Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/117/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412203164 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1412203164.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v spore žalobcu: Z.. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, U., zastúpeného Ing. Mgr. Vladimírom Hudecom, bytom Fialková 21A, Tomášov, proti žalovaným: 1. SKY PARK OFFICES II s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 51 468 107, 2. SKY PARK OFFICES s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 50 746 529, 3. SKY PARK RESIDENCES s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 51 467 674, všetci zastúpení advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 861 154, o zaplatenie 3.840,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.10.2014, č. k. 42C/103/2013-122, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.10.2014, č. k. 42C/103/2013-122, v spojení s opravným uznesením zo dňa 05.12.2014, č. k. 42C/103/2013-129, p o t v r d z u j e . Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 30.10.2014, č. k. 42C/103/2013-122 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči právnemu predchodcovi žalovaných (voči spoločnosti CENTRADE, a.s. so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 892 170), zaplatenia sumy 3.840,- eur s prísl. titulom náhrady škody, dôvodiac, že ako vlastníkovi garáže so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parc. č. XXXX/XX v kat. území Y. mesto so súhlasom vtedajšieho vlastníka pozemku, mu žalovaný listom zo dňa 16.06.2008 oznámil, že mu výpoveďou z nájmu predmetnej parcely, platnou ku dňu 31.03.2008, odo dňa 01.04.2008 zaniklo právo užívať pozemok pod garážou a tiež prístupové cesty k predmetnej garáži. Žalovaný mu znemožnil užívanie garáže, a tým mu znemožnil riadne vykonávanie jeho práv aj technickými opatreniami za obdobie od 01.04.2008 až do 31.03.2012, čím došlo ku škode - strate dôchodku z užívania garáže za 48 mesiacov, a celková škoda je ku dňu 31.03.2012 vo výške 3.840,- eur. 2. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že návrh žalobcu je nedôvodný, zmätočný a žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Zároveň vzniesol námietku premlčania práva na náhradu tvrdenej škody. Predmetná garáž bola rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 17C 73/2009 zo dňa 26.03.2012, právoplatným dňa 10.07.2012, prikázaná za náhradu do výlučného vlastníctva žalovaného. 3. Svoje zamietajúce rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ust. § 420 ods. 1, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), a vecne tým, že dvojročná premlčacia lehota, v ktorej sa premlčujú nároky z náhrady škody, začala v danom prípade plynúť odo dňa, kedy sa žalobca o škode dozvedel (16.06.2008) a jej plynutie skončilo dňa 16.06.2010. Žalobca svoje právo uplatnil v súdnom konaní dňa 27.03.2012, teda nevykonal ho v lehote určenej § 106 ods. 1 OZ. 4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), a žalovanému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 766,54 eur za päť úkonov právnej služby. 5. Rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 24.11.2014, ktorý proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vydal nový rozsudok, ktorý uzná nárok žalobcu za oprávnený a prikáže žalovanému uhradiť žalobcovi požadovanú sumu ako náhradu spôsobenej škody. V odvolaní namietol, že súd prvej inštancie nesprávne zistil a vyhodnotil relevantné právne skutočnosti, a tým dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne aplikoval ustanovenie zákona, a vyhotovenie rozsudku má aj iné právne vady. Súd nesprávne a jednostranne rozhodol v prospech žalovaného a vyhodnotil námietku premlčania škody vznesenú žalovaným. Súd mal námietku premlčania posudzovať podľa § 106 ods. 2 druhej vety OZ. Spôsobenie škody bolo úmyselné, a preto doba premlčania podľa uvedeného ustanovenia zákona je 10 rokov. Konajúci súd túto otázku vôbec neposudzoval. Súd nesprávne posúdil a vyhodnotil dôkazný prostriedok - list žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 16.06.2008 s nadpísaním Výzva na odstránenie garáže, v ktorom žalovaný okrem iného oznamuje nesprávne stanovisko, že žalobcovi v tejto kauze zaniklo oprávnenie užívať pozemok pod garážou, ako i prístupové pozemky, na čo už žalobca od uvedeného dátumu nemá právo. V texte je ďalej uvedené, že prístup ku garáži bude umožnený za účelom jej odstránenia, teda nie aj za účelom riadneho užívania. Z textu je jednoznačné, že konanie žalovaného bolo vedomé, úmyselné a za účelom znemožnenia užívania garáže, čo je priamou príčinou škody žalobcu. Žalovaný si bol dobre vedomý, že po doručení listu zo dňa 16.06.2008 žalobca už nebude môcť svoju garáž riadne užívať. Od tohto dátumu nebude môcť brať zo svojho vlastníctva stavby žiadny úžitok - dôchodok a jeho hmotný a nehmotný majetok, a tým bude vlastne ponížený o hodnotu dôchodku z tejto garáže. Žalobca ako vlastník stavby garáže mal právo tento svoj majetok užívať a brať z neho úžitok - dôchodok. Toto právo chránené ústavou bolo žalobcovi konaním žalovaného nezákonne odopreté. Takéto konanie žalovaného nemožno spravodlivo chápať inak, ako konanie úmyselné, a konanie, ktorým bola žalobcovi spôsobená ujma na jeho majetku. Znamená to, že pre tento prípad je premlčacia doba 10 rokov, a nie 2 roky. Rozhodnutia stavebného úradu o umiestnení stavby, o povolení stavby alebo rozhodnutie o užívaní stavby (kolaudačné rozhodnutie), sú rozhodnutia, ktoré nie sú iba deklaratórneho typu, ktoré by iba konštatovali istý stav veci, ale tieto rozhodnutia sú rozhodnutia konštitutívneho typu, ktoré svojou právoplatnosťou konštituujú, vytvárajú istý nový stav veci a dotknutých osôb, napríklad vzniká i vlastnícke právo k stavbe. Takéto rozhodnutia nemôže anulovať jednostranný akt nejakej súkromnej osoby (napríklad výpoveďou z nájmu a pod.). Výpoveď z nájmu pozemku pod legálnou stavbou má v takomto prípade iba charakter vzdania sa príslušného dôchodku prenajímateľa z vlastníctva pozemku. Rozhodnutie štátneho orgánu možno zmeniť iba opätovným rozhodnutím štátneho orgánu alebo rozhodnutím príslušného súdu. Odvolávať sa v tomto prípade na výpoveď z nájmu pozemku nemá oporu v zákone. Stavba predmetnej garáže stála na danom pozemku oprávnene až do rozhodnutia príslušného súdu o prikázaní stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, ktorý následne s ňou naložil podľa vlastného rozhodnutia. 6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny, stotožňuje sa s ním v plnom rozsahu, a preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby ho ako vecne správny potvrdil. Už v prvostupňovom konaní uviedol pomerne rozsiahlu argumentáciu, prečo nárok žalobcu nemožno považovať za opodstatnený, resp., že nárok žalobcu neexistuje, a preto žalovaný nepovažuje za hospodárne a účelné opätovne sa podrobne vyjadrovať k jednotlivým skutočnostiam namietaným žalobcom v odvolaní, ktoré sú v zásade totožné s namietanými skutočnosťami prezentovanými žalobcom v prvostupňovom konaní. Nárok žalobcu neexistuje, a ak by aj existoval, žalobca si ho mal uplatniť žalobou doručenou súdu najneskôr dňa 16.06.2011. Žalobca však svoj návrh v predmetnej veci doručil súdu až 27.03.2012, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Tvrdené nároky žalobcu uplatňované v tomto súdnom konaní by teda, ak by aj existovali, boli ku dňu podania žaloby - uplatnenia si nároku na súde, premlčané. Je nepochybné, že námietka premlčania, ktorú vzniesol žalovaný v prvostupňovom konaní, bola bezpochyby uplatnená oprávnene, čo potvrdil aj súd vo svojom rozsudku. Argumentácia žalobcu, ktorou sa dožaduje aplikácie 10-ročnej premlčacej doby na ním uplatňovaný nárok, je zjavne nesprávna a indikuje záver, že žalobca nesprávne porozumel výkladu ustanovenia § 106 ods. 1 a ods. 2 OZ, na ktoré aj sám odkazuje. Z argumentácie žalobcu totiž vyplýva, že nerozlišuje medzi tzv. subjektívnou premlčacou dobou a objektívnou premlčacou dobou. Subjektívna premlčacia doba pre uplatňovaný nárok žalobcu v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 OZ začala plynúť dňa 16.06.2008, kedy sa žalobca o tvrdenej škode (škodovej udalosti) dozvedel a uplynula dňa 16.06.2010, t. j. takmer dva roky pred uplatnením si nároku na súde. Ak by aj objektívna premlčacia doba v prípade tvrdeného nároku bola 10- ročná, čo však žalovaný zásadne popiera, je právne celkom irelevantné, že táto ešte neuplynula, a to z dôvodu, že došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie si tvrdeného nároku žalobcu. Okresný súd sa preto správne vysporiadal so vznesenou námietku premlčania, keď uviedol, že plynutie premlčacej doby skončilo dňa 16.06.2010. 7. Spis s odvolaním žalobcu bol predložený odvolaciemu súdu dňa 10.03.2015, ktorý vyjadrenie k odvolaniu doručil žalobcovi dňa 25.03.2015. Žalobca naň už písomne nereagoval. 8. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) uznesením zo dňa 08.01.2019, č. k. 14Co/117/2015-155, rozhodol podľa § 64 CSP o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami spoločnosti CENTRADE, a.s., Bratislava, ktorá od 02.06.2018 zanikla v dôsledku rozdelenia na tri spoločnosti a bola vymazaná z obchodného registra. 10. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti OSP, odvolací súd následne postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, dospel po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu, ako aj celého obsahu spisového materiálu, k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť ani zrušiť, pretože súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 26.02.2019. 11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie dostatočne jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne relevantné otázky, pre ktoré nebolo možné priznať žalobcovi nárok na náhradu škody. Odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie o premlčaní jeho nároku za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa preto odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu (§ 387 ods. 2 CSP). 12. Z podaného odvolania vyplýva uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, a to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. 13. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Všetky skutkové zistenia vyplývajú z riadne vykonaného dokazovania, ktoré súd prvej inštancie vykonal čítaním listinných dôkazov, a to: výpisov z LV č. 3XXX a č. XXXX; listu právneho predchodcu žalovaných zo dňa 16.06.2008 adresovaného žalobcovi - Výzva na odstránenie garáže (č. l. 9 spisu); Zmluvy o nájme pozemku, uzatvorenej dňa 20.03.2003 medzi Bratislavskou teplárenskou, a.s. a žalobcom (č. l. 12 spisu); listu právneho predchodcu žalovaných zo dňa 27.01.2009 adresovaného žalobcovi - Oznámenie o zriadení oplotenia pozemku a opakovaná výzva na odstránení garáže a vypratanie pozemku (č. l. 39 spisu); listu právneho predchodcu žalovaných zo dňa 19.05.2011 adresovaného žalobcovi - Ponuka na odkúpenie garáže, sprístupnenie prístupovej cesty ku garáži (č. l. 41 spisu); rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 17C/73/2009-690 zo dňa 26.03.2012 (č. l. 63 spisu); uznesenia Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 11C/1/2012-15 zo dňa 13.02.2012 o zastavení konania (č. l. 77 spisu); rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 11C/415/2009-236 zo dňa 27.03.2012 spolu s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, č. k. 9Co/291/2012-291 zo dňa 27.03.2014 (č. l. 83, 92 spisu); listu pôvodného vlastníka pozemku - prenajímateľa pozemku (Bratislavská teplárenská, a.s.) zo dňa 22.11.2007 adresovaného žalobcovi - Výpoveď nájomnej zmluvy (č. l. 104 spisu). Na jeho základe dostatočným spôsobom a riadne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 CSP. 14. Čo sa týka odvolacieho dôvodu o nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 15. Podľa odvolania žalobcu sa námietka nesprávneho posúdenia veci týka námietky premlčania vznesenej žalovaným, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako dôvodnú. Žalobca má však za to, že k premlčaniu jeho práva na náhradu škody nemohlo dôjsť, lebo spôsobenie škody bolo úmyselné, a preto doba premlčania podľa ustanovenia § 106 ods. 2 druhej vety OZ je 10 rokov. 16. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 17. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 18. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia lehota a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta OZ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie, napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody a podobne (viď napr. R 29/1983). 19. Z citovaného zákonného ustanovenia § 106 OZ vyplýva, že pri právach na náhradu škody ustanovuje OZ premlčaciu dobu, a to kratšiu subjektívnu (ods. 1) a dlhšiu objektívnu (ods. 2), ktorých začiatok je upravený odlišne. Obe tieto doby aj plynú a končia sa nezávisle od seba. Ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby tak platí zásada, že lehota so subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. 20. OZ v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a) o vzniknutej škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b) o škodcovi, t.j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba (§ 106 ods. 2 OZ) je trojročná a začiatok jej plynutia je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. 21. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený (žalobca) dozvedel o škode, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, kedy poškodený získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná (R 38/75). 22. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a judikátu R 38/75, má odvolací súd za to, že v danom prípade subjektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 1 OZ, ako aj objektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 2 OZ, začali žalobcovi plynúť dňom 16.06.2008, kedy sa žalobca dozvedel nielen o tom, že má garáž bez zbytočného meškania odstrániť a pozemok vo vlastníctve žalovaného vypratať (t.j. že už nebude môcť svoju garáž riadne užívať), teda dozvedel sa o vzniku a výške škody, ale aj o tom, kto za ňu zodpovedá. 23. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 16.06.2010 (podľa § 122 ods. 2 prvá veta OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína). 24. Právo žalobcu na náhradu škody sa premlčalo uplynutím subjektívnej doby a na ďalšie plynutie objektívnej doby sa už neprihliada. Je teda bez právneho významu, či žalovaný spôsobil škodu úmyselne - objektívna desaťročná premlčacia doba podľa § 106 ods. 2 OZ neprichádza do úvahy. 25. Žalovaný sa dovolal premlčania, lebo žalobca podal žalobu o náhradu škody dňa 27.03.2012, t.j. zjavne po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Vznesená námietka premlčania je dôvodná, právne opodstatnená, a z uvedeného dôvodu nemožno premlčané právo žalobcovi priznať. 26. V odvolaní tak žalobca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva iný, než napadnutým výrokom rozsudku vyslovený právny záver, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 27. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu v merite veci, ako aj o trovách konania, vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. 28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení priznal odvolací súd úspešnej strane v odvolacom konaní - žalovaným, nárok voči žalobcovi na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP. 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).