Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/450/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313228264 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313228264.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Q.. B. X., trvale bytom Y.Á. X, A., štátna občianka SR, zastúpenej Mgr. Renátou Dobrovodskou, advokátkou so sídlom Račianska 15, Bratislava, proti odporcovi: B. X., C. A. Y. X, A., prechodne bytom S. X, V., Š., štátny občan SR, zastúpenom JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Prievozská 2/B, Apollo Business Center, Bratislava, o určenie výživného na manželku, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 2. októbra 2014, č. k. 45C/257/2013-251, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania potvrdzuje. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 373,56 euro, k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Andreja Garu, advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pre späťvzatie návrhu na začatie konania zastavil konanie o určenie výživného na manželku a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 33 euro a trov právneho zastúpenia v sume 2.209,86 euro, na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Andreja Garu, advokáta, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a § 146 ods. 2 veta prvá zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) a vecne dispozičným prejavom navrhovateľky, v súlade s ktorým súd prvého stupňa konanie za súhlasu odporcu zastavil. Nakoľko zastavenie konania zavinila navrhovateľka, ktorá nezobrala návrh na začatie konania späť pre správanie sa odporcu, a teda nebol daný dôvod na postup podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., súd prvého stupňa jej napadnutým rozhodnutím súčasne podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. uložil povinnosť nahradiť trovy konania odporcu v sume 33 euro predstavujúcej zaplatený súdny poplatok za odvolanie voči rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia a v sume 2.209,86 euro titulom trov právneho zastúpenia priznaných za tri úkony právnej služby á 605,81 euro (prevzatie a príprava veci dňa 31. 1. 2014, odvolanie voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 10. 2. 2014, súhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania zo dňa 29. 9. 2014), režijný paušál: 3x á 8,04 euro + 20 % DPH v sume 368,31 euro, v súlade s § 10 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, g/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zmeniť tak, že súd vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uviedla, že v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastní kov nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). V predmetnom konaní bola vzhľadom k okolnostiam nútená pristúpiť k späťvzatiu návrhu na začatie konania, pričom z časového hľadiska neuviedla dôvod, pre ktorý musela mať urýchlene k dispozícii uznesenie o zastavení konania. Jej návrh bol podaný dôvodne a ona sama nespôsobila zastavenie konania. Navrhovateľka uviedla, že bola súdom vo Švajčiarsku vyzvaná prejednať otázku výživného na manželku vo Švajčiarsku, čo bolo dôvodom pre späťvzatie návrhu na začatie konania. Zdôraznila, že odporca nepristúpil k plneniu v jej prospech a návrh bol z jej pohľadu na Slovensku podaný dôvodne, aj keď predbežným opatrením jej bol priznaný nárok v nižšej výške 500 euro mesačne. Bola preto nútená k späťvzatiu návrhu na začatie konania pristúpiť z dôvodu odporcom iniciovaného súdneho konania vo Švajčiarsku čo znamená, že sa nejednalo o jej zavinenie na zastavení konania. Na Slovensku tiež prebiehali viaceré súdne konania okrem konania o určenie výživného na manželku, aj konanie o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, konanie o určenie miesta trvalého pobytu dieťaťa, čo bolo dôvodom pre späťvzatie návrhu na začatie konania, pričom skutkový ani právny stav vo veci výživného pre ňu sa nezmenil, a teda návrh nebol podaný nedôvodne. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a odporcovi priznať náhradu trov konania vo výške 737,04 euro, prípadne odvolanie ako oneskorene podané odmietnuť. V úvode vyjadrenia spochybnil včasnosť navrhovateľkou podaného odvolania. V ďalšom poukázal na to, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe z procesného hľadiska platí, že ak navrhovateľ zoberie návrh na začatie konania späť a nejde o prípad podľa druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p., zavinil zastavenie konania sám navrhovateľ, následkom čoho je uloženie povinnosti uhradiť odporcovi trovy konania (viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3Sžo 225/2010). Začatie konania a jeho následné zastavenie bolo v danom prípade zapríčinené výlučne navrhovateľkou s tým, že svojim správaním jej nedal príčinu na podanie takéhoto návrhu. Navrhovateľka totiž disponovala dostatočnými prostriedkami, bola zabezpečená a medzi ich životnou úrovňou neexistoval rozdiel, ako sa snažila predstierať. Zjavnú nedôvodnosť návrhu potvrdil aj Krajský súd v Bratislave v uznesení zo dňa 17. 7. 2014, č. k. 2Co/487/2014-228. Za smiešne až absurdné označil tvrdenie, že navrhovateľka z časového hľadiska neuviedla dôvod späťvzatia návrhu na začatie konania. Naviac, ak navrhovateľka tvrdí, že návrh na začatie konania vzala späť na základe výzvy súdu vo Š.J., mala svoje tvrdenie relevantným spôsobom preukázať. Okrem toho jurisdikcia súdov bola známa už od začiatku a ani táto skutočnosť nemení nič na tom, že zastavenie konania bolo zapríčinené navrhovateľkou. Mala si byť totižto vedomá toho, že právomoc rozhodovať o danej veci prislúcha súdu vo Š.. To, že odporca inicioval súdne konanie vo Š.M., nemohlo navrhovateľku nijako donútiť vziať návrh na začatie konania späť. Ak by bol totiž jej návrh skutočne dôvodný a ak by mal právomoc o ňom rozhodovať slovenský súd, žiadne konanie vo Š. či výzva Š. súdu by ju nemohli skutočne donútiť vziať návrh na začatie konania späť. Odporca vyslovil názor, že navrhovateľka v skutočnosti prehodnotila úspešnosť svojho návrhu a následne sa ho rozhodla zobrať späť, aby tým nevznikali ďalšie nedôvodné náklady. Okrem toho navrhovateľka nesprávne uviedla, že jej bol priznaný nárok na zaplatenie výživného vo výške 500 euro v súvislosti s čím označila návrh za dôvodne podaný, nakoľko odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto smere zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, čo svedčí o jeho nedôvodnosti. Bez ohľadu na dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pre rozhodnutie o náhrade trov konania je relevantné výlučne to, že navrhovateľka zobrala návrh na začatie konania späť a príčinou toho nebolo jeho správanie sa. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že včas podané odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Odporcom spochybňovanú včasnosť podaného odvolania mal odvolací súd za preukázanú jednak z doručenky založenej na č. l. 253, z ktorej vyplýva, že napadnuté uznesenie bolo právnej zástupkyni navrhovateľky doručené dňa 13. 11. 2014, ako aj z poštovej obálky pripojenej k č. l. 257, z ktorej vyplýva, že navrhovateľka podala odvolanie na poštovú prepravu dňa 28. 11. 2014, t. j. v posledný deň lehoty na podanie odvolania. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh ktorý bol podaný dôvodne, je povinný hradiť trovy konania odporca. Rozhodnutie o náhrade trov konania skončeného zastavením (pri procesnom zavinení) upravuje ustanovenie § 146 ods. 1 a 2 O.s.p. Rozhodnutie podľa všeobecného ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. prichádza do úvahy len v prípadoch, kedy nie sú splneného podmienky pre aplikáciu ods. 2 uvedeného ustanovenia, ktoré je svojou povahou špeciálnou úpravou k ods. 1 § 146 O.s.p. V prípade späťvzatia návrhu na začatie konania v zásade platí, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, ktorého preto bude zaťažovať náhrada trov konania (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Iba v prípade, ak nie je dôvod k postupu podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené. V prejednávanej veci sa odvolací súd plne stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa, ktorý o náhrade trov konania rozhodol v súlade so zásadou zavinenia podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., a ktorý správne zhodnotil, že nie je daný dôvod pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 os. 1 písm. c/ O.s.p., nakoľko zastavenie konania z procesného hľadiska zavinila navrhovateľka. Na uvedenom právnom závere nič nemení odvolacia argumentácia navrhovateľky, ktorú odvolací súd vyhodnotil ako nepodloženú, účelovú a nemajúcu vplyv na rozhodnutie o náhrade trov konania. Navrhovateľka svoje tvrdenia o tom, že k späťvzatiu návrhu na začatie konania pristúpila v súvislosti s výzvou švajčiarskeho súdu rozhodujúceho v neoznačenej právnej veci účastníkov tohto konania ničím nepreukázala a v súvislosti neuvedením dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania ani súd prvého stupňa nebol navrhovateľku povinný vyzývať na jeho doplnenie. Naviac tvrdenia navrhovateľky v tomto smere nevylučujú procesné zavinenie navrhovateľky na zastavení ňou iniciovaného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III a už vôbec nezakladajú zavinenie odporcu. Rovnako irelevantná je aj skutočnosť, že medzi navrhovateľkou a odporcom sú vedené aj iné súdne konania, ktorá sama o sebe nemôže zakladať dôvod pre späťvzatie návrhu na začatie konania v danej veci. Odvolací súd plne súhlasí s názorom odporcu, že navrhovateľka svojim dispozičným prejavom iniciovala súdne konanie na slovenskom súde, s ktorým sú spojené trovy konania, čoho si musela byť vedomá, a preto ju zaťažuje nielen zodpovednosť za výsledok konania (§ 142 Os.p.), ale aj za prípadné ňou zavinené zastavenie konania (§ 146 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa preto rozhodol vecne správne, keď navrhovateľke v súlade s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. uložil povinnosť na náhradu trov konania odporcu, ktoré boli vyčíslené a priznané v súlade s ust. § 10 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, g/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi priznal v súlade s § 10 ods. 3 písm. a/, § 13a ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov náhradu trov odvolacieho konania vo výške 373,56 euro, a to za jeden úkon právnej služby á 302,91 euro (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 5. 1. 2015) + režijný paušál 1x á 8,39 euro + 20 % DPH v sume 92,26 euro. Nakoľko odvolanie odporcu smerovalo len čo do výroku o náhrade trov konania, odporca si zaň nesprávne uplatnil odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny (605,81 euro), namiesto jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhl. č. 6555/2004 Z.z. v znení účinnom od 01. 07. 2013). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.