Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/274/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314202399 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1314202399.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. X., A.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Trnavská 1, Senec, dieťa rodičov: matka - O. X., W. M. XXX, H., zast. AK Žáková & partners, s.r.o., Bratislava, Rajecká 13, a otec - U.D. X., W. U. X, W., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P 40/2014-45 zo dňa 03.04.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Y., A.. XX.XX.XXXX zo sumy XX,XX € mesačne na sumu XXX € mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od 29.01.2014. Zročné výživné za obdobie od 29.01.2014 do 03.04.2014 vo výške XXX,XX € je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletého do 30.06.2014. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 18C 31/2003, zo dňa 27.05.2003 v časti určenia výživného na maloletého. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 28 ods. 1 písm. a/, § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh matky je dôvodný, vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletého. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zo strany otca prešlo časové obdobie 11 rokov, za ktoré sa náklady na výživu maloletého výrazne zmenili, tieto vzrástli úmerne jeho veku a s ním súvisiacim uspokojovaním odôvodnených potrieb a záujmov maloletého. Potreby sa zvýšili aj s ohľadom na vývoj životných nákladov. Fyzický, psychický a sociálny vývin maloletého so sebou prináša zmeny, ktorých následkom je neustály rast výdavkov na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa. Najpodstatnejšou zmenou na strane maloletého Andreja je návšteva školy, keď od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bol maloletý vo veku 1 roka a v súčasnosti navštevuje II. stupeň Základnej školy, ktorá skutočnosť je nevyhnutne sprevádzaná zvýšenými finančnými výdavkami, spojenými so zabezpečením vzdelávacieho procesu. Matka zabezpečuje maloletému bývanie, stravu, poskytuje mu osobnú starostlivosť a všetky potreby súvisiace s jeho vývojom, pričom len základné mesačné náklady na strane maloletého predstavujú sumu 341 € mesačne. Súd prvého stupňa prihliadal i na to, či si povinný rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť aj inou formou než určeným výživným. Otec na výživu maloletého okrem súdom stanoveného výživného žiadnym spôsobom neprispieva, ani sa žiadnym spôsobom nepodieľa na starostlivosti o maloletého, nezabezpečuje uspokojovanie žiadnych jeho potrieb, či záujmov a svoje rodičovské povinnosti si plní výlučne platením výživného vo výške XX,XX € mesačne. Rovnako súd prvého stupňa prihliadol aj na skutočnosť, že obidvaja rodičia sú zamestnaní, nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Na strane ani jedného z rodičov nie sú prítomné také majetkové pomery, nepriaznivý zdravotný stav, či iné objektívne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali výrazný nepomer v rozložení plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletému. Súd prvého stupňa vypočítal aj výšku dlžného výživné a určil aj podmienky splatnosti. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal potrebné dokazovanie a nevyžiadal si všetky potrebné doklady. Uviedol, že pracuje ako taxikár, súd pritom na uvedené skutočnosti a jeho náklady neprihliadol. Jeho príjem je XXX,XX € mesačne a manželkin príjem je XXX,XX € mesačne, v domácnosti s nimi žije dcéra jeho manželky Q., ktorá poberá rodičovský príspevok XXX € a rodinné prídavky XX € a jej dcéra X., ktorá poberá sirotské XX €. Poukázal na svoje výdavky, a to lízing na auto XXX,XX €, poistka XX,XX €, tankovanie XXX €, telefón XX €. Jeho manželka platí nájomne a inkaso XXX €, internet XX €, telefón XX € a cestovné do práce asi XX €. Zároveň uviedol výdavky dcéry manželky Q., ktorá navštevuje vysokú školu. Životná úroveň jeho rodiny nie je najlepšia, nemajú peniaze na kultúrne vyžitie, ošatenie si nemôžu dovoliť ani tak, ako by to potrebovali. Na dovolenke boli 2 x za 12 rokov na 7 dní. Rád by si našiel lepšiu prácu, má však iba učňovské vzdelanie, ako pokrývač striech a jeho zdravotný stav mu nedovoľuje takúto prácu vykonávať. Maloletého syna má veľmi rád, nezhody s jeho matkou spôsobili, že sa nevídajú, verí, že sa to časom zmení. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že bude zvýšené výživné na sumu XXX €. Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Poukázala na to, že ak by skutočne mal otec maloletého taký príjem ako uvádza, nemohol by mať také výdavky ako uvádza, keďže tieto prevyšujú jeho príjem. Ak aj poukazuje na to, že najazdí veľa kilometrov, jeho zárobok by mal tomu zodpovedať. Nesúhlasila so zvýšením výživného na sumu XXX €, keď táto suma nepokrýva ani tretinu výdavkov maloletého Y.. Poukázala tiež na to, že otec maloletého nevidel od júla 2002, keď mal 3 mesiace. Pokiaľ ide o nezhody, na ktoré otec poukazuje, tie spočívali v nezáujme otca o syna a rodinu. Keď mal maloletý mesiac posielal ju zarobiť na plienky, vytýkal jej nákup ošatenia počas tehotenstva. Žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny, pričom zdôraznila, že otec sa o maloletého nijako nestará, zabezpečuje mu ona všetku osobnú starostlivosť. Kolízny opatrovník sa na odvolanie otca nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu otca maloletého nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že súd prvého stupňa správne konštatoval zmenu pomerov, ktorá nastala na strane maloletého. V neprospech otca svedčí skutočnosť, že sa o maloletého žiadnym iným spôsobom nezaujíma a za obdobie od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ktorá bola v roku 2003 znášala matka všetku starostlivosť o maloletého, či už osobnou opateru, ale aj finančnú starostlivosť, pretože výživné v doposiaľ určenej výške XX,XX € nemohlo pokrývať všetky odôvodnené potreby maloletého. Povinnosťou každého rodiča je nielen poskytovať výživné, ale zabezpečiť všetky odôvodnené potreby maloletého, náklady, ktoré matka na maloletého vyčíslila nemožno v žiadnom prípade považovať za nadsadené a je na otcovi, ktorému zo zákona vyplýva vyživovacia povinnosť, aby tiež participoval na týchto odôvodnených potrebách maloletého. Na matke i naďalej zostáva celodenná starostlivosť o maloletého, keď otec sa o maloletého žiadnym spôsobom nezaujíma a okrem určeného výživného mu neposkytuje žiadne iné plnenia. Zhodne ako uviedol súd prvého stupňa aj odvolací súd prihliadal na to, že otec maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť, keď k manželkinej dcére, či vnučke mu zo zákona nevyplýva vyživovacia povinnosť. O možnostiach a schopnostiach otca svedčia aj jeho výdavky, ktoré prevyšujú ním deklarovaný príjem. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.