dôraz na zabezpečenie rýchlej a účinnej ochrany ohrozených práv, aj na úkor zistenia skutočného stavu, a to do takej miery, že zákon nevyžaduje doručenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na vyjadrenie, a ani výsluch účastníkov. Vychádza z predpokladu, že súd v zásade rozhoduje iba na základe tvrdení v samotnom návrhu a prípadne obsahu listín doložených navrhovateľom. To znamená, že konanie o nariadení predbežného opatrenia tak nenadobudne charakter kontradiktórneho konania (ktoré je považované za základ spravodlivého súdneho procesu); ani právna úprava konania na odvolacom súde nevyžaduje nariadenie pojednávania, ani vykonanie dokazovania. Nariadením predbežného opatrenia teda súd poskytuje oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia, a to aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Pred nariadením predbežného opatrenia teda nárok nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou navrhovateľom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní však nemusí dbať na všetky zákonom ustanovené formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobná. Súdna prax sa však už značne odklonila od názoru, že pre osvedčenie práva navrhovateľa - teda pre vyhovenie jeho návrhu - je potrebné, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javili ako vysoko pravdepodobné. Takýto predpoklad by nielenže znamenal neprípustnú prejudíciu (najmä vo veciach s určovacím petitom vo veci samej), ale najmä neberie do úvahy tú skutočnosť, že súd rozhoduje spravidla bez výsluchu účastníkov a bez vykonania dôkazov; spravidla vychádza iba zo skutočností uvádzaných v návrhu (Občiansky súdny poriadok, I. diel, komentár, V. aktualizované vydanie, EUROUNION, s.r.o., Bratislava 2010, autori: Jaroslav Krajčo, Daniela Sučanská, Agnesa Čierna, Ondrej Krajčo). V tejto súvislosti je preto potrebné poukázať na závery, ktoré prijal NS SR vo veci publikovanej pod R 117/2003, z právnej vety ktorého vyplýva, že návrh na vydanie predbežného opatrenia môže mať v konaní úspech, ak navrhovateľ preukáže danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pre osvedčenie práva je pritom potrebné, aby navrhovateľ bol vecne legitimovaný a aby uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený. Pod danosťou práva je treba rozumieť napr. v prípade ochrany práv zo zmluvy, preukázanie existencie zmluvného vzťahu a označenie skutočností, na základe ktorých sa práva zo zmluvy javia sporné. Obsahom návrhu musí byť opis skutočností, z ktorých sa vyvodzuje, že právo navrhovateľa je ohrozené do takej miery, že mu bezprostredne hrozí ujma, ktorá môže byť aj iného ako materiálneho charakteru. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb. Potreba dočasnej úpravy pomerov je skutkovou otázkou, ktorú je možné posúdiť iba na základe znalosti (prípadne tvrdených skutočností) konkrétnych okolností danej veci. Všeobecne však možno potrebu dočasnej úpravy akceptovať za stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom predbežného opatrenia, stali neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností jednotlivými stranami, vyplývajúcich z týchto vzťahov by bez tejto úpravy vykazoval znaky zrejmej nevyváženosti (bol zrejme nespravodlivý). Dôležitou súčasťou návrhu je uvedenie toho, čoho sa navrhovateľ domáha, teda „petit“. Dôsledná formulácia petitu má význam najmä preto, že aj konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je návrhovým konaním, ovládaným dispozičnou zásadou, ktorej realizácia zahŕňa určenie toho, o čom má súd rozhodnúť. Viazanosť petitom však neznamená, že súd môže návrhu vyhovieť iba vo formulácii, ktorú uviedol navrhovateľ. Viazanosťou treba rozumieť to, čo chcel navrhovateľ návrhom dosiahnuť, teda rozhodujúci bude obsah celého návrhu, a nie iba doslovná formulácia petitu (§ 41 ods. 2 O.s.p.). Návrhu možno vyhovieť aj čiastočne, vo zvyšku sa však musí návrh zamietnuť, pričom výrok sa musí súd formulovať tak, aby bol zrejmé, v ktorej časti sa návrh zamietol. Pri úvahe o nariadení predbežného opatrenia treba však zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj odporcovi, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby predbežné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Dočasnou úpravou vzťahov uskutočnenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa mal odvolací súd preukázané: Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.03.2014 domáhal vydania predbežného opatrenia a určenia neplatnosti záložnej zmluvy, v ktorom by súd zakázal odporcovi v 2/ rade ako záložnému veriteľovi zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam predať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. L., na liste vlastníctva XXXX, pozemok p. č. XXXX, pozemok p. č. XXXX, stavba so súp. č. XXXX a zakázal by akýmkoľvek iným spôsobom vykonávať záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodnil navrhovateľ tým, že odporca v 2/ rade sa snaží záložnou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ukrátiť navrhovateľa a zmariť jeho uspokojenie pohľadávky, ktorú má voči nemu spoločnosť NEXGEN INVEST SK, s.r.o.. Spoločnosť NEXGEN INVEST SK, s.r.o., ktorá bola v čase vzniku pohľadávky vlastníkom vyššie spomenutých nehnuteľnosti dňa 24.08.2010 uzatvorila kúpnu zmluvu na vyššie spomenuté nehnuteľnosti s odporcom v 1/ rade. Následne navrhovateľ podal na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 25Cb 117/2011 žalobu o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy a poddĺžnicku žalobu vedenú pod sp. zn. 25 Cb/113/2012. Dňa 01.02.2014 uzatvorili odporca v 1/ rade a odporca v 2/ rade zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, na základe ktorej dal odporca v 1/ rade do zálohy nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. L., na liste vlastníctva XXXX, pozemok p. č. XXXX, pozemok p. č. XXXX, stavba so súp. č. XXXX. Táto zmluva je zabezpečená pohľadávkou pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 07.07.2008, ktorú poskytol odporca v 2/ rade odporcovi v 1/ rade. Podľa názoru navrhovateľa bola táto pôžička účelová na zaplatenie kúpnej ceny vyplývajúcej z kúpnej zmluvy zo dňa 24.08.2010 a ďalej uviedol, že pôžičku poskytol odporca v 2/ rade osobe - NEXGEN INVEST SK, s.r.o., ktorú vôbec predtým nepoznal, čo považuje za neštandardný a ťažko uveriteľný postup. Zároveň navrhovateľ spochybnil existenciu tejto zmluvy o pôžičke zo dňa 07.07.2008 na základe účtovnej závierky za rok 2008, z ktorej vyplýva, že ku koncu roku 2008 nemal odporca v 1/ rade žiadne krátkodobé ani dlhodobé záväzky. Na základe týchto pochybností navrhovateľ argumentoval, že keď nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, z ktorej majú byť zabezpečené pohľadávky záložnou zmluvou, nedošlo ani k uzatvoreniu záložnej zmluvy, keďže táto zmluva predstavuje akcesorický právny vzťah, ktorý môže existovať len pri existencii hlavného záväzkového vzťahu. Konajúci Okresný súd Bratislava V dospel k záveru, že v prejdnávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, preto ho zamietol. Uviedol tiež, že nedoručuje uznesenie o zamietnutí predbežného opatrenia ostatným účastníkom v zmysle ustanovenia § 75 ods. 8 tretia veta O. s. p., nakoľko bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý. Odvolací súd s poukazom na citovanú právnu teóriu, obsah odvolania odporcu, ako aj existenciu rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob/244/2013 - 375 zo dňa 21. mája 2014 (ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25 Cb/113/2012 - 162 zo dňa 11.04.2013 o poddĺžníckej žalobe), zohľadniac skutočnosti vedúce odporcov 1/ a 2/ k uzatvoreniu záložnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam akcentujúc čas jej uzatvorenia, tak ako to uviedol navrhovateľ v návrhu ako aj v podanom odvolaní, dospel k záveru, že vydanie predbežného opatrenia v zmysle návrhu navrhovateľa je dôvodné. Odvolací súd má za to, že boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je tu bezprostredné nebezpečenstvo vzniku ujmy. Taktiež z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a rozhodnutím vo veci samej, t. z. že je osvedčené, že vzťah, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, bude vyriešený vo veci samej s konečnou platnosťou. Naplnenie skutkovej podstaty konania odporcu je však potrebné overiť ďalším dokazovaním, čo v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nie je možné a účelné. Takéto dokazovanie sa musí viesť v konaní vo veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 220 O. s. p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 145 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.