Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/241/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313201106 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1313201106.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: RAFEX s.r.o. „v likvidácii", so sídlom 943 42 Šarkaň, IČO: 31 428 266, zastúpeného JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou, Jakubovo nám. 9, Bratislava, proti žalovanému: LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s, so sídlom Júrska cesta č. 2, 934 01 Levice, zastúpenému Doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc., advokátom, Kýčerského 5, Bratislava, o zaplatenie 15. 977,41 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.05.2013, č.k. 26Cb/12/2013-554, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/12/2013-554 zo dňa 13.05.2013 p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III napadnutým uznesením zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že pred otvorením pojednávania na odvolacom súde dňa 24.1.2012 vzal žalobca svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný mu dňa 1.3.2011 žalovanú sumu aj s príslušenstvom uhradil. Žalovaný so zastavením konania nesúhlasil s odôvodnením, že neplatil dobrovoľne, ale došlo k exekúcii, pričom exekúcia bola vykonaná po odklade vykonateľnosti. Odvolací súd uznesením zo dňa 24.1.2012 nepripustil späťvzatie žaloby z dôvodu, že neboli splnené oba kumulatívne predpoklady pre zastavenie konania vyžadované § 208 O.s.p., späťvzatie žaloby a súhlas zo strany druhého účastníka. Uznesením zo dňa 20.11.2012 odvolací súd následne v napadnutej časti zrušil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 22.4.2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Písomným podaním zo dňa 19.2.2013, doručeným súdu dňa 26.2.2013 a znovu aj dňa 27.2. 2013, žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť. Žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil s odôvodnením, že má k tomu vážne dôvody. Na základe uvedeného súd prvého stupňa skúmal, či sú tu vážne dôvody na pokračovanie v konaní a dospel k záveru, že nie. Poukázal na to, že žalobca určuje čo je predmetom sporu a kto je žalovaným účastníkom. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32 Obo 995/2004 vyplýva, že v sporovom konaní o zaplatenie kúpnej ceny nemôže byť záujem žalovaného na meritórnom rozhodnutí daný, ak došlo k dobrovoľnému splneniu uplatneného nároku. Na posúdenie teda ostalo, či by mohol byť záujem žalovaného na pokračovaní v konaní založený iba na tom, že k splneniu žalovanej povinnosti nedošlo dobrovoľne, ale na základe exekúcie. Podľa súdu nie je dôvod na pokračovanie v konaní ani v prípade, že k zaplateniu došlo núteným výkonom práva. Rozhodujúce je, že žalovaná povinnosť zanikla splnením. Spor o tom, či je žalobca povinný vrátiť exekuované plnenie v dôsledku zrušenia exekučného titulu, nie je súd oprávnený prejednávať a najmä nie meritórne rozhodnúť v tomto konaní. Vzhľadom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu a neexistenciu vážnych dôvodov pre pokračovanie v konaní, súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Predovšetkým vytýkal súdu prvého stupňa, že vôbec nerešpektoval a nevysporiadaval sa s právnym názorom nadriadeného súdu, ktorý už rozhodoval o späťvzatí návrhu žalobcom, pričom toto späťvzatie nepripustil a konanie nezastavil. Poukázal na ustanovenie § 96 ods. 2 O.s.p., ktoré predpokladá, že i napriek skutočnosti, že žalobca je dominus litis, súdne konanie musí pokračovať, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Súd záver o neexistencii vážnych dôvodov pre pokračovanie v konaní opiera iba o fikciu jeho možného rozhodnutia vo veci v prípade nezastavenia konania. Predpokladané zamietnutie žaloby pritom Súd zakladá práve na zániku žalovanej povinnosti splnením (núteným výkonom rozhodnutia), s čím sa žalovaný nestotožňuje. Zastáva názor, že žalovaná povinnosť (ak by aj existovala, čo odmieta) by ako záväzok nemohla v danom prípade zaniknúť jej splnením ani prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia, nakoľko by išlo o plnenie bez právneho dôvodu resp. právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože exekučný titul bol súdom zrušený. Takéto plnenie je teda contra legem a zakladá zodpovednosť za bezdôvodného obohatenie, nemôže preto spôsobiť zánik záväzku. Žalovaný je toho názoru, že súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov na strane žalovaného tieto náležite nepreskúmal. Po zastavení konania zostane právne postavenie žalovaného aj naďalej neisté, pretože súd nerozhodne záväzným spôsobom o uplatnenom nároku. Ďalej je potrebné poukázať, že uplatnený nárok späťvzatím žaloby nezaniká a možno ho uplatniť znova. Pokračovanie v konaní má význam aj z hľadiska preukazovania oprávnenosti nárokov z bezdôvodného obohatenia žalobcu, ale aj z hľadiska plynutia premlčacích lehôt na uplatnenie takéhoto nároku. Pri meritórnom rozhodnutí vo vecí bude mať žalovaný naplnené podstatne lepšie právne predpoklady pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalobcovi. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že späťvzatie žaloby sa nepripúšťa, alebo aby uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov odvolania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobou zo dňa 16.12.2004 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 15 977,41 eur s príslušenstvom. Rozsudkom zo dňa 22.4.2009 súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie istiny 1.664,30 eur v dôsledku späťvzatia zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 11.5.2010 zmenil prvostupňový rozsudok v napadnutej časti tak, že žalobe vyhovel a uložil žalovanému zaplatiť Žalobcovi 14.309,80 eur spolu s požadovaným 0,03%-ným denným úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania. Na dovolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25.8.2011 zrušil rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 11.5.2010 v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Pred otvorením pojednávania na odvolacom súde dňa 24.1.2012 vzal žalobca svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný mu dňa 1.3.2011 žalovanú sumu aj s príslušenstvom uhradil. Žalovaný so zastavením konania nesúhlasil s odôvodnením, že neplatil dobrovoľne, ale došlo k exekúcii, pričom exekúcia bola vykonaná po odklade vykonateľnosti. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24.01.2012 č.k. 2Cob/474/2011-519 rozhodol, že späťvzatie žaloby podané dňa 24.01.2012 nepripúšťa. V odôvodnení uviedol, že v zmysle § 208 O.s.p. môže zobrať žalobca svoju žalobu späť aj po tom, čo rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. Účinnosť tohto dispozičného úkonu žalobcu - späťvzatia žaloby v celom rozsahu závisí od súhlasu druhého účastníka konania. Odvolací súd pripustí späťvzatie žaloby a zruší rozsudok súdu prvého stupňa a celé konanie zastaví, ak sú splnené oba predpoklady súčasne. Následne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 20.11.2012 rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 26Cb/35/2005-290 zo dňa 22.04.2009 v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Prvoradou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že súd pri vydávaní uznesenia o zastavení konania vôbec nerešpektoval právny názor nadriadeného súdu o nepripustení späťvzatia žaloby v odvolacom konaní, pričom tento návrh bol žalobcom uplatnený z tých istých dôvodov. S týmto názorom žalovaného nie je možné súhlasiť, pretože v odvolacom konaní odvolací súd postupoval podľa ustanovenia § 208 O.s.p., v zmysle ktorého musí dôjsť k procesne účinnému späťvzatiu žaloby do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, a zároveň musí dôjsť k procesne účinnému udeleniu súhlasu zo strany druhého účastníka konania. Ak tieto dva predpoklady nie sú splnené kumulatívne, odvolací súd rozhodne tak, že späťvzatie nepripustí a pokračuje ďalej v konaní o podanom odvolaní. Citované ustanovenie teda neukladá odvolaciemu súdu povinnosť posudzovať dôvody nesúhlasu, pre rozhodnutie stačí, že druhý účastník so späťvzatím nesúhlasí. Pokiaľ ide o nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie konanie, do rozhodnutia súdu prvého stupňa o zastavení konania, ktoré bolo napadnuté odvolaním, neexistuje žiaden právny názor odvolacieho súdu, ktorým by bol súd prvého stupňa viazaný. Nemožno sa stotožniť ani s odvolacou námietkou žalovaného, že existujú vážne dôvody pre pokračovanie v konaní a to, že k zániku pohľadávky došlo núteným výkonom rozhodnutia a meritórne rozhodnutie bude mať vplyv na právne postavenie žalovaného a lepšiu vymožiteľnosť bezdôvodného obohatenia. Súdna judikatúra uvádza ako vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím návrhu, ak by právne postavenie žalovaného zostalo neisté. Rozhodujúce je teda posúdiť dôsledky zastavenia konania na právny ale aj faktický stav žalovaného. Je potrebné tiež uviesť, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§154 ods. 1 O.s.p.). Je nesporné, že žalobca zobral späť žalobu z dôvodu úhrady pohľadávky, pričom nie je rozhodujúce, že k úhrade došlo v rámci exekúcie. Faktický stav je teda taký, že v súčasnosti neexistuje záväzok žalovaného (došlo k jeho zániku splnením) a nie je dôvod na vedenie súdneho konania proti vôli navrhovateľa. Toto súdne konanie nemá žiaden vplyv na skutočnosť, že žalovaný žiada vydanie bezdôvodného obohatenia od žalobcu, titulom vydania plnenia, ktorého právny dôvod odpadol. Žalovaný sa musí domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v samostatnom konaní, prípadné zamietajúce rozhodnutie v tejto veci nemôže byť exekučným titulom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal vážne dôvody na pokračovanie v konaní a preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto mu odvolací súd náhradu trov nepriznal. Toto uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.