Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/126/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314205277 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1314205277.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: AUPARK a. s., Einsteinova 18, 851 01 Bratislava, IČO: 47 240 377, zastúpeného: JUDr. Vladimírom Ivančom, advokátom, Hlavné námestie 5, Bratislava, proti odporcovi v 1. rade: AD PROPERTY, s. r. o., Stará Vajnorská 11, 831 04 Bratislava, IČO: 43 784 763, odporcovi v 2. rade: ADP Development 1, s. r. o., Stará Vajnorská 11, 831 04 Bratislava, IČO: 47 210 206, odporcovi v 3. rade: ADP Development 2, s. r. o., Stará Vajnorská 11, 831 04 Bratislava, IČO: 47 210 559, všetci zast.: OLEXOVA VASILISIN s. r. o., advokátska kancelária, Dunajská 18, 811 08 Bratislava, IČO: 36 820 059, o určenie neplatnosti zmluvy a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 23 Cb/46/2014 - 79 zo dňa 05.03.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 23 Cb/46/2014 - 79 zo dňa 05.03.2014 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že: Súd zakázal odporcovi v 1. rade predať, darovať, zameniť alebo inak scudziť, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti, ručiť s ním, zaťažiť alebo zriadiť iné právo tretej osoby k podniku odporcu v 1. rade alebo akejkoľvek jeho časti, s výnimkou úkonov bežnej obchodnej činnosti. Súd zakázal odporcovi v 2. rade predať, darovať, zameniť alebo inak scudziť, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti, ručiť s ňou, zaťažiť alebo zriadiť iné právo tretej osoby k časti podniku s označením „DANEA", ktorú nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 21.01.2014, uzatvorenej s odporcom v 1. rade ako predávajúcim, alebo akejkoľvek jej časti, s výnimkou úkonov bežnej obchodnej činnosti. Súd zakázal odporcovi v 3. rade predať, darovať, zameniť alebo inak scudziť, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti, ručiť s ňou, zaťažiť alebo zriadiť iné právo tretej osoby k časti podniku s označením „DANEA", ktorú nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 21.01.2014, uzatvorenej s odporcom v 1. rade ako predávajúcim, alebo akejkoľvek jej časti, s výnimkou úkonov bežnej obchodnej činnosti. Predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej nevyhovie alebo sa návrhu vo veci samej vyhovie a uplynie tridsať dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a o týchto trovách rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že podľa jeho názoru navrhovateľ svojim návrhom na nariadenie predbežného opatrenia osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného predbežného opatrenia, pretože preukázal predloženými dôkazmi (najmä zmluvami o predaji časti podniku zo dňa 21.01.2014 spolu s ich prílohami a výpismi z obchodného registra spoločností odporcov v 1., 2. a 3. rade) podľa ust. § 120 ods. 1 a nasl. O.s.p., že súčasné správanie odporcu v 1. rade nasvedčuje tomu, že sa tento zbavuje svojho majetku prevodmi na spriaznené osoby, pretože zmluvou o predaji časti podniku dňa 21.01.2014 odporca v 1. rade previedol časť podniku s označením „DANEA" na spriaznenú (majetkovo prepojenú) osobu - odporcu v 2. rade. Odporca v 1. rade zároveň zmluvou o predaji časti podniku dňa 21.01.2014 previedol ďalšiu časť podniku s označením „DANEA" na spriaznenú osobu - odporcu v 3. rade. V oboch Zmluvách sa v článku 3.1 nachádza dojednanie o kúpnej cene tak, že kúpna cena predávaného majetku nie je určená na základe účtovnej evidencie, ale dohodou zmluvných strán vo výške 1 euro, na základe čoho kupujúci (t.j. odporca v 2. rade, resp. odporca v 3. rade) získali hodnotný majetok (časť podniku s označením „DANEA"), predávajúci (t.j. odporca v 1. rade) získal ako odplatu iba symbolickú sumu 1 euro, čím ide o prenechanie majetku bez akejkoľvek protihodnoty. Z údajov zapísaných v obchodnom registri je zrejmé, že všetci traja odporcovia sú spriaznené (majetkovo prepojené) osoby, pričom za všetkými troma odporcami stojí tá istá fyzická osoba - Q.. P. F.. Z uvedeného konania odporcov v 1., 2. a 3. rade možno vydedukovať okolnosti, odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovateľom navrhovaného súdneho rozhodnutia (samozrejme v prípade úspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej), ktorého sa navrhovateľ domáha vo svojom návrhu na začatia konania, mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa odporcov v 1., 2. a 3. rade. Navrhovateľ existenciu dôvodov na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré by osvedčovali, že by odporcovia v 1., 2. a 3. rade svojim konaním ohrozovali výkon súdnych rozhodnutí vo veci tak, ako to uvádzal navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa názoru súdu preukázal, pričom takýmto správaním odporcov v 1., 2. a 3. rade bolo zbavovanie sa majetku odporcu v 1. rade za takmer nulitnú protihodnotu (čo predstavuje kúpna cena 1 euro) a obava z prípadného rovnakého sa zbavovania majetku odporcov v 2. a 3. rade, nakoľko za všetkými týmito subjektami stojí ako spoločník a konateľ tá istá fyzická osoba - Q.. P. F.. Navrhovateľ týmto dostatočne preukázal obavu, že je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov konania, nakoľko bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu takéhoto rozhodnutia je zo strany odporcov v 1., 2. a 3. rade reálne a hrozí bezprostredne. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne nesprávne. Tvrdenia, ktoré uviedol navrhovateľ v návrhu, považujú odvolatelia za úmyselne neúplné a zavádzajúce. Zdôraznili tiež, že odporca v 1. rade má voči navrhovateľovi vymáhateľné a započítateľné pohľadávky. V prvom rade ide o pohľadávku na náhradu zhodnotenia priestorov (t. j. majetku navrhovateľa) v celkovej výške 89.603,46 eur. Odporca v 1. rade má tiež voči navrhovateľovi započítateľnú pohľadávku na zľavu z nájomného podľa § 8 zákona č. 116/1990 Zb. z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie centra. Vzhľadom na uvedené majú odporcovia za to, že navrhovateľ nemohol účinne osvedčiť existenciu svojej pohľadávky. K jeho ukráteniu nedochádza, pretože odporcovia majú za to, že konajú rozumne, vzhľadom na reálne obchodné dôvody so zabezpečením, otvorene a podľa obchodných zvyklostí. Jediným dôvodom pre predaj časti podniku bola nepriaznivá situácia na strane OC AUPARK (navrhovateľ) a OS EUROVEA, ktoré obe spája markantné zníženie návštevnosti, kúpyschopnosti a pokles tržieb nájomcov. Predmetom prevodu podľa napadnutých zmlúv boli len zvyšné nájomné vzťahy v podniku odporcu v 1. rade. Neexistuje žiadny rozumný dôvod, prečo by za takých okolností mal byť odporca v 1. rade vo svojom konaní obmedzovaný. Podľa názorov odporcov neexistuje hroziaca ujma navrhovateľovi. Na zabezpečenie svojej pohľadávky prijal odporca v 1. rade záväzok alternatívneho plnenia. Ujma naopak hrozí a aj by reálne narastala odporcovi v 1. rade, keby napadnutý predaj neuskutočnil. Odvolatelia tiež uviedli, že predbežné opatrenie nie je v súlade so zásadou subsidiarity predbežnej ochrany a dostáva nájomcov do kritických obchodných situácií. Rovnako predbežné opatrenie nie je v súlade so zásadou proporcionality predbežnej ochrany. Odporcovia tiež vyjadrili presvedčenie, že je to práve navrhovateľ, kto zneužíva prostriedky súdnej ochrany. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolatelia navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. K odvolaniu odporcov sa obsiahlo vyjadril navrhovateľ, ktorý okrem iného uviedol, že odporca v 1. rade v odvolaní nijako nespochybnil tvrdenie navrhovateľa o tom, že za užívanie nebytových priestorov od januára 2013 neplatí navrhovateľovi žiadnu odplatu. Svoj domnelý nárok na náhradu nákladov zhodnotenia nebytových priestorov odporca v 1. rade žiadnym spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ poukázal na článok 8.3.1 e) Nájomnej zmluvy, podľa ktorého všetky náklady na úpravu nebytových priestorov znáša výlučne nájomca, t. j. odporca v 1. rade. Navrhovateľ tiež zdôraznil, že za užívanie nebytových priestorov odporca v 1. rade od januára 2013 nezaplatil navrhovateľovi žiadnu odplatu, čím ku dňu 26. mája 2014 spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške minimálne 150.000 eur titulom užívania nebytových priestorov bez právneho dôvodu po skončení nájmu k 31.12.2012. Navrhovateľ tiež poukázal na čl. 8.3.2 Nájomnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že nájomca nemá nárok na akúkoľvek kompenzáciu v súvislosti s výkonom práva navrhovateľa (prenajímateľa) pri uskutočňovaní akýchkoľvek stavebných zmien, vylepšení, či úprav v obchodnom komplexe AUPARK vrátane akejkoľvek rekonštrukcie podzemných garáži. Navrhovateľ zdôraznil, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že tvrdenia odporcu v 1. rade prezentované v odvolaní o existencii vymáhateľných a započítateľných pohľadávok voči navrhovateľovi, sú nepravdivé a ničím nepodložené. Navrhovateľ tiež vyjadril svoje presvedčenie, že skutočnosť, že odporcovia neuvádzajú podrobnosti o spôsobe určenia kúpnej ceny, ani o spôsobe jej zaplatenia, opätovne naznačuje, že v predmetnej veci postupovali špekulatívne, a to v snahe zbaviť odporcu v 1. rade majetku, ktorý by mohol byť použitý na uspokojenie pohľadávok navrhovateľa. S poukazom na vyššie uvedené navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III č. k. 23 Cb/46/2014 - 79 o nariadení predbežného opatrenia potvrdil ako vecne správne. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkmi konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), a po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), a to postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.). Z obsahu spisu súdu prvého stupňa mal odvolací súd preukázané, že návrhom na začatie konania zo dňa 03.03.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že zmluva o predaji časti podniku zo dňa 21.01.2014 uzavretá medzi AD PROPERTY, s. r. o., IČO: 43 784 763 ako predávajúcim a ADP Development 1, s. r. o., IČO: 47 210 206 ako kupujúcim, predmetom ktorej je predaj časti podniku s označením „DANEA" je voči navrhovateľovi neúčinná; a ďalej aby určil, že zmluva o predaji časti podniku zo dňa 21.01.2014 uzavretá medzi AD PROPERTY, s. r. o. IČO: 43 784 763 ako predávajúcim a ADP Development 2, s. r. o., IČO: 47 210 559 ako kupujúcim, predmetom ktorej je predaj časti podniku s označením „DANEA", je voči navrhovateľovi neúčinná. Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ na Okresnom súde Bratislava III zároveň podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zakázal odporcovi v 1. rade predať, darovať, zameniť alebo inak scudziť, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti, ručiť s ním, zaťažiť alebo zriadiť iné právo tretej osoby k podniku odporcu v 1. rade alebo akejkoľvek jeho časti, s výnimkou úkonov bežnej obchodnej činnosti, ďalej aby súd zakázal odporcovi v 2. rade predať, darovať, zameniť alebo inak scudziť, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti, ručiť s ňou, zaťažiť alebo zriadiť iné právo tretej osoby k časti podniku s označením „DANEA", ktorú nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 21.01.2014, uzatvorenej s odporcom v 1. rade ako predávajúcim, alebo akejkoľvek jej časti, s výnimkou úkonov bežnej obchodnej činnosti a aby súd zakázal odporcovi v 3. rade predať, darovať, zameniť alebo inak scudziť, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti, ručiť s ňou, zaťažiť alebo zriadiť iné právo tretej osoby k časti podniku s označením „DANEA", ktorú nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 21. 01. 2014, uzatvorenej s odporcom v 1. rade ako predávajúcim, alebo akejkoľvek jej časti, s výnimkou úkonov bežnej obchodnej činnosti. Prvostupňový súd ustálil, že navrhovateľ návrhom na nariadenie predbežného opatrenia osvedčil predpoklady na jeho vydanie, pretože preukázal predloženými dôkazmi (najmä zmluvami o predaji časti podniku zo dňa 21.01.2014 spolu s ich prílohami a výpismi z obchodného registra spoločnosti odporcov v 1., 2. a 3. rade), že súčasné správanie odporcu v 1. rade nasvedčuje tomu, že sa zbavuje svojho majetku prevodmi na spriaznené osoby odporcu 2. rade, resp. odporcu v 3. rade, ktorí tým získali hodnotný majetok bez adekvátnej protihodnoty. Z údajov zapísaných v obchodnom registri mal súd preukázané, že všetci traja odporcovi sú spriaznené (majetkovo prepojené) osoby, pričom za všetkými troma odporcami stojí tá istá fyzická osoba Q.. P. F.. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. K prejednávanej veci odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Súd môže nariadiť predbežné opatrenie iba vtedy, ak sú naplnené formálne a vecné predpoklady uvedené v § 74 a nasl. O.s.p.. Aktuálna právna úprava predbežného opatrenia kladie dôraz na zabezpečenie rýchlej a účinnej ochrany ohrozených práv, aj na úkor zistenia skutočného stavu, a to do takej miery, že zákon nevyžaduje doručenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na vyjadrenie, a ani výsluch účastníkov. Vychádza z predpokladu, že súd v zásade rozhoduje iba na základe tvrdení v samotnom návrhu a prípadne obsahu listín doložených navrhovateľom. To znamená, že konanie o nariadení predbežného opatrenia tak nenadobudne charakter kontradiktórneho konania (ktoré je považované za základ spravodlivého súdneho procesu); ani právna úprava konania na odvolacom súde nevyžaduje nariadenie pojednávania, ani vykonanie dokazovania. Nariadením predbežného opatrenia teda súd poskytuje oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia, a to aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Pred nariadením predbežného opatrenia teda nárok nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou navrhovateľom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní však nemusí dbať na všetky zákonom ustanovené formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobná. Súdna prax sa však už značne odklonila od názoru, že pre osvedčenie práva navrhovateľa - teda pre vyhovenie jeho návrhu - je potrebné, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javili ako vysoko pravdepodobné. Takýto predpoklad by nielenže znamenal neprípustnú prejudíciu (najmä vo veciach s určovacím petitom vo veci samej), ale najmä neberie do úvahy tú skutočnosť, že súd rozhoduje spravidla bez výsluchu účastníkov a bez vykonania dôkazov; spravidla vychádza iba zo skutočností uvádzaných v návrhu (Občiansky súdny poriadok, I. diel, komentár, V. aktualizované vydanie, EUROUNION, s.r.o., Bratislava 2010, autori: Jaroslav Krajčo, Daniela Sučanská, Agnesa Čierna, Ondrej Krajčo). V tejto súvislosti je preto potrebné poukázať na závery, ktoré prijal NS SR vo veci publikovanej pod R 117/2003, z právnej vety ktorého vyplýva, že návrh na vydanie predbežného opatrenia môže mať v konaní úspech, ak navrhovateľ preukáže danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pre osvedčenie práva je pritom potrebné, aby navrhovateľ bol vecne legitimovaný a aby uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený. Pod danosťou práva je treba rozumieť napr. v prípade ochrany práv zo zmluvy, preukázanie existencie zmluvného vzťahu a označenie skutočností, na základe ktorých sa práva zo zmluvy javia sporné. Obsahom návrhu musí byť opis skutočností, z ktorých sa vyvodzuje, že právo navrhovateľa je ohrozené do takej miery, že mu bezprostredne hrozí ujma, ktorá môže byť aj iného ako materiálneho charakteru. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb. Potreba dočasnej úpravy pomerov je skutkovou otázkou, ktorú je možné posúdiť iba na základe znalosti (prípadne tvrdených skutočností) konkrétnych okolností danej veci. Všeobecne však možno potrebu dočasnej úpravy akceptovať za stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom predbežného opatrenia, stali neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností jednotlivými stranami, vyplývajúcich z týchto vzťahov by bez tejto úpravy vykazoval znaky zrejmej nevyváženosti (bol zrejme nespravodlivý). Dôležitou súčasťou návrhu je uvedenie toho, čoho sa navrhovateľ domáha, teda „petit“. Dôsledná formulácia petitu má význam najmä preto, že aj konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je návrhovým konaním, ovládaným dispozičnou zásadou, ktorej realizácia zahŕňa určenie toho, o čom má súd rozhodnúť. Viazanosť petitom však neznamená, že súd môže návrhu vyhovieť iba vo formulácii, ktorú uviedol navrhovateľ. Viazanosťou treba rozumieť to, čo chcel navrhovateľ návrhom dosiahnuť, teda rozhodujúci bude obsah celého návrhu, a nie iba doslovná formulácia petitu (§ 41 ods. 2 O.s.p.). Návrhu možno vyhovieť aj čiastočne, vo zvyšku sa však musí návrh zamietnuť, pričom výrok sa musí súd formulovať tak, aby bol zrejmé, v ktorej časti sa návrh zamietol. Pri úvahe o nariadení predbežného opatrenia treba však zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj odporcovi, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby predbežné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Dočasnou úpravou vzťahov uskutočnenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak. Odvolací súd dospel k záveru, že predložené listinné dôkazy tvoriace obsah spisu súdu prvého stupňa osvedčujú tvrdenie navrhovateľa v dostatočnom rozsahu, pričom odporca opak hodnoverne nepreukázal. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd ustálil, že navrhovateľ preukázal vecnú legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj napriek tomu, že skutkový stav nemožno považovať za úplne zistený a ním uplatňované právo nie je bez ďalšieho nepochybné, pre účel tohto konania v postačujúcom rozsahu osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, keďže uplatňovaný nárok nie je zjavne neopodstatnený. Odvolací súd má tiež za to, že navrhovateľ v dostatočnom rozsahu preukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v súlade v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ho potvrdil ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p. v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. a v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p. a § 145 O. s. p. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.