Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/257/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314201203 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1314201203.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. T., F.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Trnavská 1, Senec, dieťa rodičov: matka - L. B., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XX, J., zast. JUDr. Jozefom Aľušikom, AK Černyševského 11, Bratislava, a otec - L. T., F.. XX.XX.XXXX, T. H. XX, Q., o návrhu otca na zmenu zverenia maloletej, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.03.2014, č.k. 38P 22/2014-27, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 25.03.2014, č.k. 38P 22/2014-27 zveril maloletú A. T., F.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca s tým, že maloletú zastupovať a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou XXX € mesačne od 01.03.2014. Styk matky s maloletou neurčil, vo zvyšku súd návrh otca zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.06.2007, č.k. 8C 83/2007-17, v časti úpravy práv a povinností k maloletej, ako i rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 25.01.2012, č.k. 11P 239/2011-45. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. O zverení maloletej z osobnej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca rozhodol potom, ako mal v konaní preukázané také narušenie vzťahov medzi maloletou a matkou, v dôsledku ktorých sa maloletá rozhodla žiť s otcom. Výživné na maloletú určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Za primerané výživné považoval sumu XXX € mesačne. Výživné vo výške XX € mesačne, ktoré navrhovala matka považoval za nedostatočné na krytie pomernej časti odôvodnených potrieb maloletej. Poukázal na to, že len náklady na úhradu cestovného do školy a stravného v rámci školy sú vo výške matkou navrhovaného výživného. V prípade určenia výživného matkou v navrhovanej výške, by sa táto nepodieľala na žiadnych iných životných nákladoch maloletej, ako aj pomerná časť nákladov na bývanie, stravu v domácom prostredí, nákladoch spojených s návštevou školy, na veciach každodennej spotreby ani na ošatenia, obuvi, na nákladoch spojených so všeobecným vývojom maloletej a podobne. Uvedenou výškou výživného by sa matka nepodieľala ani len na všetkých základných životných potrebách maloletej ako ľudského jedinca, ktoré sú prítomné u každého človeka bez ohľadu na jeho životnú úroveň. Rovnako nevyhovel návrhu otca na určenie výživného zo strany matky vo výške XXX € mesačne, nakoľko uvedená suma podľa názoru súdu nezodpovedá nákladom na odôvodnené potreby maloletej. Pri určení výšky výživného okrem odôvodnených potrieb maloletej zohľadnil aj zárobkové, majetkové pomery a životnú úroveň oboch rodičov. Pokiaľ ide o životnú úroveň konštatoval, že v zásade je u oboch rodičov rovnaká, obaja majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej, obaja majú svoju bytovú otázku vyriešenú vlastníctvom nehnuteľnosti a na strane ani jedného z nich nie sú prítomné také majetkové, či iné hodnoty, či nepriaznivý zdravotný stav alebo iné okolnosti, na základe ktorých by životná úroveň jedného rodiča bola odlišná od životnej úrovne druhého rodiča a ktorá by odôvodňovala, aby jeden z rodičov bol zaviazaný na úhradu výživného voči maloletej v podstatne väčšom rozsahu než druhý rodič. Pokiaľ matka deklarovala príjem vo výške minimálnej mzdy, poukázal na to, že v zmysle zákona vyživovacia povinnosť k deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov, z čoho je zrejmé, že rodičia sú povinní najprv v plnom rozsahu uspokojiť potreby svojho maloletého dieťaťa, až následne uspokojiť svoje vlastné životné potreby. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku vo výroku o výživnom podala odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletú určiť vo výške XXX € mesačne. Mala za to, že súd prvého stupňa napadnutú časť výroku rozsudku vydal na základe zlého právneho posúdenia, keďže jej súčasná životná úroveň a príjmy jej objektívne bránia v plnení povinnosti stanovenej súdom. Podľa jej názoru určená výška výživného je v rozpore s ust. § 62 ods. 2, 3 Zák. o rodine, keďže súd prvého stupňa pri jej určovaní nezohľadnil výšku jej príjmu, nevyhnutné výdavky, ako aj nesporne vyšší príjem otca. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a otec maloletej. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, majúc za to, že súd prvého stupňa dostatočne zhodnotil všetky skutočnosti rozhodné pre určenie výšky výživného, mal na zreteli vek, opodstatnené potreby maloletej, taktiež zohľadnil schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Otec vo svojom vyjadrení navrhol taktiež rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť, žiadal však o doplatenie výživného spätne, a to od 01.01.2014 z dôvodu, že od uvedenej doby matka na výživu maloletej neprispieva. S odvolaním matky nesúhlasil z dôvodu, že táto neudala svoj skutočný príjem. Matka pracuje u svojho brata a jej plat sa skladá z dvoch častí, kde prvá časť je oficiálne priznaná mzda vo výške minimálnej mzdy a druhá časť je prémia vyplácaná v hotovosti. Mal za to, že matka za vykonanú prácu poberá plat vo výške X.XXX €. Poukázal tiež na to, že pokiaľ maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, platil na jej výživu XXX € mesačne. Maloletá v tom čase navštevovala základnú školu, t.č. navštevuje obchodnú akadémiu v H., jej celkové náklady na štúdium, cestovné, stravu sa zvýšili. Výdavky na maloletú sa zvýšili aj tým, že matka pri odsťahovaní odmietla poskytnúť dcére ošatenie, bižutériu, notebook, mobil, tablet, čo bolo potrebné dcére dokúpiť. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Predmetnom odvolacieho konania v danej veci je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bolo určené výživné na maloletú zo strany matky dieťaťa. Pokiaľ ide o výživné, súd prvého stupňa pri jeho určovaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine, konkrétne ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, ktoré ustanovenia za rozhodujúce kritériá pri určení výživného na maloleté dieťa považujú na strane dieťaťa jeho odôvodnené potreby, na strane rodičov ich zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery, s vyjadrením zásady práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej, súd prvého stupňa správne zohľadnil na jej strane fyzický vek blížiaci sa k dosiahnutiu plnoletosti, stredoškolské štúdium od 01.09.2013 a s tým spojený nárast potrieb, keďže je nesporné, že forma stredoškolského štúdia je finančne nákladnejšia ako návšteva základnej školy. Rovnako správne zohľadnil náklady na cestovanie do školy. Vzhľadom na fyzický vek, odôvodnené potreby maloletej, podľa názoru odvolacieho súdu určené výživné vo výške XXX € mesačne treba považovať za minimálne výživné určené s ohľadom na nízky príjem matky. Pokiaľ ide o príjem matky, tento je nízky, matka je však v produktívnom veku, bez zdravotných obmedzení, t.č. aj bez povinnosti výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, čo znamená, že matka má možnosť vylepšiť si svoju finančnú situáciu príležitostnými brigádami, prípadne hľadať si zamestnanie s vyšším príjmom tak, aby dokázala aspoň čiastočne pokryť potreby svojej dcéry v období jej stredoškolského štúdia a fyzického dospievania, ktoré obdobie je mimoriadne finančne náročné. S poukazom na uvedené, rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom je vecne správny, z ktorého dôvodu ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd nevyhovel návrhu otca uvedenému v jeho písomnom vyjadrení k odvolaniu matky na určenie výživného zo strany matky od 01.01.2014, keďže súd prvého stupňa určil vyživovaciu povinnosť matky od 01.03.2014 a otec voči uvedenému výroku odvolanie v zákonom stanovenej lehote nepodal. Pokiaľ však matka od 01.01.2014 tak ako tvrdí otec na výživu maloletej neprispieva, je jej konanie nezodpovedné, od 01.03.2014 už aj exekučne vynútiteľné. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.