Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/188/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313228753 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1313228753.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: D. M., bytom F. K. O., L. Č..XX, zastúpenej JUDr. Jozefom Holičom, advokátom so sídlom v Bratislave, Lužická 7, proti odporcovi: K. M., bytom F. K. O., L. Č..XX, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 17. januára 2014, č.k. 45C 272/2013-17, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia; ktorým sa domáhala zakázať odporcovi previesť vlastníctvo, zaťažiť ťarchami a vecnými bremenami a zdržať sa uplatnenia akéhokoľvek práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, parcely č. XXX/XX o výmere 415 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX/XXX o výmere 479 m2, záhrady, rodinný dom súpisné číslo XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území P., okres Senec, a to do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S poukazom na § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p., § 123, § 124 Občianskeho zákonníka a článok 20 ods. 4 Ústavy SR dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia pre absenciu jeho priameho súvisu s predmetom konania vo veci samej. Konštatoval, že navrhovateľka neosvedčila vzťah navrhovaného predbežného opatrenia k návrhu vo veci samej o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže manželstvo účastníkov konania nie je právoplatne rozvedené a ani nedošlo k jeho zániku iným spôsobom. K obave navrhovateľky spočívajúcej v tom, že do predmetného rodinného domu investovala finančné prostriedky počas trvania manželstva, uviedol, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov má každý z manželov právo požadovať od druhého, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na ostatný majetok druhého manžela. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala zákazu zdržať sa uplatnenia akéhokoľvek práva k predmetným nehnuteľnostiam dodal, že v tejto časti presahuje navrhované predbežné opatrenie jeho účel, pretože takáto povinnosť je všeobecná a nekonkrétna. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jej návrhu v celom rozsahu vyhovené dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazovala na to, že odporca predal alebo daroval nehnuteľnosti; o čom svedčí plomba na liste vlastníctva; a týmto prevodom sleduje dosiahnutie svojej neschopnosti plniť si záväzky. Mala za to, že v prípade, ak dôjde k predaju nehnuteľností, nebude môcť požadovať, aby jej bolo uhradené to, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok, pretože odporca nebude mať žiadne finančné prostriedky. Poukázala na to, že fyzické útoky zo strany odporcu - manžela sa naďalej stupňujú. Záverom zdôraznila, že predbežným opatrením chce zabrániť odporcovi, aby jej neznemožnil uplatnenie jej práv. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 písm.e/, písm.f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi, a to osvedčením bezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vydaniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely predbežného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia totiž prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Z hľadiska predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je tiež potrebné zisťovať právny záujem navrhovateľa na jeho vydaní, vo vzťahu k predmetu konania. Povinnosťou navrhovateľa je preto osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej veci a ktorej konanie si takúto dočasnú úpravu až do právoplatného skončenia konania, najmä z hľadiska nerušeného ďalšieho postupu konania, vyžaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby v priebehu ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu právneho postavenia navrhovateľa vzhľadom na ním uplatňovaný nárok. Z uvedeného teda vyplýva, že ďalším predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia so základným konaním vo veci samej. S poukazom na skutkové okolnosti danej veci, ustálené súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľka nesvedčila pravdepodobnosť jej nároku vo veci samej, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, a preto nebola splnená ani základná podmienka pre vyhovenie jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúca v osvedčení takých skutkových okolností, pri ktorých možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o pravdepodobnosti úspechu jej návrhu vo veci samej. Pokiaľ by sa totiž navrhovateľka domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, resp. zaplatenia vložených investícií do majetku odporcu, nemohla by byť úspešná vzhľadom na to, že manželstvo účastníkov nebolo ešte právoplatne rozvedené a ich bezpodielové spoluvlastníctvo za trvania ich manželstva nezaniklo ani iným, zákonom stanoveným spôsobom. Súd prvého stupňa prihliadol na tieto skutočnosti a správne sa s nimi vyporiadal vo vzťahu k splneniu zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. Navyše, navrhované predbežné opatrenie by predstavovalo neprimeraný zásah do vlastníckych práv odporcu vzhľadom na to, že nehnuteľnosti sú výlučným majetkom odporcu, do ktorého navrhovateľka mala vložiť svoje finančné prostriedky, a teda za stavu, keď jej vznikla proti odporcovi peňažná pohľadávka, nešlo by o obmedzenie jeho vlastníctva v miere nevyhnutne potrebnej a zodpovedajúcej predmetu konania vo veci samej, a preto navrhovateľka nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že v danom prípade aplikoval aj § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka v spojení s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Pokiaľ navrhovateľka argumentovala neschopnosťou odporcu plniť si záväzky, odvolací súd dodáva, že pokiaľ nemožno predpokladať úspech navrhovateľky, v súvislosti s uplatnením jej nároku na vrátenie investícií vložených do výlučného majetku odporcu, nebolo možné návrhu vyhovieť ani z dôvodu jej obavy z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru zhodnému so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka nepreukázala v danom štádiu konania základné predpoklady opodstatňujúce nariadením predbežného opatrenia uložiť odporcovi zákaz nakladania s nehnuteľnosťami a uplatňovania si k ním práv, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (ust. § 219 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.