Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/487/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313228264 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1313228264.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Q.. B. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. L.. Č.. X, A., t.č. bytom ul. S. B. Č.. XX, V., zastúpená advokátkou: Mgr. Renáta Dobrovodská, Račianska ul. č. 15, Bratislava, proti odporcovi: B. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. L.. Č.. X, A., t.č. bytom S. X, V., A., Š., zastúpený advokátom: JUDr. Andrej Gara, Prievozská ul. č. 2/B, Apollo Business Center, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 9. januára 2014, č. k. 45C/257/2013-30, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 500 eur mesačne, vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky a vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol s tým, že o náhrade trov konania rozhodne až vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 102 ods. 1 veta prvá, § 74 ods. 2 veta prvá, § 76 ods. 1 písm. a) O. s. p., § 71 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1 Zákona o rodine a vecne potrebou dočasne upraviť pomery účastníkov konania predbežným opatrením s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka nemá zásadne rovnakú životnú úroveň ako odporca, je nezamestnaná, stará sa o maloleté dieťa a odporca jej od 19.11.2013 neprispieva žiadnymi finančnými prostriedkami na úhradu základných nevyhnutných životných nákladov, napr. na stravovanie, bývanie a oblečenie a nakoľko za oprávnené a nevyhnutné životné náklady navrhovateľky považoval sumu 500 eur mesačne, vo zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, nakoľko zmyslom výživného v nevyhnutnej miere podľa § 76 ods. 1 písm. a) O. s. p., je dočasné zabezpečenie výživného v prípade, ak je to nevyhnutné, vzhľadom na majetkové pomery oprávneného. Uviedol, že účastníci konania uzavreli dňa 16. 06. 2007 manželstvo, z ktorého sa im dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá P. X. a v súčasnosti je na základe návrhu navrhovateľky zo dňa 25.11.2013 na súde prvého stupňa pod sp. zn. 37P 306/2013 vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu a zároveň navrhovateľka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáha zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti odporcovi prispievať na výživu dieťaťa sumou 2. 000 eur mesačne. Uviedol, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi je založená na princípe solidarity a zdieľania rovnakej životnej úrovne oprávneného a povinného s tým, že rozvodom manželstva zaniká a výkon osobnej starostlivosti o deti a rodinu je cenený rovnako ako zárobková činnosť, ktorý prístup je plne v súlade s trendmi európskeho rodinného práva, založeného na princípe ochrany slabšieho účastníka rodinnoprávneho vzťahu a na princípe manželskej solidarity. Poukázal na skutočnosť, že rozsah výživného v predbežnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí vo veci samej, keď výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie výživné. Dospel k záveru, že nakoľko navrhovateľka nemá zásadne rovnakú životnú úroveň ako odporca, ktorý žije a je zamestnaný vo Švajčiarsku, je nezamestnaná, stará sa o maloleté dieťa a odporca jej od 19.11.2013 neprispieva žiadnymi finančnými prostriedkami na uhrádzanie základných a nevyhnutných životných nákladov tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká, boli naplnené predpoklady pre vyhovenie návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, avšak iba v rozsahu sumy 500 eur, ktorú súd prvého stupňa považoval za primeranú na úhradu jej nevyhnutných životných nákladov. Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznať trovy odvolacieho konania. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že pre nariadenie predbežného opatrenia zákon vyžaduje existenciu odôvodnenej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia, táto potreba však musí byť nevyhnutne osvedčená, nakoľko v opačnom prípade nie je možné návrhu na vydanie predbežného opatrenia ani len čiastočne vyhovieť. Uviedol, že navrhovateľka vo svojom návrhu zrejme opomenula uviesť podstatnú skutočnosť, že dňa 19. 11. 2013 neoprávnene premiestnila, resp. uniesla ich maloleté dieťa z krajiny jej obvyklého pobytu Švajčiarska na územie Slovenskej republiky s tým, že počas ich spolužitia vo Švajčiarsku pôvodne prezentovala záujem o zamestnanie, preto navštevovala intenzívne jazykové kurzy a popri tom niekoľko hodín týždenne vypomáhala s právnym poradenstvom a administratívnymi prácami v neziskovej spoločnosti Centrepoint a odporca ju v jej snahe získať zamestnanie podporoval, napríklad pri absolvovaní jazykových kurzov (angličtina aj nemčina), doplnení vzdelania špecializovaným právnickým kurzom na Zurich University, od 13.09.2013 do 07.03.2014 v hodnote 9.500 CHF (7.740 eur) za semester, ktorý mala navštevovať, avšak na ktorý napokon bez jeho vedomia nenastúpila a vyžiadala si od univerzity vrátenie uhradeného školného. Konanie navrhovateľky označil za rozporné s dobrými mravmi, keď mal záujem na zachovaní ich manželského spolužitia, snažil sa o dohodu, avšak navrhovateľka nebola ochotná na žiadnu pristúpiť a dobrovoľne sa rozhodla pre odchod zo spoločnej domácnosti vo Švajčiarsku bez toho, aby ho o tom vopred upovedomila. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka mala a má nezanedbateľný a stabilný príjem z maľovania vlastných obrazov, ktoré aj v súčasnosti vo Švajčiarsku predáva s tým, že aj v čase ich spolužitia vo Švajčiarsku si tieto príjmy ponechávala pre vlastnú potrebu s odôvodnením, že ide o autorskú odmenu a taký príjem patrí len autorovi a nie celej rodine a preto boli náklady rodiny uhrádzané výlučne z jeho príjmov. Uviedol, že okrem toho, že navrhovateľka má príjmy z predaja vlastných obrazov, má k dispozícii aj motorové vozidlo a nehnuteľný majetok, otázku bývania má vyriešenú, nakoľko vlastnia v Bratislave byt, ktorý sama navrhovateľka uvádza ako miesto svojho trvalého pobytu. Odporca vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že jeho hrubá mesačná mzda predstavuje sumu 10.000 CHF, čistá mzda 8.176 CHF (6.660 eur), avšak náklady na život sú vo Švajčiarsku, ktoré je jednou z najdrahších krajín na svete, neporovnateľne vyššie ako na Slovensku s tým, že zo svojej mzdy uhrádza vo Švajčiarsku výdavky na nájomné, elektrinu, koncesionárske poplatky, internet, fitness club pre navrhovateľku‚ jeho zdravotné poistenie SUPRA a Assura, zdravotné poistenie maloletej dcéry SUPRA a Assura, jej pripoistenie Innova, zdravotné poistenie navrhovateľky SUPRA a Assura, spolu v sume 2.854 CHF (2.325 eur) a na Slovensku náklady za byt na Y. L.. Č.. X M. A. v celkovej sume 1.153 eur, pozostávajúce zo splátky hypotéky a poplatkov za elektrinu, plyn, internet, káblovú televíziu a do bytového spoločenstva, t.j. jeho mesačné výdavky predstavujú spolu sumu 3.478 eur. Poukázal na to, že navrhovateľka svoje mesačné výdavky nepreukázala a ňou požadovaná suma a výška nákladov je značne prehnaná a neopodstatnená. Uviedol, že navrhovateľka už nie je na materskej dovolenke a jej schopnosti a vzdelanie, vrátane jazykových znalostí jej umožňujú nájsť si prácu, keď bývanie má zabezpečené v spoločnom byte na Y. L.. Č.. X v A., za ktorý uhrádza náklady spojené s bývaním zo svojho príjmu a navrhovateľke tak v súvislosti s bývaním nevznikajú žiadne ďalšie náklady a preto životná úroveň účastníkov konania je v zásade rovnaká, a teda nie je potrebné súdne rozhodnutie, ktoré by zhojilo rozdiel v ich životnej úrovni, keď on žije v prenajatom byte v jednej z najdrahších krajín sveta a teda bežné životné náklady musí vynakladať vyššie ako navrhovateľka, ktorá žije (aspoň podľa vlastných vyjadrení) v byte v Bratislave, ktorý je v jej spoluvlastníctve, pričom zároveň stále má možnosť bývať v domácnosti s odporcom vo Švajčiarsku s tým, že na rozdiel od navrhovateľky, nechodí na výlety a dovolenky v takej miere ako ona, z čoho je tiež zrejmé, že jej životná úroveň nie je nízka, ako sa to snaží účelovo predstierať. Vytkol súdu prvého stupňa, že vec nesprávne právne posúdil, keď návrhu navrhovateľky čiastočne vyhovel a to napriek tomu, že nemal osvedčené žiadne skutočnosti, ktoré sú na vydanie predbežného opatrenia nevyhnutné, keď navrhovateľka neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov a už vôbec nie existenciu hroziacej ujmy, nakoľko nepreukázala jeho príjmy ani vlastné životné náklady, ktoré vyčíslila až na výzvu súdu a aj to v nedôvodne vysokej sume. Poukázal na to, že navrhovateľka sa obmedzila len na popis skutkového stavu, ktorý navyše popísala nepravdivo a zámerne zamlčala skutočnosti týkajúce sa jej protiprávneho konania a jediné, čo k návrhu pripojila, bol sobášny list, rodný list maloletej dcéry a plnú moc pre svoju právnu zástupkyňu. Namietol, že súd prvého stupňa napriek uvedenému, jej návrhu čiastočne vyhovel a zaviazal ho na platenie výživného v pomerne vysokej sume 500 eur mesačne, ktorú súd určil svojvoľne bez riadneho odôvodnenia, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie neodôvodnené, arbitrárne a vydané napriek neosvedčeniu splnenia základných predpokladov vyžadovaných zákonom, hoci nejde o konanie, v ktorom súd postupuje ex offo, ale o štandardné sporové konanie, v ktorom je súd viazaný úkonmi účastníkov konania a nimi osvedčenými, či neosvedčenými skutkovými tvrdeniami. Odporca svoje odvolanie doplnil písomným podaním zo dňa 10.04.2014, ktorým súdu prvého stupňa predložil časť zápisnice z pojednávania, ktoré sa konalo dňa 31.03.2014 v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú dcéru účastníkov, z ktorej vyplýva, že navrhovateľka je zamestnaná, má uzatvorenú pracovnú zmluvu, z čoho možno usudzovať, že má v súčasnosti príjem zo závislej činnosti, ktorá skutočnosť predstavuje zmenu pomerov na strane navrhovateľky oproti stavu v čase podania návrhu a zároveň ďalší dôvod, pre ktorý je potrebné napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť. Navrhovateľka odvolanie nepodala a vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že s jeho obsahom nesúhlasí, žiada ho zamietnuť a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že nariadeným predbežným opatrením bola odporcovi stanovená vyživovacia povinnosti odporcu voči nej ako manželke, keď po príchode na Slovensko bola nezamestnaná, avšak nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a od 19.11.2013 sa stará o dcéru za podpory svojich rodičov. Uviedla, že odporca jej ako manželke po odchode zo spoločnej domácnosti dňa 19.11.2013 do dnešného dňa neprispel žiadnou sumou, v súčasnosti musela v skúšobnej dobe pre neustále ataky, krivé obvinenia zo strany manžela a psychické vypätie opustiť zamestnanie, do ktorého nastúpila dňa 15.03.2014. Poukázala na skutočnosť, že dôvodom jej odchodu zo Švajčiarska nebola jej neschopnosť integrovať sa a následná frustrácia, ale obmedzovanie jej osobnej slobody odporcom, ktorý na ňu vyvíjal psychický nátlak a správal sa ponižujúco s tým, že v spoločnom byte v Bratislave s maloletou nežije, nakoľko odporca sa vyhrážal, že byt speňaží banka na dražbe, že je pre neho lepšia exekúcia, ako byt predať a odmietol platiť splátky úveru. Navrhovateľka poprela odporcom tvrdený príjem z predaja obrazov a uviedla, že prvý a posledný krát predala 4 svoje obrazy na výstave v Bazileji a peniaze z predaja využila na výmenu zimných pneumatík, na benzín na Slovensko a ostatné výdavky s tým spojené, pričom ostatné obrazy sa jej predať nepodarilo a darovala ich priateľom. Uviedla, že nakoľko jej odporca neustále spôsobuje psychickú ujmu a obáva sa ho, nepovedala mu kde bývajú a kde dcéra chodí do škôlky s tým, že jej povolenie na pobyt vo Švajčiarsku bolo ukončené spätne k dátumu jej odchodu, t.j. ku dňu 19.11.2013 a jej návrat do Švajčiarska je vylúčený aj z dôvodu, že na základe trestného oznámenia odporcu je tam voči nej vedené trestné stíhanie pre únos dieťaťa - maloletej dcéry účastníkov na Slovensko. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne a odvolaniu odporcu je potrebné priznať úspech. Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie. Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O. s. p predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o predbežnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči odporcovi, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Nariadenie predbežného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi konania a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery účastníkov, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje opodstatnená obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Pre nariadenie a ďalšie trvanie predbežného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku, postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti) a pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia výlučne na navrhovateľovi. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, predbežné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka dňa 10. 12. 2013 podala vo veci samej návrh na určenie výživného na manželku, ktorým sa domáha uložiť odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 1.500 eur mesačne s tým, že súčasne s návrhom vo veci samej podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala odporcovi uložiť v súlade s ust. § 76 ods. 1 písm. a) O. s. p. povinnosť, prispievať na jej výživu v nevyhnutnej miere sumou 1.500 eur mesačne, keď naliehavosť predbežnej úpravy odporcu voči nej odôvodnila tým, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by boli jej práva, ako i maloletého dieťaťa, o ktoré sa osobne stará ohrozené s tým, že jej vzťahy a komunikácia s odporcom sú narušené a preto je dôvodné dočasne upraviť pomery účastníkov aj predbežným opatrením. Opodstatnenosť navrhovaného predbežného opatrenia odôvodnila tým, že nie je schopná finančne samostatne zabezpečovať všetky náklady na život, výživu, ako i tým, že odporca sa žiadnym spôsobom o navrhovateľku ako svoju manželku nestará, nedáva jej finančné prostriedky, napriek jeho nadštandardnému príjmu a na jej výživu neprispieva. V spore o určenie výživného je možné na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. a) O. s. p. pristúpiť v situácii, keď je nevyhnutné, aby výživou oprávnenému účastníkovi bolo zabezpečené platenie výživného v nevyhnutnej miere a predznamenáva, že výživou povinnému účastníkovi je v skutočnosti zabezpečiť plnenie vyživovacej povinnosti zo strany výživou povinnej osoby. Z uvedeného vyplýva, že predbežné opatrenie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je možné nariadiť iba v prípade, ak je nutné zabezpečiť výživu v nevyhnutnej miere len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného, a nakoľko inštitút predbežného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv v situáciách, keď sú práva účastníka zjavne ohrozené a to do doby, keď o návrhu na určenie výživného podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, sa rozsah výživného v predbežnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného, keďže výrok predbežného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia. Je nutné uviesť, že na výživu oprávnený účastník musí už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spoľahlivo osvedčiť, že v jeho majetkových pomeroch nastali také okolnosti, pre ktoré mu je nevyhnutné dočasne zabezpečiť formou predbežného opatrenia výživu druhým účastníkom v nevyhnutnej miere. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s námietkami odporcu v podanom odvolaní, že navrhovateľka právne relevantným spôsobom nielen neosvedčila nevyhnutnosť dočasnej úpravy navrhovaným predbežným opatrením, keď napriek skutočnosti, že je od začiatku konania splnomocnená právnym zástupcom, t. j. súd v súlade s ust. § 5 ods. 2 O. s. p. voči nej poučovaciu povinnosť nemá, nepredložila k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia jediný dôkaz, ktorým by ňou tvrdené skutočnosti o ohrození jej výživy preukázala, keď jej výdavky, ktoré po doručení výzvy prvostupňovým súdom vyčíslila v sume 1. 940 eur mesačne, titulom nákladov na maliarske potreby v sume 80 eur (organizovanie vernisáží), strava v sume 200 eur, dovolenky vrátane lyžovačiek v sume 110 eur, návšteva lekárov v sume 40 eur, šport 50 eur, výdavky na lieky 40 eur, poistka na auto 45 eur, výdavky na kozmetiku 45 eur, na oblečenie 50 eur, na obuv 40 eur, cestovné z Bratislavy do Martina a späť v sume 100 eur, na kultúrne vyžitie v sume 40 eur a náklady spojené s prevozom maloletej do Švajčiarska, v žiadnom prípade neosvedčujú nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov nariadením predbežného opatrenia, nakoľko navrhovateľkou vyčíslené náklady, nie je možné za nevyhnutné považovať a sú v rozpore s dikciou vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ako i jeho výkladom, keďže v žiadnom prípade nejde o náklady na zabezpečenie výživy v nevyhnutnej miere, resp. zabezpečenie „prežitia“ navrhovateľky. Navrhovateľka teda nielen neosvedčila, že by jej výživa bola ohrozená do tej miery, že by nemala dostatok prostriedkov na úhradu svojich základných a nevyhnutných potrieb, keď z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka má možnosť bývať v spoločnom byte účastníkov na adrese Y. L.. Č.. X, A., ktorého náklady uhrádza naďalej len odporca, splácajúci hypotekárny úver, z ktorého bolo zakúpenie predmetného bytu financované a ako právne bezvýznamnú námietku navrhovateľky posúdil odvolací súd aj jej tvrdenie o úmysle odporcu ho predať, čím stratia s dcérou možnosť v byte bývať, keď tomuto konaniu odporcu nič nenasvedčuje a naviac, byt je v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch účastníkov, čo navrhovateľku oprávňuje byt užívať v rovnakom rozsahu, v akom má toto právo odporca, ktorý však žije naďalej vo Švajčiarsku a byt neužíva. Odvolací súd zároveň považuje za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľka má vysokoškolské právnické vzdelanie, po návrate zo Švajčiarska bola určitú dobu zamestnaná a skončenie pracovného pomeru síce preukázala v odvolacom konaní doručením Oznámenia obchodnej spoločnosti FORTISHEM a. s. o skončení pracovného pomeru ku dňu 30. 04. 2014 v skúšobnej dobe, uzavretého pracovnou zmluvou zo dňa 12. 03. 2014 na dobu určitú do 28. 02. 2015, avšak jej tvrdenie, že k jeho ukončeniu došlo v dôsledku navrhovateľkou bližšie nešpecifikovaných neustálych atakov, krivého obvinenia zo strany odporcu a napokon jej psychického vypätia, nepreukázala právne relevantným, resp. žiadnym spôsobom. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľka v konaní neosvedčila existenciu akýchkoľvek objektívnych prekážok, ktoré by jej bránili v hľadaní a získaní zamestnania zabezpečujúceho dostatočné prostriedky na úhradu jej životných nákladov a zároveň sa nestotožnil s jej tvrdením, že nepracuje z dôvodu starostlivosti o maloletú dcéru, nakoľko maloletá P. (nar. XX.XX.XXXX) má súčasnosti už 5 rokov, navštevuje predškolské zariadenie a starostlivosť o maloleté dieťa preto nemôže pre navrhovateľku predstavovať prekážku v získaní zamestnania. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s námietkami odporcu v podanom odvolaní, že v prejednávanej veci zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia splnené neboli, keďže navrhovateľka neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania navrhovaným predbežným opatrením a zároveň bolo potrebné prisvedčiť odporcovi, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým mu uložil povinnosť prispievať sumou 500 eur mesačne na výživu navrhovateľky za účelom vyrovnania rozdielov v ich životnej úrovni. Uniklo totiž zrejme pozornosti prvostupňového súdu, že predbežné opatrenie nariadené podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a) O. s. p. do skončenia konania vo veci samej o určenie výživného na manželku, v žiadnom prípade nemôže slúžiť na vyrovnanie rozdielov v životnej úrovni manželov, ale iba na zabezpečenie nevyhnutných finančných prostriedkov na pokrytie základných životných potrieb oprávnenej osobe, nakoľko otázka životnej úrovne manželov a jej porovnania, je predmetom konania vo veci samej o určenie výživného na manželku, v ktorom súd túto otázku posúdi až na základe skutkového stavu zisteného riadne vykonaným dokazovaním a ak dospeje k záveru o zásadne rozdielnej životnej úrovni manželov, možno zásadne rovnakú životnú úroveň oboch manželov dosiahnuť určením manželského výživného. Navrhovateľka potrebu dočasnej úpravy pomerov odôvodnila iba všeobecne tým, že nepracuje, odporca jej nedáva peňažné prostriedky, nemá z čoho uhrádzať jej životné náklady a opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia preukazovala predovšetkým poukazovaním na priebeh jej spolužitia s odporcom vo Švajčiarsku a správanie odporcu počas tohto spolužitia a tiež po jej návrate na Slovensko, ktoré skutočnosti však pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a) O. s. p. nemajú žiadny právny význam. Z uvedených dôvodov sa preto bolo potrebné v celom rozsahu stotožniť aj s argumentáciou odporcu v odvolaní proti napadnutému uzneseniu, že na poskytnutie okamžitej ochrany formou predbežného opatrenia nepostačuje iba zistenie, že účastníci sú manželia a ich životná úroveň nie je rovnaká, nakoľko v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, ako už odvolací súd uviedol vyššie, je nevyhnutné osvedčiť naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov, bez ktorej hrozí na strane navrhovateľa vznik ujmy na jeho právach a oprávnených záujmoch. Odvolací súd preto na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie požadovaného predbežného opatrenia a preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220 O. s. p. zmenil a návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.