Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/291/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409206176 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1409206176.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: CENTRADE, a.s., so sídlom Digital Park II. Einsteinova 25 Bratislava, IČO: 35 892 170, zastúpený Škubla a Partneri, s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, proti odporcovi: K.. L. U., W.. X.X.XXXX, F. F., M. XX zastúpený Ing. Mgr. Vladimírom Hudecom, Černyševského 5, Bratislava, o zaplatenie 2.102,29 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27. marca 2012, č. k. 11C/415/2009-236, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvého stupňa v časti výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, v časti výroku o náhrade trov konania a náhrade trov konania štátu p o t v r d z u j e . Odvolanie odporcu v časti zamietajúceho výroku o d m i e t a . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.194,56 € s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 1.194,56 € od 9.6.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 125,50 € za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 974,66 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV (súdu prvého stupňa) náhradu trov štátu vo výške 180,28 €, rovnako do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa po ostatnej zmene návrhu, pripustenej uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 27.05.2011, voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 2.102,29 € s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že odporca užíva bez právneho dôvodu pozemok vo vlastníctve navrhovateľa, a to pozemok pod garážou, ktorej vlastníkom je odporca, v období od 01.04.2008 do 30.04.2009. Právny vzťah - nájomná zmluva, na základe ktorej odporca užíval pozemok pod garážou zanikol, a to skončením výpovednej doby k 31.03.2008. Iný zmluvný vzťah medzi účastníkmi, na základe ktorého by odporca mal pozemok pod garážou v uvedenom období užívať nebol medzi účastníkmi uzavretý. Po právnej stránke súd prvého stupňa posúdil vec v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, nakoľko právny dôvod na základe ktorého by mal odporca užívať pozemok navrhovateľa pod garážou odporcu za žalované obdobie od 1.4.2008 do 30.4.2009 neexistoval, majetkový stav odporcu sa nezmenil, za užívanie pozemku pod garážou nezaplatil navrhovateľovi žiadnu odplatu. Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní pozemku bez právneho dôvodu určil súd peňažnou čiastkou, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom meste a čase na užívanie obdobných pozemkov, spravidla vo forme nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy. Z dôvodu, že odporca namietal výšku bezdôvodného obohatenia vypočítanú navrhovateľom, súd prvého stupňa nariadil vo veci znalecké dokazovanie na zodpovedanie otázky všeobecnej hodnoty nájmu uvedeného pozemku v období od 1.4.2008 do 30.4.2009. K všeobecnej hodnote nájmu sa znalec vyjadril tak, že bola 1.914,56 €, s tým, že pokiaľ by pri výpočte použil najnižšie hodnoty koeficientov nájomné je vo výške 76,42 € a pri použití najvyšších hodnôt koeficientov je nájom pozemku 4.559,59 €. O správnosti záverov znaleckého posudku nemal súd prvého stupňa pochybnosti, a preto mal zo znaleckého posudku a jeho dodatku zistenú všeobecnú hodnotu nájmu, a to vo výške 1.914,56 €. Vzhľadom na vyššie uvedené, návrhu v tejto časti vyhovel a v prevyšujúcej časti (po zmene návrhu na sumu 2.102,29 €), návrh zamietol. Súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania od 5.6.2009 s odôvodnením, že navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie sumy do 5.6.2009 a nakoľko odporca v uvedenej dobe navrhovateľovi žalovanú sumu nezaplatil, dostal sa nasledujúci deň do omeškania. K obrane odporcu uplatňovanej v konaní týkajúcej sa toho, že stavba vznikla legálne, že jeho oprávnenie mať stavbu na cudzom pozemku zodpovedá právu zodpovedajúcemu vecnému bremenu a k návrhom odporcu na riešenie situácie cestou § 135c Obč. zák., súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že ak stavebník postavil stavbu - garáž na pozemku, ku ktorému mal na základe zmluvy zriadené právo dočasného užívania - nájomnej zmluvy, aj keď na dobu neurčitú, išlo o stavbu oprávnenú a pri vzájomnom vysporiadaní vzťahov medzi vlastníkom pozemkov a vlastníkom stavby nemožno postupovať podľa § 135c Obč. zák. (ak by aj dôvody oprávnenosti stavby dodatočne odpadli neprichádza postup podľa § 135c Obč. zák. do úvahy). Súd prvého stupňa zastával názor, že pokiaľ stavebník zriadi stavbu na základe dohody s vlastníkom pozemku na pozemku, ktorý je podľa tejto dohody oprávnený užívať len dočasne na základe nájomnej zmluvy, stráca po uplynutí dojednanej doby právo mať naďalej na tomto pozemku umiestnenú stavbu. Keďže po tomto neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ten sa môže domáhať odstránenia stavby, postupom podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. K námietke odporcu, že bolo porušené predkupné právo na odkúpenie pozemku, súd prvého stupňa neprihliadol a priklonil sa k argumentácii navrhovateľa, že predkupné právo malo len vecno-právny charakter a nebolo zapísané do katastra nehnuteľností. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov v plnej výške, hoci mal vo veci čiastočný neúspech, lebo rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku (priznaná náhrada trov konania spočíva v zaplatenom súdnom poplatku za návrhu vo výške 125,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 974,66 €, podrobne vyčíslené v odôvodnení napadnutého rozsudku). O povinnosti odporcu zaplatiť trovy štátu vo výške 180,28 € za odmenu súdnemu znalcovi (v súvislosti s jeho výpoveďou pred súdom a spracovaniu doplnenia znaleckého posudku) rozhodol súd prvého stupňa podľa § 148 ods. 1 O.s.p., s tým, že odporca bol podľa výsledku konania neúspešný, pričom súd u neho nezistil predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Uvedený rozsudok napadol (v celom rozsahu) v zákonom stanovenej lehote odvolaním odporca. Súdu prvého stupňa vytkol neúplné zistenie skutkového stavu a jeho nesprávne posúdenie. Úvodom odvolania poukazoval na skutkové okolnosti prípadu, najmä na právne vzťahy v čase vybudovania predmetnej garáže a v súčasnosti, na právne vzťahy s pôvodným vlastníkom pozemku a na ustanovenia s ním uzavretej nájomnej zmluvy (opätovne napr. poukázal na ustanovenie nájomnej zmluvy s pôvodným vlastníkom o prednostnom práve nájomcu na odkúpenie pozemku v prípade jeho odpredaja) a skonštatoval, že pôvodný vlastník pozemku nájomnú zmluvu vypovedal, pričom výpovedná doba uplynula dňa 31.03.2008. Následne odporca uviedol, že nový vlastník (navrhovateľ) listom zo dňa 16.06.2008 - výzva na odstránenie garáže, mu oznámil skutočnosti o zmene vlastníka pozemku ako aj rozhodnutie o zrušení práva užívať pozemok za účelom umiestnenia garáže a o zrušení práva použitia prístupového pozemku ku garáži, z čoho priamo vyplýva, že sám navrhovateľ svojím konaním úplne znemožnil akékoľvek užitie existencie garáže na pozemku a tým vzniku akéhokoľvek dôchodku vyplývajúceho z existencie garáže na pozemku, čo podľa odporcu znamená, že na základe uvedeného konania navrhovateľa nemohlo vzniknúť ani bezdôvodné obohatenie. Vo vzťahu k znaleckému posudku uviedol, že je v ňom niekoľko nesprávností, na ktoré pri jeho prerokovaní na pojednávaní poukázal, avšak súd ich nebral v úvahu. Namietal pritom to, že znalec posudzoval pozemok podľa dnešného technického stavu a to, že znalec sám potvrdil, že na daný pozemok pri rozptyle predpísaných a používaných koeficientov by mohla byť cena nájmu v rozpätí od 76,42 € do 4.559,59 €. Na základe toho považoval odporca posúdenie znaleckého posudku za nesprávne a súdom stanovenú hodnotu nájmu za nereálnu. Poukazujúc na komentár k ust. § 135c a § 151n a nasl. Obč. zák. odporca v dôvodoch odvolania argumentoval tým, že nakoľko je stavba legálna a právo zodpovedajúce vecnému bremenu riadne vzniklo, k predmetnej stavbe - garáži je založené právo zodpovedajúce vecnému bremenu na užívanie pozemku a vlastník stavby je oprávnený toto právo používať, pričom zmena vlastníctva, keďže má charakter vecného práva, nespôsobuje zánik vecného bremena. V tejto súvislosti mal odporca za to, že existenciu vecného bremena súd prvého stupňa vôbec neposúdil resp. neposúdil správne a na základe toho prijal nesprávne rozhodnutie. Tvrdil, že záver súdu prvého stupňa, že garáž je na pozemku bez právneho dôvodu nie je správny, pretože existuje právny dôvod existencie garáže na pozemku, a teda bezdôvodné obohatenie nemohlo vzniknúť. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ. Zastávajúc názor, že súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal so všetkými skutočnosťami i dôkazmi a správne právne vec posúdil, žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Podľa navrhovateľa odporca v odvolaní neuviedol dôvody, pre ktoré má byť rozsudok nesprávny a ani to, v akom rozsahu ho napáda. Pokiaľ v úvode odvolania odporca poukazoval na vzťahy s pôvodným vlastníkom, navrhovateľ uviedol, že s prejednávanou vecou nijako nesúvisia a nemajú pre rozhodnutie vo veci žiaden význam. V tomto smere súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a dokonca sa vyjadril aj k okolnostiam nad rámec. K následnej argumentácii odporcu uplatnenej v odvolaní navrhovateľ uviedol, že predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu neexistencie právneho titulu na užívanie pozemku pod garážou, a teda preukázanie faktického stavu užívania cudzej veci - pozemku pod garážou a neexistencia titulu na jeho užívanie, čo navrhovateľ v konaní preukázal. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcich sa znaleckého dokazovania uviedol, že sú neopodstatnené, nakoľko znalec posudzoval aktuálnu cenu nájmu a nie výšku nájmu v čase keď navrhovateľ pozemok ešte ani nevlastnil. Bol toho názoru, že znalec poskytol jasný a nerozporný posudok, pričom odporca neuviedol, v čom vidí jeho nesprávnosť. Ďalej uviedol, že ani súd prvého stupňa ani on netvrdil, že garáž bola zriadená na pozemku neoprávnene. Keďže táto skutočnosť nie je predmetom sporu, nebolo potrebné sa ňou zaoberať. Súd prvého stupňa naopak správne dospel k záveru, že neexistuje právny titul na užívanie pozemku pod garážou a z tohto dôvodu dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka vecného bremena, navrhovateľ tvrdil, že neexistuje a ani neexistoval žiadny titul na zriadenie vecného bremena k pozemku. Titul na základe ktorého odporca pozemok pod garážou užíval, bola nájomná zmluva, ktorá bola riadne vypovedaná a zanikla a od tejto doby odporca užíva pozemok neoprávnene, proti vôli navrhovateľa. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu proti vyhovujúcej časti rozsudku nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav z ktorého vyvodil aj správny právny záver a odvolanie odporcu proti výroku rozsudku ktorým bol návrh zamietnutý bolo potrebné odmietnuť. V posudzovanej veci súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle a podrobné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, z ktorého vyplýva (spornosť skutkového zistenia odvolateľ nenapáda) , že právny vzťah - nájomná zmluva, na základe ktorej odporca užíval pozemok vo vlastníctve navrhovateľa pod garážou vo vlastníctve odporcu zanikol, a to skončením výpovednej doby k 31.03.2008, iný zmluvný vzťah medzi účastníkmi, na základe ktorého by odporca mal pozemok pod garážou v uvedenom období užívať nebol medzi účastníkmi uzavretý. Keďže odporca i naďalej užíval pozemok vo vlastníctve navrhovateľa bez právneho dôvodu správne súd prvého stupňa vec vyhodnotil aj po právnej stránke, že zo strany odporcu došlo k majetkovému prospechu na úkor navrhovateľa, ktorý je povinný vydať s poukazom na ust. § 451 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka. Keďže odporca ako užívateľ pozemku nie je schopný spotrebované plnenie vrátiť, pretože obohatenie spočíva vo výkonoch, vznikla odporcovi s poukazom na ust. § 458 Občianskeho zákonníka povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v peňažnej náhrade. Správne súd prvého stupňa postupoval aj pri určení peňažnej náhrady bezdôvodného obohatenia keď určil výšku bezdôvodného obohatenia čiastkou, ktorá odpovedá čiastkam vynakladaným / spravidla formou nájmu / obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností, na zistenie výšky ktorej nariadil znalecké dokazovanie. Bez významu je snaha odporcu spochybniť záver súdu prvého stupňa tým, že považuje rozhodnutie za nesprávne v dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu, keď nesúhlasil so záverom súdu, že odporca užíva pozemok bez právneho dôvodu, keďže stavba garáže je legálna. Z obsahu odolania je zrejmé, a nasvedčuje tomu aj obrana odporcu pred súdom prvého stupňa, že dochádza zo strany odporcu k zámene dvoch samostatných inštitútov a to k zámene bezdôvodného obohatenia upraveného v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka s obsahom inštitútu neoprávnenej stavby upravenej v § 135c Občianskeho zákonníka. Procesná obrana odporcu bola z hľadiska existencie oprávnenosti stavby súdom prvého stupňa dôsledne zisťovaná, s výsledkami vykonaného dokazovania sa súd prvého stupňa riadne vysporiadal, v odôvodnení rozsudku skutkové a právne závery, ktoré prijal dostatočne vysvetlil, a tieto sú v súlade s právnou úpravou na vec sa vzťahujúcou; odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa od prvostupňovým súdom vysloveného právneho názoru, iba zdôrazňuje, že ust. § 135c Občianskeho zákonníka (na aplikáciu ktorú sa odporca odvoláva) nie je možné, ako správne zdôraznil súd prvého stupňa použiť, keďže v danom prípade garáž na pozemku, ku ktorému mal na základe zmluvy zriadené právo dočasného užívania je stavbou oprávnenou a skutková podstata cit. ust. pojednáva o „neoprávnenej stavbe“, o aký prípad sa v súdenej veci nejedná. Nespôsobilý dosiahnuť zmenu napadnutého rozsudku je dôvod odvolania uplatnený odporcom, spočívajúci v prehodnocovaní výsledku znaleckého dokazovania, s ktorým sa súd prvého stupňa riadne vysporiadal, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver; a preto snaha odporcu pripísať prehodnoteniu záverov tohto dokazovania iný význam ako v skutočnosti má je bez relevancie. Pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia je relevantná aktuálna cena nájmu pozemku, t.j. za obdobie ktoré pozemok odporca užíval bez právneho dôvodu. Vzhľadom na uvedené, za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. bez ďalšieho odkazuje, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti ako vecne správny, vrátane výroku o náhrade trov konania a o náhrade trov konania štátu potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., Odporca odvolaním napadol celý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, t.j. aj zamietajúcu časť rozsudku ktorou odporcovi nebola uložená žiadna povinnosť, ani mu týmto výrokom nebola spôsobená žiadna ujma na jeho právach, v dôsledku čoho bolo potrebné odvolanie odporcu proti zamietajúcemu výroku odmietnuť s poukazom na ustanovenie § 218 ods.1 písm. b/ O.s.p. pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože absentoval návrh na ich priznanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.